Bežný deň v škôlke na východe Slovenska sa v sekunde zvrtol. Dvojročné dievčatko skončilo v nemocnici. Malú Lucku pohrýzol do chrbta rovesník takou silou, až musela navštíviť lekára. Dievčatko podstúpilo operačný zákrok a podľa mamy, to tým nekončí. Na operačnom stole skončí znova.
K incidentu sa vyjadrilo aj vedenie materskej škôlky. Situácia ich veľmi mrzí, no vinu hádžu na mamu chlapčeka. Ženu vraj niekoľkokrát upozornili na nevhodné správanie jej syna.
Dvojročné dievčatko pohrýzol v materskej škole jej rovesník do chrbta takou silou, že malá Lucka skončila na operačnom stole. Na televíziu JOJ sa s týmto prípadom obrátila mama dievčaťa, ktorá napísala do redakcie spravodajstva TV JOJ.
"Keď som ten kúsanec videla, tak som sa zhrozila ako ju kusol. Tak čo prvé, išli sme na pohotovosť," prehovorila pre televíziu mama Monika.
Lucka dostala protizápalovú masť, no jej stav sa zhoršil. "Jej tá koža odumrela, z večera do rána jej koža sčernala," dodala.
Dievčatko museli napokon operovať v košickej nemocnici. Lekári mame odporučili aj plastickú operáciu pre malú Lucku.
Podľa informácií TV JOJ matka chlapca s vedením škôlky ale nikdy nekomunikovala, až kým sa nedozvedeli o spracovávaní tejto reportáže.
Malá Lucka mala na sebe v ten deň oblečené tenké tričko.
Monika reportérke TV JOJ Kataríne Kleknerovej ukázala aj fotografie.
Dvojročné dievčatko už dokonca museli pred pár dňami operovať v Košiciach.
Rana je veľmi citlivá a bolestivá. Dieťa pri každom otočení na chrbát plače a v noci nemôže spať.
Čaká ju zrejme ďalšia operácia. Lekári totiž matke odporučili, že by bolo dobré, ak by Lucka podstúpila plastickú operáciu.
Celú situáciu prežíva veľmi ťažko aj mama chlapca, ktorý Lucku pohrýzol. Tvrdí, že chlapček je doma pokojný.
"Je to trieda najmenších detí, kde sú neustále dve učiteľky, ktoré dbajú na bezpečnosť a zdravie detí. Mamičku chlapčeka sme viackrát upozorňovali na nevhodné správanie a pokúšali sme sa to riešiť."
Mama 2-ročnej Lucky hovorí, že na škôlku nemôže povedať ani jediné zlé slovo. Práve naopak, učiteľky sú tam podľa nej skvelé," uviedla Andrea Pivarčiová, hovorkyňa ministerstva školstva.
"Nemám im to za zlé, že sa toto stalo."
Podľa odborníčky spôsobuje agresívne správanie veľa faktorov.
"Ak dieťa reaguje neprimerane, napríklad agresívnym spôsobom, že udrie rodiča alebo iné dieťa, tak je na to rodič alebo iná dospelá osoba, ktorá mu musí ukázať hranice."
"Malý ju kusol už trikrát, má od neho tri jazvy, táto nie je prvá, kusol aj iné deti a kusol už aj učiteľku," pokračovala mama 2-ročnej Lucky.
Situácia si vyžiadala aj zásah polície, bezpečnosť detí je predsa na prvom mieste.
Čo sa presne stalo?
Myslíte si, že v škole či v škôlke je o vaše dieťa postarané a je v bezpečí. Áno, malo by to tak byť.
Dôvera v pedagóga v tomto prípade nebola naštrbená, práve naopak - učiteľka sa zachovala správne a nevystavila dieťa nebezpečenstvu.
V článku sa dočítate:
- kde a kedy prišiel cudzí muž do areálu materskej školy
- čo učiteľke povedal a ako ona zareagovala
- o podmienkach prevzatia dieťaťa zo škôlky
Dobrý deň, som strýko Michal...
Koncom minulého roka sa v Česku stratil školák, ktorého po štyroch dňoch našli uneseného a zadržiavaného v chatovej oblasti v blízkosti Zlína. Tento príbeh skončil happyendom a našťastie aj ten, ktorý vám prinášame dnes.
V stredu 7. januára sa pokúsil do jednej z materských škôl v českom Liberci dostať neznámy muž, ktorý učiteľke povedal, že si prišiel po chlapca. Incident sa mal stať približne okolo 13. hodiny.
Po zazvonení na zvonček sa mal predstaviť ako strýko Michal.
Pohotová učiteľka okamžite nazrela do papierov, v ktorých sú uvedené splnomocnené osoby poverené prevzatím dieťaťa z materskej školy. Jeho meno na nich nebolo, chlapca preto cudziemu mužovi odmietla odovzdať.
„Išla sa pozrieť von a zistila, že ide o muža, ktorý je v okolí známy tým, že zastavuje deti, dáva sa s nimi do reči, kýve na ne cez plot. Okamžite sme zavolali políciu, ktorá prišla, výpoveď pani učiteľky aj asistentky zaznamenali a budú sa prípadom ďalej zaoberať,“ píše sa v oznámení, ktorým rodičov libereckej materskej školy upozornili na daný incident.
Určite boli mnohí vystrašení, nehovoriac o rodičoch chlapca, ktorého chcel cudzí muž vyzdvihnúť.
Deti sú bezbranné voči „predátorom“ zo svojho okolia, podobné prípady sa na Slovensku či v blízkom okolí už stali, nedávno sme vás informovali aj o tomto.
Odkaz pre všetkých rodičov
Našťastie, učiteľka v spomínanej libereckej škôlke zareagovala veľmi správne a pohotovo. Cudzieho muža do budovy škôlky nepustila a odmietla mu dieťa odovzdať.
Aj táto skúsenosť by mala byť pre všetkých pedagógov či rodičov varovným prstom.
V oznámení, ktoré liberecká škôlka uverejnila na svojej nástenke, podľa českého iDnes.cz, boli aj tieto dôležité upozornenia:
- „Dbajte na zvýšenú opatrnosť, ide o bezpečnosť vašich detí. Púšťajte do budovy MŠ iba osoby, ktoré poznáte.“
Samozrejme, tieto odporúčania by mali platiť pre rodičov všetkých detí, ktoré navštevujú jasle, materskú školu aj základnú školu.
V prípade, ak im je umožnený vstup do budovy, zatvárajte za sebou dvere, nepúšťajte dnu ľudí, ktorých nepoznáte.
Riaditeľka škôlky, kde sa incident stal, pre reagovala so slovami:
„Skutočne sa to stalo. Pani učiteľky reagovali správne tak, ako mali. Všetko sme nahlásili polícii, okolitým školám aj magistrátu, takže o tom všetci vedia. Tento list sme dali na nástenku preto, aby rodičia naozaj dodržiavali bezpečnostné opatrenia, pretože pri vchádzaní a odchádzaní zo škôlky sa môže stať, že by niekto prešiel.“
Podmienky prevzatia dieťaťa zo škôlky - kto môže?
Každá materská škola má svoj školský poriadok.
Vo všeobecnosti platí, že dieťa má zo zariadenia vyzdvihnúť zákonný zástupca (rodič).
Ak to nie je možné, rodič musí písomne splnomocniť inú osobu (starého rodiča, plnoletého súrodenca či známeho).
Vidieť detskú bitku v škôlke či škole je pomaly každodennou súčasťou profesie učiteľov.
Rovnako tomu býva medzi súrodencami bežne aj doma.
Rodičia často vidia svoje deti ako sa navzájom hádajú, kopú, bijú a nezvládnu svoje konflikty riešiť iným spôsobom.
Nejedného rodiča ale zaskočí, ak si niečo také dieťa dovolí voči nemu samému.
Kopnúť mamu do členku? Udrieť otca po ruke?
Prečo sa deti takto správajú?
Deti prežívajú denne kokteil rôznych pocitov - dobrých i zlých.
Občas ale nemajú slová na to, ako vyjadriť čo cítia.
Namiesto toho, aby nazvali veci pravým menom vo chvíľach, keď sa im niečo nepáči, sú unavené, chcú viac pozornosti alebo majú niečoho práve dosť, použijú päste.
Snažia sa tak dať najavo, čo chcú alebo potrebujú.
Okolo troch rokov je agresívne správanie u detí obzvlášť bežné.
Žijú v akomsi svete fyzickej komunikácie, kde často chýbajú slová.
Keď dieťa dosiahne vek 4 - 7 rokov, je tiež často viditeľné správanie s agresívnymi prvkami.
Zostať pokojný v situácii, keď vám dieťa zámerne udrie po hlave autíčkom, kopne vás do členku alebo uhryzne do ruky, nie je úplne jednoduché.
Bolesť nám vysiela signál, že sa máme nahnevať, zaútočiť fyzicky alebo zvýšiť hlas a brániť sa.
Akákoľvek z reakcií však nie je v danom momente dobrá ani pre jedného z nás.
Je takmer isté, že situácia by nabrala ešte rýchlejší spád a končila násilím.
Klinická psychologička Laura Markham hovorí, že detská agresia pochádza zo strachu.
Hoci sa zdá, že sa dieťa nemá čoho v daný moment báť, dieťa nám ukazuje jeho strach.
Ak odpovieme agresiou, tento strach len vystupňujeme.
Preto je dôležité, aby sme sa naučili, ako v danej situácii reagovať a nechať hnev odísť.
Dieťa musí pochopiť, že úder nie je prijateľný voči žiadnemu dieťaťu, ale ani voči vám.
Pomenujte, čo práve vidíte.
Dajte dieťaťu pri tom slovne jasne najavo, že vás to bolí a dôrazne ho upozornite, že ľudí nebijeme za žiadnych okolností.
„Peťko, vidím, že si nahnevaný, no neviem, prečo ma udieraš. Bolí ma to a nepáči sa mi to.
Dajte dieťaťu napríklad vankúš a povedzte mu, že pokiaľ si chce vybiť svoju zlosť, nech udrie do neho a nie do vás alebo súrodenca či iných detí naokolo.
Prípadne nech poriadne dupe.
Keď poskytnete dieťaťu alternatívu, vytvoríte tak bezpečie pre vás i deti naokolo.
Samozrejme, dieťa by si nemalo na podobné alternatívy zvykať.
Malo by sa postupne hnev naučiť regulovať konštruktívnym spôsobom.
Oceňte dieťa za niečo, čo robí dobre.
Samozrejme, najprv mu vysvetlite, prečo sa nezachovalo pekne a prečo sa takéto správanie nemôže opakovať.
No hneď potom ho skúste za niečo oceniť.
Empatia je laicky povedané schopnosť vidieť, cítiť a počuť to isté, čo vidí, cíti a počuje druhá osoba.
Znamená to chápať pocity druhého.
Keď dieťa bije iné dieťa alebo vás, povedzte mu, prečo to nie je správne.
Veďte ho k tomu, aby sa zamyslelo nad tým, ako sa asi človek oproti nemu cíti a čo prežíva.
„Páčilo by sa ti, ak by ťa Janko vždy uhryzol do ruky, keď si zoberieš jeho hračku?“
Empatia je vlastnosť, ktorú dieťa bohato využije aj v dospelosti.
No čím skôr sa uňho začne budovať, tým lepšie.
Bitie či hryzenie druhých môže byť spôsob, akým dieťa dáva najavo svoju moc, ale aj bezmocnosť.
Zároveň netreba zabúdať, že je to istá forma komunikácie, ktorou interaguje so svetom.
Venujte preto svojmu dieťaťu priestor a čas.
Každé dieťa komunikuje iným spôsobom.
Je ale naozaj potrebné, aby ste deti viedli k správnemu pomenovávaniu a riešeniu problémov.
Fyzická agresia nikdy nikomu nepomohla a nevyriešila žiaden problém či konflikt.
Ukázalo sa, že deväťmesačného Adamka z Trnavy pohrýzla vlastná učiteľka.
V prípade odsúdenia hrozí učiteľke až päť rokov väzenia.
Životom skúšaná
K životnému prípadu mladej mamičky sa Život vrátil na jeseň minulého roka, keď sa stále nevedelo, či učiteľka skutočne dieťatku ublížila, alebo nie.
Navyše, táto situácia spôsobila, že matke Veronike a jej tvrdeniam prestávali ľudia veriť a spochybňovali ich.
Málokto však vedel, že samotná Veronika mala za sebou pohnutý osud.
Otehotnela s partnerom, ktorý ju opustil, porozumenie u najbližších nenašla, a tak sa pretĺkala životom, ako sa dalo.
„Uvažovala som o adopcii, našťastie, malého Adamka som si nakoniec nechala, i keď to bolo ťažké rozhodnutie, pretože som bola odkázaná iba sama na seba,“ hovorí mladá mamička, ktorá mala šťastie na dobrého partnera, hoci s ním dnes už nežije.
„Žiaľ, potrebujeme peniaze, a tak som sa rozhodla, že sa zamestnám.
Podarilo sa mi nájsť prácu v istom obchodnom reťazci, štátne jasle som si však dovoliť nemohla,“ povedala nám o dôvode, prečo sa malého Adamka v tom čase rozhodla umiestniť do súkromných jaslí.
„Pomohla nám náhoda, prechádzali sme cez mesto a všimli sme si, že otvárajú nové súkromné jasle, kde by som Adamka mohla zapísať.
Inzeráty o zápise sme našli aj na internete.
Hoci stáli mesačne 350 eur, pri stretnutí mi dali zľavu, dostávala som rodičovský príspevok, takže napokon som reálne za jasle zaplatila iba sedemdesiat eur,“ vysvetľovala, ako si mohla dovoliť súkromné jasle, čo sa stalo terčom nevysvetliteľnej kritiky.
Do jaslí musela priniesť všetko, od plienok po termofľašu, aby bolo o dieťa riadne postarané.
„Boli sme spokojní, nič nenasvedčovalo tomu, že sa tam o deti nestarali.
V ten deň, keď som prišla po Adamka, som počula už z ulice silný plač,“ spomínala na traumatizujúci zážitok mladá mamička.
„Hneď som vedela, že je to moje dieťa, a keď mi otvorili bránu, okamžite som sa pýtala, čo sa stalo.
Učiteľka iba mykla plecami, že nič, až vonku som si všimla, že malý má na tvári modriny, bol celý červený a na ruke mal odtlačok zubov.
Utekali sme na pohotovosť, kde mi lekárka povedala, že na tvári má malý odtlačok prstov, poškriabaný bol až nad očkom.
Tam sa Adamko upokojil, lekárka sa o neho postarala a my sme išli na políciu.
Polícia zistila, že tento profil spravoval ten istý človek, ktorý spravoval aj stránku jaslí.
V tom čase bola u mňa kurátorka zo sociálky, ktorá prišla skontrolovať pomery v našej domácnosti.
Vraj na základe anonymného oznámenia, ktoré im bolo doručené.
Prečítala mi ho a dozvedala som sa, že malého Adamka týram a beriem drogy.
Bolo to desivé,“ hovorí mladá mamička.
Zaúradovala sociálka
„Odobrali sa odtlačky zubov mne, priateľovi aj učiteľke.
Mali sme ísť aj na detektor lži, no napokon sme nešli, lebo povedali, že to pre nich nie je dôkaz,“ prezradila zúfalá žena aj v relácii Vila Rozborila, kde napokon ponižujúcu skúšku absolvovala s vtedajším partnerom.
A hoci ju tá skúška musela bolieť, výsledky testu dokázali, že partneri neklamali, a teda sú v prípade napadnutia chlapčeka naozaj nevinní.
Samotný príbeh Veroniky, Adamka a Mariána však napriek všetkému nemá šťastný koniec.
Ich spoločný život sa rozpadol, hoci sa po absolvovaní testov vybrali na dovolenku, kde sa dokonca uskutočnila žiadosť o ruku.
Vraj neuniesli reči okolia, a tak Veronika s malým odišli do krízového centra.
Odtiaľ jej bol dokonca malý Adamko odobratý a skončil v detskom domove.
Pred kamerami tvrdila, že sa tak stalo na základe anonymov.
Opitá učiteľka?
Dnes je však už všetko čierne na bielom!
V prípade dohryzeného jasličkára v Trnave padlo obvinenie.
Deväťmesačnému Adamkovi ublížila žena, ktorá mala zo zákona dávať na jasličkára pozor.
Modrinu na líci a odtlačok po uhryznutí na ľavej ruke spôsobila Adamkovi učiteľka.
„Môžem potvrdiť, že bolo proti osobe E. T. vznesené obvinenie z ublíženia na zdraví v štádiu pokusu,“ uviedol Mojmír Huna, hovorca krajskej prokuratúry v Trenčíne.
„Vedela som od začiatku, že syna mi dokaličila učiteľka, bola som o tom presvedčená.
Dúfam, že teraz bude niesť za to zodpovednosť.
Som zhrozená,“ uviedla matka dohryzeného chlapčeka.
Adamka si z detských jaslí odniesla v zúboženom stave iba dva týždne po tom, čo tam nastúpil.
Len čo sa prípad dostal na verejnosť, majitelia jasle zatvorili.
Vyšetrovateľ obvinil učiteľku na základe znaleckého skúmania.
Dokázalo, že odtlačok chrupu sa najviac približuje 34-ročnej Etelke T., teda učiteľke.
Veronika Páleniková tvrdí, že keď si po syna prišla do jaslí, učiteľka bola opitá.
Milú pani učiteľku teraz čaká súd.
My sme mali taky problem, mojmu malemu kvoli tomu na 2,5 mesiaca prerusili dochadzku v skolke a museli sme ist k psychologicke..
U nas bol podla mna problem v tom, ze maly prestupil do skolky z jasli v priebehu skolskeho roka, od februara, mal cerstvo 3 roky, dostal sa do triedy, kde boli 4-4,5 rocne deti, takze tam bol najmladsi, plus uz to bol zabehnuty kolektiv..
A z dvoch uciteliek bola jedna uplna krava, od prveho dna s nim mala problem, ze sa obleje pri umyvani ruk a treba ho prezliect atd..
Proste vsetko jej na nom vadilo a nebola schopna pochopit, ze ho nemoze schopnostami porovnavat s tymi starsimi detmi, ja som od zaciatku z nej mala zly pocit a dieta citi, ked ho niekto nemusi..
Takze hryzol deti, ale mne to dlho tajili, az zrazu jedneho dna ma ucitelka privitala s tym, ze riaditelka so mnou chce hovorit, tak som isla za nou a vybalila tam na mna, ako ho docasne vylucuje, ako s nim mam ist k psychologicke a priniest jej papier atd..
2,5 mesiaca bol maly doma (co bola fakt sranda, kedze som rozvedena, tak vykryt celu tu dobu bolo na slucku, esteze obe babky boli k dispozicii)..
Psychologicka nic zle nezistila, praveze ked mu davala robit ulohy, tak zvladal aj ulohy pre deti od neho o rok starsie..
Isla som so spravou od psychologicky za riaditelkou, v septembri znovu nastupil do skolky, v triede mal vekovo seberovne deti, prevazna vacsina isla do skolky prvykrat, takze sa zabehavali spolu a cuduj sa svete, odvtedy je vsetko v uplnom poriadku..
Este som zabudla detail - tu zlu ucitelku prepustili, pricom ja som sa na nu pred riaditelkou nestazovala, ale tak asi s nou bol aj iny problem, resp. niekto sa na nu stazovat musel..
Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek.
Tiež uveďte, ak si neprajete pod odpoveďou na vašu otázku verejnú diskusiu.
Moja dcérka ma štyri a pol roka a ukončila prvý rok v materskej škole.
Cez prázdniny som sa dozvedela od spolužiačky mojej dcéry o konflikte medzi deťmi, čo sa odohral asi pred pol rokom.
Údajne spolužiak pohrýzol spolužiačku do krvi a doškriabal jej ruky perom.
Znepokojuje ma, že materská škola nekomunikovala s rodičmi o tejto situácii a ani riešení konfliktu.
Údajne dievčatko zmenilo materskú školu.
Moja dcérka nemusela byť v materskej škole počas incidentu, keďže bola často chorá.
Ak by sa však tento incident aj udial tak, ako ste ho počuli, zrejme sa túto situáciu škôlka rozhodla riešiť len s rodičmi detí, ktoré boli priamo zapojené do incidentu, pravdepodobne boli zapojení rodičia chlapca, ktorý pohrýzol spolužiačku, aj dotknutého dievčatka.
Predpokladám, že škôlka nevnímala potrebu zapojiť do riešenia incidentu rodičov ostatných detí, čo je celkom bežný postup.
Píšete, že je možné, že Vaša dcérka počas incidentu v škôlke ani nebola.
Ak aj bola a incident nespomínala, zrejme ho nevidela alebo aj videla, ale nezapísal sa do nej takým spôsobom, že by bolo nutné sa tomu venovať.
Nemyslím si, že by ste sa s dcérkou k tomu potrebovali nejako špeciálne vracať.
Pre pokoj v duši sa môžete spýtať pani učiteľky, či daný chlapček ešte do triedy chodí, a prípadne ako s ním Vaša dcérka vychádza.
Je dosť možné aj to, že za šesť mesiacov chlapček dozrel natoľko, že žiadne podobné prejavy správania nehrozia.
