Každý z nás vie, že keď chceme upokojiť plačúce dieťatko, najlepšie urobíme, keď si ho zoberieme na ruky. Robíme to automaticky a podvedome, ale uvažovali ste už niekedy nad tým, prečo to skutočne funguje? Ide o inštinkt vraj až z našej prehistórie.
Tajomstvo tohto čarovného upokojenia rozlúštili japonskí vedci a nie je to len samotným kontaktom s rodičom. Ich výskum potvrdil, že deti sa pri tom, keď ich zoberieme na ruky, hlboko upokoja, a preto sa hlbšie zamerali na fyziologické procesy, ktoré pri tomto akte fungujú.
Mamičky inštinktívne berú plačúce dieťatko na ruky a je to proces formovaný evolúciou. Keď si zoberieme dieťa na ruky a nesieme ho, spomalí sa jeho srdcový rytmus, ale zas tak úplne jednoduché to nie je.
Mozog i srdce
Pri bližšom skúmaní vedci odhalili, že do procesu upokojenia sa bábätka je zapojení celý súbor telesných aktivít - ako nervových, tak i tých, ktoré majú na starosti činnosť srdca. Ich výskum zahŕňal meranie elektrickej mozgovej aktivity u ľudských i myších mláďat.
Keď dôjde k blízkemu kontaktu mladej myši a jej matky, ktorý sa dá prirovnať nášmu noseniu dieťaťa na rukách, myška zaujme uvoľnenú pozíciu s pokrčenými končatinami.
Navyše prestane vydávať nepríjemný zvuk, ktorý môžeme charakterizovať prenikavé vŕzganie. Myši na to, aby sa upokojili, potrebovali hmatové podnety - cítiť blízkosť svojej matky a pohyby jej tela.
Hlavné riziko zneužívania
Na čo sú dobré tieto výsledky, keď vlastne automaticky vieme, ako máme upokojiť svoje dieťa? Niektoré deti je ťažšie upokojiť a niektorí rodičia ťažšie zvládajú upokojenie dieťaťa, prípadne to vôbec nedokážu.
Práve rodičom, ktorí majú ťažkosti upokojiť svoje dieťatko budú slúžiť výsledky štúdie, ktoré boli uverejnené v odbornom magazíne Current Biology. Nové zistenia teda majú mať významný vplyv na rodičovstvo.
„Správne pochopenie dojčiat by znížilo frustráciu rodičov a bolo by prínosom, pretože neutíšiteľný plač je hlavným rizikom zneužívania detí,“ tvrdí japonská odborníčka.
Nič nezaberá?
Priznajme sa, koho plač bábätka - najčastejšie toho vlastného - nevytáčal takmer do šialenstva, respektíve do zúfalstva. Mnohé mamičky sa zopárkrát v živote stretnú s tým, že sa cítia absolútne bezradné a nevedia, čo majú robiť s večne plačúcim dieťatkom.
Skúšajú všetko možné - prebaľujú, kŕmia, zabávajú a plač stále trvá... Mamičky, najmä tie, ktoré nemajú pomoc partnera alebo blízkej osoby to môžu skutočne veľmi ťažko znášať a môže to viesť k pocitu, že nie sú dobrými matkami.
Nosiť alebo nie?
Niektoré mamičky dokáže neutíšiteľný plač detí skutočne „vynerváčiť“, a to až tak, že sa dopustia činov, ktoré neskôr veľmi ľutujú. S plačom nám veľmi nepomôže ani „kodŕcanie“ na kočíku, len-len, že dieťa z neho nevpadne. Pozor, takýmto natriasaním mu môžeme aj ublížiť.
Nuž, často by bolo najlepším spôsobom ako upokojiť dieťa vziať ho na ruky, i keď sa mamičky obávajú, že ho potom budú musieť stále len nosiť. Nuž, ale nie je vôbec zvláštne, že deti milujú nosenie a je to pre nich skutočne upokojujúci zážitok. Koniec-koncov, nosili sme ich celé tehotenstvo a stále cítili nielen naše pohyby, ale aj naše dýchanie, pulz srdca, teplo.
Neplatí to len pre mamy
Doktorka Kumi O. Kuroda z Riken Science Institute v Japonsku tvrdí, že táto reakcia dieťaťa na nosenie, respektíve vzatie na ruky je prínosom nielen pre dieťa, ale aj pre matku samotnú. Veria, že mnohé cicavce majú podobným spôsobom zabudovanú upokojujúco reakciu, po ktorej siahnu, keď sa ich potomstvo cíti v ohrození alebo nepohodlne.
Je to zvláštnosť cicavcov ako sú levy, veveričky a ďalších, ktorá im pomáha prežiť. Odborníčka tiež tvrdí, že hoci ich štúdia bola vykonaná na deťoch a matkách, dajú sa jej výsledky aplikovať aj na iných primárnych opatrovateľov, či už sú nimi otcovia, nevlastné matky a podobne.
Každá matka inštinktívne zdvihne svoje dieťa, keď k nej natiahne rúčky. Tento signál naznačuje túžbu po nosení, maznaní a blízkosti matky. Deti sú od narodenia závislé na svojich rodičoch, najmä na matke, ktorá s nimi trávi najviac času, a vyžadujú si jej pozornosť a starostlivosť.
Názory na Nosenie Detí v Priebehu Času
V súčasnosti stále existujú názory a články, ktoré odrádzajú od nosenia detí, argumentujúc rozmaznávaním. Tieto názory odporúčajú nechať deti spať v postieľkach, prípadne v samostatných detských izbách. V minulosti boli novorodenci v pôrodniciach umiestňovaní do inkubátorov alebo železných postieľok, oddelene od matiek, pričom dojčenie bolo nahradené fľaškami a nosenie obmedzené na vozenie v kočíku.
Návrat k Prirodzenosti
Napriek týmto moderným trendom sa mnohí prikláňajú k návratu k prirodzenejším postupom. Stačí sa pozrieť do minulosti, kde matky nosili svoje deti uviazané v šatkách pri práci na poliach a v domácnosti. Hoci bola doba ťažká a bez dnešných vymožeností, podstata spočívala v neustálej blízkosti matky a dieťaťa.
Dnes máme k dispozícii sociálny systém, ktorý umožňuje matkám tráviť s dieťaťom tri roky. V mnohých ohľadoch sa vraciame k tomu, čo bolo prirodzené, a to nie je len módny výstrelok.
Pôrod ako Stresujúca Udalosť
Mnohé články o pôrode zdôrazňujú, aký ťažký a stresujúci je pôrod pre dieťa, ktoré prežíva šok pri príchode na svet. Dieťa deväť mesiacov vníma v tele matky jej duševný stav, tlkot srdca, pohyby a rytmus dychu.
Potreba Blízkosti a Bezpečia
Práve preto dieťa potrebuje nielen jesť a spať, ale aj cítiť blízkosť matky a pocit bezpečia, ktorý nosenie prináša. Dieťa zostáva v "dianí", nie je "odložené" v postieľke v tichej miestnosti. Ticho nemusí byť vždy liečivé, najmä pre novorodenca.
Skúsenosti s Nosením
Osobná skúsenosť a skúsenosti priateľov ukazujú, že nosenie dieťaťa v nosiči uľahčuje zaspávanie a upokojuje dieťa. Matka sa neobmedzuje v pohybe a dieťa je spokojné, pretože cíti tlkot maminho srdca. Nosenie je krásny zážitok pre oboch.
Obavy z Nosenia a Ako Ich Riešiť
S nosením sa spájajú dve najčastejšie otázky: „nebude ma bolieť chrbát?“ a „nebude dieťa na nosenie príliš navyknuté?“.
Bolesť Chrbta
Na prvú otázku je odpoveď, že bolesť chrbta sa môže objaviť, ak si naraz naložíte príliš veľa. Je to podobné ako s cvičením - treba začať pomaly a postupne pridávať na obťažnosti. Ak začnete s nosením hneď po narodení, nemali by ste pociťovať žiadnu záťaž. Nosenie striedajte s chvíľami, keď dieťa samo pozoruje svet a hrá sa. Ak začínate s nosením neskôr, bude trvať, kým si na záťaž zvyknete. Pri nosení sa striedajte, nemusí to byť len matka.
Navyknutie na Nosenie
Na druhú otázku je odpoveď, že všetko závisí od dieťaťa. Niektoré deti nosenie odmietajú úplne, iné ho vyžadujú. Ak dieťa nosenie potrebuje, doprajte mu ho. Nosenie môže viesť k ľahšiemu osamostatňovaniu sa dieťaťa, ktoré sa dokáže dlhšie hrať a zabaviť samo.
Výhody Nosenia
Výhody nosenia možno zhrnúť do dvoch kategórií:
Pre Rodičov
- Vzájomná Blízkosť: Rozvíja sa silné citové puto a rodič rýchlejšie pochopí potreby dieťaťa.
- Uľahčenie Starostlivosti: Nosenie v šatke alebo nosiči prináša voľné ruky a voľný pohyb.
Pre Deti
- Pocit Bezpečia: Deti menej plačú, pretože sa nemusia dožadovať pozornosti.
- Samostatnosť: Deti sa ľahšie adaptujú na vonkajší svet a sú samostatnejšie.
Praktické Rady a Skúsenosti
Jedna matka sa podelila o skúsenosť s dieťaťom, ktoré neustále plakalo. Začala ju nosiť a situácia sa zlepšila. Všetkým, ktorí jej tvrdili, že ju rozmaznáva, odpovedala, že ju bude nosiť, kým to bude potrebovať.
Ďalšie skúsenosti ukazujú, že nosenie uľahčuje zaspávanie a umožňuje matke vykonávať bežné činnosti. Nosič je neoceniteľný aj na dovolenkách, kde umožňuje ľahšiu turistiku.
Mýty o Nosení
Mýtus: Nosenie Ničí Chrbticu
Tento mýtus je vyvrátený odborníkmi, ktorí tvrdia, že správne nosenie v šatke alebo nosiči nespôsobuje deformity chrbtice. Dieťa má v maternici fyziologickú polohu so schúlenou chrbticou, ktorá sa postupne vyvíja do tvaru "S". Nosenie v abdukčno-flekčnej polohe podporuje zdravý vývoj bedrových kĺbov.
Rozmaznávanie Detí Nosením
Na tému rozmaznávania detí nosením existuje mnoho názorov. Dôležité je rozlišovať medzi uspokojovaním prirodzených potrieb dieťaťa a rozmaznávaním. Etnológ Mnislav Zelený Atapana potvrdzuje, že medzi indiánmi Amazonie nevidel plačúce deti, pretože matky ich neustále nosili na boku alebo v šatke. Dieťa si určuje svoj vlastný rytmus dňa a vyrastá z neho osobnosť svobodná, vyrovnaná, silná a zodpovedná sama za seba.
Výber Šatky
Pri výbere šatky je dôležité zvážiť rôzne typy a ich charakteristiky. Šatka je najuniverzálnejším typom pomôcky na nosenie detí, pretože sa prispôsobí telíčku dieťatka aj dospelého. Rozlišujeme elastické a pevné šatky. Elastické šatky sú vhodné pre začiatočníkov, ale len do určitej váhy dieťaťa. Pevné šatky sú vhodné od narodenia a dajú sa použiť aj na úväzy na bok a na chrbát.
Zásady Zdravého Nosenia
Pri nosení je dôležité dodržiavať zásady ergonomického nosenia, tzv. BABYWEARING T.I.C.K.S.:
- Podsadenie: Dieťa nesedí, ale je podsadené, čím sa rešpektuje správny vývoj chrbtice a bedrových kĺbov.
- Dotiahnutie: Nosítko má poskytovať oporu a byť dobre dotiahnuté, aby sa dieťa neprepadalo.
Praktické Tipy pre Novopečených Rodičov
Ak čakáte prvé dieťa, nebojte sa. Dojčenie po pôrode je veľmi intenzívne a je to tak úplne v poriadku. Ak sa vám niečo nezdá, pokojne zatelefonujte laktačnej poradkyni alebo sa spojte s kamarátkou, ktorá dlhšie dojčila. Nenechajte si vyčítať, že kvôli dojčeniu ide domácnosť bokom.
Ak máte doma uplakané bábätko, kúpte si šatku! Nosenie v šatke vám zmení život. Zrazu sa z uplakaného bábätka stane spokojné dieťa, ktoré v šatke spí alebo si obzerá svet.
Internetové Diskusie Mamičiek
Za jednu z najzradnejších vecí počas rodičovskej dovolenky považujem internetové diskusie mamičiek. Ak máte nejaký konkrétny problém, popri zopár praktických radách si musíte čítať toľko „balastu”! Na internetové diskusie najčastejšie chodia ľudia, ktorí nemajú nič lepšieho na práci.
Spoločenská Izolácia
Spoločenská izolácia do určitej miery nemusí prekážať. Pre mňa bola často príjemná v tom, že ma nečakalo žiadne pravidelné chystanie sa do zamestnania a čas som si tak mohla usporiadať podľa seba.
Ahojte babenky, 3 rocna dcerka zacala chodit do skolky a poslednu dobu sa zacala pytat na ruky ked ideme do skolky a niekedy aj ked sme vonku. Ja sa ju snazim nebrat na ruky. Ked ju nezoberiem, tak zacne strasne jacat a nehne sa z miesta. Prosim poradte co mam s nou robit? dakujem aj nasa takto skusala.... Často je to len o tom, že dieťa chce cítiť dotyk a prítomnosť mamky. Prípadne ak to bolo možné, tak sme sa dohodli na kratučký úsek, kedy som ich odniesla, napr. po najbližší strom, po lampu, lavičku. Deti sa potrebujú ubezpečiť, že ich rodičia majú radi, že nikdy neodídu, že tu budú len pre ne, neviem prečo im to nedožičiť práve v takomto veku? nosim do skolky na rukach a vobec mi to nevadi 🙂 Jeho to upokojuje. Takze my sa viac tulime.Ono je to tym,ze si musi zvyknut -nasa si zvyka uz pomaly rok a pol. Casom to prejde a nebude to vyzdadovat. Ja teda mám 2,5 ročného, ktorý vraj vyzerá na 3 ročného a ak sa mu zachce potulit, nemám žiadny problém ho aj nosiť chvíľu na rukách. Práve naopak. Ešte mám stále tendenciu ho na tie ruky vziať, hlavne keď sa zvitame po dlhšom čase, keď som chvíľu mimo domu. Možno preto to potom ani často nevyžaduje.Uži si jej blízkosť. Vzdy, vzdy ju objimem, vezmem na ruky aspon na chvilku napr. na sedacke. Vysvetlim, ze je uz velka a tazka a nosit ju uz nemozem. U nas je to sposobene novym dietatom, ktore nosim furt, tak trochu ziarli. 🙂Ale robila to aj starsia a vzdy som ju objala, na par sekund zdvihla, vyobjimali sme sa a isli sme dalej.Lasku, objatie, pochvalu a podobne nikdy deckam neodopieram. Na to sme tu, my rodicia. Aj ked by som do nich najradsej niekedy hodila chladnicku, ked si pridu vypytat objatie, vzdy ho dostanu.náš má 2 r a 8m, a keď to odo mňa chce, ja si ho na tie ruky zoberiem. Je veľmi citlivý, ťažko znáša odlúčenie, ráno nám zatiaľ plače a aj dnes pri mojom odchode mu krútilo hubku a videla som, ako sa išiel postískať s pani učiteľkou. Nie je to tak strašná požiadavka od neho, do škôlky to máme kúsok, keď by som však nevládala, položím ho. Príde doba, keď to od nás deti už vyžadovať, nebudú chcieť a nám to bude chýbať.Moja má 4,5r a stále sa mi ešte hodí do náručia a chce sa ponosiť, keď ju beriem zo škôlky... 😀 Samozrejme už nevládzem, tak chvíľočku odnesiem, potuľkám a je spokojná 🙂 Uži si kým môžeš 😉 Samozrejme. Už som to písala aj v inej diskusii. Keď sme v takom veku "išli von", tak to znamenalo:1. motkali sme sa. Doslova. Zvyčajne okolo tej istej trajektórie podľa jeho výberu, okolo bytovky, na ihrisko a pieskovisko a v taký čas som často brala aj odrážadlo, lebo som vedela, že síce po piatich minútach to budem vláčiť ja ako mulica, ale nejdeme ďaleko a mňa to teda nenaštve. Vtedy mi to vlastne bolo jedno, bola som nastavená tak, že teraz sme vonku za účelom nadýchania sa čerstvého vzduchu, neponáhľame sa, nemáme cieľ, iba sa motkáme.2. keď sme seriózne niekam išli, tak kočík. AJ do najbližšieho obchodu na nákup, aj na prechádzku do 15 minút vzdialeného parku, aj do jasličiek, ktoré boli cca 20 minút chôdze ďaleko, vždy a všade za každých okolností kočík, aj keby nevie čo bolo. Bez neho ani na krok. Vďakabohu sa môj aj rád vozil. Dôvod: dieťa malo 2, slovom dva roky a lietať v byte ho síce bavilo, len chodiť po vonku nie vždy, a ja mám tiež len jedny kríže a chrbticu (aj nervy). Plus objektívne, majú maličké nohy, nevládzu ešte v tom veku toľko chodiť. A myslím si, že teraz v zime im vadí aj zima, vietor, či naopak, že sú naobliekané, tak im môže byť teplo alebo úplný pocit diskomfortu. 9. 12. 7. 6. Dobry den, chcela by som sa spytat, ci je problem, ze moj 16 mesacny syn neukazuje ukazovakom. Ked nieco chce, tak ma k tomu privedie alebo mi to slovne naznaci. 7. 6. Dobrý chcem sa opýtať ako dlho asi trvá fáza plazenia a “hojdania” sa na štyroch než dieťa prejde na ďalšiu fázu naor. že si sadne ? Viem, ze je to individuálne, ale musí existovať nejaký priemer. 14. 4. Dobrý deň, Prosím o radu. Nás 1 a pol ročný syn mal zlomenú nohu. Konkrétne prasklinu v pistale. Mesiac mal sadru. Chirurg mu potom len postával nohu a povedal že už je to záhojene a že máme cvičiť dvakrát denne len členkom. Nič viac. Že do dvoch týždňov bude chodiť. 11. 4. Dobrý deň. Chcem sa opýtať, mam 28 mesačného chlapca. Keď sa narodil vážil 2690kg a 48cm zdravý chlapec. Teraz 12kg a 92cm. Chodí, beha, vymýšľa, čítam mu knižky, ktorého pomaly ani nezaujíma, niekedy mi ukazoval obrázky a pomenovala som ich ale nezopakoval nič. Rozpráva mami; babi, mňam, nie, nejdem. Vyjadruje najčastejšie negativnejsie prejaví, nejdem, nechcem. 6. 3. Kedy sa diagnostikuje autizmus ? Dobrý deň. Mám 2 ročného syna a máme vážne obavy že je autista. Nerozpráva, rozumie úplne minimum, točí sa dokolečka, obzerá si rúčky, jeho hra je úplne automatická - toči kolieska, prehadzuje a ukladá veci. 20. 2. Dobry den, prosim vas nalez usg na mozgu novorodenca- csp 0,6 je prosim v poriadku? Dotyk a blízky fyzický kontakt je pre deti obrovským prínosom. BRATISLAVA 19. novembra - Nosiť dieťa na rukách alebo nie? Psychológovia sú zástancami teórie, že dieťa túži byť v náručí svojej matky a otca. Pre naše ratolesti je práve toto spojenie dôležité pri jeho rozvoji a raste. Novorodenec si vďaka noseniu na rukách s oboma rodičmi vytvára emocionálny a fyzický kontakt. Odmietnutie zo strany rodiča sa môže nepekne podpísať a ukázať v budúcom živote dieťaťa. To totiž „vďaka“ nedostatku takéhoto kontaktu, môže nadobudnúť rôzne fóbie, poruchy reči, inkontinenciu či neurózu. Vedci, ktorí sa touto činnosťou zaoberali, zistili, že tie deti, ktoré trávia dostatok času v náručí svojich rodičov, majú stabilnejší kardiovaskulárny systém, rovnako tak menej plačú a oveľa lepšie jedia. V roku 2016 bol tiež vykonaný výskum, ktorý poukázal na fakt, že deti, ktoré sú často nosené v náručí zriedkavejšie bojujú s hyperaktivitou, sú šikovnejšie v škole, ich výsledky sú na vyššej úrovni a v dospelosti dosahujú lepšie finančné ohodnotenie. Tieto deti majú šťastie. Nedostatok kontaktu s rodičom môže v dieťati vyvolať vznik rôznych fóbií, porúch reči či neuróz. Detičky, ktoré pravidelne zažívajú kontakt kože na kožu, lepšie zvládajú bolesť a nepríjemné vyšetrenie u lekárov. Potvrdila to štúdia z roku 2013. Objatie totiž pomáha zmierňovať strach a bolesť. V prípade, že ste boli zástancom toho, že s nosením dieťaťa na rukách to netreba preháňať, mali by ste túto teóriu prehodnotiť. Rodičovská náruč dieťaťu pomôže rýchlejšie sa zoznámiť so svetom, získať vašu pozornosť a upokojiť sa. No a na záver, tieto deti sú podľa odborníkov zdravšie a šťastnejšie. Niektorí rodičia sa zdráhajú dlhšie nosiť svoje bábätko na rukách, pretože sa obávajú, aby sa "na ruky" nenaučilo, aby nezostalo na rodičoch a na ich náručí závislé. Chcú, aby bolo dieťatko samostatné a domnievajú sa, že samostatnosť je najlepšie začať trénovať hneď od narodenia. Pravdou je však presný opak. Už počas samotného prvého roka života je medzi deťmi nosenými a nenosenými na rukách vidno podstatný rozdiel. Deti s dostatkom telesného kontaktu sú spokojnejšie, menej plačú, svoj bdelý život tak môžu viac venovať pozorovaniu, učeniu. Ich telo nemusí znášať nadmerné výkyvy stresových hormónov. Podstatné je však aj to, ako starostlivosť v prvom roku života dieťaťa podmieňuje jeho ďalší psychický vývoj. V tomto období, hoci si naň neskôr človek vôbec nepamätá, sa kladú hlboké základy vnútorného psychického života. Človek na nich stavia po celý život. Sú poskladané z jednotlivých, väčšinou sa opakujúcich zážitkov a pocitov bábätka. Ak sa rodičia citlivo starajú o potreby dieťaťa, nenechajú ho nevšímavo plakať a neustálym fyzickým kontaktom mu dávajú najavo svoju lásku, naučí sa im dieťa dôverovať. Pocit dôvery sa zvnútorňuje a stáva sa z neho základ pre sebadôveru. Zároveň dieťa nadobúda základy zdravej sebaúcty a sebavedomia. Takto "vyzbrojené" dokáže v ďalších vývojových štádiách lepšie prekonávať prekážky a pokračovať v zdravom psychickom raste (samozrejme naďalej láskavo a múdro vychovávané). Počas dospievania mu vnútorná sila, ktorú nadobudlo počas ranného detstva, pomôže odolávať nástrahám, akými sú drogy či iné nezdravé spôsoby života. Bude odolnejšie voči úzkostným a depresívnym poruchám. Dieťatko často nosené dostáva i základy emočnej inteligencie. Rodič sa učí lepšie poznávať dieťa, no i dieťa, ktoré trávi veľa času s rodičom, sa účastní na jeho emočnom prežívaní. Dostáva tak základy súcitu. V správaní voči druhým ľuďom je spočiatku opatrné, ale po chvíli už ústretové, a preto býva veľmi obľúbené. S veľkou pravdepodobnosťou zostane takým i naďalej, aj keď dospeje. Človek, ktorý nosí hlboko v duši maminu náruč plnú lásky, je viac schopný druhým lásku dávať a konať nezištne, altruisticky, smerom k vznešeným cieľom. U malého dojčaťa je závislosť na rodičoch pochopiteľná, prirodzená a zdravá. Inštinkty zakódované v nižších častiach mozgu mu signalizujú, že bez tesného telesného kontaktu s rodičom mu hrozí nebezpečenstvo. Opustenie môže znamenať aj smrť. Potrebuje dostať to, čo jeho prvé vývojové štádium vyžaduje - uspokojovanie potrieb, tíšenie plaču, veľa telesného a verbálneho kontaktu, pocit maminej hrejivej lásky,. Tak sa postupne učí dôverovať. Zároveň sa rozvíja motoricky. Keď má približne rok, začína chodiť. Absolútna závislosť pominie. Ako je to teda v praxi? Nikdy neberte detský plač na ľahkú váhu. Jeho dôvod je vždy vážny. Dieťa vyjadruje svoju nepohodu a bezmocné volá všemocného rodiča, aby prišiel, pomohol, pritúlil, pofúkal. Nesklamte jeho dôveru. Nenechávajte ho osamotené. Poskytnite mu životodárne ľudské teplo, pocit bezpečia a istoty, ktorý získa vo vašej náruči. Noste ho čo najčastejšie. Najbezpečnejšie a najpríjemnejšie sa bábätko cíti v nosiči typu šatky či vaku, schúlené v polohe, ktorá mu je dôverne známa zo života pred narodením. Táto poloha je preň najvhodnejšia aj z telesného hľadiska. Dieťatko môžete bez obáv neobmedzene nosiť na rukách. Veľa tým získa nielen ono, ale aj vy. A váš vzájomný vzťah dosiahne dosiaľ netušené rozmery a bude sa nádherne rozvíjať. Aj Vám sa už stalo, že ste boli v takejto situácii bezradní? Nebojte sa počúvať svoje srdce a svoje dieťa si zoberte do náručia vždy, keď Vám to obom vyhovuje! Ako matka dvojročného syna môžem potvrdiť, že sa medzi nami vďaka noseniu veľmi hlboký vzájomný vzťah, boli to ničím nenahraditeľné krásne chvíle pre nás obidvoch. Môj syn sa pri mne vždy maximálne ukľudnil, bol veľmi vyrovnaný, spokojný. Na základe svojich skúseností môžem tiež potvrdiť, že názory typu „Neber si ho na ruky, lebo sa na to naučí!” sú absolútne nepravdivé. Dovolím si tvrdiť, že ten, kto o tomto presviedča ostatných , nikdy svoje dieťa nenosil… Akonáhle dieťa začne štvornožkovať, chodiť a objavovať svet, jeho potreba tesného telesného kontaktu sa postupne uvoľňuje a začne si užívať samostatnosť, nosenie už vôbec nebude vyžadovať. Ak plače, zoberte si ho do náručia, ak chce byť s Vami keď niečo robíte, tak si ho uviažte do šatky alebo nosiča. Je odborníkmi dokázané, že nosené deti sú duševne vyrovnanejšie, ich dôvera voči svetu, ako aj odvaha spoznávať nové veci je silnejšia. Na nosenie novorodencov je ideálna elastická šatka. Viaže sa veľmi jednoducho, poradia si s ňou aj úplné začiatočníčky. Želám každej mamine, aby si vychutnala krásne a nezabudnuteľné chvíle nosenia!