Súčasné trendy v európskych krajinách vedú k využívaniu cudzieho jazyka čoraz v nižšom veku. Pôvodný cieľ Európskej Únie zaviesť učenie aspoň 2 cudzích jazykov v ranom veku [1] bolo pre väčšinu EU krajín nereálne a preto nová výskumná skupina odborníkov v dokumente A Policy Handbook [2] udáva ako cieľ raného cudzejazyčného rozvoja zameranie sa na posilňovanie interkultúrnej a viacjazyčnej výchovy a vytváranie vhodných podmienok pre vnímanie cudzieho jazyka v zmysluplnom kontexte.
V tomto článku sa venujeme otázkam: Kedy je vhodné začať s využívaním cudzieho jazyka? Aké sú výskumy v oblasti cudzejazyčného využívania detí v predškolskom veku? Je vhodné už v materskej škole začovať deti cudziemu jazyku? Zároveň prinášame vlastný výskum z využívania 4 ročných detí v materskej škole a odporúčania, ktoré vedú k zefektívneniu cudzejazyčného vzdelávania.
"Učenie sa cudzieho jazyka môže byť vzrušujúce a produktívne... alebo bolestivé a zbytočné." Heidi Dulay, Marina Burt a Stephen Krashen, 1982
Základné pojmy
- Materinský jazyk je ten, ktorý si dieťa prirodzene osvojilo ako prvý v rodine.
- Druhý jazyk, v prípade ak rodina dieťaťa hovorí iným ako štátnym jazykom, si dieťa prirodzene osvojuje v sociálnom prostredí (napr. v materskej škole) a túto situáciu je možné označiť ako sukcesívny bilingvizmus.
- Cudzí jazyk/cieľový jazyk (ďalej CJ) je jazyk, ktorý sa dieťa učí v škole, no nie je to vyučovací jazyk školy.
- Vyučovací jazyk je dominantný jazyk, ktorý sa formálne používa v školskom zariadení (A Policy Handbook, 2011).
Kedy začať učiť deti cudzí jazyk?
Touto otázkou sa v odbornej literatúre zaoberajú výskumníci v rámci hypotézy kritického/senzitivného obdobia pre učenie sa cudzieho jazyka. Samotný pohľad na hypotézu kritického obdobia rozdeľuje odborníkov do dvoch táborov, tých, ktorí zastávajú existenciu tejto hypotézy a tých, ktorí s ňou nesúhlasia. Existencia kritického obdobia pre učenie sa prvého jazyka bola vytvorená na základe štúdií život detí vyrastajúcich v sociálne deprimovanom prostredí na reč (napr. Lenneberg uvádzal príklad dievčatka Genie, ktoré bolo od prvých mesiacov do 13 roku života izolované a ani po intenzívnej rečovej terapii nebola schopná vytvárať gramatické vety), vývine reči u detí s Downovým syndrómom a ľudí, ktorí mali v detstve poškodený mozog a rečová terapia im bola poskytnutá až po puberte. Na základe viacerých výskumov je počas obdobia prvého roku života dieťa schopné diferencovať a naučiť sa akýkoľvek ľudský jazyk. Deti v tomto veku sú tzv. „univerzálny počúvajúci“. Následne si dieťa rozvíja svoj materinský jazyk. Po dvanástom mesiaci deti jednoznačne diferencujú fonémy materinského jazyka, pričom na fonémy cudzieho jazyka nereagujú [1]. Hypotéza kritického obdobia pre cudzí jazyk vychádza z predpokladu, že v ranom veku je vysoká senzitivita pre učenie sa jazyka a neskôr táto senzitivita klesá a v istom období (po ukončení zrenia mozgu) dochádza k ukončeniu kritického obdobia pre druhý jazyk.
Napriek množstvu výskumov vykonaných na tomto poli, žiaden nepriniesol dôkaz o horších výsledkoch jedincov, ktorí sa začali CJ učiť v detstve oproti tým, ktorí sa ho začali učiť v neskoršom období.
Začať využívať cudzí jazyk v materskej, základnej, alebo až v strednej škole?
Lojová (2005) uvádza, že odborníkov je možné rozdeliť do troch základných skupín:
- „Čím skôr, tým lepšie.“ Názor zastancov hypotézy kritického obdobia, ktorí tvrdia, že deti sa učia prirodzene a ľahko a dokážu ľahšie osvojiť cudzí jazyk. Autori spadajúci do tejto kategórie najčastejšie označujú obdobie puberty za zlomové obdobie pre osvojovanie si jazyka. Larson-Hallová (2008) porovnávala 2 skupiny japonských žiakov 9 a 12 až 13 ročných. Na zistenie rozdielov medzi skupinami detí použila gramatický test a dotazník. Z výsledkov jej vyplynulo, že existujú isté rozdiely v morfo-syntaktickej úrovni, ako aj vo fonologických schopnostiach medzi mladšími a staršími deťmi a ako pozitívum skorého veku uviedla, že so skorším začiatkom sa vyvíja aj pozitívny prístup k učeniu sa jazykov. Nespochybniteľným dôkazom pre rané oboznamovanie detí s cudzím jazykom sú neurovýskumy, ktoré preukázali vzťah medzi vekom a objemom sivej mozgovej hmoty v časti pre jazykové procesy. Novšie výskumy dokonca ukazujú, že učenie sa druhého jazyka od útleho detstva je príčinný faktor pre nárast sluchovej kôry v Heschlovom závite. Niektorí autori považujú za optimálny začiatok pre učenie cudzieho jazyka 4 roky, nakoľko v tomto veku už majú deti osvojený materinský jazyk a nie je predpoklad, že by dieťa jazyk miešalo.
- „Stačí začať neskôr.“ Názor skupiny odborníkov, ktorí tvrdia, že učenie sa jazyka v staršom veku je efektívnejšie a rýchlejšie, a to hlavne v situáciách formálneho učenia sa. Raný vek by mal byť prenechaný hre a nemal by byť preceňovaný kognitívny vývin na úkor ďalších oblastí vývinu. Snowová a Hoefnagel-Hoehleová priniesli výsledky dokumentujúce, že dospievajúci jedinci vo veku 12 až 15 rokov sú efektívnejší pri učení sa CJ ako deti vo veku 3 až 5 rokov. Proti ranej výučbe CJ sa ozvali aj slovenskí a českí výskumníci. Hanušová, Najvar (2007), sledovali výsledky uchádzačov o štúdium učiteľstva anglického jazyka a zistili, že sa nepreukázali významné rozdiely medzi uchádzačmi, ktorí sa učili anglický jazyk od materskej školy, a tými, ktorí sa ho začali učiť neskôr v základnej alebo až v strednej škole. Tieto závery sú ale po dôkladnom preskúmaní otázne, nakoľko išlo o prijímacie testy zamerané na gramatiku a netestovala sa foneticko-fonologická stránka. Uchádzači boli rôzneho veku a autori nesledovali ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu osvojenia si anglického jazyka. Prieskum názorov učiteľov, odborníkov a verejnosti na danú tému realizovala Purdiaková (2006) a zistila, že kým verejnosť odpovedá „čím skôr, tým lepšie“, učitelia cudzích jazykov sú v tejto otázke viac zdržanliví a začiatok veku učenia cudzieho jazyka posúvajú do piatej triedy, teda k 10-ročným deťom, a väčšina odborníkov pracujúcich na univerzitách sa vyjadrila za začiatok učenia sa v cudzom jazyku v tretej triede.
Snowová a Hoefnagel-Hoehleová (1978) testovali niekoľko vekových skupín anglicky monolingválnych jedincov imigrovaných do Holandska po pol roku od ich prvých krokov do krajiny. Druhé testovanie prebehlo po 5-tich mesiacoch a tretie po nasledujúcich 5-tich mesiacoch. V jednotlivých vekových skupinách bolo zastúpenie od 9 do 11 subjektov. Všetky vekové kategórie boli podrobené rovnakým testom zameriavajúcim sa na porozumenie, výslovnosť, morfológiu (Berkov wug test), Peabody Picture vocabulary test, opakovanie viet, hodnotenie viet, porozumenie príbehu a rozprávanie príbehu na základe obrázkov. Snow a Hoefnagel Hoehle zistili, že v komplexnom teste, ktorý administrovali deťom vo veku do 3 až 5, 8 až 10 rokov, adolescentom vo veku od 12 do 15 rokov a dospelým vo veku od 18 do 60 rokov v priebehu času najlepšie skórovali adolescenti. Skupina detí dosiahla najlepšie výsledky na konci školského roka v nasledujúcich testoch: Test výslovnosti, test porozumenia príbehu a prerozprávania príbehu. Dospelí na konci roka nedosiahli v žiadnom teste najlepšie výsledky. Vo väčšine testov skórovala najlepšie na začiatku ako aj na konci skupina detí vo veku od 12 do 15 rokov.
V spontánnej reči najmladšie deti po roku dosiahli najvýraznejší pokrok v učení sa, a to aj napriek skutočnosti, že starší žiaci dosiahli v tomto subteste celkovo lepšie výsledky.
- „Záleží od podmienok.“ Názor skupiny odborníkov, ktorí tvrdia, že nemožno hovoriť o vhodnejšom alebo nevhodnejšom období pre učenie sa cudzieho jazyka, nakoľko každý vek má svoje špecifiká a vek nemusí byť jediná premenná, ktorá ovplyvňuje učenie sa CJ. Pre učenie jazyka v materskej alebo základnej škole je potrebné vytvoriť špeciálne podmienky vyplývajúce so špecifických osobitostí detí daného veku.
Výskumy v oblasti učenia sa CJ je možné zhrnúť nasledovne:
- V začiatočných štúdiách učenia/osvojovania si cudzieho jazyka napredujú dospelí rýchlejšie ako deti (pri zabezpečení rovnakého jazykového inputu).
- Staršie deti si osvojujú cudzí jazyk rýchlejšie ako mladšie deti (pod podmienkou, že čas a kontakt s cudzím jazykom sú konstantné).
- Kontakt s cudzím jazykom počas detstva v prirodzených podmienkach umožňuje lepšie výsledky.
- Výhody raného kontaktu s cudzím jazykom sa prejavujú pri osvojovaní foneticko-fonologických štruktúr a pri spontánnej produkcii.
- Pri porovnaní morfo-gramatických a syntaktických štruktúr lepšie skórujú starší žiaci a dospelí jedinci.
- V prípade, že sa dospelý jedinec učí cudzí jazyk v prirodzených podmienkach neformálnym spôsobom, je schopný sa ho naučiť na úrovni prirodzeného hovorcu.
Pri učení jazyka treba rozlišovať medzi osvojením si cudzieho jazyka, učením cudzieho jazyka a rozvíjaním pov...