Mnohí rodičia zažijú hrozné situácie, keď im malé bábätko spadne. Hoci neraz sa nič vážne nestane, niekedy môže byť obyčajný pád pre maličké dieťa tragickým. Čo teda robiť, ak nám bábätko spadne a aké pády bývajú najčastejšie?
Najčastejšie príčiny pádov detí
Bábätko veľmi často spadne napríklad z prebaľovacieho pultu. Stačí malá chvíľka, kedy sa mamička načiahne za plienkou a dieťa môže spadnúť. Taktiež pre prezliekaní je to podobné. Často tiež dieťa spadne z postele. Keď aj drobca uložíte do prostriedku postele, dokáže sa „podhadzovaním“ alebo pretáčaním rýchlo dostať ku kraju postele a spadnúť. Nebezpečné sú tiež pády z kočíka či jedálenskej detskej stoličky. Preto je dôležitá opatrnosť a ostražitosť a nikdy nenechávať deti v takýchto situáciách bez dozoru.
Veľa tiež záleží od toho, kam a ako dieťa spadne. Vážnejšie úrazy bývajú, ak dieťa spadne na zadnú časť hlavy a na tvrdú podlahu alebo nejaký tvrdý predmet na podlahe, na rozdiel od dopadu na koberec. Takisto je rozdiel, či spadne z postele alebo z prebaľovacieho pultu, ktorý je omnoho vyššie.
Pád a úder je najčastejšou príčinou úrazov v detskom veku. Podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva, medzi najčastejšie miesta úrazov detí a mládeže patrí domáce prostredie (36%), ďalej športoviská (23%), cesta (21%) a škola, resp. predškolské zariadenia (17%). Údaje sa menia aj v závislosti od veku dieťaťa. Pri malých deťoch do 6 rokov prevláda ako miesto úrazov domáce prostredie, u starších detí je vyššia úrazovosť vonku, kde je viac nástrah. V domácom prostredí sa najviac úrazov stáva v období Vianoc, vonku je rizikovejšie zas leto.
V domácom prostredí ako aj inde je mnoho nástrah, ktoré môžu byť dôvodom pádu u detí: posteľ, poschodová posteľ (dieťa do 6. roku by nemalo spať na hornom lôžku poschodovej postele), prebaľovací pult (malé bábätko nikdy nenechávať samé na vyvýšenom nábytku), stoličky a stôl, kuchynská linka, schody, šmykľavá, mokrá dlážka, okno, kolobežka alebo bicykel, in-line korčule, stromy, obrubníky, hojdačky…
Ako postupovať, keď dieťa spadne?
Keď bábätko spadne, neznamená to hneď, že sa stalo niečo vážne. Niekedy naozaj nie je dôvod na paniku. Bábätko plače neraz nie iba kvôli bolesti, ale aj preto, že sa zľaklo.
V prvom rade treba ihneď sa dostať do blízkosti dieťaťa a zistiť vážnosť situácie: či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.
Po páde si treba celé dieťa obzrieť, skontrolovať, či nemá modriny, hrču či nebodaj nejaké krvácanie. Pokiaľ naozaj nič vážnejšie na telíčku nevidíme a dieťa sa upokojí a správa sa potom už normálne, nie je zvyčajne potrebné utekať k lekárovi.
Varovnými signálmi však sú dlhodobý alebo nezvyčajný plač, zvracanie, rozšírené zreničky, upadnutie do tvrdého spánku, poruchy chôdze, čudné správanie, na aké nie sme u dieťaťa zvyknutí. Ak sa nám čokoľvek nezdá, je to iste dôvod navštíviť lekára, prípadne môžete skúsiť najskôr zavolať vášmu lekárovi a poradiť sa s ním (ak neviete posúdiť vážnosť situácie).
Ak usúdite, že jednoduchšie bude, ak sa sami dostavíte na pohotovostnú službu. To však jedine v prípade, že máte k dispozícii dospelého človeka, ktorý vás odvezie k lekárskej pohotovostnej službe, pričom vy na zadnom sedadle budete dávať dieťaťu prvú pomoc. Určite to však nerobte, ak môže mať dieťa poranenú chrbticu, či zlomenú nohu. Potom bude potrebovať nosidlá a prílišná manipulácia je preň nebezpečná.
Postup pri bezvedomí dieťaťa
Ak došlo k pádu dieťaťa a ono ostalo v bezvedomí, postupujte podľa nasledujúcich krokov:
- V prvom rade sa presvedčite, či dýcha. Ak nie, skontrolujte ústnu dutinu, či mu niečo v dýchaní nebráni. V tom prípade, opatrne to odstráňte.
- Ak aj naďalej nejaví známky dýchania alebo sa jeho dych javí ako nedostatočný, okamžite mu dajte umelé dýchanie: Zakloňte mu hlavu dozadu, aby boli dýchacie cesty uvoľnené a poskytnite mu dýchanie z úst do úst.
- Ak dieťaťu nebije srdce, je nutné vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti.
- Ak dýcha, uložte ho opatrne do stabilizovanej polohy, ktorá umožní dostatočné presunutie jazyka dopredu, voľné vytekanie tekutín z úst a dýchanie bez dusenia.
- Zastavte silné krvácanie. Zastavíte ho tlakom ruky na miesto rany. Ak máte k dispozícii tlakový obväz, použite ho. Omotajte ho pevne s celou silou, na konci roztrhnite a uviazaním zafixujte postihnuté miesto. Obväz síce nie je lepšia prvá pomoc ako tlak rukou na ranu, ale uvoľní vám ruky na poskytnutie ďalšej pomoci.
- Ošetrite iné zistené zranenia, no s dieťaťom manipulujte čo najmenej.
- Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112.
Postup pri vážnom zranení (dieťa nie je v bezvedomí)
V prípade, že dieťa nie je v bezvedomí, no môže mať vážne zranenie:
- Zastavte silné krvácanie.
- Pokúste sa ho upokojiť a sledujte jeho reakcie, môže byť v šoku.
- Pokúste sa zistiť jeho zranenia, no zbytočne s ním nemanipulujte.
- Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112. Ak však potrebujete výlučne zdravotnú pomoc, určite volajte číslo 155.
Rýchlu zdravotnú pomoc je nutné privolať vždy, ak:
- Ostalo dieťa v bezvedomí.
- Má ťažkosti s dýchaním.
- Utrpelo vážnejšie zranenie, krváca, má zlomeninu.
Keď voláte na číslo rýchlej zdravotnej pomoci, snažte sa poskytnúť dispečerovi na druhej strane linky čo najviac smerodajných informácií: vek dieťaťa, spôsob pádu, rozsah poranenia. A samozrejme čo najpraktickejšie opíšte orientačné body, pomocou ktorých sa sanitka dostane k vášmu domu.
Varovné signály a kedy navštíviť lekára
Radšej ísť na pohotovosť dvakrát zbytočne, ako raz neskoro! Táto zásada by mala platiť u všetkých rodičov, ktorým záleží na zdraví dieťaťa. Vieme však, že veľa detských úrazov sa dá ošetriť aj doma, kým pre iné je už potrebná návšteva lekára a netreba ich podceňovať.
Čo by malo byť pre každého rodiča alfou a omegou, keď sa zraní jeho dieťa? „Je veľmi dôležité, aby rodič zachoval pokoj a rozvahu. Záleží aj od jeho skúseností s dieťaťom. Rodič najlepšie vidí a rozpozná, že s dieťaťom ‘niečo je’,“ hovorí odborník.
„Zažil som ľahké pády z postieľky s krvácaním do mozgu, ale aj také, po ktorých dieťatku nič nebolo. Preto je dôležité pozorovanie rodiča, či tam je stav spojený s poruchou vedomia aj tesne po úraze, aj v nasledujúcich hodinách. Ak sa dieťa javí rodičom v poriadku a rozhodnú sa ho pozorovať sami, odporúčam dopĺňať tekutiny a jedlo len v malých dávkach a nedráždivé. Ak sa dostaví nevoľnosť a vracanie, vieme, že to nie je zo stravy a je to už znamenie ísť do nemocnice. Sledujeme spôsob komunikácie, či nie je dieťa ospalé, ako chodí, pohybuje sa, hýbe končatinami. Odchýlky od normy odporúčam riešiť s lekárom. Často je to len o pocite a aj my lekári vieme, že matka má cit pre dieťa a nespochybňujeme ho, ak matka povie, že sa jej dieťa “nezdá”,“ prízvukuje odborník. Zároveň však dodáva, že ak je po domácom pozorovaní dieťatko v poriadku, nie je potrebná návšteva nemocnice. Práve tá môže byť totiž pre dieťa zbytočne stresujúca.
Pri zlomenine v prvom rade nepanikáriť, nadmerne s dieťaťom nehýbať a sledovať, či je pri vedomí. Ak nie, okamžite zavolať číslo 112! Pri jednoduchších zraneniach končatín je potrebné ju stabilizovať v kĺbe nad a pod zlomeninou pre zabránenie ďalšieho poškodenia a zníženia bolestivosti. V žiadnom prípade nedávame dieťaťu nič jesť, ani piť. Oddiali to čas operácie, ak bude potrebná, pretože žalúdok nesmie byť plný pri uspávaní. Sledujeme zmenu farby a teploty končatiny oproti druhej strane, prítomnosť krvácania, modriny a opuchov. Ak sa stav zhoršuje, navštívime lekára. Je normálne, že aj bežné narazenie najviac bolí cca po 2-6 hodinách, kedy opadne počiatočný stres. Vtedy sú na mieste analgetiká a chladenie miesta (nie zamraziť!). Odporúča sa studený obklad každých 5 min. a 2 min. pauza - 3x vystriedať každé 2 hodiny. Vyvýšená poloha zabráni zhoršeniu opuchu, a tým aj bolesti.
Pri nadýchnutí sa vody, keď má dieťa problémy s dýchaním, vykašliava vodu a sú známky poruchy vedomia, určite je potrebná odborná pomoc lekára, volajte 112.
Pri drobných rezných ranách, povedzme do 1 cm, pri ktorých nedošlo ku znečisteniu rany prípadne poškodeniu šliach, ciev či nervov uložených v mieste rany, rana nie je hlboká, nie je nevyhnutne potrebná návšteva lekára. Pri znečistených ranách je potrebná hlbšia kontrola či v rane nie sú kamienky, zem a cudzie telesá. Malé, nie hlboké rany, sa krásne zahoja aj s jednoduchým zalepením známym "motýlikom". Pri poškodení šliach, nervov a podobne je potrebná operácia aj pri relatívne malej rane - časté je to pri poraneniach nožmi a podobne.
23/28 Ako reagovať na opakujúce sa neželané správanie dieťaťa – schéma (Vzťahová väzba)
Prevencia detských úrazov
Aj napriek mnohým preventívnym opatreniam, k pádu dieťaťa dôjde veľmi ľahko. Nevyhne sa mu asi žiadne dieťa. Väčšina pádov nespôsobí vážnejšie následky. Môže sa však stať, že pád je príčinou úrazu, či už bežného alebo vážnejšieho, ktorý môže mať negatívny dopad na zdravie aj život dieťaťa. Preto je veľmi dôležité, ako sa v danom momente zachováme.
„Prevencia v zmysle poskytnutia dieťaťu dostatok pohybového rozvoja a schopností na športových aktivitách počas celého roka je základ. Často je jednoduchšie, keď sa dieťa zabaví s tabletom, ak nemáme dosť síl sa mu venovať kvôli únave z práce, no dobehnúť to potom v lete na dovolenke nejde a dieťa nepripravené sa skôr zraní. Vymenovávať asi nemusím, kde všade sú nástrahy pre deti - skákanie do vody, trampolíny, pády z výšok, z bicykla a podobne.“
Pokiaľ máte obavy, či sa pri páde nemohlo niečo vážnejšie stať a nechcete nič zanedbať, môžete, samozrejme, zájsť k lekárovi či na pohotovosť.
Prípad tragédie pri hre s vápnom
V Brazílii došlo k tragédii, keď malý chlapec prišiel o život po tom, ako sa hral v hromade bieleho vápna. Vdýchol častice prachu, ktoré mu spôsobili vážne problémy s dýchaním. Rodina zverejnila jeho poslednú fotografiu na sociálnej sieti, aby si ho uctila a zároveň varovala ostatné deti pred nebezpečenstvom hry s týmto materiálom. Polícia začala jeho smrť vyšetrovať.
Brazílsky inštitút pre technologický výskum tvrdí, že prach z vápna môže spôsobiť problémy s dýchaním a ľuďom odporúča, aby pri manipulácii s ním nosili ochranné pomôcky.