Poobedňajší spánok nie je téma, ktorá by sa zdávala byť priveľmi atraktívna a nad ktorou by sme kedykoľvek premýšľali. Podľa viacerých výskumov by však mala byť.
Rýchly životný štýl začal spánok vytláčať na okraj našej pozornosti. V dôsledku tlaku niektorých rodičov sa dokonca polemizuje, či je správne, aby dnes deti "povinne" v škôlkach spávali. Učitelia tak boli ešte donedávna nútení iba intuitívne presviedčať rodičov, že ich dieťa je unavené a cíti sa lepšie, keď si v škôlke oddýchne.
Stále častejšie sa otvárali otázky o užitočnosti spánku v predškolských zariadeniach a či by nebolo vhodné namiesto spánku venovať viac času ich vzdelávaniu. Štúdia skúmala správanie 62 detí vo veku 4 a 5 rokov.
Existuje mnoho individuálnych dôvodov, kedy sú deti pripravené prestať spávať. „Mnoho malých detí dnes nemá dostatok spánku a poobedňajší spánok je spôsobom, ako je možné sa uistiť, že im nechýba.“
Táto štúdia tiež odhalila, že „nedostatočný spánok v dôsledku vynechávaného poobedňajšieho spánku spôsobuje, že škôlkari vyjadrujú pocity odlišne. „Neprimerané emocionálne správanie, ktoré sme zaznamenali u detí, ktorým chýbal iba jediný spánok nás prekvapili.
Výsledky výskumov hovoria, že popoludňajší spánok nie je menej dôležitý ako jedlo, pitie či bezpečnosť našich detí. Aj keď sa nám to na prvý pohľad môže zdať, má významný dopad na rozvoj ich tela i mysle.
Význam spánku pre kognitívne funkcie
Spánok u detí je kľúčovým faktorom ich zdravého vývoja, psychickej pohody a celkového fungovania počas dňa. Keď dieťa spí dostatočne dlho a kvalitne, jeho mozog sa lepšie regeneruje, telo rastie a posilňuje sa imunita. Naopak, ak spánok nie je dostatočný, môžu sa objaviť rôzne problémy - od podráždenosti cez zníženú koncentráciu až po dlhodobé zdravotné ťažkosti.
Počas spánku sa telo aj mozog regenerujú, dieťa si dopĺňa energiu a spracúva informácie z celého dňa. Nedostatok spánku sa môže prejaviť podráždenosťou, zhoršenou pozornosťou, vyššou chorobnosťou alebo zvýšeným stresom.
Počas spánku mozog spracúva všetky informácie, ktoré počas dňa pozbieral. Podvedome ich aktualizuje a spracováva do tzv. explicitná pamäť - umožňuje vedomé opakovanie určitej informácie. Implicitná pamäť - pomáha vyvolávať informácie bez toho, aby ste si toho boli vedomí.
Súvislosť medzi kvalitným spánkom, dobrou pamäťou a následnými dobrými výsledkami v škole je teda jasná.
Výsledky jej výskumu preukázali, že poobedný spánok má vážny dopad na posilnenie pamäte a tiež osvojovanie si nových informácií. V rámci výskumu podrobili skúmaniu viac ako 40 detí vo veku 6 rokov. Na skúmanie použili pamäťový test pomocou hry pexeso. Porovnávali schopnosť zapamätania detí, ktoré boli podrobené spánku v priemere 77 minút a tými, ktoré neboli.
Deti, ktoré majú dostatok kvalitného spánku, sú v škole pozornejšie, lepšie zvládajú nové úlohy a majú menšie sklony k podráždenosti alebo hyperaktivite. Naopak nedostatok spánku môže viesť k problémom s učením, emočnej nestabilite a oslabenej imunite, čo znamená častejšie prechladnutia a iné zdravotné ťažkosti.
Pokiaľ majú deti nedostatok spánku alebo je spánok nekvalitný, spomaľujú sa tým ich reakcie, zhoršuje pozornosť aj koordinácia pohybu.
Vplyv technológií a prostredia na spánok
Rušivé faktory: svetlo, hluk a elektronika
Najčastejším dôvodom, prečo dieťa nezaspí, sú podnety, ktoré mu bránia uvoľniť sa.
Svetlo a hluk z okolia
Aj nízka intenzita svetla môže oddialiť nástup spánku. Pouličné osvetlenie, svetlomety áut alebo hluk z ulice narúšajú prirodzený proces upokojovania organizmu. Zatemňovacie závesy či rolety dokážu miestnosť stmieniť a zároveň mierne odhlučniť, čo vytvára vhodnejšie podmienky na spánok.
Elektronické zariadenia
Modré spektrum svetla z obrazoviek (mobil, tablet, televízor) preukázateľne potláča tvorbu melatonínu - hormónu, ktorý pomáha telu prepnúť do večerného režimu. Preto odborníci odporúčajú, aby deti aspoň 1-2 hodiny pred spaním nepoužívali žiadne zariadenia s displejom.
Najmenej hodinu pred spaním by sa deti nemali pozerať na televíziu, do mobilov ani tabletov. Modré svetlo z obrazoviek totiž môže spôsobovať u detí nepokojný spánok. Deti sa nedokážu uvoľniť a zle zaspávajú. Svetlo, ktoré elektronika vyžaruje, totiž narúša prirodzené cirkadiánne rytmy.
Televízia spomaľuje myslenie - Niektoré štúdie tvrdia, že deti, ktoré pozerajú veľa televízie, sú nepozornejšie a horšie sa im vyvíja mozog. Pri aktivitách ako rozprávanie sa s priateľom, používanie počítača, čítanie knihy, ste aktívni a váš mozog musí pracovať.
Televízne programy útočia na city dieťaťa - Aby bola zabezpečená vysoká sledovanosť v televíznych programoch sa manipuluje s citmi, ako sú strach, vina, smútok, túžba, nešťastie.
Chladnejšia izba a teplé nohy: kombinácia, ktorú odporúčajú odborníci
Spánku prospieva:
- mierne chladnejšie prostredie - ideálna teplota detskej izby je približne 18-20 °C,
- čerstvý vzduch pred spaním - krátke, intenzívne vetranie pomôže rýchlo vymeniť vzduch,
- teplo na končatinách - ak má dieťa studené nohy, teplé ponožky môžu zlepšiť komfort a uľahčiť zaspávanie, pretože teplé končatiny pomáhajú telu lepšie regulovať teplotu.
Vetranie - pred spaním izbičku dobre vyvetrajte. Žiadne svetlo, žiadny hluk - do izbičky by nemalo prenikať žiadne svetlo z ulice. Nemala by v nej svietiť ani žiadna elektronika.
Kvalitný matrac a lôžkoviny - matrac nesmie byť preležaný. Musí dieťaťu poskytovať dokonalú oporu, ktorá je dôležitá aj pre zdravý vývoj detskej chrbtice. Lôžkoviny oblečte do obliečok s obľúbeným detským motívom.
Kreslenie ako nástroj rozvoja
Zatiaľ čo sedí pred televíznou obrazovkou, nevšíma si, ako rýchlo ubieha čas. Dieťa je v úplne inom svete a nie je preto zriedkavosťou, že reaguje agresívne, ak DVD vyplo alebo program sa v televízii skončil. Záleží teda len od rodičov, aby určili dieťaťu hranice a priebežne ho informovali o čase, ktorý môže stráviť pri televízore.
Rodičia by mali deťom zadeľovať čas. V našej spoločnosti, kde všetko tak rýchlo plynie, je dôležité poskytnúť dieťaťu aj čas, kedy sa môže hrať, maľovať si alebo len tak leňošiť. Nezabudnite na dôležitú vec: Dieťa potrebuje čas na objavovanie a chápanie sveta.
Čas, ktorý strávi dieťa do šiestich rokov pred televízorom, je čas, ktorý mu potom chýba na rozvoj jeho kreatívneho myslenia. Hra mu umožňuje oboznamovať sa s vecami a situáciami, a to pomocou jemu známej reči, dôverne známeho okolia a skúseností. Televízor neposkytuje žiaden priestor pre takéto symbolické hry a blokuje rozvoj kreativity.
Sledujte spolu s dieťaťom programy primerané jeho veku, aj to v rozumnom rozsahu. Nepokúšajte sa zneužiť televízor alebo počítač ako pestúnku na dlhé hodiny. Hovorte o obsahu programov. Nechajte dieťa, aby vám občas prerozprávalo, čo pozeralo v televízii.
Príliš rýchly sled obrazov pri neharmonických filmoch môže dieťa preťažiť. Ako všade, aj tu platí: Buďte vzorom, podľa ktorého sa môžu deti orientovať.
Príprava na kreslenie
Pred každým cvičením necháme dieťa uvoľniť ruku. Vo vzduchu si rukou skúša pohyb, ktorý potom bude kresliť. Podľa možností upevníme väčší kus papiera (napr. baliaci) na stenu alebo dvere a necháme dieťa uvoľnenou rukou čmárať po celej ploche (pohyb lopty, ktorá sa gúľa sem a tam, viackrát za sebou otáčanie kolies, namotávanie vlny).
Odstrihovanie rohov z papiera - možno použiť i staré noviny. Cvičenie priamych čiar písaných rovným smerom (posediačky). Rytmizované písanie - dieťa píše napr. čiarky, kopčeky súčasne s recitáciou alebo spievaním. Zápis môže robiť na slová alebo slabiky (napr. Cvičenie kresby dolného oblúka (let vtáka, hojdačka). Dieťa vystrihne jednotlivé predkreslené geometrické obrazce: štvorec, trojuholník, kruh. Hľadanie rôznych objektov, ktoré určí dospelý, príp. Rozlišovanie predmetov v okolí ...
Vývoj kreslenia u detí
Zo začiatku mladšie dieťa nadväzuje na obdobie čmárania, vie vopred, čo chce nakresliť, cielene a koordinovane vedie čiaru. Deti zväčša najskôr zvládnu vedenie čiary zhora nadol, až potom vodorovné čiary. Po nadobudnutí určitej istoty sa čiara uzatvára v kruh a začínajú kresliť prvých hlavonožcov.
Precvičovanie zvislej čiary môžete s dieťaťom robiť, napr. tak, že spájate dva predmety, ktoré k sebe patria. Pracovné listy si vyrobíte aj doma, pomocou pečiatok. Môžete spájať aj body nakreslené na papieri, ale to už je náročnejšie na koordináciu dieťaťa.
Vodorovnú čiaru by dieťa malo kresliť zľava doprava. Tým sa podporuje zautomatizovanie očných pohybov v smere, ktorý je potrebný pri neskoršom písaní a čítaní. Príkladom na cvičenie vodorovných čiar je napr. dopĺňanie stupienkov rebríka, alebo dokreslenie klietky pre mačičky, aby nám neušla.
Ak dieťa ostáva dlho pri čiarach, než prejde ku kruhu, môžeme mu pomôcť rôznymi dráhami v tvare kruhu, ktoré dieťa opakovane obťahuje, aby sa pohyb zautomatizoval (napr. auto, ktoré jazdí okolo domu, bublinky, snehuliaci, zvieratká z kruhov).
Dôležité je aj kreslenie bodiek, kedy sa hrot ceruzky len dotýka papiera. Potom sú to oblúky, pričom jednoduchšie sú pre deti oblúky spodné. Deti zvládnu jedným ťahom len jeden oblúk, teda netreba trvať na tom, že musí plynule spojiť aj vrchný, aj spodný oblúk bez zdvihnutia ceruzky z papiera.
Motiváciou pre kreslenie môže byť, napr. skákanie žabky z lekna na lekno, skákanie veveričky na konárikoch, šnúry na koráliky.
Posledným, najnáročnejším, prvkom skupiny sú šikmé čiary vedené pomocou oporných bodov. Ak ostávajú pre dieťa problémom, kreslíme pomocné dráhy - spojovacie línie, po dlhší čas. Motiváciou môže byť napr. U starších detí je pre prvky potrebné väčšie rozpätie a širšia škála koordinovaných pohybov spolu so zámerným udržaním vzdialenosti (napr. pri kresbe špirály musí dieťa udražať rozpätie medzi jednotlivými líniami).
Špirála je náročná na koordináciu, odhad vzdialenosti medzi čiarami. Dieťa do pohybu musí zapojiť ruku od ramena až po zápästie. Motiváciou pre kresbu môžu byť slimáčikove ulitky alebo bludisko. Deťom môžeme predkresliť na papier veľkú špirálu a oni ju zo začiatku obťahujú. Potom im pripravíme začiatok špirály a oni ju dokončujú.
Zvládnutie šikmej čiary všetkými smermi sa objavuje najčastejšie na kresbách slniečok, kedy deti kreslia lúče svietiace na všetky strany. Vedie čiar šikmým smerom začíname spájaním šikmo umiestnených obrázkov (motiváciou môže byť spájanie dvoch rovnakých predmetov na obrázku, rôzne dráhy alebo šmykľavky). Až neskôr sa prechádza na spájanie bodov od stredu kruhu von. Motiváciou môžu byť obrázky „krájania torty“, dážď padajúci z obláčika.
Vlnovka si vyžaduje zvládnutie horného aj spodného oblúku a preto k jej kresbe pristupujeme až v čase, keď má dieťa oboje „v ruke“. Najjednoduchšie je kreslenie vĺn kedy ešte nevyžadujeme presnosť (vlnky v mori). Vždy kreslíme zľava doprava. Postupom času by vlnky mali byť zhruba rovnako ďaleko od seba a línie by sa nemali prekrývať.
Elipsa vychádza z prirodzeného pohybu zápästia a pre väčšinu detí je to nenáročný pohyb. Niektoré deti môžu mať problém pri rozlišovaní kruhu, špirály a elipsy. Neponáhľame sa, ale pomáhame dieťaťu vnímať rozdiel. Dieťaťu môže pomôcť, keď najskôr nakreslíme tvary na veľký papier, dieťa ich postupne prechádza prstom a potom ceruzkou. Motiváciou pre kresbu elipsy môžu byť slivky, šišky, behanie po ovále.
Ďalším prvkom tejto skupiny sú „zuby“ - ostré obraty. Ich kreslenie znamená zvládnutie šikmých čiar a zmeny smeru vo vedení čiary. Toto nie je jednoduché: dieťa musí pri vedení čiaru ruku pozastaviť, nezdvíhať ju, zmeniť smer a pokračovať v čiare. Ak to nevie, tak aj v spontánnej kresbe nebudú napr. strechy špicaté, ale zaoblené.
Posledným prvkom tejto skupiny sú spojené oblúky. Pri nich tiež dieťa potrebuje zvládnuť zmenu smeru, tak ako pri zuboch. Ak toto nezvláda, tak zväčša kreslí nie spojené oblúky, ale kladie jednotlivé oblúky vedľa seba.
Význam kreslenia pre vývoj dieťaťa
Kreslenie je pre dieťa dôležité, spája jemnú a hrubú motoriku. Dbajte na správny úchop ceruzky a ak to ešte nie s detailami kresby nie je ideálne - trénujte.
Štúdia (ext. zdroj štúdia) uskutočnená vedcami z King’s College London ukázala, že kresby štvorročných detí môžu naznačovať ich inteligenciu vo veku 14 rokov. V rámci štúdie boli deti vo veku štyroch rokov požiadané, aby nakreslili dieťa. Kresby boli hodnotené na stupnici od 0 do 12 bodov na základe počtu a správnosti anatomických čŕt ako sú hlava, oči, nos, ústa, uši, vlasy, telo, ruky a nohy. Napríklad, kresba s dvoma nohami, dvoma rukami, telom a hlavou, ale bez tvárových čŕt, by získala štyri body. Výsledky ukázali, že vyššie skóre v teste „Draw-a-Child“ bolo mierne spojené s vyššími výsledkami inteligencie vo veku štyroch aj štrnástich rokov. Vyskúšajte aj doma! Vedci tiež zistili, že schopnosť kresliť má významný genetický komponent. Výskumníci porovnávali kresby identických dvojčiat, ktoré zdieľajú všetky svoje gény, a neidentických dvojčiat, ktoré zdieľajú približne 50 % génov. Vedúca autorka štúdie, doktorka Rosalind Arden, zdôraznila, že aj keď sú tieto zistenia zaujímavé, rodičia by sa nemali obávať, ak ich dieťa nekreslí dobre.
Ilustrácie hrajú kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa. Nie sú len estetickým doplnkom kníh, ale aj nástrojom, ktorý pomáha deťom:
- Rozvíjať predstavivosť: Ilustrácie otvárajú deťom dvere do sveta fantázie a umožňujú im vizualizovať príbehy a postavy.
- Učiť sa nové veci: Obrázky pomáhajú deťom pochopiť nové koncepty a slová, najmä ak ešte nevedia čítať.
- Rozvíjať emocionálnu inteligenciu: Ilustrácie vyjadrujú emócie a pomáhajú deťom identifikovať a pochopiť rôzne pocity.
- Udržiavať pozornosť: Farebné a pútavé ilustrácie pomáhajú udržať detskú pozornosť a motivujú ich k čítaniu.
Adaptácia dieťaťa na materskú školu
Plač je prvý zvuk, ktorým dieťa po narodení nadväzuje komunikáciu. Vyjadruje ním svoj stav, svoje potreby. Mamička sa po narodení rýchle zorientuje v rôznych druhoch plaču a podľa toho naň aj reaguje. Inak plače dieťa, keď je hladné, inak, keď je unavené, choré, alebo si vyžaduje pozornosť. Ako dieťa rastie a začína si uvedomovať svet okolo seba, aj jeho komunikačné schopnosti sa rozširujú a plač sa presúva na úroveň vyjadrenia nespokojnosti, strachu, bolesti. Vyjadrujú ním niečo negatívne, čo je ťažké vyjadriť bežnými slovami. Veľký krok v emocionálnom a sociálnom dozrievaní dieťaťa.
V prvom rade odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej bude dieťa dôverovať, prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám a nadväzovanie vzťahov. Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci, hračky. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí.
Dieťa je silne viazané na rodičov, resp. na osoby, ktoré mu prejavujú mimoriadnu náklonnosť a starostlivosť. Nutnosť odpútať sa na istý čas od rodičov v dieťati vzbudzuje pocit ohrozenia, neistoty. Materská škola je pre dieťa novým prostredím s cudzími ľuďmi, v detskom ponímaní času takmer bez časového ohraničenia. Dieťa môže mať pocit, že ak raz vojde do nového prostredia, už nikdy neuvidí svoju mamku, ocka, svoje hračky, už nikdy sa nevráti domov.
Dôvodom na plač je často strach z neznáma - neviem, čo ma tam čaká, aká bude pani učiteľka, akí kamaráti... Jedine, ako sa tomu vyhnúť je, neísť do „škôlky“. A nepôjdem tam vtedy, ak budem dostatočne silno plakať (vyjadrovať svoje obavy), prípadne sa aktívne brániť.
Prvé veľké odlúčenie je spojené aj so smútkom. A je to v poriadku. Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma. Vždy sme smutní, keď sa lúčime s niekým, koho milujeme. Odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj pre jeho rodiča. Najdôležitejšie je, ako tento krok urobíme. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho nemalo dieťa traumu.
Sú deti, ktoré sú na odlúčenie vo veku 3-och rokov pripravené, ale sú aj také, čo nie sú. Ak sa mami neustále drží, nevzdiali sa od nej ani na krok, nejde ku hračkám. Dokáže sa odlúčiť od matky, prejavuje záujem o iné deti, je samostatnejšie, dokáže sa samé najesť, napiť, spolupracovať pri obliekaní, vyzliekaní. Má osvojené hygienické návyky (nemá plienky, cumlík, dieťa nie je dojčené, spolupracuje pri umývaní, ...). Zmeny robíme postupne, nie veľa naraz!
Kľúčové faktory pre úspešnú adaptáciu:
- PRESVEDČENIE, že dieťa chcú dať do materskej školy - ak si rodičia nie sú istí, dieťa to vycíti,
- VÝBER materskej školy, kam svoje dieťa dávajú,
- ROZHOVOR s vedením, učiteľkami,
- POCIT, že sú to ľudia, ktorým chcú svoje dieťa zveriť,
- DÔVERA voči tomuto zariadeniu a učiteľkám.
Ak sa bude ATMOSFÉRA v materskej škole páčiť rodičom, s veľkou pravdepodobnosťou sa bude páčiť aj ich deťom.
Ak má rodič pochybnosti o pripravenosti dieťaťa na materskú školu, mal by sa obrátiť na odborníka, lebo rodič nemá potrebný odstup.
Ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa do triedy rozplače, rovnako sa bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie báť. Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé a učiteľka vtiahne dieťa do kolektívu, adaptácia je otázkou niekoľkých dní.
Veľký plač, ktorý zažívajú rodičia ráno v šatni, vždy ustane, keď sa dvere triedy zatvoria. Rodičia si často neuvedomujú veľký zlom v živote, kedy sa ich dieťa začne odpútavať a dozrievať. Nemali by sa báť svoje deti pustiť a neprenášať svoje strachy na dieťa.
Dieťa je zvyčajne celý deň spokojné, šťastné, ale keď ráno zaplače, rodičia sa začnú strachovať. Rodičia by sa mali s dieťaťom krátko rozlúčiť, nevypytovať sa, či mu bolo smutno, nezneisťovať ho. Sú aj deti, ktoré sa adaptujú bez plaču. Ale sú aj také, ktoré to dobehne neskôr a predsa si to odplačú.
Prípravná fáza pred nástupom do škôlky:
- PREDPRIIPRAVNÁ FÁZA (rozprávať dieťaťu o materskej škole, príbehy, rozprávky o nej),
- PRECHÁDZKY k materskej škole,
- ÍSŤ SA POZRIEŤ DO nej (Deň otvorených dverí - zotrvať s dieťaťom 0,5 - 1,5 hodiny, aby si nezvyklo fungovať v prostredí s rodičom, ale bez neho. Sprostredkuje mu pocit istoty a bezpečia. Keď je tam už samé, vie že mamička už videla učiteľku, spálňu a toto prostredie je preň bezpečné).
- POZITÍVNA MOTIVÁCIA A POVINNOSTI - vysvetliť deťom, že každý človek má povinnosti, dospelí chodia do práce, aby zarobili peniaze, z ktorých rodina žije. Veľké deti chodia do školy, aby sa naučili čítať, písať, najmenšie deti chodia do materskej školy, aby sa pripravili na školu, len malé bábätká zostávajú s mamičkou, lebo tie ešte nevedia hovoriť, a aj tie, keď vyrastú, pôjdu do „škôlky“.
DIEŤA POTREBUJE ISTOTU - vníma čas inak ako dospelí. Veta: „Ja pre teba prídem hneď, keď skončím v práci...“ neposkytne dieťaťu žiadnu istotu, lebo si nevie predstaviť, kedy práca skončí. Trochu lepšie znie uistenie: ,,Prídem pre teba, keď sa vyspíš.
Spoločné spanie a jeho vplyv na dieťa
Malé roztomilé bábätko spáva zvyčajne v posteli s rodičmi; ich blízkosť ho upokojuje a pre mamičku či otecka je to tiež príjemné. Keď dieťa zaplače, situácia sa dá väčšinou vyriešiť aj bez vstávania, a čo si budeme hovoriť, unavený rodič si rád ušetrí každý pohyb. Tak utekajú mesiace a niekedy aj roky a dieťa máte v posteli stále.
Spoločné spanie v jednej posteli s bábätkom je prastará osvedčená tradícia, ktorá sa k nám v posledných rokoch zase vracia. V zahraničí sa tomu hovorí co-sleeping a ide o súčasť tzv. kontaktného rodičovstva. Deti, ktoré zdieľajú s rodičmi posteľ bývajú podľa väčšiny odborníkov pokojnejšie, samostatnejšie a menej plačú. Už malé bábätko vie automaticky porovnať s rodičom v jednej posteli biorytmus dýchania, a to je dôležitá prevencia proti syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa. Matka má v spoločnej posteli aj oveľa citlivejší spánok, dieťa akoby stále počúva, a tak dokáže bez meškania reagovať na každú neobvyklú situáciu a nezrovnalosť a dieťa utešiť.
Začína to väčšinou úplne nevinne, bábätko spí v posteli s rodičmi, stane sa z toho samozrejmosť a o pár rokov sa tam ráno budí školák. Niekedy zaberie aj toľko miesta, že otecko radšej zaspáva na gauči v obývačke. Pokojne sa môže zdať, že noci s dieťaťom v jednej posteli môžu úplne zlikvidovať partnerské intímne chvíľky, a to vzťah medzi rodičmi postupom času vážne naruší. To by ste však nemali dopustiť. Sexuológovia hovoria, že nielen pre partnerov, ale aj pre deti je škodlivé, keď rodičia intímny život zanedbávajú. Sú potom nervóznejší, a to ovplyvní aj ich správanie k dieťaťu.
Na to, kedy dieťa premiestniť do samostatnej postele, nie je jednoznačná odpoveď. Podľa odborných štúdií deti až do piatich rokov môžu trpieť úzkosťou z odlúčenia, čo ich môže negatívne poznamenať v dospelosti. Pokiaľ sa dieťa nebude chcieť osamostatniť, a napriek tomu ho budú rodičia nútiť spať zvlášť, bude mať strach, a tým sa mu v organizme zvýši hladina kortizolu. To môže priniesť aj dlhodobý stres, ktorý ľahko prerastie aj hranice bežných obáv. Nikdy sa nedá určiť, kedy bude práve vaše dieťa zrelé na vlastnú posteľ, ale nebojte sa, málokde stretnete teenagera, ktorý ešte zaspáva s rodičmi. Otázka samostatného spania sa väčšinou v normálne fungujúcej rodine vyrieši sama, a to vo vhodný čas.
Výsledky úvah o spaní s dieťaťom v jednej posteli sa ale rôznia aj u niektorých odborníkov. Predovšetkým staršie štúdie nám hovoria, že od určitého veku sa u detí kvôli spaniu s rodičmi zabrzdí sociálny rozvoj. Preto by samostatné spanie malo byť na programe dňa najneskôr od konca prvého roka. K deťom by ste mali byť nekompromisní, pretože strach zo samoty sa má údajne prežiť včas. S prispením rodičov sa ho tak naučí lepšie zvládať a vyriešenie obáv zo samoty v ranom veku vraj bude pre malého človiečika výhodou vo väčšej odolnosti v neskoršom veku. Deti by nemali byť v posteli tolerované aj preto, že keď sa to hodí, dokážu využívať spanie v posteli s rodičmi, rovnako ako iné výhody, k tzv. „mocenskému boju“. Tiež tu hrozí nebezpečenstvo, že bábätko môže jeden z rodičov zaľahnúť a partneri na seba pochopiteľne nemajú toľko času.
Znie vám to logicky, alebo trochu tvrdo? Dieťa sa vychováva s rozumom a vyrovnane a rovnako tak musí rodič pristupovať k osamostatneniu sa dieťaťa vo forme spánku vo vlastnej posteli. Pomôcť tomu môžete nenásilnou a nedirektívnou formou. Samostatné spanie určite neprikazujte a nenariaďujte.
Ak má vaša ratolesť vlastnú izbičku, máte skoro vyhrané. Stačí, aby sa mu tam páčilo natoľko, že tam bude chcieť tráviť viac času, a to aj v postieľke. A práve postieľka by mala byť najlákavejšia. Obrázky či samolepky obľúbených rozprávkových postáv na stene, detské vankúšiky s motívmi, ktoré dieťa miluje a napríklad aj nočná lampička, ktorá pomôže proti tej troche strachu z tmy. Hlavné sú ale čisté a voňavé kvalitné detské obliečky. Tým najmenším kúpte napríklad tie so zvieratkami či s obľúbenými hrdinami, máme aj také, ktoré v tme svietia!
