Deti v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia. Kreslenie je pre deti oveľa viac než len zábava. Každá detská kresba môže odrážať ich vnútorný svet, pocity a úroveň rozvoja. Mojou dnešnou úlohou je oboznámiť vás s detskou kresbou, jej vývinom, významom a diagnostikou.
Fázy vývoja detskej kresby
Vývoj detskej kresby prechádza niekoľkými fázami, pričom každá fáza je charakteristická určitými znakmi a schopnosťami. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je individuálne a tempo vývoja sa môže líšiť. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
1. Fáza čmárania (cca 11 mesiacov - 2 roky)
Prvé štádium kresby je nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deti v tomto období ešte len objavujú radosť z pohybu ceruzky po papieri. Ich čmáranice sú spontánne, nekoordinované a nemajú žiadny konkrétny význam. Kreslenie vyžaduje presné pohyby rúk a prstov, čo zlepšuje koordináciu a jemnú motoriku. Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre písanie, kreslenie a ďalšie aktivity, ktoré vyžadujú jemnú motorickú koordináciu. V tomto veku nie sú pre deti zaujímavé objekty vonkajšieho sveta ako tvary, ale viac ich zaujme, čo robia a čo sa s nimi deje. Dieťa sa učí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát. V tomto období sa čmáranie zvyčajne začína s vertikálnymi a horizontálnymi čiarami, neskôr sa pridávajú kruhové línie a slučky, až nakoniec vznikajú uzavreté tvary.
2. Symbolická fáza (cca 2 - 4 roky)
V tejto fáze dieťa zisťuje, že sa jeho čmáranice na niečo podobajú. Okolo tretieho roku už dokáže nakresliť obrázok, ktorý predstavuje niečo konkrétne a zväčša ho rozoznajú aj iní ľudia. Deti začínajú vedome kresliť tvary a objekty, ktoré pre ne majú význam. Ich kresby sú často schematické a zjednodušené, ale dajú sa v nich rozoznať základné prvky ako ľudia, zvieratá, domy a stromy. Typické pre toto obdobie sú tzv. hlavonožce - postavy, ktoré majú hlavu a nohy, pričom chýba trup. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky. V tomto veku sa tiež čmáranie prechádza do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Okolo 3. roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos.
3. Fáza realizmu (cca 5 - 7 rokov)
V tomto období sa deti snažia kresliť realistickejšie a detailnejšie. Ich kresby sú presnejšie, proporčnejšie a obsahujú viac detailov. Deti sa učia používať farby a perspektívu, aby ich kresby vyzerali čo najvernejšie. Deti vedia detailne nakresliť postavy a prvky prostredia. V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou. Okolo 6. roku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore. Okolo 7. roka dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované.
Čo deti najčastejšie kreslia?
Deti v materskej škole kreslia rôzne motívy, ktoré odrážajú ich záujmy, skúsenosti a emocionálne prežívanie.
- Ľudia: Deti kreslia seba, svoju rodinu, kamarátov a učiteľov. Tieto kresby odrážajú ich vzťahy s týmito ľuďmi a ich postavenie v rodine a v kolektíve.
- Zvieratá: Zvieratá sú pre deti veľmi blízke a radi ich kreslia. Najčastejšie kreslia domáce zvieratá, ale aj divoké zvieratá, ktoré poznajú z rozprávok a kníh.
- Domy: Domy sú symbolom bezpečia a domova. Deti kreslia svoje domy, domy svojich kamarátov, ale aj imaginárne domy, ktoré odrážajú ich túžby a sny.
- Stromy: Stromy sú symbolom rastu a života. Deti kreslia stromy rôznych tvarov a veľkostí, pričom ich kresby odrážajú ich vnímanie prírody a životného prostredia.
- Slnko a obloha: Slnko je symbolom tepla, svetla a energie. Deti kreslia slnko s úsmevom a s lúčmi, ktoré symbolizujú ich radosť a optimizmus. Obloha je symbolom slobody a nekonečna.
- Autá a dopravné prostriedky: Chlapci často kreslia autá, vlaky, lietadlá a iné dopravné prostriedky, ktoré symbolizujú ich záujem o techniku a dobrodružstvo.
- Kvety a príroda: Dievčatá často kreslia kvety, motýle a iné prírodné motívy, ktoré symbolizujú ich jemnosť, krásu a citlivosť.
Význam farieb v detských kresbách
Farby, ktoré deti používajú, môžu mať pre ne osobitný význam. Deti môžu inštinktívne voliť farby podľa svojho emocionálneho stavu, a ich voľby môžu odrážať aktuálne nálady alebo pocity. Pozor však: ak vaše dieťa častokrát kreslí hlavne čiernou farbou, neznamená to, že je smutné, alebo sa niečoho bojí.
- Červená: Energia, vášeň, agresivita, láska.
- Modrá: Pokoj, istota, inteligencia, smútok.
- Žltá: Radosť, optimizmus, energia, žiarlivosť.
- Zelená: Príroda, rast, harmónia, závisť.
- Oranžová: Kreativita, nadšenie, teplo.
- Fialová: Tajomstvo, duchovnosť, úzkosť.
- Čierna: Smútok, strach, sila, autorita.
- Biela: Čistota, nevinnosť, prázdnota.
Detská kresba ako diagnostický prostriedok
Detská kresba slúži ako diagnostická pomôcka, metóda terapie či ako spôsob klinickej práce. V prvom rade však pomáha psychológovi nadviazať s dieťaťom kontakt, aby sa k nemu dostal bližšie, aby bolo dieťa pri práci otvorenejšie. Odborníci považujú detskú kresbu za ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívneho i emocionálneho vývinu, na odchýlky od určitej normy či spozorovanie talentu. Pre deti je kresba prirodzenou súčasťou ich života, ktorou mnohé vyjadrujú, i keď o tom samy nemusia vedieť. Kreslia to, čo majú rady, čo ich naopak trápi, či dokonca, čo si želajú. Detská kresba môže okrem aktuálnej výpovede detí, ako aj ich psychických vlastností, odhaliť rôzne vývinové odchýlky, traumy, sexuálne problémy a pod.
Detské kresbové testy:
- Poškodenie centrálneho nervového systému: Analýza detskej kresby je častou metódou, ktorá sa využíva ako indikátor poškodenia CNS dieťaťa. Najviac používaným testom je ale Kresba postavy podľa Goodenoughovej.
- Problematika osobnosti dieťaťa: V psychologickej praxi sa v rámci kresby ako metodiky využíva tzv. Test stromu. Vypovedá o Eysenckových osobnostných faktoroch, spôsoboch prežívania, akými sú napríklad vnútorné tenzie či konflikty.
- Rodinné vzťahy a konštelácie: V praxi sa využívajú najmä testy ako Kresba začarovanej rodiny, Kresba rodiny, Strom a snový strom či Kresba troch stromov.
Aj keď sa detské kresby považujú za cenný diagnostický nástroj, je dôležité si uvedomiť, že interpretácia by mala byť vždy komplexná a zohľadňovať individuálne faktory dieťaťa. Odborníci upozorňujú, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu, sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Každá detská kresba je jedinečným odrazom ich vnútorného sveta a rozvoja. Podporovaním detí v ich tvorivosti im dávame cenný nástroj na sebavyjadrenie a objavovanie sveta okolo seba.