Úvod do vývoja detí
Ak chceme uvažovať a porozumieť súvislosti medzi správaním sa dieťaťa v doprave a v cestnej premávke a jeho postupne sa vyvíjajúcimi duševnými vlastnosťami a charakteristikami, musíme si uvedomiť, že duševný vývin dieťaťa neprebieha náhodne alebo živelne.
Duševný vývin prebieha etapovite, v podobe vývinových fáz (štádií).
Z hľadiska efektívnej prevencie detskej úrazovosti na cestách a v cestnej doprave, sa budeme bližšie venovať trom vývinovým obdobiam.
Je nepochybné, že správanie sa dieťaťa orientované na bezpečnosť závisí na telesných a duševných vlastnostiach a schopnostiach, ktoré sa ale od detstva vyvíjajú postupne.
K úlohám detských lekárov, učiteľov a ďalších odborníkov pracujúcich v oblasti starostlivosti o dieťa patrí umožniť rodičom získať vedomie o nebezpečenstvách, ktoré hrozia dieťaťu určitej vekovej kategórie.
Vývinové obdobia dieťaťa
Predškolský vek (3-6 rokov)
V predškolskom veku sa intenzívne rozvíjajú všetky poznávacie procesy, tieto procesy však nie sú na úrovni dospelého človeka.
Pri všetkých poznávacích procesoch prejavuje dieťa osobitné charakteristické znaky, zodpovedajúce vyspelosti jeho nervovej sústavy.
Prejavuje sa to v nedostatočnej analýze podnetov, ktoré doliehajú na zmysly dieťaťa.
Preto sú vnemy nejasné a odraz skutočnosti vo vedomí dieťaťa nie je celkom presný.
Najmä v oblasti zrakového vnímania je pre tento vek typická veľká nepresnosť a slabá pestrosť vnemov.
Trojročné dieťa nepozná viac ako 3 - 4 základné farby, t. j. červenú, zelenú, modrú a žltú.
V šiestich rokoch už rozoznáva aj doplnkové farby a aj jemnejšie farebné odtiene.
Dieťa v tomto vývinovom období má tendenciu preceňovať okolitý priestor čo do veľkosti - záhrada, ulica alebo miestnosť sa mu zdajú oveľa väčšie a širšie ako dospelému.
Ďalším typickým znakom je, že dieťa nevníma v znázornenom priestore tretí rozmer - hĺbku.
Preto aj obrázky nakreslené v perspektíve vníma ako dvojrozmerné a samo znázorňuje skutočnosť plošne.
Vnímanie času spôsobuje dieťaťu v tomto období veľké ťažkosti.
Dieťa má sklon preceňovať časové úseky.
Dni sa mu zdajú byť oveľa dlhšie a dospelí sa zdajú byť starší.
Správne vnímanie času sa s vekom zdokonaľuje.
Dieťa v predškolskom veku prežíva svoje vnemy osobitným spôsobom.
Nielenže vníma predovšetkým to, čo ho citovo zaujme, ale svoje citové zaujatie pre veci vyjadruje aj navonok.
Nikdy nevníma pasívne, ale do tohto procesu zapája celú svoju bytosť.
Vnímanie dieťaťa v tomto veku závisí aj od stavu a funkcie jeho zmyslových orgánov.
V tejto oblasti sa môžu u dieťaťa vyskytovať doposiaľ neodhalené poruchy, takže výsledkom môžu byť neúplné a nepresné obrazy skutočnosti v jeho vedomí.
Z najbežnejších porúch spomenieme napr. krátkozrakosť, ďalekozrakosť, farbosleposť, nedoslýchavosť a pod.
No ani u detí s normálne vyvinutými a fungujúcimi zmyslami neprebieha funkcia vnímania vždy rovnako úspešne.
Stačí, ak sa nervová sústava oslabí chorobou, alebo momentálne vyčerpá po intenzívnej činnosti a vnímavosť dieťaťa sa veľmi zníži.
Dieťa v tomto veku si oveľa lepšie zapamätá bezprostredné zážitky ako slová.
Napríklad všeobecné poúčanie o tom, že na ulici si treba dávať pozor, že treba chodiť opatrne, nie je pre pamäť dieťaťa dosť konkrétne a názorné.
V predškolskom veku sa postupne zdokonaľujú nielen psychické procesy, ale mení sa celá stavba a štruktúra detskej psychiky.
Dieťa sa začína formovať ako osobnosť.
Do správania dieťaťa významne zasahuje najmä sebavedomie a vôľa.
Dieťa si vytyčuje bližšie i vzdialenejšie ciele konania, ale vie už v istej miere aj ovládať vlastné impulzy konania.
Nerobí už v každej chvíli len to, čo sa mu práve chce, na čo má chuť, čo ho zaujíma, ale učí sa premáhať, prispôsobovať a podriaďovať sa.
U malých detí až do 7 rokov prevláda egocentrické myslenie a dieťa sa domnieva, že jeho vlastné vnemy sú prenášané na ostatné osoby.
Tiež schopnosť hĺbkového stereoskopického videnia, ktorá sa vyvíja až od 10 rokov, je príčinou vysokého počtu chybných odhadov vzdialenosti.
Výsledkom je skutočnosť, že dieťa považuje veľké autá za bližšie a malé za vzdialenejšie.
Deti tiež zle odhadujú rýchlosť idúceho auta a nedokážu bezpečne odlíšiť stojace auto od idúceho.
Zorné pole je u detí zúžené asi o 30 % oproti dospelým, čo znamená, že mnohé nebezpečenstvá, ktoré vidí dospelý, nie sú pre dieťa vôbec viditeľné.
Reakčný čas (t.j. čas, za ktorý dieťa začne na nebezpečenstvo reagovať) je napr. u 5ročného dieťaťa v porovnaní s dospelým až dvojnásobná.
Navyše u dievčat je tento čas dlhší než u chlapcov.
To vysvetľuje, prečo dieťa napr. vybehne za loptou do vozovky s relatívnym oneskorením, čo u vodiča prichádzajúceho vozidla vzbudí pocit, že dieťa auto videlo a zostalo stáť.
Taktiež schopnosť sluchového vnímania je u dieťaťa znížená asi o 10 dB v porovnaní s dospelým jedincom.
Ťažisko tela je v detskom veku umiestnené výrazne vyššie než u dospelého, čo je jedným z dôvodov, prečo dieťa ľahšie stráca rovnováhu a častejšie padá.
V logickom myslení, postrehu, sústredení a v predvídaní nebezpečenstva sa deti priblížia dospelým až po 12. roku veku.
Mladší školský vek (6-11 rokov)
Obdobie školského detstva zahrňuje časový úsek od 6. až 7. do 10. až 11. roku života dieťaťa.
Začína vstupom do školy a končí začiatkom puberty.
Výskumy ukazujú, že pre vstup dieťaťa do školy je najvhodnejší vek šesť a pol roka.
Vstupom do školy sa zásadne mení celkový spôsob života dieťaťa.
Hrová činnosť ustupuje do pozadia, hlavnou činnosťou sa stáva učenie.
Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školy.
V tomto štádiu postupne nastávajú zmeny v osobnosti, obzvlášť v rozvoji poznávacích procesov, rozvoji citov a vôle.
Taktiež sa rozvíja myslenie, najmä pojmové myslenie.
Žiak je ešte nesamostatný, submisívny a ovplyvniteľný.
Významné zmeny nastávajú aj socializácii žiaka, v rozvoji jeho sociálnych citov a vzťahu k okolitému prostrediu.
Veľký význam má správny vzor.
Učiteľ je nová autorita, preto predovšetkým na ňom spočíva zodpovednosť, aby usmernil zložité a protichodné chovanie žiakov.
Osobnosť žiaka je tesne spätá s jeho školskou úspešnosťou.
Žiak je v tomto období zameraný na okolitý svet, málo sa zaoberá sám sebou, je nekritický voči sebe, v jednaní je nerozvážny a jedná impulzívne.
Vstup do školy je významný medzník v živote dieťaťa.
Začiatok školskej dochádzky býva ukazovateľom toho, ako je dieťa pripravené na školu a či je pre vstup do školy zrelé.
Učiteľ sa stal autoritou, ktorá stanovuje a vysvetľuje dieťaťu jeho novú životnú funkciu, povinnosti a práva.
Reakcie detí na školu sú rôzne.
Množstvo povinností, požiadaviek a nárokov na začiatku školskej dochádzky dočasne vykoľají v rôznej miere mnoho prváčikov.
Do školy však prichádzajú deti s rôznymi defektmi.
Najčastejšie sú to deti s mentálnou retardáciou, výraznou telesnou slabosťou, alebo postihnuté rôznymi chorobami, ktoré dieťaťu bráni v normálnom vývoji.
Medzi deťmi sú veľmi dôležité rozdiely v pohlaví.
Dievčatá celkove dozrievajú pre školu skôr, v súvislosti s tým sa škole ľahšie prispôsobujú.
V prvých ročníkoch zvyčajne vyučuje učiteľka; ak má dieťa dobrý vzťah k matke, prenáša sa tento vzťah i na učiteľku.
Pri adaptácii dieťaťa na školské podmienky hrá mimoriadnu úlohu učiteľ.
Pôsobenie učiteľa môže na jednej strane zaručovať úspešnosť a efektívnosť procesu adaptácie dieťaťa, ale na druhej strane môže učiteľ demotivovať pozitívny vzťah dieťaťa ku škole.
Učiteľ musí počítať so skutočnosťou, že medzi deťmi sú veľké individuálne rozdiely v povahových rysoch, v stupni doposiaľ osvojených vedomostí, v tempu a kvalite schopnosti učiť sa, v rozumových schopnostiach atď.
Pri organizovaní vyučovacieho procesu sa tieto skutočnosti majú odraziť v individuálnom, diferencovanom prístupe ku každému žiakovi.
Hodnotenie žiaka prevažne zlými známkami nemá zmysel a má na žiaka jednoznačne negatívne účinky.
Známkovanie učiteľa má teda priami vplyv na vytváranie vlastného sebahodmotenia žiaka a jeho oceňovanie spolužiakmi a rodičmi.
Pri vstupe do školy býva už dokončená prvá tvarová premena postavy.
Rast tela je i po vstupu do školy ešte zrýchlený, spomaľuje sa až okolo ôsmeho roku; chlapci rastú rýchlejšie, u dievčat je spomalenie zreteľnejšie.
Výraznejšie sú badateľné znaky pohlavnej diferenciácie, a to obzvlášť ku koncu tohto obdobia.
Kvantitatívne hodnoty narastajú u dievčat rýchlejšie, ktoré po ôsmom roku výrazne predstihujú chlapcov; súvisí to s rýchlejším pohlavným dozrievaním dievčat.
Zo znakov týkajúcich sa telesných dĺžok, značne narastá dĺžka paží v 7., 9. a 11. roku, dĺžka nôh v 7., 8., a 10. roku a dĺžka trupu v 7. až 11. roku.
V hmotnosti a výške chlapci od narodenia predbiehajú dievčatá, ale už v desiatom roku dievčatá predstihnú chlapcov.
So spomalením rastu a so zvyšovaním hmotnosti okolo ôsmeho roku sa zvyšuje odolnosť organizmu voči vonkajším nepriazni...
Táto etapa je významným medzníkom v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy.
V tomto veku môžu deti veľa získať absolvovaním predškolskej prípravy.
To je to pravé miesto, kde si osvoja základné pravidlá správania a naučia sa ako vychádzať so svojimi rovesníkmi vo formálnom prostredí.
Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť - hru.
To kladie zvýšené nároky na disciplínu.
Škola však otvára dieťaťu nové možnosti - učí myslieť novým spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov.
V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti.
Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje i rečový prejav dieťaťa.
Aktívna slovná zásoba obsahuje cca 5000 slov.
V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku.
Sociálne vzťahy v rodine - k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov, k učiteľom a škole ako takej, k iným deťom, vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia.
Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci.
Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia.
Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu.
Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city.
Ich zvláštny charakter je v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne, uvoľnené v sebaprejave.
Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku možno zhrnúť takto:
- výraznejšie sa prejavujú individuálne rozdiely medzi deťmi
- mladší školský vek možno nazvať opravdivým vekom učenia
- myslenie a učenie podmieňuje prírodné a sociálne prostredie (význam má realita a situácia, ktorú dieťa psychicky spracúva)
- trvá závislosť dieťaťa na dospelých, ale nadobúda iné kvality (dospelý je predovšetkým zdrojom poznania, preto okrem rodičov nastupuje najmä vplyv učiteľa)
- mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe
- pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania
- integruje a dopĺňa sa detské “ ja “ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov
- motivácia správania sa a pod
Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takej stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality.
Deti prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, v dobe, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania.
Toto obdobie ktoré trvá až do 11-12 roku, sa nazýva fáza konkrétnych logických opierací.
Premeň detského uvažovania je postupná.
Keď má dieťa riešiť problém, o ktorom moc nevie a nemá s ním nejakú skúsenosť, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania.
Presne tak sa bude chovať aj v záťažovej situácií.
V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania.
Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu.
To znamená, že je schopný uvažovať o niečom určitom, čo sám pozná, i keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný.
Stačí mu minulá skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohol aspoň predstaviť.
Dieťa ml.škl. veku je zamerané na poznanie skutočného sveta.
Chce vedieť aký je, podľa akých pravidiel funguje.
Citový vývin: City sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie (v porovnaní s predškolským vekom).
Objavuje sa citová kvalita strachu zo zvierat.
Kým u dievčat z myší, hmyzu, červov apod., u chlapcov z dravých zvierat a šeliem.
Strachovým podnetom sú duchovia, upíri, či rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti.
Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev ako sú: choroba, nehoda, smrť, tma, noc.
Čo je dôležité - objavuje sa strach zo školskej práce.
Rozvíjajú sa aj vyššie city:
- Estetické
- Intelektové (poznávacie)
- Morálne (etické)
- Sociálne.
Intelektuálne city súvisia so školskou prácou.
V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah.
Pri školskej práci prežíva kladné poznávacie city.
Estetické city: Dieťa zaujímajú subjektívne postoje k pojmom pekný - nepekný (škaredý).
Pri hodnotení predmetov a javov z estetického hľadiska sa riadi najmä citom.
Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky hodnoteného.
Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu páčia reálne obrazy ľudí a zvierat.
Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv (zmysel pre zodpovednosť a vzťah k povinnostiam).
Postupne sa formuje vlastenecký cit.
Sociálne city - učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu (väčšiu ako rodič).
V triede sa tvorí „sociálna klíma“ - atmosféra - duch triedy.
Ide vlastne o tendenciu obhajovať česť triedy, dobré meno celku.
Upúšťa sa od egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov, formuje sa sociálno - motivovaná súťaž členov triedy.
Pohlavná zrelosť, ktorá ešte v predškolskom veku nebola, sa v tomto období objavuje ako dosť závažný problém.
V mladšom školskom veku sa chlapci a dievčatá takpovediac až neznášajú.
Stredný školský vek (11/12 - 14/15 rokov)
Tak, milí rodičia - je to tu.
Začína obdobie postupného dospievania a dozrievania vášho dieťaťa.
Je to obdobie, kedy sa začína meniť a výraznejšie presadzovať aj doma.
Práve toto zrenie prináša so sebou potrebu zvyknúť si na to, že dieťa bude vyžadovať stále viac slobody a nezávislosti.
Nastalo obdobie, kedy si aj vy rodičia musíte začať zvykať na to, že dieťa začína meniť aj svoje postavenie v rodine.
Bezvýhradná akceptácia formálnej autority rodičov sa mení veľmi rýchlo.
Dieťa začína spochybňovať zákazy a príkazy rodičov.
Snaží sa vydobyť si viac priestoru pre seba a svoje záujmy.
Dôležitosť pred rodinou získavajú kamaráti a partia.
V tomto období prechádza výraznou zmenou aj vzťah otca a dieťaťa.
Ak mu predchádzala viacročná fáza každodenného súžitia, tak otec v tomto období môže a slúži deťom ako zdroj informácií a skúseností - úplne odlišných od matkiných.
Do popredia vystupuje jeho význam pri formovaní sebavedomia detí a tiež pri modelovaní mužskej roly v živote dievčaťa aj chlapca.
Najvýraznejšie tento vzťah ovplyvňujú a formujú očakávania otca voči svojmu dieťaťu.
Práve tento vek je vekom, kedy sa môžu a majú začať napĺňať sny a ideály otca v podobe jeho dieťaťa.
Necitlivosť, podceňovanie a ponižovanie môže veľmi poškodiť vedomie vlastnej hodnoty hlavne u chlapcov, ktorí majú potom tendenciu hľadať mužský vzor mimo rodinu.
Za model vzájomného vzťahu medzi mužom a ženou si deti berú a ukladajú v sebe vzájomné vzťahy medzi matkou a otcom.
Ale už ich začínajú podrobovať kritike.
Práve v tomto období začína potreba ochraňovať rodiča, ak si to podľa dieťaťa vyžadujú okolnosti.
Obdobie stredného školského veku je tiež charakteristické tým, že dieťa začína byť fascinované smrťou a začína si ju uvedomovať a chápať.
Vyžaduje konkrétne odpovede na svoje otázky.
Stále viac a viac získava na dôležitosti vrstovnícka skupina, ku ktorej sa dieťa začleňuje alebo sa chce začleniť.
Práve narastajúci význam rovesníckej skupiny a jej normatívnosť signalizuje zmenu v správaní detí v škole.
Okolo desiateho roku života deti prestávajú žalovať.
Normy prezentované učiteľom ustupujú pred normami, ktoré sú prezentované skupinami v triede.
Identifikácia a solidarita sa prejavuje tým, že nežalujem.
Rovesnícke skupiny sa vytvárajú väčšinou na základe dostupnosti vzájomného kontaktu.
Vznikajú v rámci školskej triedy, v okruhu bydliska, príp. športového klubu, či víkendovej chaty.
Vzťahy medzi súrodencami sú formované skúsenosťami a dlhými rokmi vzájomného súžitia, a teda sú nedostupné tým, ktorí žijú mimo rodinu.
Na rozdiel od toho je skupina kamarátov atraktívna aj novými skúsenosťami a zážitkami, ktoré poskytuje.
Súrodencov si nemožno vybrať.
Deti preferujú rovnako staré deti, rovnakej vývinovej úrovne.
Takéto skupiny majú tendenciu vytvárať sa najmä v škole - v triede.
V mieste bydliska - ak tam nie je dostatočný počet detí, sa vytvárajú skupiny z rôzne starých detí, avšak vzťahy, ktoré sa tam formujú, majú inú kvalitu ako v rovesníckej skupine.
Staršie deti majú tendenciu chovať sa k mladším prezieravo a protektorsky a naopak, mladšie deti hľadajú u starších podporu a pomoc a idealizujú si ich.
Preferujú potrebu identifikácie sa so skupinou detí rovnakého pohlavia.
Toto obdobie je charakteristické nápadnejším oddeľovaním chlapčenských a dievčenských skupín.
Súvisí to najmä s uvedením si svojej mužskej a ženskej roly a rozdielov z toho vyplývajúcich.
Chlapčenské a dievčenské skupiny sa líšia nielen v záujmovom zameraní, ale aj vo veľkosti skupiny, type vzťahov a spôsobe komunikácie.
Chlapci sú viac zameraní na spoločnú aktivitu a vzájomné vzťahy nie sú natoľko dôležité.
Chlapčenská skupina býva tiež väčšia a vzťahy medzi nimi tvoria reťazec, ktorý spája celú partiu.
Dievčatá sa združujú do menších skupín a v rámci nich si vytvárajú ešte dvojice alebo trojice.
Sú viac sústredené na vzájomné vzťahy a priateľstvá a spoločné aktivity z toho vyplývajúce.
Skupina detí vo veku medzi 9. - 10. rokom má tendenciu konať ako celok.
Deti sú ešte veľmi sugestibilné a ľahko sa dajú ovplyvniť.
Sú tiež veľmi impulzívne.
Môžu tak spoločne dávať najavo ako sympatie, tak odmietanie, či dokonca agresivitu voči niekomu, kto do skupiny nepatrí.
Skupina má tendenciu neustále sa utvrdzovať vo svojich kompetenciách a význame.
Má tendenciu rozširovať svoje hranice pôsobnosti na úkor ostatných.
Od svojich členov vyžaduje prispôsobivosť - konformitu a na oplátku im ponúka pocit istoty, spolunáležitosti a prestíže.
Konformita sa môže prejavovať aj heslom: My sme rovnakí, a preto bez problémov vieme určiť, kto k nám patrí.
Vieme, ako sa k nám bude chovať a čo môžeme od neho očakávať.
Vieme tiež, kto je iný a nepatrí k nám.
Dieťa hodnotí svojich rovesníkov podľa vonkajšieho vzhľadu, podľa očakávania a tiež podľa príjemnosti.
Prijateľný je ten, kto má správne oblečenie, správne meno, vie všetko, čo je potrebné…
V tomto období získavajú popularitu deti sociálne zdatné, ktoré dokážu nadviazať a udržiavať sociálny kontakt, chovať sa v zhode so skupinovými normami…
Nepopulárnymi sa stávajú deti, ktoré sú ostatným nejakým spôsobom nepríjemné, rušia ich a nestačia ich požiadavkám.
Napr. odlišné skúsenosti, úroveň mentálneho vývinu, zvýšená úzkostnosť, citové problémy, choroba…
Dieťa nedokáže pochopiť, že sa tieto deti nemôžu chovať tak ako ostatné, pretože za to nemôžu.
Správajú sa tak, ako by si deti za svoje nedostatky mohli samy.
Domnievajú sa, že požadovaná zmena závisí len na ich vôli.
Práve tu sa stretávame s tendenciami a snahami získať si kamarátov akýmkoľvek spôsobom - vnucovanie, šaškovanie, podplácanie…
Ďalšou možnosťou je vymýšľanie a prekrúcanie si reality, či rezignácia a únik z detskej skupiny.
Negatívnou stránkou je to, že deti sa môžu stať agresívnymi a zlomyseľnými a snažiť sa pomstiť ostatným, že ich nechcú prijať medzi seba.
V období medzi 9. - 10. rokom života sa objavujú prvé prejavy rodičovského správania.
Deti sa dokážu k malým chovať ochraniteľsky, starať sa o ne, aj keď ich to nik nenaučil.
Automaticky dokážu hovoriť na malé deti podobným spôsobom ako matky z optimálnej skúsenosti… A to ako chlapci, tak dievčatá.
Práve v tomto období nadobúda najväčšiu intenzitu potreba mať nejaké zviera, ktoré by doplnilo a obohatilo jeho skúsenosti.
Deti obvykle preferujú malé zvieratá, ktoré môžu žiť s nimi v byte - psov, mačky, škrečky, rybičky, andulky…
Ak máte možnosť a ste ochotní prijať nejaké zvieratko v domácnosti, tak ho dieťaťu zadovážte.
Dieťa si vo vzájomnom styku so zvieraťom rozvíja najmä schopnosť neverbálnej komunikácie a empatie.
Pri starostlivosti o ne sa učia chápať pocity a potreby druhých, taktiež to prináša do života dieťaťa skúsenosť s takými prirodzenými javmi, ako je narodenie a smrť a učí sa vyrovnávať sa s nimi.
Pre toto obdobie je typické pohlavné dozrievanie, spojené s prudkým telesným rastom a objavením sa aj druhotných pohlavných znakov (vyhraňovanie sa v mužský typ u chlapcov a ženský u dievčat.)
Dievčatá začínajú vo vývine predbiehať chlapcov.
Pohybová koordinácia sa značne narušuje.
Osobnosť dospievajúceho sa stáva veľmi nestálou a nevyrovnanou.
Jeho pozornosť, predtým obrátená predovšetkým navonok sa začína zameriavať na vlastnú osobnosť, najmä na vlastné prežívanie, citový život.
Silnejšie ako v predchádzajúcom období sa prejavuje aj fantázia (najmä v sneniach a želaniach)
Myslenie sa stáva abstraktnejším, čo spôsobuje (najmä vplyvmi citov a nedostatkov skúseností) aj rýchle, chybné zovšeobecnenia.
Začínajú sa vyhraňovať záujmy a schopnosti.
V sociálnych vzťahoch dochádza k uvoľňovaniu rodinných zväzkov a nadväzovaniu intímnych priateľstiev s rovesníkmi.
Vzrastá vyhraňovanie vlastných názorov, kritickosť voči dospelým, túžba po samostatnosti.
Výživa v strednom školskom veku
Keď deti dosiahnu stredoškolský vek, ich stravovacie potreby sa výrazne menia.
Toto je kľúčové obdobie rastu a vývoja a správna výživa je nevyhnutná pre podporu ich zdravia, energie a akademického výkonu.
V tomto článku sa budeme zaoberať základnými zásadami stravovania pre stredoškolákov, aby sme zabezpečili, že budú mať dostatok živín, ktoré potrebujú na prosperitu.
Základné princípy stravovania pre stredoškolákov
Vyvážená strava
Vyvážená strava je základom zdravého stravovania pre každého, vrátane stredoškolákov.
Strava by mala obsahovať rôzne potraviny zo všetkých skupín potravín, vrátane ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov, bielkovín a mliečnych výrobkov.
Dostatočný príjem bielkovín
Bielkoviny sú nevyhnutné pre rast, opravu tkanív a imunitné funkcie.
Dobré zdroje bielkovín zahŕňajú mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny a orechy.
Zložité sacharidy
Zložité sacharidy poskytujú energiu a vlákninu.
Zdravé tuky
Zdravé tuky sú dôležité pre zdravie mozgu a vstrebávanie vitamínov.
Zdroje zdravých tukov zahŕňajú avokádo, orechy, semená a olivový olej.
Hydratácia
Dostatočná hydratácia je nevyhnutná pre zdravie.
Stredoškoláci by mali denne vypiť aspoň osem pohárov vody.
Obmedzenie spracovaných potravín, sladkých nápojov a nezdravých tukov
Spracované potraviny, sladké nápoje a nezdravé tuky sú zvyčajne bohaté na kalórie a chudobné na živiny.
Obmedzenie týchto potravín môže pomôcť stredoškolákom udržať si zdravú váhu a znížiť riziko chronických ochorení.
Špecifické živiny pre stredoškolákov
Vápnik
Vápnik je nevyhnutný pre silné kosti a zuby.
Mliečne výrobky, listová zelenina a obohatené potraviny sú dobré zdroje vápnika.
Železo
Železo je nevyhnutné pre prenos kyslíka v krvi.
Vitamín D
Vitamín D pomáha telu vstrebávať vápnik.
Telo si ho vytvára samo pod vplyvom slnečného žiarenia.
V zimných mesiacoch je vhodné ho dopĺňať.
Vláknina
Vláknina je dôležitá pre zdravé trávenie a môže pomôcť regulovať hladinu cukru v krvi.
Ovocie, zelenina, celozrnné výrobky a strukoviny sú dobré zdroje vlákniny.
Praktické tipy pre rodičov
Plánovanie jedál
Plánovanie jedál vopred môže pomôcť zabezpečiť, aby mali stredoškoláci k dispozícii zdravé možnosti.
Príprava zdravých desiat
Zdravé desiaty môžu pomôcť stredoškolákom udržať si energiu medzi jedlami.
Stanovenie príkladu
Rodičia môžu ísť príkladom zdravého stravovania, aby pomohli svojim deťom rozvíjať zdravé stravovacie návyky.
Typické problémy a riešenia
Nedostatok času
Stredoškoláci majú často nedostatok času, čo môže sťažiť prípravu zdravých jedál.
Plánovanie jedál a príprava zdravých desiat vopred môže pomôcť vyriešiť tento problém.
Vplyv rovesníkov
V strednom detstve začínajú mať väčší význam vplyvy rovesníkov.
V tejto fáze je dôležité, aby rodičia viedli svoje deti k spoločenstvám, ktoré im pomôžu milovať Slovo.
Nevhodné stravovacie návyky
Stredoškoláci si môžu osvojiť nezdravé stravovacie návyky, ako je napríklad vynechávanie jedál alebo konzumácia spracovaných potravín.
Rodičia môžu pomôcť prelomiť tieto návyky tým, že budú poskytovať zdravé možnosti a stanovia príklad.
Odpor detí voči zdravému stravovaniu
Deti môžu byť odolné voči zdravému stravovaniu.
Dôležité je byť trpezlivý a pokračovať v ponúkaní zdravých možností.
Vplyv stravovania na školský výkon
Správna výživa je nevyhnutná pre školský výkon.
Stredoškoláci, ktorí jedia zdravo, majú tendenciu mať viac energie, lepšiu koncentráciu a lepšie známky.
Spoločné aktivity a tradície
Aj v tomto období je potrebné tráviť čo najviac času spolu ako rodina.
Ale môže sa stať, že jej súčasťou sa stane aj jeden alebo dvaja najlepší kamaráti vášho dieťaťa.
Preto by bolo dobré nadviazať vzájomné priateľské vzťahy aj s rodičmi týchto priateľov, a ak je to možné, zorganizovať nejaké spoločné akcie pre svoje deti.
Prípadne, ak máte medzi svojimi priateľmi rovnako staré deti, práve vaše spoločné dovolenky, opekačky či výlety im poskytnú možnosť pre lepšie zoznámenie sa a zabezpečia, že sa nebudú na týchto spoločných akciách s rodičmi nudiť.
Venujte čas a priestor budovaním rôznych rodinných tradícií a spoločných záujmov.
Dieťa je už zvyknuté na určitý chod domácnosti, vie a pozná svoje povinnosti, ktoré mu s pribúdajúcimi rokmi určujeme stále náročnejšie, ale tiež mu poskytujeme aj väčšie výhody a úľavy.
Tradície, ktoré sa zavedú v rodine, majú tendenciu udržiavať rodinu súdržnejšiu.
Takou tradíciou môže byť - podľa možností rodiny - spoločný obed v reštaurácii.
Ďalšou môžu byť rôzne oslavy, na ktoré si môže dieťa pozvať svojich kamarátov.
Práve príprava párty môže poskytnúť priestor pre rozvíjanie schopností a zručností dieťaťa - veď vyrobiť menovky, ozdobiť stôl, byt, pripraviť menu, nakúpiť, pomôcť uvariť a následne upratať je veľká úloha, do ktorej je možné zapojiť dieťa.
Vzhľadom na to, že sa dieťa mení a dospieva, nechajte mu priestor na zariadenie si svojej izby - detská izba sa postupne stáva izbou študenta - menia sa záujmy a záľuby dieťaťa a formuje sa jeho charakter, preto by sa to malo odrážať aj v jeho izbe.
K novým schopnostiam, ktoré by sa malo naučiť dieťa aj rodič zvládať - v súvislosti s blízkou budúcnosťou - je aj schopnosť presadzovať svoj názor, uznať svoju chybu a vedieť sa ospravedlniť.
Práve hry - rolové hry, kedy môžeme byť niekým iným, nám môžu pomôcť naučiť sa to.
Deti strácajú záujem o hry založené na fantázii, radšej sa držia konkrétnych zážitkov a situácií.
Takto si môžu v bezpečnom prostredí svojho domova a bez rizika vyskúšať rôzne správanie - „Čo budeš robiť, ak sa ti stane nasledovná vec…“, „Ako najlepšie zareagovať na takúto situáciu…“ - a sú schopné spracovať informácie z hier a využiť ich aj v iných situáciách.
Majú tiež veľmi rady, ak môžu byť za niečo zodpovedné.
V hrách je možné využiť názor a rôzne pomôcky, napr. veľký papier, na ktorý sa dá značiť a zapisovať potrebné.
Šport a rozvoj osobnosti
Potreba aktívneho pohybu je pre deti stále veľmi naliehavá.
Aj keď u niektorých detí môže byť tento záujem tlmený tým, že majú potrebu skôr sa zavďačiť rovesníkom ako zvíťaziť.
Už sme hovorili o tom, že dieťa si uvedomuje, kto je, čo je pre neho typické a čím sa líši od druhých.
Chápe stabilitu vlastnej identity - vie, že bude stále tým istým človekom, aj keď sa jeho vlastnosti zmenia - a je si vedomé aj svojej originality - uvedomuje si svoju odlišnosť od ostatných, svoju jedinečnosť.
Má sklon byť citlivé k pocitom viny a už vie odlišovať dobré od zlého.
A práve knihy deťom môžu pomôcť ďalej túto identitu a jedinečnosť rozvíjať.
Identifikáciou s hrdinami kníh, či odmietnutie zločincov dotvára hodnotový systém dieťaťa.
Formovanie identity a vplyv médií
Vo veku okolo 10. roku sa formuje identita dieťaťa.
Jej obsahom je všetko to, čím sa dieťa cíti byť, za koho sa považuje.
Je to subjektívny obraz vlastnej osobnosti.
Veľmi ovplyvňuje smerovanie a správanie dieťaťa a predurčuje jeho budúcnosť.
Vyvíja sa v závislosti na skúsenostiach so sebou samým, ktoré spracováva na základe aktuálnych zážitkov a zovšeobecňuje ich.
Sebahodnotenie v tomto veku je veľmi nestále a ovplyvniteľné a je tiež určované názormi, postojmi a hodnotením iných ľudí, ktoré vníma ako danosť, najmä ak sú mu podávané tieto výroky nejakou autoritou, či milovanou osobou.
To znamená, že je stále veľmi ovplyvniteľné a veľmi senzitívne reaguje na to, čo vidí a počuje.
A práve počítač a televízia sú prostriedkami, ktoré formujú a utvárajú idoly a ideály.
To znamená, že je veľmi dôležité vedieť, aké programy dieťa sleduje, ktoré internetové stránky navštevuje najčastejšie, s kým si dopisuje cez chat alebo telefón.
Zaujímajte sa o to, čo robia a ako získavajú informácie.
Ponúkajte im programy a www stránky, ktoré by boli pre ne atraktívne a súčasne bezpečné pre ich vývin.
Všímajte si ich a rozprávajte sa s nimi - všade a o všetkom.
Počúvajte ich.