Dojčenie má výhody ako pre zdravie dieťaťa, tak aj zdravie matky. „Dojčatá, ktoré sú od narodenia až do prvých šiestich mesiacov života kŕmené výhradne len materským mliekom, získavajú ten najlepší štart do života,“ uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2011). Práve materské mlieko totiž poskytuje dieťaťu všetky živiny a energiu, ktoré sú nevyhnutné pre jeho optimálny rast, vývoj mozgu a celkové zdravie.
Globálne odporúčania WHO (2011) a UNICEF (2019) pre primeranú výživu dojčiat preto odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov a následne nutrične primeranú doplnkovú výživu s pokračovaním v dojčení minimálne do 2. roku života dieťaťa.
Dojčenie má množstvo výhod, ale medzi tie najrozšírenejšie patrí jeho schopnosť znižovať mieru skorej úmrtnosti medzi novorodencami. Toto je obzvlášť dôležité v krajinách s nízkymi príjmami, kde materské mlieko predstavuje najdostupnejší a najprimeranejší zdroj výživy pre dojča. Okrem toho, na rozdiel od dojčenskej výživy, materské mlieko obsahuje protiinfekčné faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred rôznymi infekciami a chorobami. Táto skutočnosť má dôležité uplatnenie najmä pokiaľ ide o predčasne narodené deti (t. j. narodené pred 37. týždňom tehotenstva).
Ďalšou výhodou materského mlieka je, že na rozdiel od umelých mliek je ľahšie stráviteľné, pretože neobsahuje cudzie bielkoviny, ktoré tráviaci systém bábätka ešte nevie v čase krátko po pôrode efektívne vstrebať. Hneď na to nadväzuje fakt, že na rozdiel od umelej výživy sa zloženie materského mlieka mení spolu s vývinovými potrebami dieťaťa.
Materské mlieko sa totiž tvorí v troch fázach: kolostrum, prechodné a zrelé mlieko, pričom každá má svoje vlastnosti - napríklad kolostrum je veľmi bohaté na protilátky, ktoré pomáhajú posilniť imunitný systém novorodenca.
Ďalej je dôležité poznamenať, že stravovacie návyky matky môžu do určitej miery ovplyvniť nutričné zloženie materského mlieka. To môže byť prospešné najmä počas prechodnej fázy, keď sa dieťatko začína zoznamovať už aj s tuhou stravou. V praxi sa totiž ukazuje, že dojčatá sú ochotnejšie prijímať tuhú formu potravy, ak im vôňa alebo chuť daného jedla pripomína, čo matka jedla počas fázy dojčenia.
Dojčenie tiež podporuje tzv. „skin to skin” kontakt alebo kontakt „koža na kožu”, ktorý sa vo viacerých štúdiách ukázal ako veľmi úspešný pri podpore psychickej a emocionálnej pohody dojčaťa aj matky. Kontakt „koža na kožu” vyvoláva u dojčaťa pocity bezpečia a pohodlia, čo je životne dôležité pre vytvorenie bezpečnej formy väzby medzi dieťaťom a matkou.
Dojčenie tiež, na rozdiel od kŕmenia umelým mliekom alebo kŕmenia z fľaše, poskytuje benefity pre fyzické aj psychologické zdravie matiek. Počas samotného procesu dojčenia sa totiž uvoľňujú hormóny ako prolaktín a oxytocín, ktoré následne pozitívne ovplyvňujú nielen náladu a zvládanie stresových situácií, ale aj úroveň materskej starostlivosti voči dojčaťu. Okrem toho sa dojčiace matky dokážu rýchlejšie a ľahšie zotaviť z pôrodu v dôsledku fyziologických zmien vyvolaných dojčením. No a v neposlednom rade sa tiež dojčenie ukazuje ako účinné pri znižovaní rizika vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov v neskoršom veku.
Energetické nároky dojčenia
„Rovnaké zdravé stravovacie zásady platia pre dojčiace mamičky, ako aj pre normálne ženy. Iba s tým rozdielom, že požiadavky na energiu sa kvôli produkcii mlieka zvýšia,“ hovorí Dr. Emma B. Williamsová z The British Nutrition Foundation. „Je teda veľmi dôležité, aby bola dojčiaca žena zásobená veľkým množstvom zdravých potravín a nápojov. Dojčiace matky môžu cítiť hlad pomerne často, čo je úplne normálne, ale znamená to, že by mali jesť navyše 500 - 600 kcal za deň.“
Dojčenie môže byť veľmi únavné, takže sa ubezpečte, že máte zabezpečený dostatočný prísun sacharidov, ktoré vašu energetickú hladinu udržia v potrebnej miere. „Zemiaky, ryža alebo celozrnné cestoviny udržia váš tráviaci systém zdravý,“ vysvetľuje Emma. Pripravte si ľahký zemiakový šalát, krajec celozrnného toastu s plátkami banánov alebo ryžový šalát.
Materské mlieko je tekuté zlato. Nielenže obsahuje sacharidy, tuky, bielkoviny a vitamíny, ale jeho zloženie sa mení z hodiny na hodinu podľa toho, čo bábätko potrebuje. Funguje to cez úžasný spätnoväzbový mechanizmus. Ak dieťa začína bojovať s infekciou, mlieko okamžite zvýši podiel imunitných buniek. To si vyžiada množstvo energie. Aj keď sa využívajú zásoby tuku z tehotenstva, nestačí to. Dojčiaca mama potrebuje denne pridať do jedálnička približne 2000 kilojoulov navyše. Prakticky to znamená syrový sendvič, banán a hrsť orechov k bežnej strave.
Dojčenie je pre telo ženy väčšou záťažou než samotné tehotenstvo. Mama denne vyprodukuje stovky mililitrov mlieka, ktoré mení zloženie podľa potrieb dieťaťa. Počas tehotenstva sa často hovorí, že žena je „za dvoch“. V skutočnosti je to trochu mýtus. Áno, výživové potreby rastú, no rozhodne nejde o dvojnásobný príjem jedla. Zaujímavé však je, že skutočná záťaž na organizmus prichádza až po pôrode, keď sa začne dojčenie. Vtedy telo spotrebuje ešte viac energie ako počas deviatich mesiacov tehotenstva.
A pozor - potreba energie neklesá ani vtedy, keď dieťa začne papať prvé príkrmy. Produkcia mlieka síce klesne na približne 600 mililitrov denne, no zásoby tuku sú už vyčerpané.
Odporúčaná strava pre dojčiace matky
Škrobové sacharidy ako zemiaky, ryža alebo celozrnné cestoviny udržia váš tráviaci systém zdravý a dodajú vám energiu.
Čerstvé ovocie ako chutná desiata „vziať a ísť“ je najlepší kus čerstvého ovocia. Napríklad banán, ktorý jednoducho olúpete, kedykoľvek potrebujete, ale energiu a potrebné živiny vám dodajú i jablko či hroznové víno, ktoré si môžete pred cestou pripraviť do malej škatuľky.
Ryba: Živiny z rýb, ako sú omega-3 mastné kyseliny, sa prostredníctvom materského mlieka dostávajú aj k vášmu dieťaťu, takže pravidelná konzumácia je dobrá pre vás oboch. „Na rýchle a jednoduché občerstvenie skúste konzervované makrely alebo sardinky zmiešané s tvarohom a podávajte ich s hriankou alebo krekrami,“ pridáva ďalší tip Emma. Na druhej strane sa v rybách vyskytuje ortuť a iné nečistoty, a preto je ich príjem pre dojčiacu ženu limitovaný na najviac dvakrát týždenne. Vhodné sú druhy rýb s nižším obsahom ortuti, ako je losos, tilapia alebo pstruh.
Zelenina: „Na desiatu si nakrájajte mrkvu alebo papriku a pridajte pár lyžíc humusu. Pre svoj vysoký obsah vody sú zase vynikajúce nakrájané uhorky. Skvele vás hydratujú počas dojčenia. Môžete tiež skúsiť malú misku alebo šálku zeleninovej polievky, ktorá vás zasýti a udrží pri sile v priebehu niekoľkých hodín,“ pokračuje Emma.
Mäso alebo vajce: Zvýšte príjem bielkovín a udržte si tak dlhší čas pocit sýtosti. Dobré sú vajcia natvrdo alebo mäso. Napríklad kuracie, ktoré je skvelé na desiatu napríklad v sendviči.
Mliečne výrobky: Samozrejmosťou by mali byť najmenej dve porcie mliečnych výrobkov denne. Pohár mlieka doplňte porciou kvalitného syra. „Skvelý je aj jogurt, ale pozor na druhy, ktoré majú veľmi vysoký obsah cukru,“ upozorňuje Emma.
Orechy a semená: Výborným zdrojom bielkovín a esenciálnych mastných kyselín sú orechy a semená. Ideálna desiata, keď idete napríklad von na prechádzku. Za hrsť sa vám do kabelky určite vojde.
Sušené ovocie: Sušené ovocie je super občerstvenie, ktoré sa vyplatí maškrtiť pri dojčení. Je totiž bohaté na železo. „Vyskúšajte hrozienka, sušené slivky alebo marhule,“ odporúča Emma.
Pre správne fungovanie tela ženy aj dieťatka je dôležité prijímať vitamín D a jód. Kým denná odporúčaná dávka jódu pre dospelých je 150 μg (deti do 5 rokov 90 μg, deti od 6 do 12 rokov 120 μg), u tehotných a dojčiacich žien je to 220 až 250 µg. U žien, ktoré dojčia, býva nedostatočný príjem aj ďalších vitamínov a stopových prvkov. Ide najmä o vitamín B12, B6 a kyselinu listovú, vitamín E, horčík, vápnik a železo.
Počas dojčenia sú minerály kľúčové pre zdravie matky aj dieťaťa. Vápnik posilňuje kosti, železo pomáha proti únave, zinok podporuje imunitu a jód je dôležitý pre vývoj mozgu bábätka. Horčík uvoľňuje nervový systém a zmierňuje kŕče. Draslík udržiava rovnováhu tekutín, podporuje činnosť svalov a nervov a pomáha pri hydratácii organizmu.
Potrebné je vyhýbať sa mastným, prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Pozornosť je potrebné venovať výberu rýb (kvôli obsahu olova, ortuti). Ryby a morské plody sú výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov obsahuje nadmerné množstvo ortuti, ktorá prostredníctvom materského mlieka môže predstavovať riziko pre vyvíjajúci sa nervový systém dieťaťa. Potrebné je zo stravy úplne vylúčiť spracované potraviny, konzervované, instantné alebo práškové produkty. Obsahujú veľa konzervačných látok a nemajú žiadnu nutričnú hodnotu.
Hydratácia
Nezabúdajte na tekutiny! Príjem dostatočného množstva tekutín je nesmierne dôležitý, pretože pri dojčení tekutiny strácate. „Odporúča sa, aby dojčiace ženy pili o 700 ml denne navyše, čo zodpovedá asi štyrom pohárom,“ hovorí Emma. „Ubezpečte sa, že v priebehu dojčenia máte vždy poruke niečo na pitie. Voda, mlieko a nesladené ovocné šťavy sú správna voľba.“ Skúsiť môžete aj feniklový čaj.
Dôležitý je aj pitný režim. Tekutiny je potrebné prijímať pravidelne, v menších množstvách. V období dojčenia je potrebné vyhýbať sa vodám s vyšším obsahom sodíka (zvýšený príjem soli spôsobuje zadržiavanie vody v organizme a tým pádom rozvoj opuchov).
Odhaduje sa, že dojčiaca žena by mala vypiť okolo 2,5 litra tekutín denne.
Hoci sa často hovorí o dôležitosti dojčenia pre bábätká a deti a pre ich zdravie, málokedy sa spomína, že ženy by mali dojčiť aj samy pre seba, pretože dojčenie pomáha ich zdraviu. Naopak, ľudia si často myslia, že dojčenie škodí zdraviu žien, že ženu „vysáva“ zo živín a že ženy by mali dojčenie pretrpieť len najkratšiu možnú dobu. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčší pozitívny efekt má dojčenie na jej zdravie.
Dojčenie tiež potláča ovuláciu, takže prestanete menštruovať - čo môže byť pre veľa matiek výhodou samo o sebe. „V nie veľmi vzdialenej minulosti bolo dojčenie pravdepodobne účinnejšou metódou zabránenia otehotnenia ako akákoľvek metóda. V niektorých rozvojových krajinách je tak dodnes,“ hovorí profesor Hartmann. Nezabudnite, že niektorým ženám sa menštruácia vráti, aj keď výhradne dojčí.
Pokiaľ ste sa niekedy zamýšľali nad tým, koľko kalórií spálite dojčením, odpoveď je až 500 kalórií denne. To zhruba zodpovedá hodinovej vychádzke na bicykli. Budete ale musieť byť trpezlivá, ako vysvetľuje profesor Hartmann: „Matky môžu dojčením schudnúť, ale väčšinou to chvíľu trvá.“
Výhody dojčenia pre dieťa
Materské mlieko obsahuje ideálnu kombináciu živín potrebných pre novorodencov. Je ľahko stráviteľné a poskytuje presne to, čo dieťa potrebuje pre zdravý rast a vývoj. Materské mlieko je ľahko stráviteľné pre dieťa a jeho ešte nedostatočne vyvinutý tráviaci trakt. Dojčené deti trpia menej často hnačkami a bolesťami bruška. Materské mlieko obsahuje v tom správnom pomere všetky potrebné látky tak, aby bol zabezpečený optimálny telesný aj duševný vývoj dieťaťa. Niektoré štúdie ukazujú, že dojčené deti dokonca majú o niečo vyššie IQ ako nedojčené.
Materské mlieko obsahuje protilátky a ďalšie imunitné faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred infekciami a chorobami. Deti, ktoré sú dojčené, majú nižšiu pravdepodobnosť výskytu infekcií uší, dýchacích ciest a hnačiek. Materské mlieko obsahuje veľké množstvo protilátok, čím prispieva k tvorbe imunity. Zároveň, keďže sa matka aj dieťa vyskytujú v rovnakom prostredí, telo matky produkuje aj špecifické protilátky proti daným patogénom v prostredí.
Štúdie ukázali, že dojčené deti majú lepší rozvoj mozgu.
Dojčenie môže znížiť riziko vzniku určitých chronických stavov v neskoršom veku, ako je obezita, typu 2 diabetes a vysoký krvný tlak.
Dojčenie podporuje vytvorenie silnej emocionálnej väzby medzi matkou a dieťaťom. Fyzický kontakt posilňuje vzťah a pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne. Dojčením sa dieťa dokáže upokojiť, čo má pozitívny vplyv na jeho nervovú sústavu, zároveň si vytvára pevnejšie puto so svojou matkou. Dojčenie vytvára silnú emočnú väzbu medzi matkou a dieťaťom. Dieťa cíti lásku, starostlivosť a pohodlie z prítomnosti matky, zatiaľ čo matka vyvíja hlboký citový vzťah k svojmu dieťaťu. Počas dojčenia sa uvoľňuje hormón oxytocín, známy aj ako "hormón lásky". Dojčenie prirodzene zahŕňa telesný kontakt, ktorý posilňuje vzťah.
Výhody dojčenia pre matku
Dojčenie nie je len dar pre dieťa, ale aj pre matku. Má významné benefity pre jej fyzické a psychické zdravie.
Fyzické výhody:
- Rýchlejšie zotavenie po pôrode: Dojčenie pomáha matke rýchlejšie sa zotaviť po pôrode, pretože stimuluje zmršťovanie maternice a znižuje riziko popôrodného krvácania. Okrem toho sa dojčiace matky dokážu rýchlejšie a ľahšie zotaviť z pôrodu v dôsledku fyziologických zmien vyvolaných dojčením.
- Zníženie rizika niektorých typov rakoviny: Ženy, ktoré dojčia, majú nižšie riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov. Dojčenie je aktívny spôsob ochrany pred rakovinou prsníka. Čím dlhšie trvá dojčenie, tým väčšiu ochranu pred rakovinou prsníka poskytuje.
- Pomoc pri dosiahnutí pôvodnej hmotnosti: Dojčiace ženy spravidla ľahšie a rýchlejšie schudnú. Podľa štúdie z roku 2011 (Candance McClure: Breastfeeding and Subsequent Maternal Visceral Adiposity) majú ženy, ktoré nedojčili o 28 % viac tuku v oblasti pása a o 6 cm v páse viac ako ženy, ktoré dojčili.
- Posilnenie kostí: Dojčenie je dôležité aj z hľadiska predchádzania vzniku osteoporózy. V priebehu dojčenia sa mení homeostáza vápnika a ženin organizmus lepšie využíva vápnik z potrava a vo väčšej miere sa vstrebáva. Dokonca po skončení dojčenia nastáva doplnenie minerálov do kostí ženy. Dojčenie je dôležité pre silné kosti žien rovnako ako aj pre kosti bábätka.
- Ochrana srdca a ciev: Podľa štúdie na 300 000 ženách chráni dojčenie cievy a srdce žien a je prevenciou kardiovaskulárnych ochorení: Peters SAE et al. Breastfeeding and the Risk of Maternal Cardiovascular Disease: A Prospective Study of 300 000 Chinese Women. J Am Heart Assoc. 2017;6(6). Nedojčenie zvyšuje riziko civilizačných ochorení, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych ochorení. V štúdii z roku 2010, ktorá skúmala viac ako 139 000 žien zistili (Schwarz: Duration of Lactation and Risk Factors for Maternal Cardiovascular Disease), že z hľadiska vzniku kardiovaskulárnych ochorení chráni dojčenie ženy tým viac, čím dlhšie dojčia.
Psychologické výhody:
- Emocionálne a psychologické výhody: Dojčenie môže mať pozitívny vplyv na duševné zdravie matky tým, že znižuje riziko popôrodnej depresie a podporuje pocit blízkosti a väzby s dieťaťom. Počas samotného procesu dojčenia sa totiž uvoľňujú hormóny ako prolaktín a oxytocín, ktoré následne pozitívne ovplyvňujú nielen náladu a zvládanie stresových situácií, ale aj úroveň materskej starostlivosti voči dojčaťu.
- Zlepšenie spánku: Podľa štúdie Doan T et al. Breast-feeding increases sleep duration of new parents. J Perinat Neonatal Nurs, dojčenie zlepšuje kvalitu spánku u matiek.
Dojčenie a dlhodobý vplyv
Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné" (Pozri štúdiu od Dowling a Brown: An exploration of the experiences of mothers who breastfeed long-term: what are the issues and why does it matter?, Breastfeeding Medicine, 2013 a taktiež táto štúdia je zaujímavá: Kendall-Tackett, K.A. a Sugarman, M. (1995). The social consequences of long-term breastfeeding. J Hum Lact, 11(3):179-183.).
Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
Nigel Rollins, jeden z vedcov, ktorí na štúdii o význame dojčenia pre Lancet pracovali, na tlačovej konferencii v januári 2016 povedal: „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. ... Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce. Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Zásadný vplyv takýchto zmien je možné dosiahnuť, keď sa tieto zmeny udejú naraz. Deti majú na dojčenie zákonný nárok a dojčenie predstavuje zákonnú povinnosť štátu. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. Netýka sa to toho, či vyhrá jedna skupina ľudí alebo druhá. Netýka sa to toho, čo sa ľuďom zdá príjemné alebo moderné. Ide o prežitie a zdravie žien a detí v súčasnosti a o zdravie budúcich generácií.“
Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.
Materské mlieko - tekuté zlato aj po prvom či treťom roku života
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje.
Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa."
Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka: Kathleen Buckley: Long-Term Breastfeeding: Nourishment or Nurturance?, 2001
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy a kašeľ a podobne. (Pozri tieto štúdie: Elsie Gulick: The Effect of Breastfeeding on Toddler Health, 1986; Jack Newman: Breastfeeding a Toddler, ibconline.ca, 2017.)
Existujú štúdie, ktoré skúmali imunologické zložky materského mlieka a ich význam pre ochranu pred ochoreniami:
- Goldman, A.S., Goldblum, R.M., & Garza, C. (1983). Immunologic components in human milk during the second year of lactation. Acta Paediatr Scand, 72:461-462.
- Goldman, A.S., Garza, C., Nichols, B.L., & Goldblum, R.M. (1982). Immunologic factors in human milk during the first year of lactation. The Journal of Pediatrics, 100(4):563-567.
- Goldman AS. The immune system of human milk: antimicrobial, antiinflammatory and immunomodulating properties [review]. Pediatric Infect Dis J. 1993;12:664 -672.
- Hanson LA. Breastfeeding provides passive and likely long-lasting active immunity Ann Allergy Asthma Immunol. 1999;82:478] [review]. A pôvodný článok vyšiel v Ann Allergy Asthma Immunol. 1998;81:523 -533.
- Hanson LA. Human milk and host defence: immediate and long-term effects [review]. Acta Paediatr Suppl. 1999;88:42 -46.
- Hanson LA, Silfverdal SA, Stromback L, Erling V, Zaman S, Olcen P, et al. The immunological role of breast feeding [review]. Pediatr Allergy Immunol. 2001;12(suppl 14):15 -19.
- Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.
A pôrodný článok vyšiel v Ann Allergy Asthma Immunol. 1998;81:523 -533. Hanson LA. Human milk and host defence: immediate and long-term effects [review]. Acta Paediatr Suppl. 1999;88:42 -46. Hanson LA, Silfverdal SA, Stromback L, Erling V, Zaman S, Olcen P, et al. The immunological role of breast feeding [review]. Pediatr Allergy Immunol. 2001;12(suppl 14):15 -19. Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.
Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým.
V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.
Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia: Duijts L et al. Prolonged and exclusive breastfeeding reduces the risk of infectious diseases in infancy. Pediatrics, 2010;126(1):e18-25. Labbok, MH: Breastfeeding: Maintaining an Irreplaceable Immunological Resource, Nat Rev Immunol, 2004. Howie PW et al. Positive effect of breastfeeding against infection. BMJ.1990;300(6716):11-16.
Oligosacharidy (HMO)
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií.
Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku: Lars Bode: Human milk oligosaccharides: Every baby needs a sugar mama, Glycobiology. 2012 Sep; 22(9): 1147-1162. Pannaraj PS et al. Association Between Breast Milk Bacterial Communities and Establishment and Development of the Infant Gut Microbiome. JAMA Pediatr. 2017;171(7):647-654.
Jedinečné proteíny v materskom mlieku
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať: Lönnerdal B. Nutritional and physiologic significance of human milk proteins. Am J Clin Nutr. 2003;77(6):1537S-1543S. Michaelsen KF, Greer FR. Protein needs early in life and long-term health. Am J Clin Nutr. 2014;99(3):718S-722S.
Materské mlieko - dodáva kmeňové bunky
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie.
Hassiotou F, Hartmann PE. At the Dawn of a New Discovery: The Potential of Breast Milk Stem Cells. Adv Nutr. 2014;5(6):770-778. Biere CE. Breast Milk Stem Cells: Current Science and Implications for Preterm Infants. Adv Neonatal Care. 2016 Dec;16(6):410-419. Hassiotou F. Breastmilk is a novel source of stem cells with multilineage differentiation potential. Stem Cells. 2012 Oct; 30(10):2164-74.
Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity: Dewey, KG, Nutrition, growth, and complementary feeding of the breastfed infant, Pediatr Clin North Am. 2001 Feb;48(1):87-104.
Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou: Savino F et al. Breast milk hormones and their protective effect on obesity. Int J Pediatr Endocrinol. 2009;2009:327505.
V tejto metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čim dlhšiu dobu je dieťa dojčené: Yan J. The association between breastfeeding and childhood obesity: a meta-analysis. BMC Public Health. 2014 Dec 13;14:1267.
Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu: Horta B et al. Long‐term consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and meta‐analysis. Acta Paediatr. 2015;104(467):30-37.
Dojčenie - ochrana proti zápalu stredného ucha
Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha: Duncan B, Ey J, Holberg CJ, Wright AL, Martinez FD, Taussig LM. Exclusive breast-feeding for at least 4 months protects against otitis media. Pediatrics. 1993;91:867 -872.
Dojčenie - ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest
V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať:
- Cushing AH, Samet JM, Lambert WE, Skipper BJ, Hunt WC, Young SA, et al. Breastfeeding reduces risk of respiratory illness in infants. Am J Epidemiol. 1998;147:863 -870.
- Wright AL, Holberg CJ, Martinez FD, Morgan WJ, Taussig LM. Breast feeding and lower respiratory tract illness in the first year of life. Group Health Medial Associates. BMJ. 1989;299:946 -949.
- Bachrach V, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy: a meta-analysis. Arch Pediatr Adolesc Med. 2003;157:237 -243.
- Pisacane A, Graziano L, Zona G, Granata G, Dolezalova H, Cafiero M, et al. Breast feeding and acute lower respiratory infection. Acta Paediatr. 1994;83:714 -718.
Dojčené deti - vyšší zárobok, vyššie IQ, vyššie vzdelanie, dobré správanie
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie. (Victora, Horta: Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil, Lancet Glob Health 2015)
Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba: Straub N et al. Economic impact o...
09 - Nepokoj dieťaťa pri prsníku a laktačná kríza
tags: #dojcenie #organizmus #spotrebovava