Ochorenie alebo úraz dieťaťa sú nočnou morou každého rodiča. Žiaľ, niekedy sa im jednoducho nepodarí vyhnúť. Na to, ako v takejto situácii postupovať, kedy zachovať chladnú hlavu a kedy je nevyhnutná okamžitá lekárska pomoc, sme sa opýtali pediatra MUDr. V súvislosti s chrípkovou epidémiou, preplnenými ambulanciami a detskou pohotovosťou sa začala diskusia o tom, kedy s dieťaťom navštíviť lekára a kedy postačí liečba doma. Mnoho rodičov sa totiž bojí, aby niečo nezanedbali.
Posledná sezóna akútnych respiračných ochorení bola taká, akú sme v posledných rokoch nezažili. Počet pacientov bol v porovnaní s uplynulým sezónami, ale aj s inými časťami roka vysoký. V uplynulých rokoch počas pandémie sa infekčné ochorenia až tak výrazne nešírili, čo vyplýva aj z toho, že ľudia boli opatrní a v prípade akýchkoľvek príznakov sa dobrovoľne izolovali. Pandémia spôsobila, že sme ako spoločnosť citlivejší aj na najmenšie príznaky choroby. Pred covidom nebolo nezvyčajné, že dieťa prišlo do školy alebo do škôlky so soplíkom, ak nemalo iné vážnejšie príznaky. Pandémia nás skutočne vycvičila sledovať aj diskrétne prejavy ochorení. Rodičia sa s týmito situáciami denne stretávajú. Treba si však uvedomiť, že „soplíky“ nemusia byť vždy prejavom respiračnej infekcie, môže to byť bežná reakcia na chlad, pri príchode z chladnejšieho prostredia, prípadne aj prejav alergie. Rovnako aj kašeľ je primárne obranná reakcia organizmu na rôzne aj neinfekčné stimuly. Po prekonaní infekčnej fázy akútnej respiračnej infekcie je bežný takzvaný postinfekčný kašeľ, ktorý môže pretrvávať týždne aj mesiace.
Kedy je nevyhnutná návšteva lekára?
Ak má dieťa horúčku, ktorá dobre reaguje na podané lieky, dieťa je čulé a schopné prijímať stravu, nepredpokladáme závažný stav. Spozornieť treba vtedy, ak dieťaťu aj napriek podaniu liekov horúčka neklesá, dieťa je malátne, apatické, prípadne je pri respiračnej infekcii dýchavičné - nevládze sa hrať, rozprávať, dýcha rýchlo alebo počuť abnormálne zvuky pri dýchaní. V tomto prípade by určite mal dieťa vyšetriť lekár. Tieto situácie však treba hodnotiť individuálne a neexistuje univerzálna odpoveď.
BRATISLAVA - K pediatrovi je potrebné ísť s dieťaťom vtedy, ak voľnopredajné lieky nezaberajú alebo ak mu po podaní antipyretík neklesá vysoká horúčka. "Nepotrebujeme, aby sme teplotu pri ochorení dieťaťa dostali do normálnych hodnôt, teda pod 37 stupňov Celzia. My chceme, aby telo malo teplotu, keď je choré, pretože pri vyššej teplote sa nemôžu vírusy a baktérie množiť, nemajú optimálne podmienky," uviedla pediatrička. Dodala, že imunitné mechanizmy, ktoré pomáhajú vyliečiť dieťa, fungujú lepšie pri vyššej teplote.
Prokopová ďalej uviedla, že kašeľ je pri ochorení dýchacích ciest prirodzeným fyziologickým reflexom organizmu. "Kašeľ zabraňuje šíreniu infekcie do dolných dýchacích ciest," zdôraznila. Návštevu pediatra odporúča zvážiť pri intenzívnom, najmä suchom kašli, namáhavom dýchaní, hnačke alebo napríklad známkach dehydratácie dieťaťa.
V súvislosti s liečbou nádchy pediatrička neodporučila užívanie lokálnych antibiotických prípravkov do nosa. Priblížila, že ani sfarbenie hlienov dieťaťa nemusí byť dôvodom na podanie lokálnych antibiotík. "Zelené hlieny neznamenajú bakteriálnu infekciu, zelená farba hlienu je spôsobená rozpadnutými imunitnými bunkami," spresnila.
K pediatrovi je potrebné ísť s dieťaťom vtedy, ak voľnopredajné lieky nezaberajú alebo ak mu po podaní antipyretík neklesá vysoká horúčka. "Nepotrebujeme, aby sme teplotu pri ochorení dieťaťa dostali do normálnych hodnôt, teda pod 37 stupňov Celzia. My chceme, aby telo malo teplotu, keď je choré, pretože pri vyššej teplote sa nemôžu vírusy a baktérie množiť, nemajú optimálne podmienky," uviedla pediatrička. Dodala, že imunitné mechanizmy, ktoré pomáhajú vyliečiť dieťa, fungujú lepšie pri vyššej teplote.
Najčastejšie chyby a mýty rodičov pri liečbe detí
Za najvážnejšiu chybu považujem nečinnosť, resp. obavu rodiča niečo spraviť alebo podať a radšej ísť ihneď lekárovi. Denne sa stretávame s prípadmi, keď deti nedostanú bežné voľnopredajné lieky proti horúčke a bolesti. Obidva príznaky predstavujú zásadný diskomfort pre dieťa, pritom je ich možné veľmi jednoducho ovplyvniť. Veľa rodičov často ani nevie udať dôvod, prečo lieky nepodali. Niektorí lieky nemali doma, iní tak konali úmyselne, aby sme verili, že dieťa skutočne má horúčku. Medzi ďalšiu častú chybu patrí podanie nedostatočných dávok liekov. Dožadovanie sa antibiotickej liečby zo strany rodiča, aj keď to nie je potrebné, je takisto častý fenomén. V dnešnej uponáhľanej dobe nemáme ani čas byť chorí a to isté požadujeme aj od dieťaťa: aby sa čím skôr vyliečilo a išlo do školy a my do práce.
Zásadná chyba súčasnej doby je skutočne to, že je uponáhľaná, inak povedané, nemáme čas byť ani chorí. Čo sa týka granulátov s paracetamolom, treba si uvedomiť, že vzhľadom na obsah liečiva nie sú vhodné pre malé deti. Ďalej treba poznamenať, že horúčka je primárne obranná reakcia organizmu a do 38 stupňov Celzia je prospešná pre imunitné procesy.
Medzi zaužívané mýty patrí asi to, že po zjedení rôznych látok alebo liekov vykonávame „výplach žalúdka“. Tento výkon sa v súčasnosti využíva v minimálnej miere. Dôvodom je riziko komplikácií, ktoré sa môžu vyskytnúť. V prípade podozrenia, že dieťa mohlo zjesť niečo, čo by nemalo, je kľúčové zachovať pokoj, nerobiť unáhlené rozhodnutia, ako je napríklad vyvolávanie vracania, podávanie mlieka a podobne.
Prevencia chorôb u detí
Osobne považujem za najvážnejšiu chybu z hľadiska prevencie odopieranie vakcinácie. Ide o najefektívnejší nástroj primárnej prevencie, teda zabránenie vzniku ochorenia u pacienta.
Úrazy detí a prevencia
Úrazy sú, bohužiaľ, neoddeliteľnou súčasťou detského veku. Stretávame sa s nimi celoročne, ale pomyselný vrchol výskytu je počas jarných a letných mesiacov. Medzi časté úrazy patria rôzne odreniny, tržné rany, ale aj zlomeniny, ktoré vznikajú počas športu, hry alebo iných bežných detských aktivít. Pomerne závažné úrazy môžu vznikať pri obľúbenej detskej aktivite, a to skákaní na trampolíne.
Prípady, keď deti zjedia, čo by nemali, patria medzi našu takmer každodennú prax. Na našom pracovisku ročne ošetríme viac ako 300 pacientov v súvislosti s rôznymi formami otráv, resp. Sezónnosť pozorujeme skôr v zmysle požitej látky. V súvislosti s väčším pohybom detí vo vonkajšom prostredí počas jarných a letných mesiacov sú častejšie prípady zjedenia rôznych častí rastlín a bobúľ, napríklad tisu, ľuľkovca alebo aj konvalinky. V tomto prípade sa bavíme hlavne o deťoch v dojčenskom a predškolskom veku. Každá z týchto neúmyselných otráv vychádza z nepozornosti rodiča alebo inej sprevádzajúcej osoby.
Aj keď sa stále snažíte robiť všetko, čo je vo vašich rodičovských silách, úrazu alebo chorobe sa niekedy vyhnúť nedá. Detské životné poistenie od Generali poskytne „bolestné“ v prípade nepríjemných zlomenín, popálenín či poranení spôsobených napadnutím zvieraťom.
Preventívne prehliadky u pediatra
S narodením dieťaťa vás čaká mnoho povinností. Jedna z prvých vecí, ktorú je potrebné urobiť po príchode z pôrodnice domov, je kontaktovať detského lekára, ku ktorému ste svoje dieťatko prihlásili ešte pred jeho narodením. Dohodnite s ním termín vstupnej prehliadky, ktorá by sa mala uskutočniť do troch dní od prepustenia z pôrodnice. Lekár vás určite objedná tak, aby ste sa v čakárni nestretli s chorými pacientami. Niektorí pediatri dokonca dochádzajú za novorodencami domov, nehanbite sa na túto možnosť spýtať.
Prvá prehliadka do 48 hodín po prepustení z nemocnice
Prvá prehliadka sa vykonáva v domácom prostredí do 48 hodín po prepustení novorodenca z nemocnice. Ide o komplexné pediatrické vyšetrenie vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa, založenia zdravotnej dokumentácie. Pri vyšetrení sa posudzuje celkový stav dieťaťa, koža a svalový tonus (napätie). Hodnotí sa tvar a veľkosť veľkej fontanely (je to mäkké väzivové miesto na lebke medzi kosťami, postupne sa samo na kosť mení), ďalej sa pozornosť lekára zameriava na švy (sú to pevné väzivové spojenia kostí lebky, nemali by predčasne zrásť), obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia. Lekár dieťaťu popočúva srdiečko. Všíma si stav pupka, slabiny, pulzáciu tepien, stav semenníkov u chlapcov, ďalej symetriu dolných končatín i pohyblivosť bedrových kĺbov. Vyšetria sa novorodenecké reflexy. Poskytne sa poradenstvo rodičom, ako správne dojčiť.
Ďalšie preventívne prehliadky v prvom roku života
V prvom roku a pol života absolvuje vaše bábätko niekoľko preventívnych prehliadok. Spočiatku budú častejšie, ale čím bude vaše dieťa staršie, tým dlhšie budú intervaly medzi jednotlivými návštevami ordinácie. Druhá návšteva lekára by sa mala uskutočniť v dvoch týždňoch dieťaťa, ďalšia potom v šiestich týždňoch a ďalej v 3, 6, 8, 10, 12 a 18 mesiacoch veku.
Prehliadky v prvom roku života:
- 2. preventívna prehliadka do 4. týždňa veku: Dieťa sa celkovo vyšetrí, prehliadka prebieha v podstate rovnako ako tá prvá, podobné budú aj tie nasledujúce, len s malými odchýlkami (niečo sa sledovať prestane, iné naopak začne). Pediater dieťa váži a zmeria. V porovnaní s prvou prehliadkou zhodnotí veľkosť pečene a fyzikálny nález na pľúcach. Vyšetrí psychomotorický vývin (v polohe na brušku dá dieťa hlavičku do strany, na chrbátiku otáča hlavu, kope nožičkami...). Otázky pediatra smerujú i na dojčenie a jeho podporu. Najneskôr v štvrtom týždni života ide každé dieťa na prehliadku k ortopédovi, ktorý urobí klinické a ultrazvukové vyšetrenie bedrových kĺbov.
- 3. preventívna prehliadka v 5. až 7. týždni: Prebieha rovnako ako predchádzajúca prehliadka. Vyšetrí sa psychomotorický vývin (zdvih hlavy na brušku, fixácia blízkych predmetov či blízkych ľudí pohľadom a podobne).
- 4. preventívna prehliadka v 8. až 10. týždni: Rovnaký obsah ako predtým. Lekár naďalej sleduje stav psychomotorického vývoja (v ľahu na brušku sa dieťa dokáže opierať o lakte, hrá sa s ručičkami, dvíha nohy).
- 5. preventívna prehliadka v 3. až 4. mesiaci: Rovnaký obsah ako predtým, začína sa ale sledovať stav pohlavných orgánov. Psychomotorika: držanie hlavičky, kvalita vzoprenia na lakťoch, záujem o hračku. Základné očkovanie prvou dávkou hexavakcíny proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde typu B, invazívnym hemofilovým nákazam a detskej obrne a súčasne s hexavakcínou základné očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Obe vakcíny sa môžu podať súčasne, ale je možné ich aj rozdeliť.
- 6. preventívna prehliadka v 5. až 6. mesiaci: Pediater môže orientačne vyšetriť i moč, viac si všíma sluchu dieťaťa a jeho reakcie. Čo sa týka psychomotorického vývoja, dieťa sa začína pretáčať, hrá sa s nožičkami, dokáže ich zdvihnúť do veľkej výšky. Podáva sa druhá dávka hexavakacíny a pneumokokovej vakcíny, ak to dovolí zdravotný stav dieťaťa.
- 7. preventívna prehliadka v 7. až 8. mesiaci: Okrem merania, váženia, zhodnotenia celkového stavu sa lekár viac venuje dentícii (prerezávanie zubov), orientačne vyšetrí sluch a zrakovú ostrosť. Skontroluje psychomotoriku (obracanie na bruško, lozenie, vzpieranie sa na nohách v polohe na chrbátiku). Informuje o možnosti fluorizácie zubov, ktorú je najlepšie zveriť do rúk špecialistu a jej hlavným cieľom je zmierniť vznik zubných kazov.
- 8. preventívna prehliadka v 9. až 10. mesiaci: Robia sa všetky vyšetrenia ako v uplynulých mesiacoch. Kontrola psychomotoriky (kľak na všetkých štyroch končatinách, lezenie, vzpriamený sed, používanie štipcového úchopu), sluchu a zrakovej ostrosti.
- 9. preventívna prehliadka v 11. až 12. mesiaci: Všetko ako na predchádzajúcich prehliadkach. Kontrola psychomotoriky (natrénované vstávanie pri nábytku, prvé krôčiky, v kľaku dokáže uvoľniť jednu ruku a chytiť ňou hračku).
V druhom týždni sa bábätkám obyčajne predpisuje vitamín D, ktorý je dôležitý pre posilnenie kostí, vstrebávanie ostatných vitamínov, pre správny vývoj nervovej sústavy a imunity. Pediater pri každej prehliadke sleduje celkový psychomotorický vývoj dieťaťa. Zaujímajú ho jeho pohybové zručnosti, pričom sa najprv zameriava na hrubú motoriku a v necelom roku venuje vyššiu pozornosť aj vývoju jemnej motoriky. Vedľa toho si zaznamenáva hmotnostné prírastky, dĺžku dieťaťa, obvod jeho hlavičky a hrudníka, ako aj uzatváranie veľkej fontanely na hlavičke. Lekár tiež pravidelne kontroluje zrak a sluch. Približne od ôsmich mesiacov sleduje i prerezávanie zúbkov a okolo jedného roka tiež vývoj reči. Nie je dôležité, aby vaše dieťa presne „zapadalo do tabuliek“, v prvom roku života môžu byť rozdiely medzi rovnako starými deťmi pomerne veľké.
Ešte než bude vášmu bábätku jeden mesiac, odošle vás detský lekár k ortopédovi. Ten vykoná sonografické vyšetrenie bedrových kĺbov a skontroluje správne postavenie bedrových kĺbov, dĺžku končatín a odpor a stabilitu bedrového kĺbu v pokoji a v pohybe. Sleduje tiež vývoj osifikačných jadierok v hlavici stehennej kosti. Druhá kontrola bedier nasleduje na konci šestonedelia. Ďalšie potom v troch a prípadne v šiestich mesiacoch veku dieťaťa.
Pediatri často plánujú spoločne s preventívnymi prehliadkami aj očkovanie. Sledujte preto očkovací kalendár a nebojte sa poradiť s lekárom, aká pre a proti jednotlivé očkovanie detí prináša.
Po 18 mesiacoch veku dieťaťa nasleduje jedna preventívna prehliadka a medzi 3. a 15. rokom veku jedna preventívna prehliadka raz za dva roky.
Kedy meniť pediatra?
Všeobecný lekár s atestáciou z pediatrie ošetruje deti do dovŕšenia 18 rokov + 364 dní. Všeobecný lekár s atestáciou alebo certifikátom z dorastového lekárstva ošetruje pacientov od 19 do 26 rokov. Po tomto veku je potrebné zmeniť ošetrujúceho lekára a vybrať si všeobecného lekára pre dospelých.
