Násilie páchané na deťoch: Svedectvá a formy, ako ho rozpoznať

Rozhovory o násilí na deťoch sa príliš nespomínajú v bežných rozhovoroch. Téma je určitým spôsobom tabuizovaná medzi ľuďmi a to hneď z niekoľkých dôvodov. Často sa totiž týka intimity rodiny a pri incidentoch, ktorých sme niekedy svedkom, máme pocit, že „nazeráme do kuchyne“ cudzím ľuďom. Rodinné životy sa každou domácnosťou odlišujú. Každý vychováva deti tak ako vie a pestujeme si tak vzájomne zvyk, že sa síce nad určitými situáciami pozastavíme, ale váhame, či ich nejako riešiť.

Tragické príbehy v našom okolí nútia nielen pracovníkov oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, ale aj ďalších odborníkov v meste a okolí diskutovať o tom, ako násilie páchané na deťoch riešiť, pretože stopy na obetiach sú hlboké, dlhodobé a bolestivé.

Násilie páchané na deťoch je celospoločenský problém, ktorý presahuje sociálne vrstvy a má závažné dopady na ich fyzický, psychický a sociálny vývoj. Týka sa každého. Je preto nevyhnutné, aby sme boli schopní rozoznať známky násilia a vedeli, ako deťom účinne pomôcť.

Definícia a formy násilia na deťoch

Pod násilím páchaným na deťoch si najčastejšie môžeme predstaviť psychické a fyzické násilie, sexuálne násilie, rovesnícke násilie a hrubé zanedbávanie. Násilie na deťoch má mnoho podôb, pričom každá z nich zanecháva na dieťati hlboké rany. Medzi najčastejšie formy patria:

• Fyzické týranie: Zahŕňa úmyselné ublíženie alebo zranenie, ktoré často zanecháva viditeľné stopy a jazvy, ako sú modriny, popáleniny, zlomeniny alebo tržné rany na hlave. V extrémnych prípadoch môže ísť o Shaken Infant Syndrom (syndróm traseného dieťaťa). Pri fyzickom násilí môžu byť na tele dieťaťa prítomné modriny na neobvyklých miestach, otlačky dlane na tvári, chrbte a ďalších miestach, podliatiny, zlomeniny, odreniny a popáleniny napríklad od ťahania po koberci alebo od ohorkov cigariet. Ale taktiež ťažko uveriteľné úrazy. Znaky násilia na dieťati sú často na miestach pod oblečením, takže si ich skôr môže všimnúť starý rodič, lekár, telocvikár. Počas letných dní a na kúpaliskách aj ktokoľvek iný.
• Sexuálne zneužívanie: Je akákoľvek sexuálna aktivita, ktorej dieťa nerozumie alebo s ktorou nemôže súhlasiť. Zahŕňa úkony ako maznanie, pohlavný styk, exhibicionizmus, voyeurizmus a vystavenie pornografii. Veľmi závažnou a traumatizujúcou formou násilia páchanom na deťoch je sexuálne násilie. Trauma sa násobí tým, ak je páchateľom blízka osoba napr. z rodiny, ktorej dieťa dôveruje a nechce ju stratiť. Vplyvom technológii pribúdajú aj nové typy prípadov sexuálneho násilia, ktoré sa dejú v kyberpriestore v počítačoch, tabletoch a telefónoch. Práve tieto kybernetické formy násilia najprv začínajú možno nevinným dobrodružstvom, ktoré sa časom často mení na vydieranie, sexuálne zneužitie, či diskreditáciu dieťaťa medzi rovesníkmi. Táto forma sexuálneho násilia je veľmi ťažko riešiteľná aj z dôvodu, že sa deje na zaheslovaných sociálnych sieťach a umožňujú anonymnú komunikáciu. Sťažuje to odhalenie, ale aj vyšetrovanie prípadných incidentov, ktorých obete sú deti. Sexuálne zneužívanie je vždy aktom násilia. Riešenie nachádzame nielen v trestnej represii voči páchateľovi, ale najmä v širokej prevencii a informovanosti. Rovnako ako sexuálny styk patria medzi sexuálne zneužívanie detí aj ostatné sexuálne praktiky, pri ktorých dospelé osoby využívajú deti na vlastné uspokojenie (sexuálne dotyky, onanovanie, pozeranie pornografie v prítomnosti dieťaťa). Najčastejšie zneužíva deti osoba z rodiny - rodič, súrodenec, starý rodič, príbuzný, prípadne známy. Pre dieťa býva autoritou, osobou, ktorú má rado, a preto je takáto situácia pre neho mätúca. Nie vždy sa v nej dokáže zorientovať. Podľa Vlčkovej (2001) zahŕňa sexuálne zneužívanie akékoľvek dotýkanie, styk či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti alebo kto sa dostal s dieťaťom do nejakého kontaktu (rodič, príbuzný, priateľ, odborný, resp. Podľa Cvikovej (1997) sú sexuálnym zneužívaním akékoľvek sexuálne aktivity dospelého zamerané na dieťa, ktoré na aktuálnej úrovni svojho emocionálneho a intelektuálneho vývoja nie je schopné s týmito sexuálnymi aktivitami informovane a slobodne súhlasiť. Dospelý pritom využíva asymetrické mocenské vzťahy medzi dospelými a deťmi, aby dieťa prehovoril a prinútil ku kooperácii. V novom slovenskom trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. sa nachádza celý rad ustanovení na ochranu detí a mládeže v trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti a v trestných činoch proti rodine a mládeži. Trestným činom je obchodovanie s deťmi (§ 180), znásilnenie (§ 199), sexuálne násilie (§ 200), a sexuálne zneužívanie osoby mladšej ako 15 rokov (§ 201). Aj osoby, ktoré, zneužívajúc svoju autoritu a závislosť osoby mladšej ako 18 rokov alebo osoby zverenej, pohnú ju k súloži alebo iným spôsobom sexuálne zneužijú, tým spáchajú trestný čin (§ 202). Zákon presne definuje všetky dôležité pojmy (chránená, zverená, blízka, mladistvá osoba, trestnoprávna zodpovednosť...). Znásilnenie je, ak ťa niekto núti k sexuálnym aktivitám proti tvojej vôli. Nezáleží na tom, či je to neznáma osoba, alebo priateľ/ka. Treba ho/ju ohlásiť polícii. Znásilnenie spôsobuje obeti psychickú traumu, ktorú nevyrieši uzavretím sa do seba. Sprevádza ho množstvo nepríjemných pocitov, ale treba si uvedomiť, že vina je vždy na strane násilníka. Najproblematickejšie býva tzv. znásilnenie počas rande, keď dievča svojmu partnerovi povie nie, ale ten nalieha, až dôjde k sexu. Dievča sa cíti znásilnené a o akt násilia aj skutočne ide. Vždy treba dať jasne najavo svoj názor. Neboj sa povedať partnerovi/ke, že niečo robiť nechceš alebo nechceš ďalej pokračovať. Sexuálne obťažovanie je násilné konanie na základe pohlavia, ktoré ma za cieľ ponížiť ťa (oplzlé poznámky, potľapkávanie po zadku, akoby náhodné dotyky, obchytávanie, obtieranie sa, ale aj narážky a „vtipy“ na rozličné témy, ktoré sú ti nepríjemné, alebo ktoré niekoho/niečo zosmiešňujú). Pri sexuálnom obťažovaní nejde o sex, ale o moc. Niektorí takýmto spôsobom ukazujú svoju moc a postavenie, najmä ak je obeť od nich závislá (vychovávateľ/ka, učiteľ/ka, tréner/ka...). O tom, či je určité konanie (slovné či fyzické) obťažovaním, rozhoduje obeť, nie osoba, ktorá obťažuje. Hoci je to niekedy veľmi ťažké, treba sa okamžite brániť. Ak dáš najavo, že ti niečo prekáža, mal/a by si byť akceptovaný/á. Ak nie, ide o obťažovanie. Jasne povedz, že takéto správanie nemieniš tolerovať. Najlepšie pred svedkami. Daj najavo, že ak sa to bude opakovať, dokážeš sa brániť. Pomôže tiež zveriť sa osobe, ktorej dôveruješ. Reči o „vyprovokovaní“ násilníka sú ubližujúce. Násilie treba vždy odmietnuť. (podľa Elliotovej, 1995, Vaníčkovej, 1999 a Cvikovej, 1997)- 1. Sexuálne zneužívanie je násilným aktom, nie osobitnou formou sexuality, preto patrí vo vyučovaní do tematickej oblasti násilie, nie sexualita. Páchateľmi pritom nie sú iba pedofilne orientovaní devianti, ale veľká časť ich pochádza priamo z blízkeho okolia a rodiny obete. Tieto prípady zanechávajú na psychike dieťaťa najnebezpečnejšie následky aj preto, lebo sa ťažko odhaľujú. Dieťa sa totiž často samo snaží udržať zneužívanie v tajnosti. Bohužiaľ, matky, ktoré vie o sexuálnom vzťahu medzi otcom a dcérou, často tiež mlčia, lebo sa boja straty partnera a verejnej hanby. Deti si sexuálne zneužívanie nevymýšľajú! Vzhľadom na pasivitu dieťaťa pri odhaľovaní jeho sexuálneho zneužívania je veľmi dôležité citlivo reagovať na príznaky signalizujúce sexuálne zneužívanie. Niektoré prípady zneužitia sa nemusia navonok prejaviť nijakými príznakmi. Inokedy sa tieto príznaky snažia postihnuté deti z rozlične motivovaného strachu úzkostlivo skrývať. Deťom sa ťažko otvorene hovorí o zneužívaní. Niektoré správanie je vždy protizákonné. Incest (sex medzi blízkymi príbuznými) je vždy nezákonný, bez ohľadu na vek. Sexuálne obťažovanie nemusí mať len fyzický charakter, za obťažovanie sa považujú aj nevhodné obscénne poznámky, telefonáty, vypiskovanie, gestá. Tie nesúvisia s fyzickou príťažlivosťou. Obeťami sexuálneho násilia sú častejšie deti s nízkym sebavedomím a závislé od svojho okolia. Netešia ich predtým obľúbené činnosti. Zdá sa, akoby tajili niečo, čo im robí starosti. Objavujú sa u nich infekcie močových ciest, krvácanie alebo zvýšená citlivosť v análnej a genitálnej oblasti. Chronické bolesti hlavy a žalúdka. Ak si zneužívaný/á ty sám/sama, alebo niekto v tvojom okolí, povedz o tom človeku, ktorému dôveruješ. Najlepšie rodičom. Ak to nie je možné, zver sa inému príbuznému/ej, známemu/ej, učiteľovi/ke. Odbornú pomoc dostaneš aj na linke dôvery (pozri časť Užitočné kontakty). Je dôležité, aby si sa čím skôr niekomu zveril/a a problém sa začal riešiť. Nebýva to ľahká cesta, ale treba zabrániť ďalšiemu zneužívaniu a násilníka izolovať, potrestať. Môžu nastať dve možnosti: buď sa nám dieťa samo zdôverí, alebo sami zneužívanie odhalíme. Postupnosť krokov závisí od priamych (modriny, iné rany na tele) alebo nepriamych (záškoláctvo, zvýšený záujem o sexualitu) dôkazov. Zvážiť oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Ak informujeme políciu, musí byť jasné, že jej zásah má úradný charakter. Zvážiť možnosť lekárskeho vyšetrenia. To môže byť pre dieťa zaťažujúce, pre niektoré deti je však dôležité vedieť, či sú zdravé. Pri rozhovoroch na túto tému dávať pozor, aby takto postihnuté deti nenadobudli pocit vlastnej viny. Nezabúdajte spomenúť, že existujú aj také reálne situácie, keď sa nedá odmietnuť a nedá sa ani privolať pomoc. Zdôraznite, že v takomto prípade nie je vinné dieťa, a ak boli nejaké deti takto zneužité a nikomu to neoznámili, sú veľmi statočné, ale aj napriek tomu by sa mali snažiť požiadať o pomoc nejakú dospelú osobu. Ak sa vám dieťa zverí, sľúbte mu, že ho budete ochraňovať. Dať dieťaťu najavo, že mu veríte, a nenútiť ho hovoriť, ale povzbudiť ho a čakať, kým samo nájde odvahu a prehovorí. Získané informácie nikdy nebagatelizovať vyhlásiami, že sa vlastne nič vážne nestalo. Pomôcť dieťaťu získať sebavedomie tým, že ho nebudete obviňovať z toho, čo sa stalo, dať mu najavo, že váš vzťah k nemu sa nemení, že ho máte rád/rada. Myslieť na to, že dieťa môže mať k páchateľovi stále pozitívny vzťah. Každý, kto pracuje s deťmi, mal by poznať príznaky svedčiace o možnej prítomnosti nejakého nebezpečenstva a vedieť, na koho sa v takomto prípade obrátiť o pomoc. Ak prebieha vyšetrovanie, vhodne a primerane o ňom informovať dieťa, aby nezískalo pocit neistoty a ohrozenia. Na Slovensku existuje sieť viacerých mimovládnych organizácií so širokým spektrom služieb, ktoré dokážu často reagovať flexibilnejšie ako štátne orgány. Najúčinnejšou ochranou detí pred ich sexuálnym zneužívaním je dostatočná a veku primeraná informovanosť o láske a sexualite a prevenčné výcviky formou interaktívnych a sociálnych hier. Nácvikové hry opakujte. Tak si deti pestujú dôveru vo svoje vlastné vnútorné pocity a tie môžu byť príjemné alebo nepríjemné. Odbúravajte rodové stereotypy. Podstatnou súčasťou prevencie je kritická konfrontácia so socializáciou chlapcov a dievčat, ktorá podlieha striktným rodovým stereotypom (súbor očakávaní kladených na človeka mužského a ženského pohlavia). Pokúšajte sa neustále spochybňovať tradičné rodové stereotypy, aby obe pohlavia získavali väčšiu slobodu pohybu vo svojej role. O svojom tele rozhoduješ ty: Máš právo rozhodovať o tom, ako, kedy, kde a kto sa ťa bude dotýkať. Podporovaním pozitívneho uvedomovania si svojho tela deťom umožníme, aby k nemu získali pozitívny vzťah a chránili si ho. Tvoje pocity sú dôležité: Môžeš dôverovať svojim pocitom. Niektoré pocity sú príjemné a cítiš sa pri nich dobre. Nepríjemné a čudné pocity ti napovedia, že niečo nie je v poriadku. Existujú príjemné a nepríjemné dotyky: Niektoré môžu byť bolestivé. Niektorí ľudia obchytávajú deti na intímnych miestach alebo nútia deti, aby ich obchytávali ony. Nikto nemá právo niečo také od detí vyžadovať, dokonca ani ľudia, ktorých ľúbiš. Máš právo povedať nie: Porozmýšľajme o tom, v akých situáciách by mohlo byť nesprávne poslúchať bez ohľadu na svoje pocity. Sú aj situácie, v ktorých nesúhlas dieťaťa ignorujeme. Pre deti nie je vždy jednoduché povedať NIE. Poznáme dobré a zlé tajomstvá: Dobré tajomstvá nám spôsobujú radosť, zlé tajomstvá bývajú ťažké a nepochopiteľné. S takými, ktoré v deťoch vyvolávajú zlé pocity, sa treba zdôveriť, a to aj napriek sľubom detí, že nič neprezradia. Zneužívané deti sú pod neustálym tlakom nepríjemného tajomstva. Hovor o tom a hľadaj pomoc: Ak deti niečo ťaží, treba o tom hovoriť a nedať sa odradiť, kým nenájdu pomoc. Učte deti robiť si zoznam ľudí, na ktorých sa môžu v prípade potreby a núdze obrátiť. Ty nie si na vine! Deti nie sú v prípade sexuálneho zneužívania nikdy na vine! Zvolajte rodičovskú schôdzku a vyzvite rodičov na spoluprácu. Hovorte o rozdieloch medzi tajomstvami rozdielnej podstaty. Veďte si záznamy o jednotlivých udalostiach. Hoci sa týranie a sexuálne zneužívanie odlišujú, majú aj čosi spoločné: netolerantné prekračovanie hraníc a neúctu k osobnosti dieťaťa vyjadrenú v autoritatívnom postoji silnejšieho dospelého človeka uplatňujúceho svoju moc voči slabšiemu - dieťaťu. Dunovský, J. - Marádová, E.: Neubližuj mi! Praha: Artemis 1997. Braun, G. - Wolters, D: Proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Cviková, J.: Konať proti násiliu na deťoch. Z nemeckého originálu Gegen Gewalt an handeln. Cviková, J.: To najdrahšie, čo máme? O sexuálnom zneužívaní detí. In: Aspekt 1997, č. Mebes, M.: Dotyky nie sú na rozkaz. Mebes, M.: Pusinky nie sú na rozkaz. Uvádzame ich stručnú charakteristiku a všeobecné rozdelenie. Sexuálne deviácie - stavy kvalitatívne zmenenej sexuálnej motivácie na úrovni sexuálnej identifikácie, orientácie, správania či ich vzájomné kombinácie.
• Psychické týranie: Pod psychickým násilím si môžeme predstaviť pohŕdanie dieťaťom, ponižovanie, vyvíjanie neprimeraného tlaku, vyžadovanie neprimeraných nárokov, vydieranie, vyhrážanie sa, odopieranie stravy, obviňovanie, porovnávanie. Pri psychickom násilí je veľmi zložité odhadnúť mieru, za ktorou už ide o násilie. Zväčša ho môžeme oddeliť od bežných medzigeneračných konfliktov tým, že pri násilí je dieťa vystavované tlaku, ktorý je nad jeho sily, prípadne je nútené k zodpovednosti za veci, ktoré nedokáže ovplyvniť. Veľkým fenoménom pri psychickom násilí sú situácie pri rozvodoch a rozchodoch rodičov, kde veľmi často dochádza k traumám spôsobeným povýšením záujmov rodičov nad záujem dieťaťa. Práve v týchto situáciách deťom ubližujú rodičia. Zahŕňa všetky podoby perzistujúcich poškodzujúcich interakcií s dieťaťom, ako je zosmiešňovanie, ponižovanie, vyhrážanie, izolácia a neustála kritika. Môže sa vyskytovať aj samo o sebe. Dieťa, ktoré zažíva fyzické týranie, sa môže prejavovať rôzne, pretože každé vníma aj pociťuje násilie na sebe inak. Niektoré deti sú utiahnuté, klamú o úrazoch, nevedia vysvetliť rany, majú veľký strach z toho, že sa na rany opýtate rodičov.
• Rovesnícke násilie (šikanovanie): Medzi násilie páchané na deťoch sa zaraďuje aj rovesnícke násilie, ktoré označujeme ako rovesnícke šikanovanie. Môže niesť znaky všetkých troch doteraz spomínaných foriem. Najčastejšie s ním stretávame v školách a v rovesníckych skupinách. V detských kolektívoch ide najmä o ničenie vecí, vyhrážanie sa na odľahlých miestach školy alebo ulice, nútené nosenie peňazí, cigariet, atď. Špecifickou formou šikanovania je kyberšikana, ktorá prišla so sociálnymi sieťami a s technológiami. Medzi najčastejšie prejavy kyberšikany patrí prenasledovanie na sociálnej sieti, vulgárne, výhražné správy, očierňovanie, vytváranie falošných správ a profilov, rôzne zvrátené a nebezpečné výzvy, vydieranie, zneužitie osobných údajov a zverejňovanie kompromitujúcich fotografií a videí.
• Zanedbávanie: Je neschopnosť uspokojiť základné fyzické (strava, ošetrenie, hygiena, lekárska starostlivosť) a psychologické potreby dieťaťa, zanedbávanie ochrany dieťaťa pred nebezpečenstvom alebo nezaregistrovanie dieťaťa u lekára, na matrike alebo na iných predpísaných miestach, či nezaistenie poskytovania služieb (zdravotných alebo iných), ktoré osoba zodpovedná za starostlivosť o dieťa mohla zaobstarať, vedela o nich a mala k nim prístup. Väčšina dospelých však nezanedbáva deti úmyselne.

Príznaky násilia na deťoch

Znaky násilia na deťoch a prejavy agresorov si môže všimnúť ktokoľvek. Identifikácia násilia na deťoch môže byť náročná, pretože jednotlivé príznaky sa môžu líšiť v závislosti od typu zneužívania, veku dieťaťa a jeho osobnostných charakteristík. Prítomnosť jediného znaku nemusí nevyhnutne znamenať, že je dieťa týrané.

Správanie:

• Náhle zmeny v správaní (napr. stiahnutie sa do seba, agresivita, úzkosť, depresia)
• Problémy so spánkom (nočné mory, nespavosť)
• Poruchy príjmu potravy (odmietanie jedla, prejedanie sa)
• Enuréza (pomočovanie) alebo enkopréza (znečisťovanie stolicou)
• Nadmerný strach z dospelých, najmä z určitej osoby
• Regresia (návrat k staršiemu správaniu, ako je cmúľanie palca alebo koktanie)
• Sebapoškodzovanie
• Pokusy o samovraždu
• Zhoršenie školského prospechu
• Útek z domu
• Kriminalita

Fyzické príznaky:

• Nevysvetliteľné zranenia (modriny, popáleniny, zlomeniny)
• Časté bolesti hlavy alebo brucha
• Problémy s hygienou
• Zranenia vo vaginálnej alebo análnej oblasti

Emocionálne príznaky:

• Nízke sebavedomie
• Pocity viny a hanby
• Beznádej
• Úzkosť a strach
• Depresia
• Problémy pri vytváraní a udržiavaní vzťahov

Stáva sa vám, že dieťa náhle zmení správanie? Zostane mĺkve, neisté, zhorší si známky, s nikým sa nerozpráva? Môžu to byť príznaky psychického týrania.

Dôsledky násilia na deťoch

Detské obete násilia majú niektoré spoločné črty, ktoré odborníci nazývajú ako CAN syndróm (Child abuse and neglect). Dopady ktorejkoľvek formy na dieťa sú vážne. To, ako násilie na dieťati poznačí jeho psychiku, sebadôveru a jeho ďalší život, závisí nielen od spomínanej formy, ale najmä od toho, ako dlho je na ňom násilie páchané, ako často sa incidenty opakujú a tiež to, kedy sa mu dostane pomoc od niekoho, kto zastaví jeho trápenie.

„Krátkodobé a dlhodobé zdravotné dôsledky násilia na deťoch a týrania sú všeobecne známe. Podľa Dohovoru negatívne dôsledky násilia na deťoch pre rozvoj a správanie (absencie v škole, agresívne, asociálne, sebazničujúce správanie a deštruktívne medziľudské vzťahy) môžu, medzi iným, byť príčinou zhoršenia vzťahov, vylúčenia zo školy a konfliktu so zákonom. Dlhodobé zneužívanie alebo zanedbávanie môže viesť k chronickým zdravotným problémom, fyzickým aj neurologickým. Dlhodobé emocionálne následky môžu zahŕňať depresiu, nízke sebavedomie, úzkostné poruchy a ťažkosti pri vytváraní a udržiavaní vzťahov. Zneužívanie detí môže viesť ku kognitívnym poruchám, ktoré ovplyvňujú pamäť, pozornosť a výkonné funkcie.“

„Ľudské, sociálne a hospodárske dôsledky popierania práv detí na ochranu sú enormné a neakceptovateľné,“ uvádza sa v Komentári. „Medzi priame náklady sa počítajú náklady na liečbu, právne a sociálne služby a náklady na náhradnú starostlivosť. Nepriame náklady zahŕňajú prípadné trvalé následky alebo invaliditu, psychologické škody a iné vplyvy na kvalitu života obete, prerušenie alebo predčasné ukončenie vzdelávania a strata produktivity v ďalšom živote dieťaťa. Patria sem aj výdavky na nápravno-výchovný systém ako dôsledok trestných činov spáchaných deťmi, ktoré zažili násilie.“

Život v rodine, kde je rodič týraný, má na deti značné traumatické účinky. Mnohé deti sú svedkami zneužívania a aj keď nie, uvedomujú si, že sa deje. Sú si vedomé napätia, strachu a úzkosti, ktoré to spôsobuje ich matke. Namiesto toho, aby bol ich domov miestom bezpečia, deti žijú v strachu, obavách a obavách o svoju vlastnú bezpečnosť a blaho svojej matky a prípadných súrodencov.

Jednotlivé deti budú reagovať rôznymi spôsobmi v závislosti od svojho veku, vývoja, osobnosti, okolností, osobných skúseností a vzťahu s páchateľom a/alebo s matkou/nevlastnou matkou. Často sú vystrašené, nevedia, čo môžu v danom okamihu očakávať, v akej nálade bude páchateľ a čo budú smieť a čo nebudú smieť robiť alebo hovoriť.

Mnohé deti nevyjadrujú svoje obavy slovami. Niektoré nemajú slová, aby ich vysvetlili, iné sú príliš vystrašené, niektoré si môžu myslieť, že ak niečo povedia, násilie sa stupňova alebo že mama môže byť opäť zranená. Čím dlhšie násilie trvá, tým ťažšie je odčiniť škodlivé účinky, ktoré má na dieťa, jeho duševné, emocionálne, fyzické a vývojové zdravie.

Deti, ktoré žijú v situácii domáceho násilia, prežívajú úzkosť z toho, že sú svedkami zneužívania svojej matky.

Bezpečnosť a ochrana: Deti potrebujú vo svojom živote bezpečie a istotu, aby sa im darilo. Potrebujú dôslednosť, rutinu a schopnosť dôverovať, že ich základné potreby budú uspokojené. Pre deti žijúce v domovoch s domácim násilím to často nie je prípad. Bábätká a batoľatá môžu trpieť výrazným narušením svojho denného režimu a základných potrieb pravidelného stravovania a spánku. Matka nemusí mať žiadnu kontrolu ani prístup k peniazom, čo jej znemožňuje kúpiť dostatok jedla pre svoje deti. Deti sa stávajú neúmyselnými obeťami domáceho násilia. Mnohé ženy si spomínajú na prípady, keď držali svoje dieťa a ich partner ich napadol, alebo keď ich deti zasiahli v snahe ochrániť ju pred násilím.

Hranice a stanovenie limitov: Deti potrebujú hranice a obmedzenia. Potrebujú sa naučiť, aké správanie je prijateľné a aké neprijateľné. Keď neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa správania násilného rodiča, je pre deti ťažké sa ich samy naučiť. Niektoré deti žijúce v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, majú extrémne obmedzenia svojho správania, aby sa snažili udržať pokoj, nerozrušiť otca a predchádzať násiliu. Deťom je často bránené v tom, aby sa samy rozhodovali a skúšali nové zručnosti. Pocit seba samého a sebakontroly dieťaťa môže byť narušený, pretože trauma spôsobuje zmätok, neistotu a obmedzenie jeho vývoja, nezávislosti a sebaúcty. Deti potrebujú povzbudivé a pozitívne prostredie, kde sú cenené, aby dosiahli pozitívny obraz o sebe.

Tajomstvo a ticho: Pre deti zažívajúce domáce násilie môže dynamika utajovania a „sprisahania mlčania“ zohrávať v ich živote významnú úlohu. O násilí doma sa nemusí hovoriť ani sa o ňom nediskutuje s členmi rodiny alebo priateľmi. Deti môžu svoj život doma utajovať z pocitov hanby alebo strachu. Staršie deti si môžu byť obzvlášť vedomé stigmy spojenej s touto problematikou a následne prežívajú pocity poníženia a degradácie. Deti nemusia byť schopné alebo nemusia chcieť priviesť domov svojich priateľov alebo sa socializovať so svojimi rovesníkmi, čo môže ovplyvniť ich schopnosť nadväzovať vzťahy s inými deťmi.

Napätie a stres: Deti, ktoré žijú v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, žijú s chronickou a zvýšenou úrovňou napätia a stresu. Aj keď nie sú svedkami konkrétnych prípadov fyzického týrania, sú si vedomé a cítia zjavné napätie a úzkosť spôsobené týmito činmi. Okrem toho páchateľ často používa slovné útoky, ako je zahanbovanie a obviňovanie, a niekedy aj fyzické násilie, na kontrolu správania detí. Niektoré deti sa stávajú hyper-obezretnými, neustále v strehu a pripravené poskytnúť ochranu svojej matke, súrodencom a sebe samým. V dôsledku toho sa deti môžu snažiť vybudovať si stratégie zvládania, aby sa vyhli násiliu a kontrolovali ho. To na ne kladie ohromujúce a nemožné nároky. Hlavný stres pramení zo skutočnosti, že zranená osoba je niekto, koho milujú, a že násilník je tiež milovanou a dôveryhodnou osobou, takže môžu mať ambivalentné a mätúce pocity voči jednej alebo obom rodičovským postavám.

Môžu sa báť, že ublíženie bolo úmyselné, že sa stalo v ich dome a že nemohli urobiť nič, aby tomu zabránili. Môžu cítiť, že môžu byť zodpovední. Môžu mať problém udržať si prirodzenú náklonnosť k rodičom a zároveň prežívať pocity zdesenia a rozhorčenia nad správaním svojich rodičov.

Strach: Násilná rodina sa vyznačuje strachom, bezmocnosťou a zúfalstvom. Deti môžu byť v neustálom stave strachu o svoju bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť svojej matky alebo súrodencov. Dôveru, ktorá je nevyhnutná pre zdravý vývoj, môže nahradiť úzkosť a zraniteľnosť. Dieťa stráca pocit, že jeho rodina je v bezpečí a jeho domov je útočiskom. Môže si začať vytvárať pocit, že svet okolo neho je neistý a nepredvídateľný, čo môže nepriaznivo ovplyvniť všetky jeho vzťahy. Deti, ktoré žijú v atmosfére chronického zneužívania, čelia každodennému tlaku neustálej bdelosti a pocitom bezmocnosti, niekedy sprevádzaným strachom zo smrti.

Nezávislosť a socializácia: Niektoré deti žijúce v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, zažívajú neistotu. Môže byť pre ne ťažké naučiť sa potrebné zručnosti na to, aby sa samy rozhodovali, naučili sa spolupracovať, nadväzovať priateľstvá alebo používať pozitívne komunikačné zručnosti. Možno nevedia, ako riešiť konflikty pomocou úctivých a efektívnych komunikačných zručností alebo riešenia problémov a nie sú schopné robiť kompromisy. Namiesto toho sa môžu uchýliť k slovnému urážaniu, vyhrážkam alebo dokonca násiliu. Môžu sa ocitnúť izolovaní, pretože priateľstvá nie sú podporované, alebo sa môžu príliš hanbiť za návštevu priateľov. Môžu sa tiež ocitnúť v situácii, keď majú pocit, že musia za každú cenu udržať rodinné tajomstvo a cítia sa neschopní rozvíjať vzťahy s ostatnými. Iné deti môžu tráviť doma čoraz menej času, aby unikli zneužívaniu. Svoje emocionálne, fyzické a holistické potreby môžu uspokojovať kamaráti a rodiny, prípadne iní mentori v škole alebo v spoločenských/športových kluboch.

Izolácia: Izolácia je kľúčovou stratégiou pre efektívne využívanie moci a kontroly páchateľom. Ak sú deti izolované od dospelých mimo svojej rodiny, môžu si osvojiť predstavy o bezcennosti a nemilovateľnosti, ktoré sprevádzajú násilie už od útleho veku. Izolované deti si tiež nedokážu rozvíjať a precvičovať svoje sociálne zručnosti. Deti môžu mať problém s nastavením zdravých osobných hraníc a s pochopením a rešpektovaním hraníc ľudí okolo seba. Môžu mať problém naučiť sa vhodné metódy riešenia problémov alebo prijateľné stratégie riešenia konfliktov. Mladšie deti často nevedia, ako sa hrať, a staršie deti môžu mať nedostatok schopnosti nadväzovať alebo udržiavať priateľstvá.

Deti zažívajúce domáce násilie sa snažia pochopiť a nájsť zmysel svojej skúsenosti. Hľadajú spôsob, ako sa vysporiadať s ťažkými a desivými situáciami, ktorým čelia. To môže byť ovplyvnené úlohou, ktorú zohrávajú v rodine. Túto úlohu môže dieťa prevziať samo alebo jej ju vnútia iní a je súčasťou jedinečného spôsobu, akým sa každé dieťa prispôsobuje a vyrovnáva sa so situáciou, v ktorej žije. To vysvetľuje, prečo môžu mať rôzne deti v tej istej rodine výrazne odlišné chápanie toho, čo sa v ich rodine stalo. Aj po tom, čo opustia násilnú situáciu a bezprostredné nebezpečenstvo, deti často naďalej plní tieto úlohy, pretože je to jediný spôsob, ako sa s tým vyrovnať.

Mýty o násilí na deťoch

• Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu. Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník.
• Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami. Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli.
• Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín. Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách!

Ako pomôcť týranému dieťaťu

Násilie na deťoch je neodpustiteľné a je v záujme spoločnosti, aby sa dialo v čo najmenšej možnej miere. Dieťa sa nevie brániť a netuší, aké má možnosti. Je dôležité si uvedomiť, že v zmysle § 7 zákona 305/2005 Z.z. je každý, kto je svedkom porušovania práv dieťaťa, povinný na ne upozorniť. Či už ste rodina, lekárka, učiteľ, suseda… Za nesplnenie oznamovacej povinnosti môže hroziť trest odňatia slobody až do výšky 3 rokov. Oznamovateľ má, samozrejme, právo na ochranu, na jeho žiadosť sa v trestnom konaní neuvedú údaje o jeho totožnosti.

Ak máte podozrenie, že dieťa je týrané, je dôležité okamžite konať:

1. Pozorne ho vypočujte, neskáčte mu do reči, nebagatelizujte, čo vraví. Pravdepodobne ho to stálo dosť odvahy, aby sa vám s tým zdôverilo.
2. Snažte sa nepodsúvať mu vlastné domnienky, neklaďte sugestívne otázky, nebombardujte ho otázkami.
3. Je správne, že sa rozhodlo niekomu zdôveriť.
4. Nehovorte mu veci, ktoré nedokážete splniť. Napríklad, že všetko bude dobré, že to rýchlo prejde, že nič nepoviete.
5. Pokúste sa primerane jeho veku vysvetliť, čo bude teraz nasledovať. Aký je postup krokov, čo sa bude diať: zavoláte na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, na políciu. Ak nie je násilníkom rodič, tak aj rodičom. Pre dieťa je zdôverenie sa o násilí prvým krokom, ale netuší, kam kráča. Pomôže mu, ak bude mať na tejto ceste sprievodcu, niekoho, komu dôveruje a bude ho pravdivo informovať o tom, čo sa deje.

Ponúknite dieťaťu útechu a istotu: Ak je to bezpečné a vhodné, dajte dieťaťu najavo, že mu veríte a že nie je samo.

Nahláste podozrenie: Kontaktujte orgány činné v trestnom konaní (políciu), sociálne služby alebo linku pomoci deťom v ohrození.

Vyhľadajte odbornú pomoc: Zabezpečte pre dieťa psychologickú pomoc a terapiu.

Deťom dokáže poskytnúť pomoc, poradenstvo alebo podporu aj Národná linka na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(C)K.

Prevencia násilia na deťoch

Prevencia je kľúčová. Každý z nás má príležité a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Dôležité je:

• Vytvárať bezpečné a podporujúce vzťahy s deťmi.
• Učiť deti o ich právach a o tom, ako sa chrániť pred násilím.
• Podporovať rodičov a opatrovateľov v zvládaní stresu a výchove detí bez násilia.

Vedomosti a porozumenie môžu zvýšiť povedomie o vplyve domáceho násilia na deti. To nám môže pomôcť chrániť deti a pomôcť im zotaviť sa z následkov domáceho násilia. Čítanie o vplyve domáceho násilia na deti však nemá za cieľ vyvolať pocity viny. Pamätajte, že plná zodpovednosť nesie páchateľ násilia.

Násilie páchané na deťoch vo vojnou sužovaných krajinách v roku 2020 prudko vzrástlo, vyplýva to zo správy Organizácie Spojených národov (OSN) zverejnenej v pondelok (21. 6.), informovala agentúra AFP. Počet únosov detí sa podľa správy zvýšil o 90 percent, zatiaľ čo počet prípadov znásilnenia a sexuálneho násilia sa zvýšil o 70 percent v porovnaní s rokom 2019. Správa tiež uvádza, že pre pandémiu koronavírusu sú deti ohrozenejšie únosmi alebo zneužívaním vo zvýšenej miere.

„Celkový počet počiatkov zneužitia je alarmujúco vysoký, a to 26 425,“ uviedla osobitná zastupiteľka OSN pre deti a ozbrojené konflikty Virginia Gambová, podľa ktorej „vojna dospelých obrala o detstvo milióny chlapcov a dievčat“. Podľa správy boli pre deti v roku 2020 najnebezpečnejšie štyri krajiny, a to Afganistan, Sýria, Jemen a Somálsko.

Násilie na deťoch vo svete vlani dramaticky vzrástlo. Podľa výročnej správy OSN došlo v roku 2024 k najvyššiemu počtu závažných porušení detských práv od začiatku monitorovania. Násilie na deťoch stúplo vlani o 25 percent oproti predchádzajúcemu roku, uvádza výročná správa Organizácie Spojených národov (OSN). Práva detí najviac trpeli v Pásme Gazy, kde izraelská armáda vedie od októbra 2023 vojnu proti teroristickej organizácii Hamas. OSN v minulom roku preverila 41 370 prípadov závažného porušenia detských práv, z toho 36 221 z nich sa skutočne stalo v roku 2024 a k 5149 ďalším došlo pred rokom 2024, ale OSN ich potvrdila až vlani. Ide o najvyšší počet odkedy táto organizácia začala pred 30 rokmi monitorovať porušovanie detských práv. Až 11 967 detí (mladších ako 18 rokov) bolo zabitých alebo zmrzačených, 7906 deťom bol znemožnený prístup k humanitárnej pomoci a 7402 ďalších bolo verbovaných do ozbrojených konfliktov alebo sa na nich muselo nejakým iným spôsobom podieľať. Za minulý rok sa tiež zväčšilo percento útokov na školy (44 percent) a znásilnení alebo iného typu sexuálneho násilia (34 percent). Najväčší počet závažných porušení detských práv zaznamenala OSN v Palestíne. Zatiaľ čo Palestína, Kongo, Somálsko a Nigéria čelia najväčšiemu počtu prípadov porušovania práva detí, Libanon, Mozambik, Etiópia a Ukrajina zaznamenali vlani najvýraznejší percentuálny nárast násilností páchaných na deťoch.

tags: #dieta #svedciace #o #nasili