Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje, najmä ak ešte nevie rozprávať. Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak, niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky. Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak, kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Zvyšuje porozumenie vo vede, ale zlepšuje spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia). Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka. Kreslenie je pre deti oveľa viac než len zábava. Každá detská kresba môže odrážať ich vnútorný svet, pocity a úroveň rozvoja. Kreslenie vyžaduje presné pohyby rúk a prstov, čo zlepšuje koordináciu a jemnú motoriku. Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre písanie, kreslenie a ďalšie aktivity, ktoré vyžadujú jemnú motorickú koordináciu. Deti často vyjadrujú svoje myšlienky, pocity a zážitky prostredníctvom kresieb. Kreslenie je výborným nástrojom na rozvoj creativity. Keď deti dostanú voľnosť pri kreslení, môžu vymýšľať vlastné príbehy a postavy, čo podporuje ich tvorivé myslenie. Tento proces rozvíja ich schopnosť riešiť problémy a posilňuje ich logické myslenie. Kresby detí môžu byť zrkadlom ich vnútorného sveta. Keď dieťa dokončí kresbu, cíti sa hrdé na svoju prácu. Oceňovanie ich snahy a výsledkov je kľúčom k budovaniu ich sebadôvery. Kreslenie môže byť aj spoločenskou aktivitou. Tieto interakcie rozvíjajú ich schopnosti spolupracovať a komunikovať. Nechajte deti kresliť spontánne, bez obmedzení a pravidiel. Tento prístup pomáha deťom uvoľniť sa a užiť si proces tvorby bez tlaku. Kreslenie je pre deti nielen zábavou, ale aj dôležitým nástrojom rozvoja. Ako rodičia môžeme deti podporovať v kreslení tým, že im poskytneme vhodné podmienky a budeme oceňovať ich tvorbu.
Kresby podľa psychologičky často pomáhajú zachytiť nielen to, čo dieťa prežíva, ale aj to, čo je preň dôležité. „Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo. Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámiť. Je to skvelá zámienka na rozhovor o ťažkostiach, výzvach a o tom, čo nám robí radosť.“ Okrem toho, že kreslenie pomáha vyrovnať sa s emóciami, je tiež cvičením si predstavivosti a kreativity. „Chcem vás podporiť, aby ste kreslili spolu so svojím dieťaťom. Môžete sa potom rozprávať o tom, čo kto považuje za krásne, prečo máme rôzny vkus a dokonca aj o spôsoboch vyjadrenia lásky.
„Veľmi veľa! Najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom či odborníčkou a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval,“ vysvetlila psychologička. Na čo by si mal dať pozor? „Napríklad na to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva.“
Čo môže naznačovať, že dieťa prežíva niečo zlé? „Aby sme to zistili, je potrebné sa s dieťaťom a rodinou porozprávať, pretože jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované,“ hovorí Półtorak.
„Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne,“ pripomína ďalej s tým, že je dôležité venovať pozornosť aj napríklad veľkosti postavy či tlaku pastelky.
„Áno, toto všetko berieme do úvahy pri interpretácii detskej kresby. Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie. Dôležité teda nie je len to, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako.“
„Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti,“ ukazuje význam farieb psychologička. „Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Nezabudnite sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.“
Kresby v závislosti od veku: Podľa psychologičky sa dvojročné dieťa ešte len učí držať pastelky v ruke, sedem- či deväťročné už dokáže detailne nakresliť postavy a prvky prostredia.
- 2 roky: deti sa učia držať pastelky v ruke, učia sa rozpoznávať farby, precvičujú sa najmä detské ruky
- 3 - 4 roky: objavujú sa rodinné postavy, hoci sú nakreslené schematicky a bez detailov
- 5 - 6 rokov: deti kreslia prvky prostredia, kresby sa stávajú detailnejšie a realistickejšie, precvičujú si zmysel pre pozorovanie
- 7 a viac rokov: deti kreslia s ešte väčším dôrazom na detail, skrášľujú postavy, pridávajú rôzne atribúty spojené s danými osobami, majú lepší zmysel pre proporcie a perspektívu
„Keď sa ma rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhujem, aby namiesto pochvaly použili slová: „Ó, aká krásna kresba“ a môžu podrobne opísať, čo vidia. Napríklad - vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac? Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety - Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe? A keď sa dieťa spýta, mami, páči sa ti moja kresba, môžeme sa ho spýtať - páči sa tebe?“
Psychologička ďalej radí rodičom, aby deti v kreslení podporovali. „Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať. Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami,“ odporúča.
Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.
Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Štúdia ukazuje, že kreslenie nie je „len hra“ (figurovalo v nej viac ako 9-tisíc detí, ktoré sa sledovali vo veku 2, 3 a 4 rokov, následne v čase dospievania a naposledy vo veku 16 rokov v rámci longitudinálnej štúdie Twins Early Development Study). Zistilo sa, že napr. horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy.
Deti dosahujú v kreslení rôzne vývojové štádiá, ktoré súvisia s ich osobnostným, kognitívnym a fyzickým rozvojom. Tie môžu byť pri každom dieťati individuálne. Okrem celkového rozvoja na kreslenie vplýva aj nadanie, osobnnostné zameranie, talent, či podpora okolia. Tesne pred dovŕšením prvého roka až po cca 20-ty mesiac sledujeme prvú fázu, kedy je drobček najmä zvedavý, kreslí a čarbe bez akéhokoľvek hlbšieho úmyslu niečo zobraziť. Ani svaly jeho rúk ešte nie sú nastavené výraznejšie koordinovať pohyby ceruzkou. V druhom štádiu sú osoby a predmety zobrazené na obrázku ťažko rozpoznateľné a izolované, v detskej fantázii sú však akčné a konajú. V tretej fáze si už dieťa na papieri vytvára kompozíciu a na výkrese nájdeme konkrétnu situáciu alebo komplexný obraz. Chcete pochopiť vnútro vášho dieťaťa? Detská kresba vyjadruje emócie, poznatky, psychický stav a prežívanie dieťaťa. Vedia to aj odborníci, ktorí práve prostredníctvom kresby spoznávajú úroveň vývinu dieťaťa, emócie, ktoré prežívajú a vzťahy, ktoré ho obklopujú. Deti kreslia svoje pocity a priania a detská kresba je asi najlepší prostriedok na pochopenie detského vnútra. Kresba je skvelým pomocníkom. Je nástrojom na diagnostiku i následnú terapiu. Hoci „papier" na skúmanie detskej kresby majú odborníci, niektoré základné informácie si na obrázku vie všimnúť aj rodič ako laik. Umelecký výtvor vášho dieťaťa môže prezradiť veľa. Dá sa z neho prečítať prežívanie dieťaťa, osobnostné črty, ale aj aktuálnu náladu či problémy. A nielen vďaka tomu, čo dieťa nakreslilo, ale ako to nakreslilo, kde, akými farbami a podobne. Odborníci hovoria, že ak dieťa silno tlačí farbičkami a zanecháva tak silnú stopu na papieri, môže to byť tým, že je momentálne nahnevané. Naopak, nesmelé dieťatko kreslí jemné línie. Umiestnenie kresby na ploche zas môže napovedať o celkovej vyrovnanosti dieťaťa. Napríklad príliš malá kresbička na veľkej ploche môže naznačiť jeho zakríknutosť. A čo farby? Deti vraj dávajú najviac prednosť červenej a modrej, pričom na kresbách pokojnejších detí prevláda tá modrá. Deti, ktoré sú empatické a majú dobré vzťahy s rovesníkmi, siahajú po zelenej. A čo obávaná čierna? Nemajte obavy. Okrem samotnej kresbičky je dôležitý aj komentár dieťaťa. Obrázok nehodnoťte hneď subjektívne. Komentáre „Ooooh, aký krásny domček!", či „Fúha, aká čierna kvetinka...", nie sú na mieste. Ak sa chcete dozvedieť od dieťaťa viac, nechajte mu priestor a vyjadrite sa neutrálne. Opíšte, čo na obrázku vidíte. Napríklad: „Vidím, že dnes si mal/a chuť nakresliť domček s rodinkou". Ako ľudská psychika, tak aj kresby detí nie sú jednoznačné a toto sú len všeobecné ukazovatele, ktoré môžu naznačiť, akú má autor kresbičiek osobnosť a aktuálne pocity. Aby rodičia nevyvodzovali nesprávne závery z kresby detí, je lepšie sa zveriť do rúk odborníka. Podporujme naše deti v kreslení už prvých čmáraničiek. Neskôr získate milé kresby, ktoré môžete spolu s deťmi „čítať," aby ste pochopili ich vnútro a sledovali ich vývoj :) A o to, čím deti obrázky nakreslia, sa postaráme my!
Od polovice 2. roku života do približne 3 rokov sa kreslenie nachádza v štádiu čmárania - dieťa spočiatku drží pastelku celou dlaňou a kreslí širokými pohybmi celej ruky. Tlak pastelky na papier je pomerne silný a na papieri zostávajú chaotické línie - najprv tzv. Na konci 3. roku života sa dieťa učí držať ceruzku prstami a snaží sa napodobniť jednoduché čiary a kruh. Na začiatku predškolského veku sa objavujú prvé kresby jednoduchých objektov pozostávajúcich z čiar a kruhov (slnko, pes, dom atď.) a prvé kresby ľudskej postavy, tzv. hlavonožce (najčastejšie hlava s detailmi, niekedy presahujúcimi jej obrys a nohy). Od 3-4 rokov do 6 rokov dieťa zdokonaľuje úchop pastelky, ktorý by mal byť okolo 6. V 5. roku života sa nepravidelnosti kruhu zmenšujú a v 6. Trojuholník sa objavuje okolo 5. roku, ale až v 6. Väčšina 6-7 ročných detí dokáže nakresliť kosoštvorec. Zlepšuje sa aj schopnosť reprodukcie prekrývajúcich sa tvarov. Pokiaľ ide o kresbu postavy - na začiatku predškolského veku sú ľudské postavy veľmi jednoduché. Postava sa skladá z hlavy (s niekoľkými detailmi), trupu (v podobe nejakého geometrického tvaru), „jednorozmerných“ rúk a nôh (v podobe čiar) a prvkov, ktoré sú pre dieťa emocionálne dôležité. S pribúdajúcim vekom deti do kresieb postáv pridávajú stále viac častí tela a doplnkov (napr. gombíky, mašle, šnúrky atď.). Objavujú sa obrysové prvky z blízkeho prostredia: domček, ulica, ľudia, avšak chýba ešte pozadie. Na úrovni raného školského veku deti venujú stále väčšiu pozornosť finálnemu vzhľadu kresieb a skrášľujú ich. Postavy sa stávajú proporčnejšími, majú „dvojrozmerné“ končatiny, pribúdajú nové detaily (krk, pás, uši, chodidlá, prsty). Sedemročné dieťa dokáže nakresliť ľudskú postavu z profilu. Dieťa začína venovať pozornosť používaniu farieb podľa reality. Okolo 10. Medzi 11. - 12. rokom sa deti vracajú k výtvarnej expresii, ale v zrelšej podobe - vytvárajú tematické ilustrácie, kresby so symbolickým významom, ktoré odrážajú ich pocity a nálady. Ďalším dôležitým ukazovateľom potreby terapie ruky je úroveň manuálnej zručnosti a manipulačných schopností. Po dovŕšení 1. roku života dieťa zdokonaľuje úchop, dokáže už opozíciu palca voči ostatným prstom, uchopuje drobné predmety bruškami ukazováka a palca. V 2. roku života sa dieťa pokúša jesť lyžičkou, otvárať a zatvárať zásuvky či krabičky, začína kresliť čmáranice a stavať veže z kociek (na konci 2. Deti vo veku 6 - 7 rokov zvládajú zapínať menšie gombíky, viazať šnúrky a používať nôž a vidličku. Pri kreslení správne držia ceruzku a začínajú kresliť tvary aj bez vizuálnej kontroly.
„Aby sme vám vedeli vybrať tie najlepšie hračky a zároveň vaše objednávky vybavili čo najrýchlejšie, využívame na to súbory cookies a ďalšie technológie. Tlačidlami nižšie s tým môžete súhlasiť alebo to odmietnuť. Kreslenie je pre deti oveľa viac než len zábava. Každá detská kresba môže odrážať ich vnútorný svet, pocity a úroveň rozvoja.
Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu. Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase. K základným pomôckam pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou.
Vývoj kresby v skratke: 1. rok: Obdobie škvŕn Dieťa zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu a to ho veľmi baví. Vytvára bodky a škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu. Odporúčanie: Nechajte malé deti tvoriť a zabezpečte im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné, čiže nie je nutné sa niečoho báť. 2 - 3. rok: Obdobie čmárania Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier. Odporúčanie: Ponúknite dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu. 3 - 4. roky: Obdobie hlavonožcov Hlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. Odporúčanie: Poskytnite dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami. 5. rokov V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Odporúčanie: Tento prehľad a postupnosť vám pomôže zorientovať sa vo vývoji kresby v prvých rokoch života dieťaťa. Ak sa vaše dieťa blíži k 6 roku veku života a vidíte, že jeho kresba zaostáva, nezúfajte. Medzi deťmi existujú v kreslení postavy rozdiely. Ako rodič však môžete dieťa podporiť či ho ku kresleniu motivovať. Existuje niekoľko spôsobov, my sme vybrali ten v podobe básničky, ktorú si s dieťaťom popri kreslení hovoríte a ktorá ho nabáda, ako má postupovať. Text: Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté. Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto. Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý. Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh. Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky. Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky. Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá. 6 - 7 rokov V tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet. V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napr. sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa. Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Nie je potrebné byť psychológom, základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás.
Motivovať dieťa ku kresleniu vyžaduje dobrú prípravu. Zabezpečíme hrubé, krátke, drevené alebo voskové netoxické farbičky, s hrotom, ktorý nebude doostra zastrúhaný a vymedzíme plochu, ktorá môže byť pokreslená. Fixky síce zanechávajú hrubú stopu, ale nie sú veľmi vhodné pretože nepodnecujú precvičovanie vôľového ovládania sily prítlaku na podložku. Plochou na kreslenie môže byť veľký plagát nalepený na dverách, väčšia okenná tabuľa s hrubými farbičkami na sklo alebo čierna tabuľa s hrubými kriedami. To sú všetko zvislé plochy, ktoré môže dieťa pokryť čiarami zhora nadol - zdola nahor a v iných rôznych smeroch. Podnietiť dieťa kresliť vodorovné čiary znamená pripraviť minimálne výkres A3. Výkres v tejto veľkosti je dostatočne pevný a neroztrhne sa pri prvých kresliarskych pokusoch. Pomôže ak ho odspodu prilepíme o podložku. Ideálne je ak ho pripevníme na stolík, ktorý má mierne zvýšené okraje, aby farbičky zo stola nepadali. Dieťa sedí na stabilnej stoličke. Vyhýbame sa ponúkaniu malých, mäkkých papierov alebo už niekým popísaných a nevhodných tenkých, ľahko zlomiteľných farbičiek s ostrými hrotmi, ktoré dieťa od prvých pokusov kresliť odradia. Ak dieťa dokreslí, výkres odložíme a pripravíme nový, čistý. Pokreslená plocha dieťa ku kresleniu nepodnecuje. Ak sa rozhodneme kresby dieťaťa odkladať, je dôležité označiť každú menom dieťaťa, presným dátumom a možno i malým popisom. Poznámky sa týkajú okolností, ktoré kreslenie sprevádzalo (napr. ako dlho sa dieťa pri kreslení sústredilo, ako sa dieťa pri tom správalo a neskôr, čo bolo obsahom kresby). Nie je vhodné nechávať dieťa pokresliť obe strany výkresu - stratili by sme v nich prehľad. Pri prvých pokusoch s kreslením dieťa objaví, že zanecháva na ploche čiary. Dieťa zistí, ako nasmerovať hrot farbičky k podložke tak, aby niečo nakreslilo. Prítlak farbičky o podložku bude zo začiatku buď veľmi silný alebo naopak príliš slabý. Pôjde o nekoordinované, náhodné skôr švihové línie vychádzajúce z pohybu celej paže, pretože zápästie ešte nie je dostatočne uvoľnené. Dieťa spočiatku kreslí bez určitého špecifického významu - ešte nekreslí niečo konkrétne, len zanecháva stopu. Hneď od začiatku je dobré stanoviť dieťaťu hranice ohľadom vyhradeného miesta na kreslenie: „S farbičkami kreslíme na papier. V období prvých pokusov s kreslením je dôležitá prítomnosť a motivácia zo strany dospelého. Dieťa ho samé vyzýva, vkladajúc mu do rúk farbičku: „Teraz ty mama! Ukáž mi to!". A tu už kreslenie prechádza do interakčnej hry. Táto vzájomná recipročná aktivita a záujem dospelého o to, čo dieťa tvorí, patria medzi významné vývinové stimuly. Nenápadne predlžujeme čas, ktorý sa kresleniu spoločne, sústredene venujeme. Dieťa dospelého pri kreslení pozoruje a napodobňuje. Niekedy sa kreslenie zmieša aj s manipulačnou alebo symbolickou hrou. Dieťa začne farbičky prenášať, ukladať vedľa seba, prekladať z nádoby do nádoby, vkladať. Neskôr po druhom roku sa s nimi i symbolicky hrá (napr. s nimi jazdí na papieri po nakreslenej ceste). Pri týchto aktivitách sa kreslenie spontánne „pretaví" do hry. Dieťa si precvičuje jemnú motoriku pri množstve hier a aktivít. Rozvíjajú sa jeho kognitívne funkcie a spolu s dostatočným množstvom príležitostí kresliť, bude očividne kvalita kresebného prejavu rásť. V jednotlivých kresbách dieťaťa pribúdajú stále nové prvky svedčiace o jeho vývinovom pokroku. Otvorený lineárny tvar sa vďaku uvoľňovaniu zápästia začne zaobľovať, až postupne zatáčať do špirál. Špirály sa zmenšujú, jedna od druhej izolujú, objavujú sa línie v podobe telefónneho drôtu. Objavujú sa ostré izolované cik-cak tvary. Zvyšuje sa farebná pestrosť a pevnosť línií. Objavujú sa prvé súvislejšie zafarbené plochy vďaka silnejúcemu prítlaku pastelky na podložku. Línie sa uzatvárajú do súvislých kruhov predpokladom čoho je narastajúca koordinácia a presnosť pohybov ruky. V uzavretých kruhoch nachádzame nakreslené celkom malé detailné tvary. Detaily nachádzame postupne aj v iných náročnejších uzatvorených tvaroch. Kresba začína mať symbolický zástupný význam - dieťa začína kreslením znázorňovať predmety, ktoré ho obklopujú a ktoré pozná (kolesá, auto na ceste, dym...). Deje sa to dvoma spôsobmi. Vrcholom tohto obdobia je objavenie hlavonožca. Ide o prvé postavy ľudí alebo zvierat, ktoré dieťa nakreslí. Sú zložené z kruhu znázorňujúceho hlavu, z ktorej hneď vychádzajú končatiny. Výtvarné vyjadrovanie malého dieťaťa môžeme obohatiť ponukou prstových farieb. Umožňujú zanechanie hrubej stopy, hmatový kontakt s výtvarným materiálom a slobodu zašpiniť sa, uvoľniť a tým odbúrať zábrany voľne experimentovať. Zaujímavou technikou je rozpíjať na výkrese stopy po niektorých farbičkách tak, že po nich prejdeme štetcom namočeným vo vode. Na záver ešte poznámka. Nevyjadrujme sa o detských kresbách ako o čmáraniciach. Sú to veľmi zmysluplné línie a tvary, ktoré sa stále zdokonaľujú a doslova pred očami nám „vykresľujú" vývinový progres dieťaťa. Už okolo prvého roku je vhodný čas pripraviť dieťaťu farbičky a papiere na kreslenie. Jemná motorika dieťaťa je už solídne pripravená uchopiť a použiť písací nástroj. Vyjadriť sa cez kresbu je pre dieťa veľmi špecifickým zážitkom. Rodičom ponúka o dieťati zaujímavé a užitočné informácie.
Vývoj kresby: Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality.