Čokoľvek chcete urobiť so svojím telom, kľúčom je strava, a to podstatne väčším ako pohyb. Podľa odborníkov sa aj slovenské jedlá dajú inovovať a urobiť zdravšie. Anetta Vaculíková, zakladateľka Skutočne zdravej školy, zdôrazňuje, že "sme to, čo jeme", a preto by strava mala byť jednou z našich priorít a hodnôt. Je dôležité uvedomiť si, že strava ovplyvňuje naše zdravie aj svet okolo nás.
Slovenské jedlá sú často plné tukov a sacharidov, čo môže viesť k upchávaniu ciev, ničeniu čriev a skráteniu života. Rozdiel medzi slovenskou a ideálnou stredomorskou stravou je v pomere medzi tukmi, sacharidmi, vlákninou a bielkovinami. To je komplikovanejšie ako iba počítanie kalórií.
Slováci radi jedia. Je fakt. Pozrime sa na štatistiky:
| Potravina | Priemerná ročná spotreba na osobu |
| Obilniny a výrobky z nich | 114,9 kg |
| Mäso | 80,3 kg |
| Zelenina a ovocie | Takmer rovnaké množstvo ako mäso |
| Vajcia | 249 kusov |
Anetta Vaculíková, nadšenkyňa zdravej stravy a kvalitných potravín, sa riadi heslom "lokálne, sezónne a zdravo". Projekt Food revolution, ktorý spoluzaložila, sa snaží šíriť povedomie o kvalitných, poctivých surovinách a vrátiť ľudí k návyku domáceho varenia. "Fastfood začal napredovať a ľudia majú tendenciu nakupovať hotové potraviny, pričom zabúdajú, aké je to navariť si domáce jedlo," vysvetľuje Anetta.
Chybou Slovákov je aj čas strávený pri spoločnom stole. V prímorských krajinách je jedlo pôžitkom, ktorému sa venuje dostatok času. Naopak, u nás jeme v zhone, konzumujeme hutnejšiu stravu a chýba nám pestrosť. Aj keď zelenina a ovocie nie sú u nás dostupné celoročne, pestrosť si môžeme zachovať.
Anetta tvrdí, že si mylne myslíme, že našim národným jedlom sú bryndzové halušky. Keď sa pozrieme do histórie, je ním kaša. "Obilné kaše v kombinácii s inými surovinami, zeleninou, bylinkami alebo na sladko." V dnešnej dobe veľmi málo konzumujeme kaše a ak áno, tak sú to instantné kaše.
Anetta sa riadi heslom "lokálne, sezónne a zdravo". Ako sama hovorí, mnoho ľudí netuší, čo je lokálne a sezónne. "V lete je najväčší rozkvet pestrosti ovocia a zeleniny. V porovnaní s prímorskými oblasťami ho jeme veľmi málo. Našim cieľom by malo byť dostať do jedálnička čo najviac čerstvej a pestrej stravy a riadiť sa sezónnosťou. Jahody v zime naozaj nepotrebujeme." V zimnom období si môžeme dať napr. spracované kompóty, džemy, sušené ovocie.
Príklad by sme si mohli vziať z krajín ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko. Tieto národy stolujú a jedlo si užívajú naplno. "Spravia si tú pauzu, doprajú si kvalitné jedlo a kvalitné tuky. Používajú olivový olej a veľa rýb." My sa nemôžeme vyhovárať na to, že nemáme more, tak nebudeme jesť ryby, pretože máme kvalitné sladkovodné ryby. Lenže ľudia ich nemajú radi, nevedia ich pripravovať a nie sú na ne zvyknutí. A tak jedávame dokola zemiaky, syry a mäso.
Naše slovenské jedlá zaťažuje aj zahusťovanie múkou, pritom zahusťovať môžeme aj strukovinami. "Strukoviny sú náš klenot na ktorý často zabúdame. Mali by sme používať rôzne strukoviny, nielen červenú šošovicu, ktorá je trendy."
Prejsť z ťažšej stravy na ľahšiu, pestrú stravu môže byť spočiatku náročné. Anetta radí učiť deti vytvárať si pozitívny vzťah k jedlu už od malička, "zapájať ich do procesu od nákupu cez upratovanie aj po prípravu jedla. Najideálnejšie je, keď si dieťa niečo vypestuje samo, napr. na balkóne alebo aj bylinky na parapete. Môžeme chodiť na farmy, trhy a veľa sa pýtať. Ako zvieratá žijú, že nie je vajíčko ako vajíčko. Deti sú neskutočne zvedavé, vnímavé a chápavé a dávajú si tieto informácie do súvislostí."
Rovnako je dôležité ukazovať, že menej je viac. Do jedálnička dieťaťa rozhodne nepatria polotovary. Niekedy je to nevyhnutné, napr. pri cestovaní, ale inak je domáca strava na prvom mieste, to platí aj o domácich výživách, ktorých príprava je veľmi jednoduchá.
"Dôležitejšie je pozerať sa na to, odkiaľ tá múka pochádza a kde bola vyprodukovaná. Špaldová múka obsahuje prirodzene menej lepku o 20 % a je výživnejšia, čo sa týka nutričného zloženia." "Ja preferujem kváskové pečivo. Je známe, že drožďové pečivo nafukuje. Kváskové pečivo je aj chutnejšie, ak človek príde na tú pravú chuť pečiva. Ja som za jednoduchosť a pri pečive by sme mali používať len kvások, múku a vodu."
"Ani trstinový ani biely. Keď tak, kupujem kokosový cukor aj keď nie je zo Slovenska. Snažím sa sladiť ovocím alebo sušeným ovocím a na dosládzanie používam oveľa menej sladidiel. Z môjho pohľadu je úplne najlepší obilný slad. Je tradičný, prekvasený, nesie si so sebou aj ďalšie živiny a veľmi dobre sa s ním aj pečie, pričom má aj nižší glykemický index."
Pri mede sa súhlasím s tvrdením, že lyžička je liek, viac je jed. Med by sa nemal používať primárne ako sladidlo, ale ako liek. Obsahuje veľké množstvo mikroživín, ktoré sú prospešné pre organizmus.
"Poznať farmára a poznať pôvod potravín, ktoré jem je omnoho dôležitejšie, ako len dôverovať bio značke. Preto je fajn zaujímať sa o to, aké produkty sa u nás vyrábajú, aké sú tradičné spôsoby výroby."
"Najradšej mám ghee maslo. Je to tradičný spôsob spracovania masla, ktorý sa využíval, keď neboli chladničky. Maslo sa prepustilo, čím sa zbavilo mliečnej bielkoviny a mohlo byť uskladnené aj mimo chladu. Ghee má neskutočne krásnu orieškovú chuť, ale rada varím a pečiem aj na masti. Milujem olivové oleje, s ktorými aj pečiem, alebo kvalitné repkové oleje."
"V zime si doprajme koreňovú zeleninu alebo tekvice, ktoré sa dajú uskladniť. Papriku si radšej zavarme počas leta a takto zaváranú si ju doprajme v zime a spestrime si ňou jedálniček. Paradajky si dám naozaj až na jar a v lete, keď viem, že videli slniečko a majú aj chuť."
"Vhodný čas na citrusové ovocie je práve vtedy, keď je u nás nedostatok lokálneho ovocia."
"Vyskúšala som všetko a môžem povedať, že dlhodobo funguje len zdravý sedliacky rozum a vyvážená pestrá strava. Za mňa sú superpotravinami kvalitné potraviny. Samozrejme, kurkuma je super, ale nie každý deň."