Sledovanie psychomotorického vývoja dieťaťa v prvom roku života

V prvom roku života dieťa prechádza obrovskou zmenou, nielen z hľadiska fyzického rastu, ale aj emocionálneho, kognitívneho a sociálneho vývoja. V tomto článku poskytujeme tipy a rady pre rodičov, ako podporiť rast, motorické schopnosti a rozvoj jazyka svojich detí, ako aj sledovať možné príznaky problémov alebo zdravotných ťažkostí.

Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. V nasledujúcom seriáli o psychomotorickom vývoji vám prinášame jednoduchý kľúč, podľa ktorého môžete sledovať správnosť vývoja svojho bábätka.

Čo sledovať a kedy

Vhodné je mať bábätko vyzlečené (napr. keď sa ich chystáte kúpať a máte ich nahé na prebaľovacej podložke). Hodnotí sa napr. v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky pod.

Môžete sledovať, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu. Či uprednostňuje jednu zo strán a teda je napr. častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. Hodnotenie sa líši podľa toho, o ako staré bábätko staráte.

V prvých mesiacoch života

V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá tzv. V týchto týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad, len pre vás, je ale zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať, pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou.

Ak je jeho hlavička otočená napr. tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca.

V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom. Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú. Nemusí ale nijako vysoko zdvíhať hlavičku.

Ručičky sú po väčšinu času zaťaté v päsť s palčekom schovaným vnútri prstíkov. Pästičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.

Bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor.

Ručička a jej prstíky sa začínajú uvoľňovať.

Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov. Reflexy mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa). Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, popr. končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnanými a na druhej nie, popr. POZOR! Nenechajte sa odradiť myšlienkou, že pediater v odbore pohybovej sústavy človeka určite všetko pozná. Nie vždy je to tak.

Reflexy

Hladkací (rooting) reflex: Vložte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka. Prehnanými je do 5. mesiaca veku.

Palcovo-dlaňový reflex: Prevedenie: Vložte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 5. mesiaca veku.

Krok so vzpriamením (stepping reflex): Prevedenie: Uchopte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Tento reflex je prehnanými do 4. - 6. mesiaca.

Babinskiho reflex: Prevedenie: Položte svoj prst na roztvorenú nožičku dieťaťa tak, aby ste sa dotkli hornej časti nožičky bábätka. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Jeho výbavnost pretrváva až do 9. mesiaca.

Tonicko-krčný reflex: Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnaným by mal byť do 3. mesiaca.

Asymetrický tonicko-krčný reflex: Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 3. mesiaca.

Úchopový reflex: Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Objavuje sa až po 3. mesiaci.

Vývoj v prvom roku života

V prvom roku života dieťa prechádza neuveriteľnými zmenami a vývojom v rôznych oblastiach. Rodičia hrajú kľúčovú rolu v tom, ako podporovať a usmerňovať túto cestu plnú významných míľnikov.

Fyzický vývoj

V prvom roku života dieťaťa je fyzický vývoj mimoriadne rýchly a výrazný. Dieťa začína svoj život ako bezmocné a zraniteľné stvorenie, no postupom času získava kontrolu nad svojím telom a zlepšuje svoje motorické schopnosti. V prvom roku života sa väčšina detí zvyčajne zdvojnásobí svoju pôvodnú telesnú hmotnosť a zvýši svoju dĺžku o polovicu.

Kontrola hlavy a krku

Po narodení dieťa potrebuje úplnú podporu hlavy, tváre a krku.

Motorika rúk

V priebehu prvých troch mesiacov začnú dojčatá získavať kontrolu nad svojimi rukami - začínajú ich otvárať a zatvárať a postupom času aj úmyselne siahať po predmetoch.

Otáčanie a plazenie

Medzi 4-6 mesiacmi veku začne dieťa skúšať otáčať telo z brucha na chrbát a neskôr aj opačne. To zlepšuje jeho koordináciu a posilňuje svalstvo. Okolo 6-9 mesiacov by sa mohlo začať plaziť alebo sa pohybovať pomocou iných techník, ako je plazenie na zadku alebo chodenie po štyroch.

Sedenie a chôdza

Približne medzi 6-9 mesiacmi by sa malo dieťa začať učiť ako sedieť aj bez podpory. Táto schopnosť závisí veľmi od individuálneho vývoja a tempo môže byť rozdielne. Posledným vývojovým míľnikom v prvom roku je chôdza. Vzhľadom k veľkým rozdielom v individuálnom vývoji, niektoré deti začnú chodiť už v 9-10 mesiacoch, zatiaľ čo iné až okolo 14-15 mesiacov.

Dieťa dokáže stáť a v stoji pri nábytku sa dokáže postaviť na špičky alebo sa postaví niekedy na jednu nohu. V 12. mesiaci dokáže urobiť prvé samostatné kroky. Akonáhle sa naučí samostatne chodiť, naučí sa tiež pustiť sa bez držania zo stoja opatrne do sedu a zo sedu sa bez držania posadiť. Ak pokračujeme v pravidelnom cvičení s dieťaťom, tak asi v 12. mesiaci dokáže prekročiť nízke prekážky a za pomoci chodiť po schodoch a tiež sedieť na zvýšenej ploche. Ich úchop býva pevný - dokážu sa udržať voľne visiac nielen na našich prstoch, ale aj na hrazdičke.

Dieťa by malo byť schopné stáť s oporou okolo 9. mesiaca.

Prvé samostatné krôčiky sa zvyčajne objavujú okolo veku jedného roka.

Kognitívny vývoj

Kognitívny vývoj dieťaťa sa týka zlepšovania schopností súvisiacich s myslením, učením, pamäťou, riešením problémov a podobne. Vo fáze raného detstva kukajú deti do sveta, ktorý ich obklopuje, a postupne začínajú chápať svoje okolie. Počas prvých mesiacov života sa dieťa začína učiť, že jeho akcie majú následky. Napríklad, keď plakaním nadviaže kontakt s matkou alebo keď niečo zhodí a zaznie zvuk. Dojčatá sa postupne učia rozpoznávať vzory, zvuky a vône v svojom okolí, a snažia sa ich zaradiť do svojho vnímania sveta.

Medzi 4 a 7 mesiacmi dieťa začne rozlišovať vlastnú tvár od tvárí iných ľudí a taktiež rozoznať pocity iných. V priebehu prvého roku sa dieťa zlepšuje vo svojej schopnosti sústrediť sa na jednu konkrétnu činnosť alebo predmet; začína rozlišovať dôležité zvuky a prejavy od menej dôležitých podnetov.

V prvom roku života začne dieťa rozvíjať schopnosti, ktoré mu umožnia učiť sa novým veciam, ako napríklad napodobňovanie pohybov, gest a zvukov. Okolo 9-12 mesiacov by už malo dieťa dokázať napodobniť jednoduché činnosti alebo akcie, na ktoré sa pozeralo.

Vývoj reči

V prvom roku života dieťa urobí obrovský pokrok v komunikačných a jazykových schopnostiach, ktoré sú základom pre vyjadrovanie svojich potrieb, pocitov a myšlienok. Hneď od narodenia začnú dojčatá používať rôzne zvuky, ako napríklad plač, na komunikáciu so svojím okolím. Postupom času sa ich zvuková paleta rozšíri a zahŕňa guganie, bľabotanie a rozličné vokály.

Medzi 6 a 12 mesiacmi sa u dojčiat zvyšuje záujem o zvuky a slová, ktoré počujú od ľudí okolo nich. V tomto období sa začnú objavovať prvé slová, zvyčajne v jednoduchých a opakujúcich sa formách, ako „ma-ma“ alebo „pa-pa“.

Okrem hovorenia je dôležitou schopnosťou dieťaťa aj počúvanie a porozumenie reči iných. V priebehu prvého roku života sa dieťa postupne stáva citlivejšie na intonáciu, rytmus a zmysel hovorenej reči.

U dieťaťa sa začínajú objavovať prvé slová, ktoré majú určitý význam. Na konci dojčenského obdobia začína dieťa hovoriť vlastnou rečou, ktorej najviac rozumejú rodičia a najbližší príbuzní. K popisu vecí používa gestá rúk a hlavy, tzv. znakovanie.

Koncom 12. mesiaca niektoré deti používajú asi 5 aktívnych slov. V aktívnom slovníku prevládajú väčšinou detské slová - pa-pa, bác, ma-ma. Deti majú záujem o rým a rytmus detských riekaniek. Zvyšuje sa aj záujem o obrázky. Deti dokážu nielen ukázať na obrázku, kde je napr. psík, ale niekedy sa im môže podariť aj povedať ako psík robí.

Sociálno-emocionálny vývoj

Sociálno-emocionálny vývoj zohráva kľúčovú rolu v živote dieťaťa a ovplyvňuje jeho schopnosť budovať dobré vzťahy s rodinou, priateľmi a inými deťmi. Už od narodenia je dôležité pre dieťa vytváranie pevných väzieb, hlavne s jeho hlavnými opatrovateľmi - matkou a otcom. V priebehu prvého roku začnú dojčatá rozpoznávať základné emócie, ako sú radosť, smútok alebo hnev, a naučiť sa, ako na ne reagovať. Začnú tiež rozumieť základným sociálnym signálom, ako sú úsmev, pozeranie do očí, vzájomné približovanie alebo reagovanie komunikatívnymi gestami. Mimika, gestá a neverbálna komunikácia sú dôležitými aspektmi sociálno-emocionálneho vývoja dieťaťa. Sociálno-emocionálny vývoj dieťaťa je komplexný proces, ktorý sa môže líšiť v rôznych oblastiach a situáciách.

Prehlbuje sa vzťah k ľuďom a je to spôsobené tým, že má väčšie možnosti spolupracovať s nimi - rozumie reči, dokáže gestami a pár slovami prejaviť svoje želania, môže sa aktívne zúčastňovať určitých činností. Dieťa má záujem byť a hrať sa s dospelými, ktorí mu rozumejú a tiež sa mu dokážu prispôsobiť. Nevie sa hrať s malými deťmi, pretože sa nedokážu ani oni, ani ono prispôsobiť tomu druhému. Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje aj akýsi súcit keď niekto plač predstiera, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať.

Senzorický a motorický vývoj

Senzorický a motorický vývoj sprevádza dieťa od skorého detstva a má kľúčový význam pre jeho schopnosť správne spracovávať a reagovať na podnety zo svojho okolia. Dojčatá sú z počiatku schopné vidieť len na krátke vzdialenosti, približne 20-30 centimetrov. Postupom času sa zrakové schopnosti zlepšujú, a do konca prvého roku už dieťa dokáže rozlišovať farby, tvary a mierne vzdialené objekty.

Sluchové schopnosti dojčiat sa začínajú formovať už pred narodením, a počas prvých mesiacov života sa zlepšujú. Okolo 4-6 mesiacov by malo dieťa rozlišovať a reagovať na zvuky svojho mena, ohlásiť sa na povel či rozpoznávať hlas matky alebo otca.

Po narodení začne dieťa získavať informácie prostredníctvom chuti, čuchu a dotyku. Dieťa sa učí rozpoznávať svoju matku prostredníctvom vnímania jej vône a v priebehu prvých mesiacov rozvíja preferencie pre rôzne chute, čo sa neskôr odráža v preferenciách k rôznym jedlám.

V priebehu prvého roku života sa dieťa učí, ako očami sledovať predmety a presne nimi manipulovať svojimi rukami.

Vývojový kalendár

Vývojový kalendár ponúka informácie o vývoji dieťaťa každý mesiac. Dozviete sa, kedy môžete očakávať prvý úsmev, nadvihnutie hlavičky, pretočenie sa na bruško a ďalšie dôležité míľniky.

Čo sledovať každý mesiac

• Hmotnosť a výška: Sledujte, ako bábätko rastie.
• Motorický a emocionálny rozvoj: Pozorujte pokroky v pohybe a emóciách.
• Hry a zábava: Zistite, ktoré hry stimulujú vývin dieťaťa.
• Strava: Zaujímajte sa o to, čo drobček je a pije.
• Vyšetrenia: Informujte sa o vyšetreniach u detského lekára.
• Spánok: Sledujte, koľko bábätko spí.

Kedy sa znepokojovať?

Predovšetkým nedostatok pokroku vo vývoji dieťaťa by mal rodičov znepokojovať. Ak dieťa nenapreduje, nechajte batoľa, aby si udržalo vlastné tempo a dosiahlo polohu v sede, keď bude pripravené.

Nedostatočný pokrok: Ak dieťa nedosahuje očakávané míľniky v určitom veku, je vhodné poradiť sa s lekárom.

Individuálne tempo: Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa má svoje vlastné tempo a niektoré deti potrebujú viac času na dosiahnutie určitých zručností.

Praktické rady pre rodičov

Rodičia hrajú kľúčovú rolu v tom, ako podporovať a usmerňovať túto cestu plnú významných míľnikov.

Dojčenie a strava

Dojčenie aspoň do 6 mesiacov veku dieťaťa. Ak dojčenie nie je možné, prechádza sa na umelú stravu. Ak matka dojčí, mala by dbať na vyváženú stravu a zdravú výživu, aby dieťa v materskom mlieku malo všetky potrebné vitamíny a obranné látky.

Od 4. mesiaca veku je možné dieťaťu pridať do pitného režimu tiež čaj alebo ovocné šťavy. V prípade, že je dieťa kŕmené umelým mliekom, je potrebné dodržiavať pitný režim. Najvhodnejšie sú feniklové alebo iné bylinkové čaje.

Od ukončeného 6. mesiaca veku (u nedojčených detí od ukončeného 4. mesiaca veku) sa dieťaťu začínajú pridávať rozmixované príkrmy. Spočiatku zelenina, neskôr ovocie a mäso so zeleninou. Výnimku tvorí kravské mlieko, ktoré sa môže podávať až po 1 roku. Po dovŕšení 1. roka môže jesť dieťa takmer všetko.

Pri zavádzaní príkrmov sa u detí môžu začať objavovať rôzne potravinové alergie, napr. alergia na lepok, na mlieko, na vajcia a iné.

Hračky a pomôcky pre podporu vývoja

Na podporu vývoja dieťaťa môžete využiť rôzne hračky a pomôcky:

• Podložka na hranie: Mäkká podložka chráni dieťa pred chladom a nárazmi.
• Vankúš pre dojčenie: Vankúš v tvare písmena U chráni dieťa pred pádmi počas sedenia.
• Kontrastné hračky: Stimulujú zrakové vnímanie.
• Hrkálky a kolotoče: Podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko.
• Hracie deky: Poskytujú bezpečný a stabilný povrch na cvičenie.
• Drevené kocky a vkladačky: Rozvíjajú jemnú motoriku.
• Lopty a ťahacie hračky: Motivujú k pohybu a lozeniu.

Medzi 4. a 6. mesiacom sa u dieťaťa zlepšuje koordinácia ruka - oko. Palec sa stavia v opozícii oproti ostatným prstom. V tomto období je dieťa schopné dať prsty na nohy do pusinky. Dieťa si začína hrať s hračkami, ktoré by mali byť bezpečné, hygienické a odolné voči detskému zaobchádzaniu (otrasy, okusovanie, pády z výšky a pod). Hračky by mali dieťa motivovať k hrám a experimentom.

Spánok a denný režim

V prvom mesiaci života môžu mať niektoré detičky obrátený deň s nocou, ale zväčša väčšinu dňa prespia. Avšak niektorí drobčekovia môžu byť senzitívnejší a na akékoľvek zmeny či pocity nepohodlia reagovať zvýšeným plačom. Rozlíšiť skutočnú príčinu plaču je zo začiatku pre niektoré mamičky „sherlockovská“ úloha. Najčastejšie za tým môže byť hlad, bolesť bruška, nekomfort (príliš teplo alebo, naopak, chlad), mokrá plienka, ale i únava (ak dieťatko plače napríklad príliš dlho a nemôže kvôli tomu zaspať).

Dieťa, ktoré na 3. alebo 4. deň spí „veľa“ by sa malo sledovať pri dojčení. Dá sa predpokladať, že dieťa, ktoré sa dobre kŕmi (satie spôsobom - doširoka otvorené ústa..pauza..zatvorené ústa) a zaspí na prsníku, je v poriadku. Na druhej strane dieťa, ktoré sa nedostatočne kŕmi (len saje) a zaspí na prsníku, potrebuje pomoc pri dojčení, ale nie nevyhnutne dokrmovanie. Fakt, že dieťa zaspí na prsníku, neznamená, že dieťa sa dostatočne napilo.

Pri spánku je najvhodnejšia poloha dieťatka na chrbte. Syndróm náhlej smrti dojčiat je veľmi nečakaný. Prichádza najčastejšie medzi 2. - 4. mesiacom a vyskytuje sa častejšie v zime ako v lete. Spoločnosť, ktorá sa zaoberá skúmaním syndrómu, doporučuje nechávať dieťa spať na chrbte - ak dieťatko má sklon grckať po jedle - je potrebné ho dávať spať na bok tak, aby spodná ruka ležala pred telom.

Stimulácia a podnety

Vývoj dieťaťa, a v prvých mesiacoch života obzvlášť, je závislý na prísune vhodných a primeraných podnetov. Ich zdrojom pre dieťa je v tomto ranom období predovšetkým rodič. Nebojte sa preto stimulovať svoje dieťatko, lebo iba tak postupne dospejete k vzájomnej interakcii - dieťatko začne reagovať na vaše podnety, postupne si začnete rozumieť - čoraz viac. Využívajte čas starostlivosti - kŕmenia, prebaľovania, kúpania, uspávania, ako priestor na poskytnutie mnohých zrakových, sluchových, hmatových a emocionálnych podnetov. Neustále dovoľte, aby bábätko cítilo vašu blízkosť.

Psychomotorický vývoj: Prepojenie pohybu a psychiky

Psychomotorický vývoj je fascinujúci proces, pri ktorom sa prepája fyzický pohyb s duševným rastom. Tieto dve oblasti sa navzájom ovplyvňujú a podporujú.

Psychomotorický vývin je proces, ktorý zahŕňa vývin pohybových a psychických funkcií človeka. Tento proces obsahuje rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reč, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu.

Tabuľka psychomotorického vývoja

Nedávajte dieťa do sedacej polohy násilne: Dieťa by sa malo naučiť sadnúť samo, keď na to bude telesne pripravené. Zabezpečte tvrdý a stabilný povrch: Príliš mäkké podložky nie sú vhodné na cvičenie. Dostatok voľného pohybu: Minimalizujte čas strávený v sedačkách, lehátkách alebo detských stoličkách. Motivácia, nie nátlak: Položte hračku tesne mimo dosahu, aby sa dieťa muselo natiahnuť alebo pohnúť. Pozitívne povzbudenie: Chváľte každý malý pokrok, usmievajte sa, tlieskajte.

Kedy hľadať odbornú pomoc

Hoci každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať: Výrazné oneskorenie míľnikov: Napríklad nesedí ani s oporou po 9. mesiaci, nestojí s oporou po 12. mesiaci, nechodí ani po 18.

Pre plnohodnotný život človeka sú pohybové vzorce niečo ako „položené základy“. Preto ich sledujeme, aby boli čo najviac v kvalite a umožnili dieťaťu v budúcnosti rôznorodý, bezbolestný pohyb, aby sa mohlo sústrediť na činnosti, ktoré ho budú zaujímať. Dieťa komunikuje s okolím od prvého okamihu na svete. Nástrojom komunikácie je pre neho aj plač. Viete sa naučiť svoje dieťa pozorovať a snažiť sa mu tak porozumieť. Dokážete tak odkryť a rozvíjať jeho potenciál, pomáhať mu prekonávať prekážky. Ak sa objaví problém, nie je pravda, že dieťa z neho vyrastie. Naopak, veľmi často sa problém v pohybe, sústredení a komunikácii prehlbuje a reťazí na iné oblasti jeho života.

tags: #do #kedy #sledovat #dieta