Hovorí sa, že dojčenie je tá najprirodzenejšia vec na svete. Každé bábätko je iné. Niektoré aktívne sajú, iné pri dojčení pospáva. V prvých dňoch a týždňoch po pôrode je potrebné bábätko nechať, aby si samo povedalo, ako často potrebuje jesť. Neskúšajte také maličké dieťatko naučiť nejakému poriadku. Rovnako by to nakoniec stresovalo vás oboch.
Novorodenec rýchlo rastie a to, čo vyzeralo ako pravidelné intervaly dojčenia, sa bude týždeň čo týždeň meniť. Všeobecne sa dá ale povedať, že novonarodené bábätko potrebuje nakŕmiť každé 2 - 4 hodiny. Krátke prestávky počas sania sú normálne. Novorodenca môžete nechať pri prsníku dlhšiu dobu - napríklad aj 30 minút. Hraničná dĺžka priloženia sa pohybuje okolo 45 minút. Na pravidlo 20 minút teda rovno zabudnite.
V prvých týždňoch života bábätka majte na pamäti, že každému dieťatku vyhovuje niečo iné. Niektoré ľahko nadojčíte počas 15 minút, inému nepostačí ani 30. Niektoré vyžaduje mlieko každé 2 hodiny, iné si v noci rado pospí a na jedlo si ani nespomenie. Po 4 - 6 týždňoch postupne prejdete na jedlo, na ktoré ste zvyknutá. Veľmi rýchlo sa ukáže, čo v mlieku prekáža práve vášmu dieťatku.
Aj keď sa tým zvyčajne podporujú mamičky v dojčení v zmysle, aby dojčili minimálne šesť mesiacov, na svete sú aj také, ktoré si dĺžku dojčenia prispôsobia po svojom a neváhajú dojčiť hoci aj 6-ročné deti. Pre mnohé mamičky, ktoré dieťa dlho dojčia, je odúčanie od dojčenia nemalým problémom. Spravidla, čím dlhšie dieťa dojčíme, tým je to väčší problém - pre dieťa i pre nás. Je pre nás veľmi ťažké odmietnuť dieťaťu čosi, čo prirodzene vyžaduje, i keď už má „svoje roky“. Odborníci však upozorňujú na vznik nezdravej závislosti, ktorú bude mať dieťa neskôr problém nahradiť. Hovoria o tom, keď dieťa vo veku 3 a viac rokov neustále vyžaduje matkin prsník a tá mu ho dáva.
Na druhej strane sú mamičky, ktoré plne podporujú čo najdlhšie dojčenie a na otázku či je normálne dojčiť aj šesťročné dieťa odpovedajú: „No a čo?“ alebo „Prečo nie?“ Zakázať im to nik nemôže, ale má skutočne dojčenie v tomto veku ešte nejaké výhody? Niektorí kritici toto dokonca s pohoršením prirovnávajú ku pornografii, než ku starostlivosti o zdravie dieťaťa a jeho psychickú pohodu.
Jednou z mamičiek, ktorá plne podporuje dojčenie veľkých detí je brušná tanečnica a bojovníčka za ľudské práva turkyňa Maha Al Musa, ktorá žije v Austrálii. Mamička viac ako 6-ročnej dcéry a dvoch starších synov tvrdí, že ju ešte stále dojčí a je to úplne normálne. Maha Al Musa nie je obyčajnou „bežnou“ mamou. Svedčí o tom i fakt, že svoje tretie dieťa mala ako 46-ročná, dnes má už 52. Je svetoznámou obhajkyňou trendu, ktorému sa hovorí večné alebo neustále dojčenie. Nemá totiž plány prestať dcérku dojčiť, kým si sama nepovie, že už nechce, aj keby to znamenalo, že bude dojčiť desaťročnú.
Podľa tejto mamičky je dôležité, aby moderné matky neboli blokované predsudkami, ktoré v našej spoločnosti neustále panujú a riadili sa samy sebou - pocitmi, ktoré s ich materstvom súvisia. Podľa nej nie je prirodzené odtrhnúť dieťa od prsníka vtedy a preto, že ide do škôlky. „Verím, že to prospeje jej imunitnému systému. To je úplne jedno! Maha si pobúrila veľkú časť verejnosti i tým, že svoje „veľké“ dieťa dojčí aj na verejnosti vždy, keď dcérka požiada o mlieko. Vraví, že jej je úplne jedno, čo si myslí verejnosť.
V ideálnom svete by totiž matka mala dať prednosť tomu, čo je dobré pre dieťa a pre ňu - bez ohľadu na okolie. Podľa štatistík sa väčšina detí prirodzene odstaví vo veku 4 až 7 rokov - v priemere je to 4,2 roka.
Čo hovoria odborníci?
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že dojčenie dieťaťa vo veku vyššom ako 3 roky neposkytuje dieťaťu žiadnu zdravotnú výhodu a že dojčenie šesťročného dieťaťa nie nutné, ani výhodné, ani normálne. Veľké dieťa má úplne iné potreby ako mu ponúka materské mlieko, navyše to už v tomto období zvyčajne veľa živín neobsahuje. Maha však tvrdí, že testy jej materského mlieka, keď mala dcéra 4,5 roka ukázali, že stále obsahuje dostatok živín - podobne ako má o polovicu mladšie žena s menším dieťaťom. Svoju radosť z dojčenia dáva najavo aj častým pridávaním fotografií ako dojčí svoju dcéru na sociálne siete.
Angličanka Denise Sumpter stále dojčí svoju viac ako šesťročnú Bellu. 44-ročná matka je presvedčená, že je to jedna z najlepších vecí, ktoré spravila pre svoju rodinu. Podľa odborníkov však ide len o druh maznania sa a spôsob vyjadrenia citovej väzby. Denise je pripravená dcérku dojčiť kým jej nevypadajú všetky mliečne zuby alebo kým sa sama nevzdá svojej pochúťky. Keďže táto mamička dojčí v prvom rade 1,5-ročného syna, mlieka má dostatok. Teší sa z toho, že Bella vôbec nebýva chorá a je o hlavu vyššia ako všetci spolužiaci. Je pravdou, že môže ísť o psychickú potrebu dieťaťa, istý druh psychického uspokojenia, citovej potreby, ale to tiež vždy nemusí byť dobré, nakoniec sú aj iné spôsoby ako si vyjadriť city. Inou otázkou je - aj keby to bolo dobré pre dieťa - kto z nás si môže ešte dovoliť dojčenie dieťaťa v takomto veku?
Rozhodnutie o tom, ako dlho dojčiť, je veľmi osobné a môže závisieť od mnohých faktorov. Neexistuje teda nijaké obmedzenie v tom, ako dlho by ste mali svoje dieťatko kojiť. „Preskúmanie dôkazov ukázalo, že na základe populácie je optimálnym spôsobom výživy dojčiat výlučné dojčenie počas šiestich mesiacov. Dojčatá by potom mali dostávať doplnkové jedlá s dojčením do dvoch rokov alebo aj dlhšie. Pri zavedení pevnej stravy, zvyčajne okolo polovice prvého roka začne vaše dieťa presúvať svoj hlavný zdroj výživy z vášho mlieka do iných jedál. Ľudské mlieko, aj keď v malom množstve, prispieva k výžive a zdraviu vášho dieťaťa, pokiaľ vaše mlieko dieťa prijíma. Mnoho zdravotných výhod ľudského mlieka závisí od dávky, to znamená, že čím dlhšie dieťa dostáva ľudské mlieko, tým väčšie sú jeho výhody. Neustále sa objavujú ďalšie zdravotné prínosy dlhšieho dojčenia kojencov. Skvelou správou je, že dojčenie má tiež veľmi dôležité výhody pre zdravie matiek.
Ako dlho má dieťa byť dojčené?
Je nejaká hranica, keď už dieťa nemá dôvod byť dojčené? Stačí rok, dva? Je normálne, aby bolo dojčené aj staršie dieťa? Ako má vlastne prebiehať odstavovanie?
1. Od akého veku hovoríme o dlhodobom dojčení?
Správne by sme nemali hovoriť o dlhodobom dojčení. Dojčenie by mala byť normálna vec a dojčiť dieťa až do veku, v ktorom sa samo odstavi, by sa malo považovať za dojčenie normálnej dĺžky, nie za dlhodobé dojčenie. Slovo „dlhodobé“ akoby naznačuje, že s dojčením detí v určitom veku už niečo nie je v poriadku. A to tak nie je.
2. Do akého veku dieťaťa by ste odporúčali dojčiť? Kedy už by sme mali určite dieťa odstaviť?
Keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Ľudia patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia, veľmi dlho ich nosia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 - 5 rokov.
3. Aké plusy má dlhodobé dojčenie? Je vďaka nemu dieťa zdravšie (napr. teda imunita, psychika a pod.)?
Dojčenie normálnej dĺžky niekoľkých rokov (čiže „dlhodobé dojčenie“) je normálne a vďaka nemu sa dieťa z hľadiska zdravia, psychiky a imunity vyvíja správne, tak, ako sa vyvíjať má. A takýto normálny vývin nemá žiadne plusy. Rovnako ako nemá žiadne plusy to, keď má niekto normálnu teplotu. Normálna teplota nemá plusy. Je normálna. Vysoká teplota prináša problémy, riziká. Podobne aj nedojčenie prináša riziká, problémy. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky.
4. Existujú nejaké negatíva dlhodobého dojčenia - napr. ohrozenie zdravia a pohody matky?
Naopak. Matky ohrozuje nedojčenie. Dojčenie je pre matku zdravé. Málo sa o tom hovorí. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.
5. Ako vnímate, že sa niektoré ženy rozhodnú nedojčiť vôbec?
Každý sa má možnosť rozhodnúť sa podľa seba. Ak je to rozhodnutie, ktoré je založené na dostatočných informáciách o rizikách podávania umelej výživy, tak potom je to rozhodnutie, ktoré daná matka nemá potrebu nikomu ďalej zdôvodňovať. Je to podobné, ako keď sa nejaký človek rozhodne užívať lieky, ktoré potrebuje. Nepotrebuje to zdôvodňovať a je so svojím rozhodnutím spokojný. Problém je však v tom, že väčšina žien, ktoré nedojčia, tak robia nie preto, že by sa rozhodli nedojčiť a že by so svojím rozhodnutím boli spokojné. Väčšinou ide o to, že nedojčenie bolo výsledkom zhody okolností, v ktorých matka nedostala dostatočnú pomoc a podporu pri dojčení, hoci vlastne dojčiť chcela. Toto sa spája s pocitmi ľútosti, hoci sú tieto pocity často maskované inými výrokmi. Okrem toho, veľa matiek je do nedojčenia dotlačených nesprávnymi informáciami - tieto sa špeciálne týkajú toho, že matky, ktoré musia užívať počas dojčenia lieky alebo sú choré, musia prestať dojčiť. Pravda je taká, že v drvivej väčšine prípadov by tieto matky mohli pokračovať v dojčení.
6. Podľa vášho názoru - ako vníma spoločnosť, ak žena dojčí (prípadne ešte na verejnosti) staršie dieťa vo veku 3 - 4 rokov? Je dojčenie tabuizované, resp. Je dojčenie starších detí tabuizované? Ak áno, prečo je to tak?
Dojčenie detí vo veku 3 - 4 rokov sa zatiaľ nevníma ako norma, hoci by to tak malo byť. Nie je žiaden dôvod na to, aby matka takéto dieťa nedojčila mimo domu, ak chce. Ak by sa to tak dialo dostatočne často, prispelo by to k tomu, že by takéto dojčenie verejnosť vnímala ako normálne. Je paradoxné, ako je na verejnosti a v médiách vnímané dojčenie staršieho dieťaťa ako senzácia. Dôvod je jednoduchý - treba, aby ľudia mali možnosť vidieť takéto deti čo najčastejšie, aby to bol bežný jav. Nie je nič krajšie ako vidieť dojčiace sa dieťa. Dojčenie nie je intímna záležitosť matky a dieťaťa. Dojčenie je normálny spôsob kŕmenia detí, ktorý si nezaslúži tabuizovanie. Navyše dojčenie je omnoho viac ako len materské mlieko. Je to jedinečný vzťah a puto.
7. Aké najstaršie dieťa poznáte, ktoré je dojčené? (Čo považujete za hornú hranicu? V nejakej diskusii som totiž čítala o 12-ročnom dojčenom dieťati, čo je pravdepodobne nezmysel, ale... ).
Je dobré uvedomiť si, že je normálne, ak sa deti dojčia 3 - 5 rokov. Mnoho detí je dojčených omnoho dlhšie. Ženy, ktoré v súčasnosti takto dlho svoje (prvé) dieťa dojčia, to väčšinou nerobia preto, že by to plánovali, ale skôr preto, že to tak „dopadne“ - dojčia svoje deti mesiac po mesiaci postupne dlhšie a dlhšie a v procese toho si uvedomia, že na tom nie je nič zlé. Naopak. Je to nádherné. A tieto matky objavia aspekty dojčenia, o ktorých by si nemysleli, že existujú. Tieto aspekty prekonávajú vedecké poznatky o tom, že dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa ako aj zdravie matky.
8. Vedeli by ste ma odporučiť na matku, ktorá dojčí dieťa vo vyššom veku (resp. čo najvyššom), aby sa podelila s nami o svoju skúsenosť a názor na takéto dojčenie? Aby z pozície matky vysvetlila, prečo dojčí a ako to vníma?
Skúsenosť jednej matky: "Svoje dieťa som dojčila 5 rokov. Ženy, ktoré dojčia dlhodobo potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dojčením zažívajú. Túto potrebu veľmi dobre napĺňajú podporné skupiny dojčenia, v ktorých je možné stretnúť matky s bábätkami a deťmi rozličného veku. Vďaka týmto skupinám sa vytvárajú vzory, ktoré tieto matky potrebujú a vďaka ktorým si stále viac a viac uvedomujú, že dojčiť staršie dieťa je normálne." Pretože sa o dojčení staršieho dieťaťa vo všeobecnosti vie málo, sprevádza ho mnoho nesprávnych informácií, z ktorých niektoré boli pre mňa odstrašujúce. Medzi ne patria napríklad tieto výroky: „Je lepšie dieťa odstavi okolo 1 roka života, pretože neskôr je to ťažké.“ „Dojčenie staršieho dieťaťa nemá zmysel.“ Alebo: „Keď bude mať 2 roky, bude vás vyzliekať a robiť vám na verejnosti scény.“ Tieto výroky poukazujú na to, aké hlboké je nepochopenie dlhodobého dojčenia a ako málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa. A takmer určite málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa mimo domu. A práve takéto výroky často spôsobia, že aj ženy, ktoré svoje menšie dieťatko mimo domu dojčili, sa postupne začnú „hanbiť“ a schovávajú sa s dojčením staršieho dieťaťa doma. A napriek tomu, že staršie dojčiace sa deti mimo domu sú skôr raritou ako pravidlom, z nejakého dôvodu sa hovorí o deťom vyzliekajúcich matky a robiacich scény, ako keby to bol bežný jav. A pritom opak je pravdou. Dvojročné deti vedia byť aktívne, často náročné (a áno, niekedy robia scény bez ohľadu na to, či sú dojčené alebo nie) a dojčenie ich dokáže naspäť upokojiť a uľahčiť starostlivosť o ne.
Ďalší príbeh: Tu je popis jednej matky, ktorá svoju dcérku dojčila, až kým sa sama neodstavila: „Svojho prvého syna som dojčila 18 mesiacov a prestala som preto, že ma už všetci presviedčali, že už ho musím odstaviť. Radili mi, aby som postupne vypustila to dojčenie, ktoré je preňho najmenej dôležité, ale keď on mal rád dojčenie kedykoľvek. A keď som ho odmietala nadojčiť, tak plakal a plakal. Bolo mi ho ľúto, ale moja mama mi povedala, že musím byť silná, že ma len skúša. Odplakal si to celé on aj ja, boleli ma prsia a ja som mu tvrdila, že mliečko už nie je, napriek tomu, že sa na tričku mala škvrny od mlieka. Pri dcére som sa najviac hrozila odstavovania. Nechcela som to znovu zažiť. 18 mesiacov prišlo a odišlo a ja som sa nedovážila podstúpiť podobný proces ako pri synovi. V 20 mesiacoch som svoje dcére, ktorá veľmi dobre rozprávala, povedala: ,Mliečko už nie je.‘ A ona sa usmiala svojím neodolateľným úsmevom a povedala: ,To nevadí, ja mám „didi“ aj tak rada. Ukáž vyskúšam.‘ A veselo sa dojčila ďalej a ockovi večer povedala: ,Mamička si myslela, že mliečko nie je, ale didi mi mliečko dali.‘ Moja dcérka bola neodolateľná. Čokoľvek som jej povedala, vždy mala krásnu odpoveď. Raz jedla zmrzlinu a moja kamarátka sa jej spýtala, ,Je dobrá?‘ A moja dcérka jej odpovedala: ,Mliečko je lepšie.‘ A tak sme sa dojčili a ja som sa každé ráno budila s tým, že už dnes určite prídem na to, ako dcérke vysvetlím, že už ju dojčiť nebudem. Myslela som si, že dva roky by boli dobrý čas na odstavenie. Keď som dcérke povedala, že keď bude mať dva roky, tak už sa nebude dojčiť, odpovedala mi: ,Ale ja som chcela iný darček. Chcem tú knižku (ktorú sme videli v kníhkupectve) a tortu.‘ Potom dcérka v 2 a pol roku ochorela a nejedla vôbec nič, iba sa dojčila. Dojčenie jej zjavne pomáhalo a ja som si nedokázala predstaviť, čo by som bez dojčenia robila. Ale choroba prešla, a keď som je zo zvyku ponúkla dojčenie, na moje prekvapenie mi dcérka odpovedala: „Ale ja chcem zemiačiky s mäskom.“ A od toho momentu sa cez deň nedojčila. Zostalo nám dojčenie ráno, na zaspatie poobede, na zaspatie večer a v noci. Potom o mesiac dcérka prestala spávať poobede, a teda sa ani nedojčila. Navyše začala ráno vstávať veľmi skoro, a tak si ju manžel brával do kuchyne a pred odchodom do práce si spolu robili raňajky. Dcérka sa tým pádom ráno nedojčila. Zato v noci sa dojčila tak, že som si nemyslela, že niekedy prestane. Večer sa však začalo stávať, že som jej čítala rozprávku a ona zaspala skôr, ako sa stihla dojčiť. Približne v tomto období (to mala asi 3 roky) začala spať v kuse 6 hodín. Zostalo nám občasné dojčenie večer a pár dojčení v noci. Ale jednu noc sa dcérka vôbec nezobudila a ráno si uvedomila, že nepila mliečko, a tak to dohnala a povedala mi, aby som ju v noci na mliečko zobudila, lebo sa určite chce dojčiť. A skutočne sa ona sama v noci raz zobudila a dojčila sa. Lenže nasledujúce dve noci opäť nie. Na to mi povedala, že keď sa už nevládze dojčiť v noci, bude sa dojčiť ráno. A tak ráno vstala (o 5:30! - čo by som dala za to, aby sa nadojčila a naspäť zaspala!) a povedala mi, že sa určite chce dojčiť, ale najprv musí ísť za ockom. A keď ocko odišiel o siedmej do práce, sľúbila mi, že sa bude dojčiť, ale najprv musí dať raňajky bábikám. A tak šiel deň za dňom, počas týchto dní mi dcérka vždy sľúbila, že sa dojčiť bude, ale vždy bolo niečo dôležitejšie. A jedného rána prišla a povedala: ,Mami, už som na dojčenie príliš unavená.‘ Niet divu, bola odstavená. Mala skoro 4 roky. Bola spokojná a ja som bola šťastná, že som nemusela absolvovať žiadny plač, žiadne plné prsia. Na tieto okamihy s láskou spomínam.“
Ako odstaviť dieťa od dojčenia
9. Musí matka, ktorá dojčí dlhodobo dodržiavať nejaké špeciálne pravidlá v stravovaní resp. pitnom režime?
Nemusí, práve naopak. Predstava o tom, že sa počas dojčenia musia dodržiavať špeciálne pravidlá v stravovaní a v pitnom režime odrádza mnohé ženy od dojčenia, najmä dlhodobého. Za normálnych okolností platia pre dojčiace matky rovnaké pravidlá v stravovaní a v pitnom režime ako pre všetkých ostatných ľudí. Žiadne paušálne obmedzenia nie sú odôvodnené. Len čo začnete úspešne dojčiť, ako dlho by ste mali pokračovať? Tri mesiace? Šesť mesiacov? Rok? Materské mlieko nie je totiž iba jedlo. Antropológovia odhadujú, že prirodzený vek, dokedy sa dieťa môže dojčiť je dokonca viac ako dva roky.
Odstavenie je proces, kedy matka prestane dieťa dojčiť svojim materským mliekom. V ideálnom prípade je prvým krokom k odstaveniu dieťaťa zavedenie doplnkových potravín, ktoré sa podávajú spoločne s materským mliekom asi od šiesteho mesiaca. „Spočiatku však tuhá strava iba materské mlieko dopĺňa, ale postupne ho bude nahrádzať. Typické dieťa vo veku siedmych mesiacov stále získava 93 % kalórií z materského mlieka. A je to tak, celý proces odstavenia dieťaťa môže trvať tak dlho, ako bude mamička a dieťa chcieť: „Kedy ukončiť dojčenie je na vás,“ hovorí Sarah. Nech už sa rozhodnete začať s odstavovaním dieťaťa kedykoľvek, najlepšie je to robiť postupne. Náhle ukončenie dojčenia by vás mohlo vystaviť riziku hromadenia mlieka v prsníku, upchatie mliekovodu alebo mastitídy, a tiež by to bola náhla prudká zmena pre tráviaci a imunitný systém dieťaťa.
Niekedy si mamičky mylne myslia, že musia prestať dojčiť, aj keď tomu tak nie je. Pokiaľ sa vraciate do práce, dojčenie môže byť skvelým spôsobom, ako si počas veľkej zmeny vo vašich životoch zachovať blízkosť. Môžete pre dieťa odstriekavať mlieko v práci a ráno a večer si vyčleniť dojčenie ako príjemné okamihy, ktoré budete prežívať spoločne. „V ideálnom prípade začnite s obedňajším jedlom. „Pri príprave jedla dbajte na správnu hygienu. Je možné, že dieťa vypije počas 24 hodín menej odstriekaného mlieka ako keď pije z prsníka. Prsia si budú musieť zvyknúť na to, že produkujú menej mlieka a tak si pravdepodobne všimnete, že máte pocit, že sú plnšie a citlivejšie. Hneď, ako si telo na nový režim zvykne - obvykle po niekoľkých dňoch - každý deň vynechajte jedno ďalšie dojčenie. „Po prvom pôrode som mala komplikácie, veľa a rýchlo som schudla a tiež som trpela mastitídou. Mala som málo mlieka a po troch mesiacoch som musela prestať dojčiť,“ hovorí Jennifer, mama dvoch detí z Veľkej Británie. Hneď, ako začne dieťa okolo šiesteho mesiaca jesť pevnú stravu, zistíte, že sa bude prirodzene a postupne znižovať počet denných dojčení. Pokiaľ by ste však chceli počet dojčení znížiť ešte viac a dieťa má menej ako 12 mesiacov, robte to postupne, vypúšťajte jedno dojčenie a namiesto neho ponúknite dieťaťu fľašu. „Keď som sa rozhodla syna odstaviť, dojčila som ho trikrát denne a tiež dostával trikrát denne jedlo s desiatou. Postupne som nahradzovala každé dojčenie fľašou s mliečnou výživou - nechávala som si iba nočné dojčenie a to do 11 mesiaca,“ hovorí Ruth, mamička z Veľkej Británie.
Existuje niekoľko spôsobov, ako odvrátiť pozornosť dieťaťa od zmien, ktoré sa odohrávajú v jeho stravovacích návykoch. Niektoré mamičky ponúkajú miesto dojčenia pitie a desiatu, a tak sa stále udržujú pocit blízkosti. Môžete tiež zmeniť svoju každodennú rutinu, hrať s dieťaťom jeho obľúbenú hru alebo sa môžete s dieťaťom vy alebo váš partner pomaznať. Niektorým deťom bude trvať dlhšie, pokiaľ si na zmenu zvyknú, ale časom sa všetko zjednoduší. Pokiaľ sa rozhodnete, že koniec dojčenia necháte na rozhodnutí dieťaťa (známe ako riadené dieťaťom alebo prirodzené ukončenie dojčenia), bude proces odstavenia pravdepodobne pomalý a postupný. „Moja dcéra sa sama odstavila v štyroch rokoch“, hovorí Sarah, mamička z Veľkej Británie. „Postupne asi od tri a pol roka pila menej a menej. Potom sme boli na dovolenke a vyzeralo to, že na dojčenie zabudla. Vaše telo by malo mať dostatok času sa prispôsobiť, takže je nepravdepodobné, že budete zažívať nepríjemné pocity. „Odstavenie riadené dieťaťom bolo pre mňa to pravé, pretože môj syn nikdy nemal umelú výživu ani fľašu. Nechcela som ho teda naraz odstaviť a nedopriať mu dojčenie,“ hovorí Kelly, mamička z Veľkej Británie. „O dojčenie stratil záujem, keď mal dva a pol roka. Pokiaľ bolo dieťa až do tohto okamžiku dojčené, budete takmer určite musieť mlieko odstriekavať, aby ste zabránili jeho hromadeniu v prsníku. Niektoré ženy používajú odsávačku, zatiaľ čo iné radšej dávajú prednosť ručnému odstriekavaniu. Aj keď môžu byť prsníky zo začiatku opuchnuté a citlivé, prispôsobia sa. Materské mlieko obsahuje srvátkovú bielkovinu nazývanú spätnoväzbový inhibítor laktácie (FIL). Užívanie paracetamolu alebo ibuprofenu môže tiež pomôcť zmierniť bolesti (aj keď ibuprofen má u žien s astmou kontraindikáciu). „Keď mala moja dcéra osem mesiacov, musela som náhle prestať dojčiť, pretože som musela brať silné lieky proti bolesti,“ hovorí Peggy, mamička zo Švajčiarska. „Bolo to pre mňa veľmi ťažké - dcéra stále hľadala moje prsníky a plakala. Keď som ju kŕmila z fľaše, pevne som ju držala v náručí, aby som sa uistila, že je všetko v poriadku. Aj keď je dojčenie prírodný antikoncepčný prostriedok, nie je spoľahlivý. Je nepravdepodobné, že bude účinný po dobu šiestich mesiacov alebo pokiaľ výhradne nedojčíte. Tehotné mamičky niekedy dostávajú protichodné rady ohľadom toho či majú dieťa odstaviť. Nie niektoré mamičky zistia, že ich staršie dieťa sa samo prirodzene prestane počas tehotenstva dojčiť alebo začne niektoré dojčenia vynechávať. Pokiaľ chcete otehotnieť a potrebujete k tomu lekársku pomoc, lekári vám počas dojčenia nepredpíšu niektoré lieky na plodnosť. Či už sa rozhodnete ukončiť dojčenie kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom, urobte to šetrne, pre seba aj pre dieťa. „Moje telo sa s odstavením vysporiadalo celkom dobre, ale psychicky ma to vzalo. Bolo to niečo, čo sme tak dlho spoločne zdieľali a potom to skončilo“ hovorí Jane, mama dvoch detí z USA. „Pracovala som dlho, päť dní v týždni a vďaka dojčeniu som sa cítila v živote svojich detí veľmi dôležitá.
Kedy je vhodné odstaviť dieťa od dojčenia?
Začnime ale otázkou, ktorá trápi mnohé z vás: „Kedy je ten správny čas na odstavenie?“ na odstavenie však neexistuje univerzálny „správny čas“. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je však ideálne dojčiť dieťa až do ukončeného šiesteho mesiaca. Následne by ste mali okrem materského mlieka začať aj s príkrmami až do veku dvoch rokov. Vychádzajte predovšetkým z potrieb a pohodlia matky aj dieťaťa, pretože len vtedy môže byť dojčenie prospešné pre obidve strany.
Dôvody, prečo ženy dieťa odstavia skôr
Napriek tomu, že existujú odporúčania kojiť až dovtedy, kým sa dieťa samo prirodzene neodstaví, nie vždy je to tak možné alebo vhodné. Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa matky môžu rozhodnúť ukončiť dojčenie skôr, než to dieťa samo naznačí. Medzi tieto dôvody patrí: návrat do práce, zdravotné komplikácie, presvedčenie, že nastal správny čas na zmenu. Dôležité je si uvedomiť, že rozhodnutie o odstavení je vždy na matke, ktorá má na svoje rozhodnutie oprávnené dôvody.
Signály, že je dieťa pripravené na odstavenie
Farmaceutka Lucia Eliášová upresňuje: „To, že dieťatko prsník odmietne, neznamená odstavenie bábätka. Dôvody odmietnutia zvyknú byť rôzne: napr. vonkajšia alebo vnútorná bolesť bábätka (napr. prerezávanie zúbkov), upchatý noštek (bábätko nedokáže dýchať a sať z prsníka súčasne), vyčerpanie množstva mlieka, dlhá neprítomnosť matky a rôzne iné dôvody.“ Namiesto hľadania presného momentu sa však snažte vnímať aj signály od vášho dieťaťa. Dôverujte svojmu rodičovskému inštinktu a berte tiež do úvahy vlastné pohodlie a potreby. Dieťa je pripravené na odstavenie vtedy, keď: má znížený záujem o dojčenie, má zvýšený apetít na pevnú stravu, je počas kŕmenia roztržité a zdá sa, že rýchlo stráca záujem, vydrží dlhšie medzi kŕmeniami, napríklad 3-4 hodiny, zaspí aj bez dojčenia pred spaním, došlo k zmenám v spánkovom režime.
Ako bezbolestne odstaviť dieťatko od kojenia?
Postupne znižujte množstvo materského mlieka. V prípade, že sa rozhodnete pre odstavenie, je najmiernejšou a najmenej stresujúcou metódou postupné znižovanie frekvencie dojčenia. Začnite tým, že vynecháte jedno dojčenie počas dňa a nahradíte ho inou aktivitou alebo kŕmením. Potom postupne, podľa reakcií a potrieb dieťaťa, znižujte aj ďalšiu frekvenciu dojčenia.
Doplňte potrebné živiny. Materské mlieko je kompletným zdrojom všetkého, čo dieťa potrebuje pre svoj správny vývoj. Ak sa rozhodnete prestať s dojčením, zabezpečte, aby vaše dieťa dostalo všetky potrebné živiny iným spôsobom. Zamerajte sa na vyváženú stravu, ktorá by mala zahŕňať dostatok probiotík a prebiotík, ako aj iných dôležitých látok. Nezabúdajte ani na vhodné príkrmy. U starších detí je možné dojčenie nahradiť mliečnou kašou, mliečnymi výrobkami, alebo umelým mliekom doplneným ovocím a zeleninovými príkrmami. Učte dieťa na nové chute a textúry, a snažte sa, aby bol celý tento proces vzrušujúci a aby si ho obľúbilo.
Nájdite alternatívy, ako ho upokojiť. Dojčenie je pre bábätká upokojujúce, preto majte pripravené alternatívne spôsoby upokojenia. Pomôcť im môže jemné hojdanie, spievanie uspávaniek, cumlík alebo hryzátka na hryzenie. Zapojte aj otecka, napríklad po upokojení ho požiadajte, nech ho skúsiť hojdať alebo nosiť v šatke práve on.
Nezabudnite na blízkosť a rozptýlenie. Odstavenie prináša pre matku aj dieťa plno rôznorodých emócii. Keď dojčíte, vaše dieťa u vás hľadá nielen potravu, ale aj útechu a lásku. Po ukončení dojčenia je preto dôležité nájsť spôsoby, ako tieto potreby dieťaťa uspokojiť inak. Nahradiť spoločné chvíle dojčenia môžete napríklad intenzívnym maznaním a objímaním. Okrem toho hľadajte aj ďalšie spôsoby, ako dieťa zaujať a zabaviť. Môžete si spoločne prečítať rozprávku, stráviť čas hraním rôznych hier, alebo sa vybrať von na ihrisko a užiť si hru na čerstvom vzduchu.
Nebojte sa poradiť a vyrozprávať. Počas tohto prechodného obdobia nepodceňujte potrebu podpory a poradenstva. Hovorte o svojich pocitoch s partnerom, priateľmi alebo sa poraďte s odborníkmi. Nezabúdajte, že je to normálny vývojový krok a je v poriadku, ak vám pri tom viac pracujú emócie a cítite sa bezmocne, nostalgicky alebo sa vo vás hromadia iné pocity. Zvládnite odstavenie od kojenia
Pamätajte, že odstavenie je nielen o konci jednej etapy, ale aj o začiatku novej. Je to čas, keď sa vaše dieťa učí novým spôsobom a objavuje nový svet okolo seba. Pre vás, ako rodiča, je to príležitosť na posilnenie väzby s dieťaťom cez nové aktivity a zdieľané chvíle. „Hlavne sa neľakajte, ak to bude trvať vášmu drobcovi dlhšie a buďte vytrvalé, každé dieťatko a každá situácia sú iné. Dôležité je, aby ste práve vy boli presvedčená, že to, čo robíte, je správne, inak bábätko akékoľvek vaše spochybňovanie vycíti a môže sa celý proces predĺžiť a skomplikovať,“ dodáva farmaceutka Lucia Eliášová. Pokiaľ sa rozhodnete pre odstavenie, robte to s láskou a trpezlivosťou. Dúfame, že rady a informácie poskytnuté v tomto článku vám pomôžu pri tejto dôležitej životnej etape.
