Tandemové dojčenie znamená, že mama dojčí dve deti naraz - najčastejšie novorodenca a staršie dieťa (batola). Pre niekoho je to nepredstaviteľné, pre iného úplne prirodzené pokračovanie blízkosti a vzťahu. Tandemové dojčenie nie je „povinnosť“ ani „výkon“. Je to jedna z ciest. A ak vám dáva zmysel, môže veľmi pomôcť celej rodine.
Dôvody, prečo sa niektoré mamy rozhodnú pre tandemové dojčenie, bývajú rôzne. Staršie dieťa ešte nie je pripravené na odstavenie, dojčenie je preň dôležitá regulácia a bezpečie. Mama chce zachovať pokojný prechod na nového člena rodiny, dojčenie uľahčuje uspávanie a náročné chvíle. Nie je na tom nič „zlé“. Je to len spôsob, ako si rodina nastaví fungovanie.
Po narodení bábätka sa dojčenie často zmení aj pre staršie dieťa. Mlieko sa najprv „prepne“ na kolostrum, chuť a množstvo sa môžu zmeniť. Staršie dieťa môže dojčiť častejšie (nová situácia, emócie), alebo naopak menej (nie každému vyhovuje zmena). Všetky varianty sú normálne.
Praktické pravidlo, ktoré veľa mám upokojí: Ak dojčíš novorodenca aj staršie dieťa, v začiatkoch často pomáha najprv ponúknuť prsník bábätku (najmä kým sa rozbieha dojčenie a novorodenec sa učí), a až potom staršiemu. Nejde o „súťaž“. Skôr o to, aby si mala istotu, že novorodenec má svoj priestor a ty máš viac pokoja v hlave.
Tandemové dojčenie môže byť krásne, ale vie byť aj náročné na dotyk, energiu a hranice. Úplne legitímne je dojčiť staršie dieťa len v určitých časoch (napr. večer, ráno, pred spaním), dohodnúť sa na „krátkom dojčení“, zaviesť pravidlo „dojčíme len doma“, alebo niekedy povedať „teraz nie“. Hranice neznamenajú odmietnutie. Znamenajú, že sa staráš aj o seba.
Čo môže tandem priniesť staršiemu dieťaťu? Pre veľa detí je dojčenie spôsob, ako zvládnuť zmenu: nový súrodenec, mama sa viac venuje bábätku, viac emócií a neistoty. Dojčenie môže byť v takom období stabilný bod. Nie preto, že dieťa „manipuluje“, ale preto, že sa potrebuje cítiť bezpečne.
A čo žiarlivosť? Žiarlivosť je normálna. Tandem ju niekedy zmierni, lebo staršie dieťa sa necíti „odrezané“. Inokedy môže staršie dieťa dojčenie vyžadovať viac práve preto, že potrebuje potvrdenie. Pomáha: pomenovať emócie („vidím, že by si chcel tiež“), dať staršiemu dieťaťu malú rolu (pomocník), mať aj chvíle „iba so starším“ (hoci krátke).
Tandemové dojčenie ako vedomá voľba. Tandemové dojčenie nie je správne ani nesprávne. Je to individuálne rozhodnutie, ktoré má zmysel vtedy, keď dáva pokoj vám a vašim deťom. Pre niekoho je to prirodzené pokračovanie blízkosti. Pre iného je prirodzeným krokom postupné odstavenie staršieho dieťaťa. Obe cesty sú v poriadku. Dôležité je, aby ste mali dostatok informácií, podporu a priestor nastaviť si hranice tak, aby ste sa v tom cítili dobre aj vy. Pretože spokojná mama je stabilný bod celej rodiny.
Nie je výnimkou, že žena za celé obdobie dospievania nevidí dojčiace sa dieťa. Práve fakt, že 2 - 3 generácie matiek dojčili veľmi krátko alebo vôbec a že takmer vymizli viacgeneračné rodiny, má tiež výrazný vplyv na túto situáciu. Namiesto toho máme možnosť oveľa častejšie sa stretnúť s vizuálnym obrazom kŕmenia z dojčenskej fľaše. Pretože väčšina matiek súčasných mladých žien dojčila len veľmi krátko, nedokážu dať správne rady ohľadom dojčenia svojim dcéram. Navyše aj medzi lekármi a detskými sestrami je veľa tých, ktorí vyrastali v období kŕmenia dojčenskou fľašou, a preto nie vždy dokážu presne a odborne poradiť. Preto dojčiace matky potrebujú okrem správnych a presných informácií aj podporu.
To, či matka bude dojčiť a ako dlho bude dojčiť, výrazne ovplyvňuje aj podpora od partnera dojčiacej matky. Prečítajte si jeho slová, ktoré dojali milióny žien na celom svete: "Moja žena je typ zameraný na priateľstvá. Vedie hodiny a hodiny dlhých rozhovorov so svojimi priateľkami po celý čas a občas sa mi podarí započuť malé útržky. Nedávno sa rozprávala s priateľkou a hovorili o tom, čomu sa hovorí "spoločné spanie" a počul som druhú, ako sa opýtala: „A nie je tvoj manžel zásadne proti? Môj manžel by mi to nikdy nedovolil.“ To mi vyrazilo dych a prenasledovalo ma to niekoľko dní. Takže som sa rozhodol, že sa vyjadrím ako muž a poviem pár vecí priamo. Nemôžem nenávidieť nič z toho, čo robí moju ženu takou matkou, akou je. Nikdy by som nezhodil alebo neznevážil čokoľvek, čo chce urobiť pre moje deti. Musím sa niekedy tlačiť v maličkom kúte postele? Áno? Ale môj ty bože, ako krásne vyzerá, keď drží moje deti? Aby sa cítili milované a v bezpečí? Vec sa má tak, že toto zažívajú naše ženy len krátke obdobie ich materstva. Nosia naše deti, porodia ich, starajú sa o nich a možno počas toho, ako sú malé, nechajú ich priplaziť sa k nám do postele a pritúliť sa, ale nakoniec naše deti vyrastú a stanú sa „príliš cool“ na maznanie, takže prečo by sme my ako muži mali chcieť ukradnúť im čo i len jedinú sekundu tohto času? Byť matkou je súčasť ich identity a čo je rok alebo tri oproti desaťročiam spoločného života? Chcel by som len povedať, že som hrdý na rozhodnutia mojej ženy ako matky a podporujem každé jedno z nich. Nikdy by som ju nechcel okradnúť o tento čas alebo o tieto obdobia, ktoré sú v skutočnosti tak krátke na to, aby si ich človek neužil. Prosím, rešpektujte svoje ženy ako matky."
Spýtali sme sa našich čitateliek, ako im pomáhajú ich partneri - oteckovia ich detí:
- "Veľmi - citujem: "Len jej daj, aspoň bude 5 minút ticho sedieť." Iveta a 21-mesačná dcérka
- "U nás to isté - hlavne ráno, keď sa nám ešte nechce ísť z postele, vždy padne veta, prečo mu nedám "prso", aspoň bude ešte chvíľu ležať a nemusíme vstávať." Mária a 16-mesačný synček
- „Manžel ma podporuje svojou prítomnosťou, podporou a nadšením pre dojčenie a vzťahovú výchovu. Veľakrát ma podržal, keď som bola unavená či psychicky na dne (nie z dôvodu dojčenia) a vyšlo mi z úst, že to vzdám. Vždy mi pripomenul, prečo som chcela dojčiť a dal mi silu. Bol a je tým, kto stojí pri mne, aj keď okolie, lekári či hocikto iný ma kritizuje, odsudzuje, nechápe alebo hádže pod nohy polená ohľadom dojčenia. Je to veľmi dôležité a som rada, že práve on je oteckom našich detí.“ Katarína
- "Manžel mi vychádza v ústrety vždy, keď chce malinká prsník, aj keď práve máme niekam ísť alebo niečo robiť. Vždy ma podrží, keď niekto komentuje, že veď 14 mesačné dieťa už kojiť nepotrebuje. A vidím na ňom, aký je pyšný, že napriek počiatočným problémom stále dcérku dojčím." Silvia
- „Náš otecko to nechal na mňa a súhlasí s mojim rozhodnutím dojčiť, dokedy nám to vyhovuje. Malý má 27 mesiacov. S láskou sa prizerá, keď malého uspávam dojčením.“ Silvia
- "Chce, aby som kojila, čo najdlhšie, lebo vie, že je to správne a študuje si vaše webové stránky." Janka
- „Môj manžel našu dcéru kŕmil cievkou po prste, kým ja som si odsávala mlieko, podporuje ma v dojčení a v liečení mojich bradaviek, hladil ma, keď som pri dojčení od bolesti plakala, našu dcéru nosí v šatkovom nosiči, prebaľuje do látkových plienok, vstáva s dcérou o piatej ráno a mňa nechá spať ďalšie dve hodiny, kým odíde do práce a všetkým kamarátom vysvetľuje, aké je dojčenie dôležité.“ Veronika
- "Manžel ma veľmi podporuje, vie, aké je to pre našu dcérku dôležité a aj pre mňa. Dokonca niekedy zažartuje: "No jasné, že pri tebe je maličká ticho, keď máš "prsko"." Alenka
- „Aj nám sa to takto krásne už mnoho mesiacov dojčí vďaka oteckovi. Vďaka jeho starostlivosti, podpore, nočnému vstávaniu, keď bol synček maličký, vďaka kŕmeniu cievkou po prste. Mohla som mu tlačiť ruku, keď ma dojčenie nesmierne bolelo. A teraz je na nás hrdý, keď sa dojčíme kdekoľvek a kedykoľvek to Viliamko potrebuje.“ Michaela
- "Mňa podporuje a raz mi povedal, že dojčenie je jedna z hlavných vecí, ktoré mi na materstve závidí." Viktória
- "Mňa môj manžel podporuje na 120 %! Stále študuje vašu stránku a keď sa niekto čuduje, keď poviem, že by som chcela kojiť do 2-3 rokov, tak vysvetľuje prečo je to dobré pre dieťa. No je parádny!" Jana
- "Manžel ma podporuje, aj keď začiatok bol ťažký, jemu tiež nevadí, keď kojím, všade, kde chodím." Oľga
- "Bez manžela by som tie ťažké chvíle nevydržala. Je mi neskutočnou odporou a je šťastný, že sme to všetko zvládli a zvládneme a stále povzbudzuje a podporuje."
Ak ide o tandemové dojčenie, je to veľmi individuálne a vždy záleží na matke a dieťati. Sú deti, ktoré dojčia celé tehotenstvo a po pôrode pokračujú v dojčení spoločne s mladším súrodencom, ale sú i deti, ktoré počas tehotenstva s dojčením prestanú a znovu sa k nemu vrátia na konci tehotenstva alebo po narodení súrodenca či niekoľko týždňov či mesiacov po pôrode.
Výhody tandemového dojčenia
Staršie dieťa, ktoré sa v prvých dňoch dojčí spolu s mladším dieťaťom, má jedinečnú šancu druhý raz vo svojom živote získať obrovské množstvo imunitných látok a faktorov, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú a ktoré už pravdepodobne nikdy inokedy v živote nebude mať možnosť získať. Dojčenie tiež pozitívne pôsobí na psychiku. Poskytuje mu upokojenie, istotu, že je stále milované, že má stále svoje miesto u matky a tiež mu umožňuje nadväzovať vzťah so svojím mladším súrodencom. Často vidíme, že mladší a starší súrodenec sa pri dojčení držia za ručičky.
Pre matku okrem množstva iných vecí tandemové dojčenie prináša možnosť staršie dieťa oveľa ľahšie uspať a zjednodušiť starostlivosť o obe deti.
Súbor miliónov matiek, ktoré dojčili svoje dieťa až do konca ďalšieho tehotenstva, je dostatočne veľký na to, aby dojčenie v priebehu tehotenstva bolo považované za bezpečné. La Leche League pracovala v priebehu desaťročí s takým množstvom tehotných dojčiacich matiek, že ak by dojčenie malo na tehotenstvo vplyv, bolo by sa to prejavilo. Ani najnovšie štúdie nepotvrdili to, že by ženy, ktoré v priebehu tehotenstva dojčia, mali viac potratov než tie, ktoré nedojčia.
Strach z nedostatočnej tvorby mlieka je zbytočný. Ak sa dojčenie začne správne a obe deti sa budú dojčiť spoločne, je to v istom zmysle podobné, ako keby sa dojčili dvojčatá. Je možné, aby sa matke tvoril dostatok mlieka a je dobré, aby matka odpozorovala, či mladšie dieťa skutočne na prsníku dostáva dosť mlieka. Toto matku dokáže naučiť rozpoznať laktačná poradkyňa.
Vzdať sa tandemového dojčenia nie je nevyhnutné ani pri chorobe. Ak sa dve deti (napríklad staršie a mladšie, prípadne dvojčatá a podobne) dojčia spolu, tak z hľadiska chorôb nie je dôvod za bežných okolností robiť nejaké špeciálne opatrenia a možno ho dojčiť naďalej ako doteraz. Je to rovnaké, ako keď je napríklad chorá dojčiaca matka. Už pred vypuknutím ochorenia sa začínajú v materskom mlieku tvoriť protilátky, a tak pokračovanie v dojčení i chorého i zdravého dieťaťa dáva zmysel. Zdravé dieťa buď vďaka protilátkam neochorie, alebo bude mať ochorenie ľahší priebeh a staršie dieťa sa rýchlejšie uzdraví.
Základný princíp, ktorý v drvivej väčšine platí, znie, že človek je pri ochorení infekčný už niekoľko dní predtým, než vôbec vie, že je chorý. Preto keď už zistí, že je chorý, tak je relatívne neskoro robiť nejaké opatrenie. V prípade dojčiacej matky je najlepším opatrením pokračovať v dojčení, pretože keď už matka zistí, že je chorá ona alebo niektoré u detí, tak sa už v jej mlieku nachádzajú protilátky. Tie bábätku pomáhajú, aby neochorelo alebo aby ochorenie prebehlo bez nejakých zjavných príznakov alebo aby mala miernejší priebeh. Stretnúť sa s chorobou v čase, keď dojčenie poskytuje takú výhodu a pomoc, je tým najlepším spôsobom, ako môže bábätko získavať imunitu.
Čas pôrodu - čas odlúčenia. Aj tu existuje riešenie. Niektoré deti, ktoré napriek tomu, že sú dojčené, môžu byť opatrované i niekým iným a nemajú s odlúčením na pár dní problém. Ak áno, v takom prípade niektoré mamičky vyhľadajú tie pôrodnice, ktoré im umožňujú, aby boli spolu v pôrodnici celá rodina.
Keď očakávate viacerčatá, budete musieť zvážiť veľa vecí, pričom dojčenie bude zrejme prvým bodom na vašom zozname. Logistika dojčenia dvojčiat alebo viacerčiat môže byť náročná. Pokiaľ dojčíte viac ako jedno dieťa, budete sa musieť vyrovnať s tým, že dojčením strávite viac času (alebo naopak nebudete mať nikdy na dojčenie dostatok času), budete si musieť udržať určitú hladinu potrebnej energie a tiež zistiť, aký je pre vás ten najlepší spôsob dojčenia. Príprava na príchod dvojčiat ešte pred ich narodením je kľúčová. Existujú špecializované predpôrodné kurzy a laktačné poradkyne a odborníčky na dojčenie, ktoré vás naučia základy dojčenia dvojčiat a zodpovedajú všetky vaše otázky. Už pred pôrodom si zaistite členov rodiny a priateľov, ktorí vám pomôžu s chodom domácnosti. Keď prenesiete zodpovednosť za varenie, poriadok a nakupovanie, čo obvykle robíte sama, na niekoho iného, budete sa môcť naplno sústrediť iba na dojčenie.
Najlepší spôsob, ako začať dojčiť, je hneď po pôrode naviazať so svojimi deťmi kontakt skin-to-skin. Začleňte teda tento krok do svojho pôrodného plánu a vopred sa porozprávajte o svojom úmysle dojčiť so svojím partnerom, ktorý bude pri pôrode a so zdravotníkmi. V ideálnom prípade začnite dojčiť čo najskôr po pôrode, aj v prípade, že ste rodili cisárskym rezom. Sestričky by vám mali deti priniesť a pomôcť im prisať sa k vašim prsiam. Áno. Dôvodom je skutočnosť, že čím viac sa vaše deti kŕmia, tým viac mlieka vytvárate. Po dobu prvých dvoch až štyroch dní vyprodukujú vaše prsia pre výživu novorodencov dostatok mledziva (EN) (prvého mlieka bohatého na živiny).
Prispôsobte sa dieťaťu. Pre vás aj vaše deti to bude proces pokusov a omylov - nezabudnite, že deti sa tiež učia. Pre jedno dieťa môže byť kŕmenie ľahké, bude sa dojčiť častejšie alebo bude rýchlejšie priberať na hmotnosti ako druhé. A preto k nim vždy pristupujte ako k samostatným osobnostiam. „Kamarátka pôrodná asistentka mi dlhú dobu pomáhala s polohovaním a prisatím, pretože to bol pre jednu z mojich dcér zo začiatku veľký problém,“ hovorí Anna, mamička dvoch detí zo Spojeného kráľovstva. „V prvom mesiaci som pri kŕmení skutočne potrebovala pomoc, potrebovala som niekoho, kto mi deti podával a odoberal. Uvedomte si, že prvé týždne sú najťažšie, neskôr to nebude až tak časovo náročné a vyčerpávajúce. Správne prisatie dieťaťa k prsníku a pohodlie sú zásadné faktory. Bethan, mamička dvoch detí zo Spojeného kráľovstva, radí: „Pokúste sa spať, kedykoľvek to bude možné. Nakupujte online a doručenie naplánujte vtedy, keď u vás bude kamarátka alebo partner. Pripravte si veľkú fľašu s vodou a pri každom kŕmení pite.
Pokiaľ musí jedno alebo obe deti zostať nejaký čas v pôrodnici alebo sa narodia predčasne, je možné aj naďalej dojčiť priamo z prsníka, ale celý proces dojčenia sa môže ustáliť až neskôr. Pokiaľ sa jedno z detí nevie prisať, môžete medzitým mlieko odsávať. Zahájite tak a začnete budovať tvorbu mlieka, a poskytnete svojim deťom všetky výhody materského mlieka, či už je im podané injekčnou striekačkou, hadičkou alebo inou metódou s podporou zdravotníka. „Moje dvojčatá sa narodili v 30. týždni cisárskym rezom a dievčatá boli veľa týždňov na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti,“ spomína Monika, mamička troch detí zo Švajčiarska. „Nemohli sa dojčiť až do 34 alebo 35 týždňa. Prvý mesiac som teda každý deň odsávala, aspoň osemkrát denne. Môžete mať jedno dieťa, ktoré je dostatočne silné, aby sa mohlo kŕmiť z prsníka, zatiaľ čo druhé potrebuje odsávané mlieko. Je preukázané, že materské mlieko znižuje riziko niektorých vážnych zdravotných problémov, na ktoré sú predčasne narodené deti náchylnejšie, vrátane nekrotizujúcej enterokolitídy (NEC) a sepsy.
Existujú rôzne polohy pre dojčenie dvojčiat, ktoré môžete vyskúšať, ako napríklad poloha rugby na oboch prsníkoch (s dieťaťom pod každou rukou), paralelné držanie (s deťmi ležiacimi cez vaše telo v rovnakom smere) alebo v poloľahu (s deťmi na vašom bruchu). S praktickým nácvikom vám poradí laktačná poradkyňa. „Pre mňa bolo jednoduchšie kŕmiť dvojčatá súčasne,“ hovorí Zoe, mamička troch detí zo Spojeného kráľovstva. „Aj v noci. Druhou možnosťou je dojčiť každé dieťa zvlášť v okamžiku, kedy si samo povie alebo môžete druhé dieťa prebudiť po tom, ako dokončíte dojčenie prvého. „Tandemové kŕmenie nie je pre každého. Často sa mi stávalo, že keď sa jedno dieťa prisalo, druhé pustilo prsník,“ spomína Robin, mamička štyroch detí z Kanady. „Vždy som z toho bola spotená a frustrovaná. Pokiaľ ide o výber prsníka, z ktorého dieťa dojčíte, niektoré mamičky prideľujú každému z dvojčiat jeden konkrétny prsník. Lepším variantom je však prsia striedať, pretože jeden prsník môže produkovať viac mlieka ako druhý. Tento problém sa vyskytuje najčastejšie počas niekoľkých prvých dní, obzvlášť pokiaľ je jedno dieťa pri dojčení slabšie. Nebojte sa a požiadajte svojich blízkych, aby sa o vás postarali, pretože vy sa musíte starať predovšetkým o svojich novorodencov.
„V šiestom týždni som si úplne prestala veriť,“ spomína Billie, mamička štyroch detí zo Spojeného kráľovstva. „Zavolala som na linku pomoci a našla si skupinu pre dojčiace mamičky, kde mi poradili lepšie polohy. Je dôležité, aby ste na seba neboli príliš tvrdá, pokiaľ sa vám práve nedarí. „Zvládnuť dojčenie jedného dieťaťa trvá oveľa dlhšie, ako si myslíte. Vytrvalosť sa však vyplatí,“ hovorí Olívia, mamička štyroch detí z Austrálie. „A dojčenie dvoch detí vyžaduje úplne inú mieru trpezlivosti.
Ženy sú svojprávne a mali by mať možnosť sa rozhodnúť, čo chcú robiť so svojím telom, hovoria pre Aktuality.sk tri ženy, ktoré odmietajú dojčiť. Článok je súčasťou seriálu Dojčenie. Prinášame v ňom pohľady matiek na tehotenstvo, dojčenie či šestonedelie. Súčasťou sú aj vyjadrenia odborníkov a inštitúcií.
Emka je vytúžené bábätko mladého páru z Trnavy. Keď však Veronika po roku snaženia hľadela v kúpeľni na dve ružové čiarky na tehotenskom teste, tehotenstvo si predstavovala úplne inak. Po pár týždňoch ju hospitalizovali a nebolo to jediný raz. Gynekológ napokon rozhodol, že pre ňu aj pre bábätko bude lepšie, ak prestane pracovať a až do pôrodu nebude chodiť do kancelárie. Veronika tak strávila niekoľko mesiacov doma na gauči. „Mala som viac času si naštudovať, ako vyzerá pôrod a čo nás čaká, keď sa dcérka narodí,“ rozpráva 30-ročná mama. Jednou z tém, ktoré riešila, bolo dojčenie. Práve toho sa od začiatku obávala. „Zdôverila som sa manželovi, že dojčiť nechcem. Vždy som bola hanblivá, nevedela som si predstaviť, že niekde len tak vytiahnem prsník. Myslím si, že v 21. Veronika napokon súhlasila, do pôrodu mala ešte ďaleko a väčšina jej kamarátok, s ktorými sa rozprávala, dojčila. Žiadna z nich sa nesťažovala.
Cisársky rez bol oproti dojčeniu nič. V nemocnici v Čadci sa mladej mamičky nikto nespýtal, či chce dojčiť. Podľa Veroniky to považovali za samozrejmosť. Po cisárskom reze jej sestrička priniesla Emku a začala jej ju prikladať k prsníku. „Zaplavila ma veľká láska. Povedala som si, že to skúsim.“ Prvé prisatie dcéry napokon nebolo také zlé, ako očakávala.
Priznáva však, že keby v tom čase vedela, čo bude prežívať počas ďalších týždňov, a ako sa bude cítiť, odmietla by priloženie dcéry a trvala by na podaní tabletiek na zastavenie laktácie. „Emku som si prikladala, tak ako mi kázali, a zrazu sa to začalo komplikovať. Bradavky a prsníky ma boleli, štípali, pálili,“ opisuje. Začala sa báť každého prisatia. Zdravotné sestry jej odporúčili krémy na krvavé bradavky či klobúčiky na dojčenie, ale nič nepomáhalo. Bolesť sa stále viac stupňovala a napokon už v pôrodnici nezniesla mať oblečené ani tričko. Keď ju prepúšťali z oddelenia šestonedelia, manžel dcéru niesol vo vajíčku a Veronika si na prsiach držala veľké gázy, pretože bolesť sa nedala vydržať. Mala šťastie, že bol august, vonku bolo viac ako 30 stupňov a doma tak mohla chodiť bez trička. Napriek zakrvaveným chrastám stále dojčila a odsávala si mlieko, aby jej dcéra mala čo jesť.
„S vysokou horúčkou, začervenaným prsníkom a so stvrdnutými hrčkami som išla na pohotovosť. Dali mi antibiotiká a stále mi len opakovali, že mlieko musí ísť von, aj keď to bolí. Celé šestonedelie som neriešila nič iné, len prsia, prsia a prsia. Rana po cisárskom reze bola oproti dojčeniu nič,“ opisuje zápal prsníka, ktorý prepukol len pár týždňov po pôrode.
Plakala každé tri hodiny. Veronika sa neustále pýtala lekárov, čo má robiť, keď má bolesti a necíti sa pri dojčení dobre. Bála sa každého ďalšieho kŕmenia. V krku mala veľkú guču a v očiach slzy. „Nikto mi nič nepovedal. Lekári a sestričky hovorili, že musím len vydržať, aby bradavky stvrdli. „Vytvorila sa mi taká nechuť a averzia prikladať si Emku k prsiam, že som to nedokázala prekonať,“ hovorí otvorene. Emka sa budila na kŕmenie každé tri hodiny a Veronika tak každé tri hodiny plakala. Začala mať pocit, že je neschopná. Myslela si, že dojčenie zvládli všetci okrem nej. Obrátila sa preto na svoju poisťovňu, ktorá prepláca sedenia u psychológa, a na jedno sa prihlásila. S odborníkom chcela prebrať to, ako sa cíti pri dojčení. O to som vôbec nemala záujem. Nechcela som zas počúvať, že mám len zaťať zuby a vydržať,“ hovorí. Dohodnuté stretnutie napokon zrušila.
Namiesto toho sa zdôverila svojej gynekologičke. Ani tá jej však neporadila, ako dcéru odstaviť. Povedala jej, aby sa v živote neobmedzovala a ďalej dojčila. Mlieko raz predsa odíde. O tom, že nechce dojčiť, Veronika hovorila aj obvodnému lekárovi. „Dal mi výmenný lístok k psychiatrovi. Pôjdem tam, aj keď nemám pocit, že som psychiatrický pacient. Ja len nechcem dojčiť,“ rozpačito priznáva. Pripadá jej to absurdné a hovorí, že slobodnú voľbu v tom, či chce, alebo nechce dojčiť, celý čas nemala. „Prosím všetkých, aby sa na mamy, ktoré nechcú, alebo nemôžu dojčiť, nepozerali cez prsty. Dieťa v prvom rade potrebuje spokojnú mamu,“ dodáva, no stále vôbec nevie, ako má laktáciu zastaviť. Skúsila všetko: zaviazala si prsníky obväzmi, prestala si dcéru prikladať, pár nocí strávila mimo domova a pije litre mätového čaju. Nič nepomohlo. Odbornú radu od lekárov nedostala, len termín k psychiatrovi.
Lekárka Barbora tehotenstvo doslova pretrpela. Mala veľké bolesti, posledné týždne nemohla poriadne chodiť a v posteli sa nedokázala ani len obrátiť na druhý bok. Trpela symfyzeolýzou, teda rozostupom panvovej spony. Na to, čo bude po pôrode, sa však svedomito pripravovala aj napriek bolestiam. To, že nebude dojčiť, vedela vopred. „Pomohli“ jej k tomu rady laktačných poradkýň. „Narazila som na stránku jedného spolku na podporu dojčenia. Čítala som si ich odpovede na otázky od žien, ktorým sa na začiatku nedarilo dojčiť, alebo ich to veľmi bolelo. Tlačili ich do dojčenia aj napriek tomu a odsudzovali ich, ak im to náhodou nešlo,“ vysvetľuje a priznáva, že už len pri čítaní odpovedí laktačných poradkýň cítila nepríjemný tlak. „V tom momente som si povedala, že dosť. Už som nechcela ďalšiu bolesť, riešiť ďalšie komplikácie, ktoré by ako u ekzematika u mňa určite nastali, a pociťovať ďalší nátlak. v nemocnici mi moje dieťa kojila spoluležiaca, kým som ja bola na vyšetrovni, lebo ho vraj nevedela inak utíšiť.
Milá Veronika, nepíšete, či išlo o situáciu ešte v pôrodnici alebo keď ste boli hospitalizovaní z dôvodu nejakého ochorenia neskôr. Pravdepodobne máte strach, či sa vášmu bábätku niečo nestalo. Je vysoko pravdepodobné, že nie a že sa nemusíte obávať. Ak išlo o situáciu priamo po pôrode, tak matky počas tehotenstva sú sledované na ochorenia, ako je HIV či hepatitída B a podobne, a teda by ste nemuseli mať obavy. Toto sú dve najproblematickejšie choroby. Ak máte možnosť, spýtajte sa jej na ne. Ak ste si naozaj nie istá a môžete zvážiť zaočkovanie bábätka proti hepatitíde B (plus podanie imunoglobulínu). Samozrejme, matky môžu mať širokú škálu ochorení, ale ak dojčia a dojčili v nemocnici, vo všeobecnosti to znamená, že je dojčenie bezpečné pre ich dieťa a teda aj pre vaše. Pri iných bežných ochoreniach zároveň bábätko spolu s materským mliekom dostáva aj protilátky a teda bežné ochorenia, či už bakteriálne alebo vírusové, nie sú problém. A ak by matka bola vážne chorá, napríklad TBC, tak by ste to boli pravdepodobne vedeli/videli a nebola by s vami na izbe. Takže je predpoklad, že ochorenia tohto typu a iné raritné ochorenia je možné vylúčiť. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nemusíte obávať.
Dojčenie: Časté otázky, na ktoré odpovedá laktačná poradkyňa
Tandemové dojčenie je individuálna cesta, ktorá môže priniesť mnoho benefitov pre celú rodinu, ak je zvolená slobodne a s dostatkom informácií a podpory.