Obdobie vzdoru u detí: Tajomstvá, ako zvládnuť výzvy a podporiť zdravý vývoj

Detstvo je obdobie plné radosti, objavovania, ale aj výziev. Jednou z bežných situácií, s ktorými sa rodičia stretávajú, je plač dieťaťa ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov. Tento článok sa zameriava na pochopenie tohto správania u detí a ponúka stratégie na jeho riešenie.

Kritickým obdobím je 1,5 - 3 roky

Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede.

Kde sa tieto strašné záchvaty zúrivosti berú a prečo?

Väčšinou takýto záchvat príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.

Iná matka popisuje podobnú situáciu: "Máme takmer dva a pol ročnú dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a keď sme ju uložili do postielky, pri jednom zachvate kasľa sa povrackala. Vysvetlili sme jej, že sa nič nestalo, všetko sme upratali a uložili znova do postielky. Keď kašeľ prešiel, začala nám takto vracať pravidelne, niekedy aj trikrát do týždňa."

Ďalší rodič uvádza: "Môj najmladší syn má 3 roky a teraz v poslednom čase sa začal strašne báť. Príklad: má strašne rád vláčiky- pozerá rozprávky, má hračky vláčiky a už sme sa aj pár krát vlakom viezli."

A ďalší rodič: "Môj syn má 2 a pol roka, posledný mesiac sa zvláštne správa. Do teraz bolo všetko fajn, nemal problémy nikam ísť."

Rodič školáka sa sťažuje: "Môj syn cide v septembri do 1. triedy, má sedem rokov. Pred prázdninami sa veľmi tešil na voľno. Snažíme sa mu organizovať čas táborom aj denným táborom, chvíľu je u babky a tety a pod. Jeho nálada sa však rapídne zhoršila. Začalo to tým, že sa nikdy netešil, keď sa vrátil domov."

Matka 3-ročnej dcéry popisuje: "Posledné 2 mesiace sa dosť zmenila v správaní. Začala byť pri deťoch panovačná, odúvavá, nepáči sa jej keď nejdú podľa nej. Dotiaľ bývala veľmi priateľská a milá… nechápem tú zmenu."

Ďalšia matka sa trápi: "Môj synček má 2 roky a 2 mesiace v poslednej dobe je akýsi veľmi podráždený keď sa mu niečo nepodarí hneď do toho kope alebo keď mu niečo zakážem tak ma ide biť, poprípade fackať chcela by som sa opýtať ako konkrétnu situáciu riešiť, vysvetlovanie nezaberá a vracať mu to späť si myslím že nieje dobré riešenie."

Jedna z matiek sa zdôverila: "Môj synček má 2 roky a 2 mesiace v poslednej dobe je akýsi veľmi podráždený keď sa mu niečo nepodarí hneď do toho kope alebo keď mu niečo zakážem tak ma ide biť, poprípade fackať chcela by som sa opýtať ako konkrétnu situáciu riešiť, vysvetlovanie nezaberá a vracať mu to späť si myslím že nieje dobré riešenie. ďalej mám taký problém že sme vonku všetko je ok akonáhle prídeme domov sa ťahá do postele spinkať- sám si to vyžiada vypije si svoje mliečko a v tom momente je spánok u konca nechce zaspať aj keď je total unavený, niekedy má také stavy že plače aj hodinu od únavy ako keby ale spať nechce toto všetko začalo asi pred dvoma mesiacmi a som z toho už zúfalá, bojím sa o neho. Moje tehotenstvo bolo veľmi ťažké, v tom zmysle že som mala partnera ktorý mi neustále robil scény a ja som bola celé tehotenstvo len vystresovaná, v mama a ja som sa dočítala že detičky ktoré sú v brušku pod tlakom a stresom mávajú problémy psychického pôvodu, a ja pevne dúfam že to s mojím drobcom nesúvisí poradíte nám prosím."

Ďalšia matka popisuje: "Máme takmer dva a pol ročnú dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a keď sme ju uložili do postielky, pri jednom zachvate kasľa sa povrackala. Vysvetlili sme jej, že sa nič nestalo, všetko sme upratali a uložili znova do postielky. Keď kašeľ prešiel, začala nám takto vracať pravidelne, niekedy aj trikrát do týždňa."

Iný rodič uvádza: "Môj najmladší syn má 3 roky a teraz v poslednom čase sa začal strašne báť. Príklad: má strašne rád vláčiky- pozerá rozprávky, má hračky vláčiky a už sme sa aj pár krát vlakom viezli."

Ďalší rodič sa zdôveruje: "Môj syn má 2 a pol roka, posledný mesiac sa zvláštne správa. Do teraz bolo všetko fajn, nemal problémy nikam ísť."

Jedna z matiek sa zdôveruje: "Môj malý sa potrebuje NONSTOP nosiť na rukách, začalo to teraz ako mal 4 mesiace tak musí na mne stále visieť, keď bol menší občas som ho ponosila ale vedel byť aj na hracej podložke alebo v kresielku pre babätká odkial ma stále sledoval no proste vydržal byť aj mimo mňa. No teraz ho iba pokladám z rúk už sa začne nervačiť a plakať, celé dne ho iba nosím hore dole po byte, vydrží ležať iba vonku v kočíku alebo keď ho uspím tak je v postielke a kedže ho mám doma furt na rukách nedá sa uvariť, popratať trochu, nemôžem ísť poriadne ani na záchod alebo si urobiť rannú hygienu, proste mi nedá vôbec dýchať a najhoršie na tom je že keď aj príde nejaká návšteva, moja mama alebo babka či tatko tak vydrží na ich rukách chvíľu potom ma očami vyhľadáva po byte a začne plakať lebo chce byť opäť na mne. Asi ma chápete že z toho večneho nosenia a nič nerobia už som na prášky. neviem prečo je zrazu taký či je to iba obdobie alebo to bude už takto furt? Každy mi radí že sa somnou iba zahráva a svoj plač využíva na to lebo vie že keď plače vezmem si ho na ruky, a že ho nosiť nemám inak to bude vyžadovať stále a zbláznim sa, no zároveň nedokážem ignorovať plač svojho dieťatka."

Ďalší rodič sa pýta: "Môj syn má 2 a pol roka, posledný mesiac sa zvláštne správa. Do teraz bolo všetko fajn, nemal problémy nikam ísť."

Rodič školáka popisuje: "Môj syn cide v septembri do 1. triedy, má sedem rokov. Pred prázdninami sa veľmi tešil na voľno. Snažíme sa mu organizovať čas táborom aj denným táborom, chvíľu je u babky a tety a pod. Jeho nálada sa však rapídne zhoršila. Začalo to tým, že sa nikdy netešil, keď sa vrátil domov."

Matka 3-ročnej dcéry uvádza: "Posledné 2 mesiace sa dosť zmenila v správaní. Začala byť pri deťoch panovačná, odúvavá, nepáči sa jej keď nejdú podľa nej. Dotiaľ bývala veľmi priateľská a milá… nechápem tú zmenu."

Ukážte deťom hranice, ale milujte ich

Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.

Dôležité: Rodičia musia postupovať spoločne. Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.

Ako predísť vzdoru u detí

Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.

Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte!

Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.

Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti:

Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže.
Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac.
Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa.
Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“.
Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti.
Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).

Detský plač je vyvolaný z rôznych dôvodov. To, že plačú alebo sa vzpierajú pri ukladaní do nosiča alebo šatky, nemusí hneď znamenať, že je problémom práve nosiaca pomôcka. Môže ich čokoľvek bolieť alebo sú práve v nepohode.

Detičky sú na nosenie “zvyknuté” už od nosenia v brušku. Základom nosenia je kontakt, ktorý vyžadujú a potrebujú. Nosiče a šatky sú len pomôcky pre zabezpečenie bezprostredného kontaktu pri vykonávaní akejkoľvek činnosti bežného života.

Skúste sledovať signály, kedy dieťatko zaplače a dá tak najavo, že sa mu niečo nepáči. Dôvodov môže byť totiž viac:

Keď plače už pri vkladaní do nosiča/šatky

Silné dotiahnutie. Niektoré detičky potrebujú byť utiahnuté akoby viac, iné menej. Skúste doťahovať pomaly, sledujte reakcie dieťatka a podľa jeho potrieb dotiahnite celú šatku.
Tiež môže závisieť od “fázy”, v ktorej dieťatko do šatky dávate. Môže byť príliš unavené alebo chce vykonávať inú činnosť - napr. vylučovať, dojčiť sa a pod. Dojčenie mu môžete ponúknuť aj v šatke na upokojenie.
Deti, ktoré sú nosené bezprostredne po narodení, zvykne vloženie do nosiacej pomôcky naopak upokojiť behom niekoľkých sekúnd.
Deti, ktoré nie sú nosené bezprostredne po narodení, ale napr. po pár mesiacoch, sa môžu vzpierať, lebo nevedia, čo sa s nimi deje. Netušia, že sa ich snažíte dať do polohy, ktorú už poznajú a upokojovala ich 9 mesiacov. Potrebujú si to akoby znova zažiť a zapamätať.
Niektoré preferujú viac šatku, iné nosič. Niekedy pomôže zmeniť nosiacu pomôcku a dieťa zázrakom prestane plakať.
Nosiče zvyknú mať nastavenú pevnú šírku látky/šatkoviny medzi nožičkami a tá im bráni v ich prirodzenej schopnosti rozkročenia (väčšinou sa to týka menších bábätiek, preto sa do cca 3 mesiacov odporúča skôr nosenie v šatke) - s výnimkou nastaviteľných nosičov.
Šatku dokážete pre potreby dieťaťa nastaviť dokonale, no niekedy mu môže naopak vyhovovať práve nosič.
Potrebujú vidieť. Detičky, ktoré už sú väčšie a zvedavejšie (môžete to badať už aj pri trojmesačnom dieťatku), nechcú byť v polohe vpredu, keď sú v bdelom stave, ale sledovať okolie. Nespokojnosť môžu prejavovať buď pri vkladaní no nosiča/šatky alebo aj po pár minútach v nej. Odporúčame nosenie na boku alebo na chrbte.
Netrpezlivosť. Pri menších bábätkách je to väčšinou netrpezlivosť, aby čím skôr dostali materské mlieko. Odporúčame už pri uväzovaní ponúknuť prsník. Väčším sa nechce prečkať „nekonečná doba“ viazania. Vtedy je lepšie voliť nosiacu pomôcku, ktorú máte upevnenú čo najrýchlejšie (plne prackový nosič, Ring Sling).
Blízkosť matky a stimulácia sania. Blízkosť matky stimuluje potrebu sania. Preto sa nosenie odporúča aj pri dojčiacich štrajkoch. Odporúčame, ako v predošlom prípade - už pri viazaní ponúknuť prsník.

Ponúknutie prsníka hneď na začiatku viazania znižuje stres dieťatka a vy ešte lepšie rozoznáte jeho signály a dokážete sa im prispôsobiť.

Tiež je veľmi účinné uložiť dieťatko do nosiacej pomôcky najlepšie, ako sa len dá v danom momente (bez ohľadu na to, či je v správnej polohe alebo nie - keď ho máte na rukách a vzpiera sa, tiež nie je v ideálnej polohe) a ísť sa prejsť hneď na vzduch, na balkón, kamkoľvek, hlavne zmeniť prostredie. Čerstvý vzduch, pohyb, kolísanie, poskakovanie, monotónnosť či dojčenie v nosiči veľmi pomáhajú. Akonáhle sa dieťatko upokojí a uvoľní, môžete ho presunúť do „správnej“ polohy v nosiči/šatke.

Ak ste začiatočníčka, určite využite tieto metódy hneď pri nácvikoch viazania. Odbúra to aj váš prvotný stres z techniky viazania. Detský plač stimuluje aj váš stresový hormón a nie ste schopná sústrediť sa na viazanie aj sledovanie signálov, kým sa vám tieto činnosti plne zautomatizujú.

Keď plače až po pár minútach nosenia

Do šatky ste vložili a uviazali šťastné dieťatko, no po pár minútach prejaví nepokoj. Alebo dokonca zaspí a zobudí sa s veľkým plačom. Môže to mať na svedomí viacero dôvodov:

Mohlo byť v istej hladine spánku, niečo ho z nej vytrhlo a zľaklo sa. Potrebuje sa opäť upokojiť. Prsník, kolísanie, spievanie.
Zlý sen, spracúvanie podnetov. Prsník, kolísanie, spievanie.
Náhly pocit nepohodlia týkajúci sa vyprázdňovania, nadúvania, spracúvania potravy/materského mlieka žalúdkom a následného odgrgnutia. Poloha, v ktorej je, ho môže v tom moment tlačiť. Skúste dieťatko len rukami nadvihnúť v nosiacej pomôcke. Ak sa stav nezlepší, prípadne nenastane uvoľnenie (v podobe vyprázdnenia, odgrgnutia, uvoľnenia vetrov) a dieťa nechce prijať ani prsník na upokojenie, vyberte ho z nosiacej pomôcky úplne. V tomto moment sa väčšinou príčina ukáže. Niektoré detičky totiž plačú, keď potrebujú vykonať potrebu a sú na matke, lebo ju nechcú vykonať na ňu (viac sa môžete dozvedieť pod heslom BKM - bezplienková komunikačná metóda). Keď sa dieťatku dostaví úľava, nebojte sa a vráťte ho naspäť do nosiča/šatky.
Zmeny teploty. Dieťatku môže byť v šatke príliš teplo alebo zima. V prvom prípade odporúčame zvoliť priedušnejšiu šatku, vyskúšať priedušnejší úväz (klokan, jednoduchý kríž, dvojitý kríž, Ring Sling, na chrbát batoh, dvojitý kríž; v zásade jednovrstvové úväzy, v ktorých dieťatko neobopína z bokov šatkovina) alebo použiť nosič, ktorý pomáha prúdeniu vzduchu zo strán. V druhom prípade dieťa prikryť ďalšou vrstvou teplého oblečenia - nosiaca bunda, nosiaca mikina, nosiaca kapsa.

Dôvodov môže byt skutočne neúrekom. Bude na vás odsledovať, čoho konkrétne sa ktorý týka. Nemusí mať totiž ani každý jeden rovnakú príčinu. Raz ho mohli oziabať nôžky, druhýkrát sa môže zľaknúť, tretíkrát potrebuje vykonať potrebu atď… môže to byť, samozrejme, ale aj niečo úplne iné.

Silný neutíchajúci plač nielen v nosiacej pomôcke je následne potrebné riešiť inak, pretože jeho spúšťač môže pochádzať už z prenatálneho obdobia. O psychológii plaču dieťatka sa môžete dočítať napr. v knihe od Naomi Aldort Vychovávame deti a rastieme s nimi. Týka sa ako novorodencov, dojčiat, tak aj starších detičiek.

Nosenie, podobne ako dojčenie, je pre deti to najprirodzenejšie a najznámejšie, no zvyknú s tým mávať problém. Riešením tejto situácie by rozhodne nemalo byť podstupovanie rizík používania umelej výživy, umelé mlieko nemá ako zlepšiť spánok bábätka. A túto situáciu nespôsobuje ani to, ako sa stravujete. Môžete sa stravovať tak, ako ste zvyknutá a jesť to, čo vám nespôsobuje problémy.

Bábätko potrebuje pomoc so zaspávaním a spánkom. Častým dôvodom, pre ktorý sa bábätko chce dojčiť je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Zaspávať na prsníku je pre bábätká úplne normálne, je to jedna z funkcií dojčenia. Bábätko má aj iné potreby ako hlad. Iné fyzické a psychické potreby nie sú o nič menej dôležité ako hlad. Nemožno ich odsúvať do úzadia len preto, že si logicky zdôvodníme, že nie je hladné.

Spánok bábätka po zaspatí je iný než spánok dospelých. Malé bábätko potrebuje väčšinou dlhé uspávanie a po zaspatí je ešte mnoho minút v ľahkej spánkovej fáze, v ktorej sa ľahko precitne. Preto bábätko, ktoré položíte do postieľky alebo kočíka, sa pravdepodobne skoro zobudí - preto môže pomôcť, ak ho budete počas spánku nosiť v nejakom nosiči, pretože potom bude spať lepšie a nezobudí sa tým, že sa ho snažíte položiť. Pre mnohé bábätká môže byť samostatné hodinové spanie v postieľke nereálny cieľ. Niektoré bábätká zobudí aj preloženie do postieľky a potom sú opäť hore a toto celé sa opakuje, a tým pádom ukladanie na spánok trvá veľmi dlhú dobu alebo bábätko vôbec nespí. Preto mnohým mamičkám napríklad pomáha aj to, ak dojčia bábätko po ležiačky na posteli a po zaspatí už s ním nehýbu.

Večer môže byť pre mnohé bábätká náročný. Je bežné, že približne v tomto čase sa všetky bábätká chcú často dojčiť, chcú byť na prsníku neustále a vybratie prsníka z úst spôsobí plač. Preto je dobré umožniť v tomto čase dieťatku sa dojčiť stále, skúste si ho dať do nejakého nosiča a zároveň ho dojčiť alebo si s ním ľahnite a dojčite poležiačky. Netrápte sa, dojčite bábätko bez toho, aby ste sa snažili, aby vydržalo aspoň nejakú dobu bez prsníka. Časté pitie nemôže ublížiť, ani zaťažiť bruško, bábätká sú z tehotenstva zvyknuté na konštantný prísun živín a čím častejšie sa dojčia, tým je to pre ne lepšie. Nemôžu sa „prejesť“. Z praktického hľadiska môže potrebu častého dojčenia a fyzického kontaktu pomôcť naplniť nejaký vhodný nosič pre bábätká či šatka - pozrite si napríklad tieto fotografie.

Pre bábätko je dobré, aby trávilo čas v matkinom náručí a väčšina bábätiek potrebuje pomoc pri zaspávaní.

MAMILA: Ako upokojiť plačúce bábätko, riešenie na koliky | Jak uklidnit plačící miminko

Respiračný afekt: Keď dieťa plače, zmodrie a odpadne

Plače, nenadýchne sa, zmodrie, odpadne… a nadýchne sa. Poznáte to? Ak vám niekedy dieťatko predviedlo tento súbor prejavov, pravdepodobne ste sa na pokraji infarktu ocitli vy. Dieťatko však nie, lebo vo väčšine prípadov ide síce o hrôzostrašne vyzerajúci, no nie nebezpečný prejav - tzv. respiračný afekt.

Je naštvané, vyľakané alebo ho niečo bolí... inak je OK

Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťatku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem.

Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnemu prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice.

„Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85% respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom.

Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku!

Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5% zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa).

Nerobí to naschvál

Hoci to môže niekedy tak vyzerať, že dieťa chce svojich rodičov riadne vystrašiť za to, že mu niečo zakazujú, v prípade respiračného afektu nejde o vedomé a účelové konanie dieťaťa. Ide o silnú reflexnú reakciu na nejaký podnet. Niektoré zdroje uvádzajú, že príčinou môže byť aj oneskorené dozrievanie nervovej sústavy.

Je dôležité vedieť, že tieto afekty nespúšťajú epileptický záchvat. Sú neškodné, ale je potrebné potvrdiť, že ide o respiračný afekt - lekár vylúči iné možné príčiny týchto stavov. K normálnemu návratu dýchania dôjde vždy spontánne - teda dych sa objaví sám od seba.

Čo robiť?

Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. To sa ľahko povie, ťažko urobí, avšak pri troche tréningu sa to môže začať dariť. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnove dýchania dôjde. Čo teda robiť?

Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač.
Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver.
Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou.
Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom.
Dieťatkom netraste.
Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie.
Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť.
Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime.
Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.

Volajte záchranku, ak:

zástava dychu trvá viac ako 1 minútu
ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote

Navštívte pohotovosť, ak:

dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré
máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne

Navštívte svojho lekára, ak:

sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny (t.j. bez zjavného podnetu ako úraz, silný plač, hnev a pod.)

tags: #dieta #zmatene #placlive #chce #sa #nosit