Hyperaktivita a poruchy pozornosti sú čoraz častejšie diagnostikované u detí. Často sa prejavujú už v ranom veku a môžu ovplyvniť učenie, správanie a sociálne vzťahy. Tento článok sa zameriava na princípy, ktoré môžu pomôcť pri zvládaní týchto stavov, známych ako ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity) a ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou).
Čo je ADD/ADHD?
ADHD (z angl. Attention Deficit Hyperactive Disorder) znamená poruchu pozornosti, ktorá je spojená s hyperaktivitou. Podľa prieskumov sa vyskytuje u približne 7 - 9% detí, v súčasnosti je jednou z najčastejších príčin, pre ktoré sa rodičia so svojimi deťmi obracajú na psychológa. Deti s ADHD zlyhávajú nielen doma, ale aj v škole, často ich označujú ako neposlušné, neporiadne, strácajú sebavedomie, vnímajú samé seba ako neúspešné a zlé. V skutočnosti je ale väčšina ich problémov spôsobená vrodeným ochorením a vyžadujú si špecifický prístup vo výchove a vo vzdelávaní. Nejde teda o bežnú detskú neposlušnosť, nie je spôsobená výchovou a nemôže za ňu rodič a ani dieťa. Ide o vrodenú poruchu spôsobenú narušením funkcií tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za plánovanie, predvídanie, zameranie a udržanie pozornosti a sebaovládanie. Spravidla sa prejavuje už v útlom veku, prvé príznaky sú pozorovateľné už u dojčiat a batoliat, diagnóza sa však uzatvára najskôr po treťom roku života, spravidla ale až po nástupe dieťaťa do školy.
ADHD (attention-deficit/hyperactivity disorder) je skratka pre poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Ide o chronický stav, ktorý sa vyskytuje u detí a často pokračuje až do dospelosti. Deti s ADHD trpia poruchou vo vývoji mozgu a v mozgovej aktivite charakterizovanej pretrvávajúcimi vzormi nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity, ktoré sú pre vývinovú úroveň dieťaťa atypické.
Príznaky ADHD u detí sa zvyčajne objavia vo veku od 3 do 6 rokov, ale v priemere býva diagnóza stanovená okolo 7. roku. Symptómy ADHD si môžete obzvlášť všimnúť u detí na základnej škole najmä od 6 do 12 rokov, pretože počas tohto obdobia sa od nich očakáva, že budú dodržiavať pokyny, plniť úlohy a primerane komunikovať s rovesníkmi a dospelými.
Deti s ADD/ADHD sa často prejavujú nadmernou aktivitou už pred narodením. Po narodení môžu byť náročné na starostlivosť, veľa plačú a majú problémy so spánkom. Môžu mať ťažkosti s fyzickým kontaktom, neustále rozprávajú, skáču do reči a rušia ostatných.
Nadmerná aktivita je prirodzená u detí, ale u tých s ADD/ADHD je intenzívnejšia, ich pozornosť je nedostatočne kontrolovaná a ich prejavy sú rušivé pre okolie. To vedie k napätiu v rodine a v širšom sociálnom prostredí.
ADD a ADHD ovplyvňujú učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy a vyžadujú si špecifický prístup vo vzdelávaní. Prejavy sa začínajú pred siedmym rokom života, trvajú najmenej šesť mesiacov a sú relatívne trvalé. Ovplyvňujú všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa - učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrvávajú do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať.
Príčiny vzniku ADD/ADHD
Presná príčina vzniku ADD/ADHD nie je doteraz známa, ale viaže sa na organické poškodenia (vzniká na neurobiologickej báze). Vplyv môžu mať genetické faktory, oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky, rádioaktivita a podobne. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči, pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v ranných vývinových obdobiach - v čase pred narodením, pri pôrode a aj skoro po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok (získaných dedičnosťou). Môže ísť aj o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústavy - neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať.
ADHD sa často vyskytuje v rámci rodiny, čo poukazuje na silnú genetickú zaťaženosť. Rozdiely v štruktúre mozgu, najmä v oblastiach súvisiacich s pozornosťou, kontrolou impulzov a výkonnou funkciou, bývajú spojené s ADHD.
Typické prejavy detí s ADD/ADHD
- Roztržitosť a nesústredenosť: Pozornosť je kolísavá alebo krátkodobá bez zjavnej príčiny.
- Dráždivosť: Sklon k výbuchom zlosti alebo zjašené reakcie pod vplyvom momentálnej pohnútky alebo podnetu.
- Impulzívnosť: Hovoria alebo konajú impulzívne, bez toho, aby mysleli na dôsledky.
- Problémy so sebaovládaním: Neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej, ako aj nevhodnej.
- Ľahká vyrušiteľnosť: Neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať.
- Hyperaktivita: Neustály pohyb, nevydržia pri žiadnom zamestnaní, vyrušujú ostatné deti, upútavajú na seba pozornosť.
- Neporiadnosť: Žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci.
- Časté skákanie do reči: Mnohokrát nevhodne, nemôže sa dočkať, pokiaľ na neho príde rad.
- Nadmerné rozprávanie: Neustále rozpráva a dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže dopredu premyslieť.
Mnohí ľudia si pri ADHD predstavia nekontrolovateľné dieťa v neustálom pohybe, ktoré sa odráža od stien a vyrušuje všetkých naokolo. Avšak realita je oveľa zložitejšia. Niektoré deti s ADHD sú hyperaktívne, zatiaľ čo iné sedia ticho s pozornosťou na míle ďaleko. Niektoré sa príliš sústredia na úlohu a majú problém presunúť koncentráciu na niečo iné. Príznaky u dieťaťa s poruchou pozornosti závisia od toho, ktoré vlastnosti prevládajú.
Nadmerná fyzická aktivita: Dieťa je neustále v pohybe, poskakuje, pobehuje, neobsedí na jednom mieste. Ak ho aj donútite sedieť za stolom, môže neustále klepkať prstami, kopať nohami, vrtieť sa na stoličke, či dokonca z nej hocikedy vstávať. V puberte to prechádza do netrpezlivosti.
Impulzivita: Dieťa koná bez rozmýšľania a zváženia možných následkov aj v situáciách, ktoré by už malo vedieť odhadnúť. Očakáva, že všetko bude realizované okamžite, nedokáže počkať, či odoprieť si okamžitú odmenu. Často vyrušuje konverzáciu, výuku učiteľa, nastolené aktivity, na učiteľove otázky odpovedá unáhlene a niekedy mimo tému.
Nepozornosť: Pre dieťa s hyperaktivitou býva bežné, že preskakuje z jednej činnosti na inú bez dokončenia predchádzajúcej úlohy. Má ťažkosti postupovať podľa inštrukcií a dotiahnuť úlohu do konca. Veľmi často robí chyby z nepozornosti, požiadavky prepočuje, zabúda na inštrukcie a treba mu ich opakovať.
Pri ADHD sú vyššie spomínané príznaky prítomné často a zasahujú do všetkých oblastí života: školy, priateľských stretnutí, domácich povinností, či komunikácie. Ich intenzita sa však môže jemne meniť v závislosti od typu ADHD. ADHD však zasahuje do života komplexne.
Stravovanie: deti nedokážu obsedieť ani pri jedle, často od jedla vstávajú, veľa pri tom rozprávajú, sú citlivé na skúšanie nových vecí, na farbu alebo konzistenciu jedla.
Nie je to tak, že by deti s ADHD nevedeli dávať pozor, keď robia veci, ktoré ich bavia, alebo počúvajú o témach, ktoré ich zaujímajú. Vtedy nemajú problém sústrediť sa a zotrvať pri úlohe. Organizácia školských úloh a času je pre nich náročnejšia než pre väčšinu spolužiakov. Deti s touto poruchou tiež mávajú problémy so sústredením, ak sa okolo nich niečo deje - zvyčajne potrebujú pokojné a tiché prostredie, aby ich nič nerozptyľovalo.
Zatiaľ čo mnohé deti sú prirodzene dosť aktívne, deti s hyperaktívnymi prejavmi poruchy pozornosti sa neustále pohybujú. Pokúšajú sa robiť niekoľko vecí naraz a prechádzať z jednej činnosti na druhú, majú potrebu neustále behať a skákať a je pre nich problém hrať sa potichu.
Impulzivita detí s ADHD môže viesť k problémom so sebakontrolou. Ovládajú sa menej ako ich rovesníci, prerušujú rozhovory, v triede sa pýtajú na nepodstatné veci, vyslovujú nemiestne postrehy a kladú príliš osobné otázky.
Princípy pre zvládanie ADD/ADHD
1. Diagnostika a odborná pomoc
Ak rodičia spozorujú na svojom dieťati prejavy ADD/ADHD, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Diagnostiku ADHD by mal vykonať lekár (pedopsychiater alebo detský neurológ). Niekedy môže ADHD ako prvý rozpoznať aj iný odborník, napr. učiteľ, ktorý si všimne prejavy ADHD u dieťaťa. Diagnostika ADHD vyžaduje komplexnú zdravotnú, školskú a rodinnú anamnézu, tiež sociálnu situáciu, v ktorej dieťa žije, zhodnotenie sociálnych vzťahov a prostredia, v ktorom dieťa žije, a tiež aj osobnostné charakteristiky dieťaťa a jeho rodičov. Súčasťou vyšetrenia je aj pozorovanie dieťaťa a sledovanie jeho prejavov doma aj v škole a ich odstupňovanie na viacbodovej škále, príp. aj iné odborné lekárske vyšetrenia, napr. EEG vyšetrenie za účelom spresnenia diagnostiky ADHD, resp. vylúčenia iných neurologických ochorení.
Diagnostika hyperaktivity a poruchy pozornosti u detí zahŕňa klinické rozhovory s deťmi, rodičmi a učiteľmi, ako aj štandardizované hodnotiace škály a dotazníky na vyhodnotenie závažnosti a frekvencie príznakov ADHD.
Ak máte podozrenie, informujte sa u pediatra vášho dieťaťa. Na vyšetrenie je najlepšie ísť ešte v predškolskom veku, aby ste v prípade potvrdenia diagnózy boli vy aj dieťa správne pripravení na nástup do školy.
2. Výchovné prístupy
Povzbudenie, pochvala a ocenenie: Za dobré výkony, ale aj za snahu. Pripraviť činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie.
Krátke úlohy: Málo a často, zamestnávať dieťa krátkymi úlohami. Týmto deťom vyhovuje skôr učenie nárazového typu, ako sústavné zaťažovanie pozornosti. Pri práci je potrebné dávať prestávky, úlohy rýchlejšie striedať.
Systém, poriadok a pravidlá: Stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte.
Úprava pomôcok a priestoru: Pomôžte dieťaťu s úpravou pomôcok a priestoru, napr. tým, že pomôcky pre príslušný predmet obalíte do rovnako farebných papierov.
Pohybové uvoľnenie: Dbajte na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď.
Vylúčenie rušivých vplyvov: Vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné.
Práca pri dobrom sústredení: S dieťaťom pracujeme len pri dobrom sústredení. Dlhšiu dobu môžeme pracovať s dieťaťom len vtedy, keď má záujem, ktorý podnecuje a udržuje pozornosť.
Hry na trpezlivosť a sústredenie: Vyberajte a vymýšľajte hry, ktoré dieťa učia trpezlivosti a sústredeniu.
Predchádzanie pocitu menejcennosti: Nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti.
Dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť: Dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňoch dočkáte pozitívnych zmien. Po uplynutí niekoľkých ďalších týždňov sa pokrok zase zastaví. Vaše dieťa bude opäť skúšať, čo si môže dovoliť. Tiež môže dôjsť k regresii. Niekedy môžete mať pocit, že postupujete systémom jeden krok vpred, dva vzad.
Predvídanie a predchádzanie ťažkostiam: Naučme sa ťažkosti predvídať, predchádzať nevhodnému správaniu zo strany dieťaťa. Dôležité je to najmä pri výletoch, rodinných návštevách, v divadle atď.
Dôsledne komunikujte pravidlá v domácnosti a aké máte od dieťaťa očakávania. Vytvorte vizuálne plány, grafy alebo zoznamy, ktoré dieťaťu pomôžu zapamätať si jeho úlohy a udržať poriadok. Väčšie úlohy rozkúskujte do zvládnuteľných krokov a poskytnite presný návod pre každý z nich. Vytvorte pre domáce úlohy a aktivity tiché prostredie bez zbytočného rozptyľovania.
Pravidelné cvičenie môže posilniť sústredenosť a znížiť hyperaktivitu. Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať sebaregulačné schopnosti na zvládanie emócií a rôznorodých impulzov. Podporujte so svojím dieťaťom otvorený dialóg o jeho pocitoch a výzvach. Úzko spolupracujte s učiteľmi a zamestnancami školy, aby ste zabezpečili, že vaše dieťa dostane v triede adekvátnu podporu.
Vylúčenie rušivých vplyvov: Vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné.
Rutiny: Nakoľko deti s ADHD sú roztržité, pomôže im, ak sa bežné denné činnosti vopred jasne nastavia, naplánujú a deťom sa z ich plnenia vytvorí zaužívaný zvyk.
Fyzická aktivita: Deti s ADHD potrebujú pohyb a aktivitu.
Zavedenie pochvál: Život s ADHD je pre dieťa výzvou a častokrát je kvôli tomu kritizované a nepochopené.
Pochopenie a akceptovanie chýb: Dieťa s ADHD nebude vždy jednať podľa očakávaní.
Zvládanie emócií: deti s ADHD trpia vyššou emotívnosťou.
Podpora učenia: Zistite, čo vášmu dieťaťu pomáha so sústredením, aké edukatívne pomôcky a postupy mu pomôžu zapamätať si preberané učivo. Toto dieťa bude pravdepodobne vašu pomoc s učením potrebovať o čosi dlhšie.
Jasné, stručné inštrukcie: deti s ADHD nedokážu postupovať podľa zložitých a rozsiahlych inštrukcií. Pomôže, ak im ich zjednodušíte a vyjadríte sa vždy jasne. Skúste zložitejšie úlohy rozdeliť do viacerých menších častí.
Vyhľadajte pomoc: Či už sa zapojíte do skupiny rodičov detí s ADHD, alebo vyhľadáte odborníka, aktívne sa snažte dieťaťu odborne pomôcť. Existujú odporúčania a možné postupy, ktoré stojí za to vyskúšať.
3. Kontakt s rodičmi
Kontakt s rodičmi je potrebný z viacerých dôvodov, napr. na získanie informácií o dieťati, na konzultácie o výchovných postupoch a na zabezpečenie jednotného prístupu k dieťaťu v škole aj doma.
4. Montessori princípy
Montessori pedagogika ponúka užitočné princípy pre prácu s deťmi s ADD/ADHD. Maria Montessori kládla dôraz na rozdiel medzi dieťaťom a dospelým a na potrebu pripraveného prostredia, ktoré uspokojuje vývinové potreby dieťaťa.
- Podporné domáce prostredie: Poskytnúť dieťaťu milujúce a podporné domáce prostredie.
- Bohatý svet skúseností: Ukazovať dieťaťu bohatosť sveta, ktorý nás obklopuje, ale rovnako mu poskytovať možnosti prežiť si skúsenosť.
- Sloboda prieskumu: Dôverovať dieťaťu pri jeho prieskumoch a dovoliť mu skúmať svet okolo seba.
- Činnosti napomáhajúce nezávislosti a samostatnosti: Domáce prostredie by malo podporovať činnosti napomáhajúce nezávislosti a samostatnosti dieťaťa, rovnako by malo poskytovať príležitosti na to, aby dieťa malo možnosť voľby.
- Účasť na rodinnom živote: Zapojiť dieťa do rodinného života a umožniť mu prispievať k rodinným činnostiam.
- Láska k prírode: Dopriať dieťaťu dlhé prechádzky v lese, na lúke, popri vode a prehĺbiť v ňom lásku k prírode a zvieratám.
- Priestor lásky, porozumenia a harmónie: Vytvoriť dieťaťu priestor lásky, porozumenia, harmónie.
5. Pohyb a hrubá motorika
Rozvoj hrubej motoriky je dôležitý pre celkový vývin dieťaťa. Nedostatočne rozvinutá hrubá motorika môže ovplyvniť jemnú motoriku ruky, čo sa prejavuje silným prítlakom na písaciu plochu, kŕčovitým držaním písadla a bolesťami ruky.
- Skákanie cez švihadlo
- Skákanie
- Hádzanie
- Šplh
- Skákanie na jednej nohe vo vymedzenom priestore
- Vystupovanie a zostupovanie po primeranom náradí
6. Zvládanie stresu
Chronický stres môže zhoršiť príznaky ADD/ADHD. Je dôležité naučiť sa zvládať stres pomocou:
- Pravidelného pohybu: Fyzická aktivita môže pomôcť znížiť hladinu stresu a zlepšiť náladu.
- Meditácie a mindfulness: Techniky, ako je meditácia, môžu pomôcť upokojiť myseľ a znížiť stres.
- Zdravej stravy: Vyvážená strava môže posilniť imunitný systém a zlepšiť celkové zdravie.
- Dostatku spánku: Kvalitný spánok je kľúčový pre regeneráciu tela a mysle.
- Sociálnej podpory: Rozprávanie s blízkymi priateľmi a rodinou môže poskytnúť emocionálnu podporu a zmierniť stres.
7. Nové metódy diagnostiky
Čoskoro sa možno dočkáme nového spôsobu diagnostiky ADHD a autizmu u detí - prostredníctvom pohybovej počítačovej hry. Systém sa volá CAMI a spočíva v jednoduchom teste: deti sa jednu minútu snažia napodobňovať tanečný pohyb postavičky na obrazovke, zatiaľ čo ich snímajú dve pohybové kamery. Na základe týchto pohybov a schopnosti detí ich zopakovať dokázal CAMI s 80 % úspešnosťou odlíšiť deti s diagnózou autizmu od zdravých detí.
Rozhovor o dieťati s ADHD vs. dieťati bez ADHD
ADHD dokáže ovplyvniť celý život dieťaťa a jeho zvládnutie býva pre dieťa výzva. Práve včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac.
ADHD síce bude súčasťou života vášho dieťaťa, ale nemusí to znamenať, že sa mu nebude dariť. Vyžaduje si to len trochu iný prístup. A nezabúdajte, je to len časť jeho osobnosti, ktorá má aj pozitívne zložky. ADHD zvykne byť spájané s lepším vnímaním okolia, väčšou kreativitou a predstavivosťou, energickosťou, dieťa získa väčšiu odolnosť a adaptabilitu, rýchlejšie zvykne nájsť riešenia problémov a dokáže ľahšie prevziať na seba riziko. Aj keď nedokáže dávať dlho pozor pri pre neho nudných a opakovaných úlohách, pri veciach, ktoré takéto dieťa zaujmú, dokážu vyvinúť prekvapujúco intenzívnu pozornosť.