Dospievajúce deti a priateľstvá: Ako sa v tom zorientovať?

Dospievanie je náročné obdobie plné zmien, hľadania identity a budovania vzťahov. Pre rodičov to znamená učiť sa, ako podporovať svoje dieťa pri osamostatňovaní sa, a zároveň si udržať pevné puto. V tomto článku preskúmame, ako dospievajúce deti vnímajú priateľstvá, ako sa mení ich vzťah s rodičmi a ako môžu rodičia efektívne komunikovať a podporovať svoje deti v tomto dôležitom období.

Význam kamarátov v období dospievania

Vety o nevhodných kamarátoch počúvajú deti v puberte z úst rodičov neustále. Dospievajúce deti sa prirodzene začínajú od rodičov osamostatňovať a hľadajú svoju vlastnú tvár, preto chcú byť iní a nedajú sa viesť za ručičku. Na tzv. spoločenské dospievanie majú dôležitý vplyv skupiny vrstovníkov, ktorých názory majú často prednosť pred „zastaranými“ názormi rodičov. Skrátka, rozhodujú pravidlá skupiny kamarátov, s čím tiež súvisí veľmi silná potreba mať niekoho blízkeho, komu sa dieťa môže zdôveriť a komu môže bezvýhradne veriť.

Dospievajúcemu dieťaťu pomáha priateľstvo prekonávať problémy a sú pre neho dôležité práve rôzne debaty a rozhovory s rovesníkmi, u ktorých nachádza pochopenie. V priateľskom vzťahu sa dospievajúci učí chápať názory a city iných, prejaviť svoje vlastné, dohodnúť sa. Podľa psychológov, pravé a skutočné priateľstvo môže oslabiť črty sebectva, márnomyseľnosti, závisti a ďalších negatívnych vlastností. Priateľské vzťahy s rovesníkmi obvykle bývajú pomerne silné a v partii kamarátov s podobnými záujmami má jednotlivec pocit istoty, ktorý je preňho veľmi dôležitý. V očiach dospievajúceho pubertiaka zrazu rodičia a rodina strácajú na význame a prvú priečku hodnôt jednoznačne obsadia kamaráti, partie a prvé intímne vzťahy.

Kamarátky sú tie, s kým dievčatá zdieľajú svoje každodenné zážitky. A to nie je len nejaká fráza - je to biologická potreba. Hormonálne zmeny, ktorými prechádzajú, podnecujú ich sociálne zručnosti, a dievčatá tak „túžia“ po bezpečí ženského priateľstva. Udržiavanie priateľstva je zásadné pre to, ako dospievajúce dievčatá vnímajú samy seba a svoj úspech. Pre rodičov je dôležité, aby vzťahy svojej dcéry s jej kamarátkami nijako nebagatelizovali. Nehovorte jej teda, že čas, ktorý s nimi trávi, nie je dôležitý.

Predpubertálne obdobie: Príprava na zmenu

Už v predpubertálnom období, od 9. do 12. roku, deti vo zvýšenej miere potrebujú citové porozumenie, duševnú oporu a osobu, ktorej môžu dôverovať. Keď toto očakávanie podľa ich predstáv nesplnia rodičia či aspoň jeden z nich, začnú sa od nich odpútavať, pričom autorita rodičov slabne. Rodičia by preto mali brať na zreteľ, že rast sebavedomia ich detí v tomto období je prirodzený proces, podobne ako ich túžba po väčšej samostatnosti. Pre dieťa má zrazu väčšiu hodnotu kamarátstvo, opierajúce sa o spoločné záujmy, koníčky, spoločnú túžbu po dobrodružstve, o úsilie rozlúštiť nepoznané tajomstvá života. Medzi svojimi kamarátmi sa dokážu vyjadrovať otvorene, smelo prezentujú svoje názory, city.

V predpubertálnom období sa zrazu deti necítia byť deťmi a tak podvedome odmietajú rodičom dovtedajšiu slepú poslušnosť a prejavujú nespokojnosť, ak sa nimi zaobchádza ako s „malými“. Keďže začínajú objavovať samy seba ako samostatné osobnosti, vzrastá nielen ich sebavedomie, ale aj uplatňovanie vlastnej vôle, podľa ktorej sa aj riadia. Dochádza u nich k prvým pokusom kritického posudzovania konania a správania rodičov či učiteľov. Pokiaľ rodičia neregistrujú tieto zmeny predpubertálneho vývoja a chcú stoj čo stoj vychovávať deti tvrdou rukou, nevyhnutne musí dôjsť k prvým stretom názorov a konfliktom. Na každý zákaz a príkaz dieťa reaguje neposlušnosťou a vzdorom. Stáva sa citlivejším a emocionálne ľahšie zraniteľným. Zárukou dobrých vzťahov medzi rodičmi a deťmi pred pubertou je vecná, pokojná a priateľská komunikácia, ktorou rodičia dajú najavo svoju dôveru a vážnosť voči svojim potomkom. Priateľskejší prístup okreše vzdor dieťaťa, oslabí konfliktné správanie, pričom neutrpí ani rodičovská autorita, ktorú by sa malo dieťa naučiť rešpektovať na základe správne podchytenej výchovy ešte pred vypuknutím „hlavnej“ etapy dospievania dieťaťa.

Pubertálne priateľstvá: Hľadanie identity a pochopenia

Ide o závažné obdobie medzi 12. a 17. rokom života každého dieťaťa. Prechod medzi detstvom a dospelosťou. Sprevádzajú ho najdynamickejšie zmeny, dochádza k fyziologickému pohlavnému dozrievaniu, druhému obdobiu vzdoru a ďalšej kríze rodičovskej autority. Na tzv. spoločenské dospievanie majú dôležitý vplyv skupiny vrstovníkov, ktorých názory majú často prednosť pred „zastaranými“ názormi rodičov. Skrátka, rozhodujú pravidlá skupiny kamarátov, s čím tiež súvisí veľmi silná potreba mať niekoho blízkeho, komu sa dieťa môže zdôveriť a komu môže bezvýhradne veriť.

Dospievajúcemu dieťaťu pomáha priateľstvo prekonávať problémy a sú pre neho dôležité práve rôzne debaty a rozhovory s rovesníkmi, u ktorých nachádza pochopenie. V priateľskom vzťahu sa dospievajúci učí chápať názory a city iných, prejaviť svoje vlastné, dohodnúť sa. Podľa psychológov, pravé a skutočné priateľstvo môže oslabiť črty sebectva, márnomyseľnosti, závisti a ďalších negatívnych vlastností. Priateľské vzťahy s rovesníkmi obvykle bývajú pomerne silné a v partii kamarátov s podobnými záujmami má jednotlivec pocit istoty, ktorý je preňho veľmi dôležitý.

Na začiatku záujmu o opačné pohlavie ešte nadväzovaniu vzťahov bráni hanblivosť, neskúsenosť i emocionálna nezrelosť. Tieto tzv. hravé kontakty sú spočiatku platonické a podporené skôr fantazírovaním ako skutočnými činmi. Hoci, aj toto oťukávanie v období puberty postupne pominie, až napokon dôjde k prvej sexuálnej skúsenosti.

Vplyv priateľstiev na zdravie

Kamarátstva malých chlapcov sú plné radosti a hier, keď sa naháňajú sa, vykrikujú, pretekajú. Časom však môžu prerásť do stabilných vzťahov, založených na dôvere, porozumení a podpore. Výsledky preukázali, že tí muži, ktorí trávili v detstve svoj čas s priateľmi, mali o 20 rokov neskôr nižší krvný tlak a nižšie BMI. Napríklad sa ukázalo, že podpora spoločnosti môže hrať dôležitú úlohu v strese, ktorému deti čelia. Navyše kamaráti sú aj akýmsi ochranným štítom proti šikanovaniu. Hoci kľúčovú rolu v takomto prípade stále zohrávajú rodičia, najmä v prípade, keď sú už deti staršie a keď sa prvýkrát začínajú stretávať so šikanovaním, sú to práve priatelia, ktorí dokážu efektívne pomôcť ohrozenému dieťaťu vyrovnať sa so stresom.

Rodičia na druhej koľaji? Udržiavanie vzťahu s dospievajúcim dieťaťom

Nejeden rodič sa už zamyslel nad otázkou, prečo sú pre jeho dospievajúce dieťa dôležitejší kamaráti ako istota a zázemie v rodine. Deti v puberte si vo svojom v novom, poznávacom období ani neuvedomujú, že rodičia boli, sú a budú pre nich tými najdôležitejšími osobami v živote. Dospievajúce deti prekonávajú ďalšiu vývinovú etapu, počas ktorej sa snažia vymaniť z „detinského“ područia svojich „stvoriteľov“ a unikajú do azylu ku kamarátom, bez ktorých akoby nič nefungovalo. A robia tak všetci tínedžeri bez rozdielu, či už majú prísnych alebo kamarátskych rodičov.

Keď deti vstupujú do obdobia dospievania, často svoju pozornosť presúvajú od rodičov ku svojim priateľov. Niektorí rodičia túto zmenu znášajú ťažšie, ale psychológovia zdôrazňujú, že netreba mať obavy, že by deti prestávali mať rady svoju rodinu. Ony chcú len viac preskúmať okolitý svet a túžia si budovať aj vzťahy so svojimi rovesníkmi. V tomto procese spoznávania širšieho okolia a odpútavania sa od rodiny sa niektorým deťom môžu zdať rodiča akísi zvláštni. Toto je však normálny jav, väčšinou po čase zmizne. Rodičia práve v tejto fáze májú strach, že sa im dieťa vzďaľuje a že ho nebudú môcť primerane usmerniť a ochrániť. Aj keď je veľmi časté, že sa pocit vzdialenia, stres a náročné emócie objavia, neznamená to však, že rodičia nevyhnutne strácajú spojenie so svojím dieťaťom.

Zostať v blízkom kontakte so svojím dieťaťom, ktoré je v pube, je dôležité nielen pre spokojnosť rodičov, ale aj pre blaho dospievajúceho. Je dokázané, že úzka väzba medzi rodičmi a dospievajúcimi je spojená so zdravým duševným zdravím, s rozhodovaním, úspechmi v škole, pocitmi spolupatričnosti a vysokou sebaúctou. Inými slovami, silné spojenie môže pomôcť vášmu dieťaťu lepšie zvládať problémy v škole, šikanu, rizikové správanie a pocit samoty. Nie je to vždy ľahké, ale pri dobrom plánovaní a premyslení si jednotlivých aktivít, sa blízke vzťahy budovať dajú. A hlavne sa nevzdávajte. Aj keď sa dieťa občas tvári tak, že vás nepotrebuje, v skutočnosti chce zostať nablízku. Možno budete určitý čas iba vy iniciovať komunikáciu a spoločné aktivity, ale ak vydržíte, výsledky sa dostavia.

Komunikácia s dospievajúcimi: Kľúč k porozumeniu

Komunikácia s deťmi v čase puberty je niekedy náročná. Dieťa v puberte túži po nezávislosti, samostatnosti, hľadá spôsoby vlastného sebavyjadrenia. Z tohto dôvodu sa snaží získať od rodičov odstup. To je zároveň jeden z dôvodov, prečo vaše deti v puberte už nechcú zdieľať všetko s vami, ako tomu bolo až doteraz. Druhým dôvodom je skutočnosť, že vaše dorastajúce deti žijú v kultúre, ktorá sa líši od kultúry dospelých. Deti v puberte uznávajú iné hodnoty, vyznačuje sa iným vkusom, iným zmyslom pre humor ako generácia ich rodičov. Dospievajúca mládež chápe veci inak ako vy a vy zase naopak nedokážete vidieť veci tak ako oni. Z tohto dôvodu je niekedy ťažké nájsť spoločný námet na rozhovor. Tretí dôvod, prečo môžu nastať ťažkosti v komunikácii, spočíva v nesprávnych postupoch pri komunikácii rodičov s deťmi.

Chyby v komunikácii a ako sa im vyhnúť

V uvedenom príklade si rodič veľmi praje porozprávať sa s dieťaťom, a preto si začal komunikáciu vymáhať. Veľmi to však nepomáha. Dieťa je ešte viac podráždené. Niekedy to môže skončiť aj tak, že sa začne zamkýňať v izbe, prestane chodiť na večeru či obed, nechce chodiť na rodinné návštevy a podobne. Rodičov to potom, samozrejme, veľmi trápi. Rodinný terapeut Jamie Raser vo svojej knihe Ako vychovávať deti, s ktorými sa dá žiť odporúča rodičom, aby v takejto situácii dieťa neprosili, ale aby len zaklopali na dvere, keď sa už blížil čas večere a povedali: „Večera bude o päť minút.“ Potom by mali od dverí pokojne odísť. Prvé dva dni sa možno neudeje nič, ale na tretí deň budete možno prekvapení. Väčšinou deti na večeru prídu. Keď rodičia prestanú prosiť, naliehať alebo sa vyhrážať, deti väčšinou prehodnotia situáciu a postupne na večere začnú chodiť. Pri spoločnom stole by potom mala prebiehať prijateľná komunikácia bez posmeškov, vyhrážania, vyzvedania.

Vyhnite sa predčasným ponaučeniam a radám

Hoci sa dospievajúce deti snažia osamostatniť, potrebujú niekoho, s kým by sa mohli úprimne rozprávať, kto by ich so skutočným záujmom počúval. Hlavne z tohto dôvodu sa tak rady rozprávajú s kamarátmi. Tvária sa síce ako samostatné bytosti, ale v skutočnosti si veľmi prajú byť s niekým, komu dôverujú. Najviac zo všetkého túžia po tom, aby mohli dôverovať svojim rodičom a rozprávať sa s nimi o všetkom, čo majú na srdci. Jedným slovom potrebujú niekoho, kto by sa rozprával s nimi, kto by ich skutočne vypočul a nie im len dával príkazy a ponaučenia. Deti, keď rodičom nedôverujú, hovoria im len to, čo vedia, že chcú počuť. V hĺbke duše však túžia po tom, aby mohli hovoriť skutočnú pravdu a to, čo si naozaj myslia a čo cítia. Ak chcete mať v tomto smere úspech, musíte byť pripravení, že budete počuť aj veci, ktoré sa ťažko počúvajú. A musíte byť schopní hovoriť s dieťaťom bez toho, aby malo z rozhovoru pocit, že sa previnilo, že je hlúpe alebo nezrelé.

To znamená, že musíte skúmať, ako sa cíti, čo si myslí a čo má v danom prípade v pláne urobiť. Rodičia majú tendenciu neustále rozprávať a dávať rady. Lenže deti niekedy nechcú počúvať ponaučenia, chcú sa len vyrozprávať.

Ako pomôcť chlapcom udržať si priateľstvá?

Na kamarátstva chlapcov sa dívame inou optikou ako na priateľstvá dievčat. Niekedy dokonca máme za to, že rola kamarátov v chlapčenských životoch nie je až tak zásadná a berieme ju na ľahkú váhu. Lenže vedci tvrdia, že sú to stereotypy, ktoré majú zásadný negatívny dopad na neskorší život našich chlapcov. Každé dieťa by malo vedieť, že aj ten najlepší priateľ môže spraviť chybu. Je to ľudské a všetci sa môžeme mýliť.

Deti majú niekedy pocit, že kamarát by mal patriť len im a nemať už žiadnych ďalších priateľov. Podporujte dieťa v tom, že je v poriadku, ak máme širší okruh dobrých kamarátov. Tie deti, ktoré rozumejú, že takto vzťahy fungujú, ľahšie prijímajú možnosť viacerých priateľov a podporujú svojich kamarátov bez toho, aby ich chceli vlastniť a očakávali od nich exkluzívny vzťah. Vedci sa zhodujú v tom, že žiarlivosť na priateľov je bežným javom na začiatku dospievania. Ako však tínedžerský vek postupuje, u niektorých detí žiarlivosť rýchlo klesá a uvedomujú si, že záujmy mimo ich vzájomného priateľstva nepôsobia negatívne na tento vzťah. Pri vyrovnávaní sa so žiarlivosťou hrá zásadnú rolu schopnosť ovládať silné emócie. Rodičia sú najlepší vzor správania.

Beznátlaková komunikácia: Alternatívny prístup

Ak dieťa stále naráža na nepochopenie rodičov, postupne získa skúsenosť, že je jednoduchšie o veciach nehovoriť a vyhnúť sa tak problémom. Keď rodičia voči dieťaťu, ktoré je v puberte, vystupujú z pozície sily a nie sú ochotní prijať iný názor, ak kamarátov stále kritizujú alebo ich svojmu dieťaťu zakazujú, môžu docieliť pravý opak toho, čo by chceli. Kamarát, ktorý sa im zdá nevhodný, je pre ich dieťa ešte zaujímavejší, asi ako zakázané ovocie. Dospievajúce dieťa napokon nad svojimi rodičmi mávne rukou, keď usúdi, že s rodičmi vôbec nemá zmysel o niečom sa baviť. Uzavrie sa pred nimi, ale pritom má stále potrebu hovoriť o veciach, ktoré sú preň dôležité. Ak sa rodičom kamaráti ich syna či dcéry nepozdávajú, podstatné je, aby o tom s deťmi hovorili.

Okrem postoja ignorácie a používania nátlakových taktík existuje ešte jeden prístup. Beznátlaková komunikácia poskytuje spôsob, ako udržiavať a podporovať hodnoty vzťahového rodičovstva počas celého detstva, dospievania a dospelosti. Má so vzťahovou výchovou dve spoločné centrálne myšlienky: ľudské konanie je motivované snahou naplniť potreby a blízke, dôverné vzťahy sú budované na vnímaní týchto potrieb. Namiesto dôrazu na autoritu a disciplínu ponúka vzťahové rodičovstvo a beznátlaková komunikácia teoretické aj praktické oporné body pre podporu súcitných, silných a tvorivých detí.

Rodič, ktorý vytrhne dieťaťu z ruky hračku, ktorú ono práve zobralo inému dieťaťu a povie mu “Neber hračku”, učí svoje dieťa, že branie vecí je v poriadku - pre tých, ktorí majú viac sily a moci. Naopak, mohol by slovami aj konaním komunikovať tri základné veci: chcem pochopiť potrebu, ktorá leží za tvojím konaním, chcem vyjadriť moje vlastné pocity a potreby a chcem nájsť spôsob, aby boli tvoje aj moje potreby naplnené. Tým, že vidíme pocity a potreby, ktoré stoja za slovami a správaním našich detí im dávame cenné dary. Pomáhame im pochopiť ich.

To, že vaše dieťa prestalo brať do úvahy váš názor a zaujíma sa len o kamarátov, je prirodzený dôsledok evolúcie. Malé dieťa sa díva na dospelých a je presvedčené o tom, že vedia všetko, sú neomylní a vo všetkom majú pravdu. Najmä, pokiaľ sú tými dospelými jeho rodičia. Lenže deti rastú a pomaly začínajú opúšťať ideálne predstavy o svojich rodičoch. V puberte je zrazu všetko úplne inak a mozog tínedžera sa s hrôzou zaoberá tým, ako naívne dokázal v mladšom veku veriť všetkému, čo mu dospelí narozprávali. Zrazu sa z jeho hrdinov stanú obyčajní ľudia. Tínedžer ich má rád, ale nedokáže ich už vidieť na piedestáli ako to bolo doposiaľ. Toto je zásadný krok v dospievaní. Z rodičov, ktorí boli vždy neomylnou autoritou sa zrazu stali obyčajní ľudia, ktorí, podľa tínedžera, nemajú ani tušenie o zásadných veciach a ich názory sa dajú považovať za zastaraný prežitok. Dospievajúci potomok ich prestane brať do úvahy a začne sa obracať so záujmom na svojich rovesníkov. Rodičia čelia obrovskému sklamaniu a vyrovnať sa s tým, že už nie sú na prvom mieste v živote svojich detí môže byť veľmi náročné.

Kamarát na mieste rodiča

Tou dobrou správou je, že rozvíjajúci sa mozog objavuje úplne nový svet. Práve vďaka tomu sa ľudstvo dokázalo dostať evolúciou až na najvyšší stupeň. Náš mozog je neuveriteľne prispôsobivý a najvýraznejšie práve počas dospievania. Vtedy všetko spochybňujeme a intuitívne nás to ťahá k objavovaniu nového. Síce to môže byť pre jednotlivcov často až nebezpečné, no pre celok, pre spoločnosť je to pozitívny moment. Dospelí by sa preto mali snažiť uchovať si aspoň kúsok z tohto procesu dospievania, svoju vášeň, zanietenie, záujmy. Pomyslime na to, koľkými kamarátmi sme boli obklopení vtedy, koľko známych sme mali, ako sme budovali okruh najbližších priateľov. Spochybňovaním rodičov sa tínedžeri prirodzene obracajú na svojich rovesníkov. Dôvod je jednoduchý. Budú to práve priatelia, o ktorých sa dospievajúce deti, ktoré opúšťajú rodinné hniezdo, raz budú opierať. Platí to aj u cicavcov v divočine. Ak je mladý jedinec sám, bez okruhu rovesníkov, jeho život je ohrozený. Spojenie skupiny je akousi zárukou prežitia. Pritom je jedno, že „skupina“, môže byť zložená iba z dvoch ľudí. Je to evolúcia, ktorá presviedča tínedžera, že bez spojenca je úplne stratený. Musí nájsť aspoň jedného, inak môže zahynúť. Preto sa napríklad stredoškoláci tak desia toho, že ich nepozvú na najbližšiu párty. Na druhej strane, hoci sa rodičom nemusí pozdávať odklon dieťaťa od nich a príklon k rovesníkom, dobrou správou je, že ak sa tínedžeri spoliehajú na svojich kamarátov, pozitívne to podporuje ich rozvoj a pocit spolunáležitosti. Skupina dokáže dieťa pozitívne podporiť.

Vedci tvrdia, že ak majú dospievajúci okolo seba priateľov, dokážu sa z emocionálnej stránky lepšie vyrovnať s negatívnymi správami či stresujúcimi zážitkami, ako je napríklad zlá známka z písomky. Výskum realizovali vedci z dvoch austrálskych univerzít a zamerali sa na 108 tínedžerov vo veku od 13 do 16 rokov, ktorí navštevovali školu pre socioekonomicky znevýhodnené skupiny. Vedci zistili, že tínedžeri prežívali nielen bežné stresujúce momenty dospievajúcich, ako napríklad rozchod s priateľom/priateľkou, alebo zlé známky. Odborníci opakovane pozorovali, že tí žiaci, ktorí boli v čase tesne po negatívnom zážitku osobne alebo online v spojení so svojimi najbližšími priateľmi, pociťovali menej smútku, žiarlivosti a obáv a boli pozitívnejší než ich rovesníci, ktorí boli v spoločnosti dospelých. To, či išlo o osobný alebo online kontakt pritom nezohrávalo žiadnu zásadnú rolu.

Ako si tínedžeri navzájom pomáhajú? Ide najmä o sociálnu podporu a rozptýlenie, takže buď im chápajúc pritakajú alebo odpútajú ich pozornosť od negatívneho zážitku. Dospelí by sa preto v rozhovore s tínedžermi nemali sústreďovať len na to, aby deti upokojili a znížili im stres, ale aj na to, aby podporili silu a schopnosti rovesníkov svojich detí navzájom si pomôcť. Pozitívny prínos blízkych kamarátov sa ukázal zásadnejší u dievčat ako u chlapcov. Dôvodom je, že dievčatá častejšie spolu hovoria, pričom chlapci obľubujú skôr fyzickú aktivitu.

Duševné problémy u detí

Máte podozrenie, že s vaším dieťaťom nie je niečo v poriadku. Máte pocit, že sa trápi a chcete mu pomôcť. Alebo sa možno stalo nezvládateľné. Možno vás začali prepadať výčitky, že ste urobili niečo zlé. Ale nemusí to tak byť. Už len to, že ste tu, ukazuje, aký ste skvelý rodič. Pozrime sa na to, ako zistiť, kedy začať riešiť problémy s duševným zdravím vašich detí, a hlavne, ako im pomôcť.

V roku 2023 začal Národný ústav duševného zdravia v Českej republike monitorovať duševné zdravie žiakov základných škôl. Zistilo sa, že až 40 % žiakov deviateho triedy vykazuje známky stredne ťažkej až ťažkej skľúčenosti a 30 % známky stredne ťažkej až ťažkej tiesne. Pandémia mala veľký vplyv na deti, najmä kvôli sociálnej izolácii. Keď sa nevyhýbame bežným stresorom, dokážeme lepšie prekonávať stavy tiesne. Väčšinu stresujúcich situácií zvládneme, a tak svojim tiesňovým scenárom dokážeme lepšie čeliť. Lenže karanténa umožnila deťom vyhnúť sa mnohým sociálnym stresorom, a tak stratili časť svojej duševnej otužilosti.

Deti však dnes musia čeliť aj iným výzvam, ktoré sme my ako rodičia ešte tak nepoznali. Je na ne vyvíjaný tlak prostredníctvom sociálnych sietí a čoraz častejšie sa objavuje ekologická tieseň alebo strach z vojny. Áno, výchova má veľký vplyv, ale existuje viac častí skladačky duševnej pohody detí. Neznamená to teda, že ste niekde zlyhali.

Psychické zmeny v puberte

Možno si hovoríte, či za to nemôže puberta. Obdobie dospievania je pre duševnú pohodu naozaj náročné. Deti sa snažia prísť na to, ako sa majú správať, a definovať samy seba. Nie je to však vôbec jednoduché, pretože ich pocity a nálady sa vplyvom hormónov pomerne rýchlo a často menia. K tomu sú vo zvláštnej pozícií - niekde medzi dospelosťou a detstvom. Stále sú od vás závislé a musia počúvať rôzne autority. Na druhej strane sa od nich už vyžaduje, aby mysleli zrelo a často sa sami cítia (mentálne) sebestační. Je to určitý konflikt rolí, ktorý môže prinášať ťažkosti.

V období puberty je preto v poriadku:

• Zmeny nálad - ak po krátkom čase opäť prejdú.
• Túžba po rešpektovaní súkromia - viac priestoru a času o samote.
• Experimentovanie s identitou - zmeny vzhľadu, záujmov alebo kamarátov.
• Konflikty s rodičmi - občasné hádky a nezhody sú úplne v poriadku.

Vieme, že ako rodičia to v tomto období nemáte vôbec ľahké. Niekedy sa vám môže zdať, že máte doma naozaj emocionálne nestabilné dieťa. Pokiaľ však záchvaty hnevu alebo plač neprichádzajú úplne nepredvídateľne a dieťa dokáže emocionálnu epizódu prekonať, je to pravdepodobne v poriadku. Snažte sa vyhýbať nálepkovaniu a negatívnemu komentovaniu meniacich sa nálad vášho dieťaťa.

Ako spoznať, či má vaše dieťa problémy s duševnou pohodou?

Kedy to už nie je v poriadku a mali by ste začať riešiť duševné zdravie? Každé dieťa je iné, takže nemôžeme jednoducho zovšeobecňovať. Svoje dieťa poznáte najlepšie, preto dôverujte svojmu vlastnému pocitu. Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, že sa zrazu trápi alebo správa inak, pravdepodobne máte pravdu.

Čoho si všímať:

• Dieťa sa uzatvára do seba - vyhýba sa kontaktu s vami a so svojimi rovesníkmi. Nemá chuť s nikým komunikovať, nedokáže nadviazať žiadny vzťah v kolektíve.
• Vyhýba sa rozhovorom na konkrétne bežné témy (napr. škola, kamaráti) - mohlo by to naznačovať, že má v tejto oblasti problém.
• Je smutné, bez energie, bez záujmu a nadšenia - nebaví ho to, čo predtým.
• Často cíti strach a obavy - neprimerané situácii. Napríklad strach z budúcnosti, strach z miest s väčším počtom ľudí apod.
• Dlhodobo zlý spánok - má zlé sny, nemôže spať, budí sa, je námesačné.
• Má problémy s jedlom - náhle nechce jesť, vyhýba sa jedlu, odmieta jesť spoločne s vami.
• Je nervózne viac než predtým - obecne alebo pred konkrétnou situáciou (napr. hodina telocviku, ktorú predtým zvládalo).
• Pozorujete fyzické symptómy - veľké výkyvy hmotnosti, časté bolesti brucha bez zjavnej príčiny, vypadávanie vlasov apod.
• Je agresívne - zúčastňuje sa bitiek a samo ich rozpútava, je neslušné voči autoritám alebo aj vám.
• Fyzicky si ubližuje - alebo o tom hovorí.
• Jeho známky v škole sa náhle zhoršili - nesústredí sa, nezvláda sa učiť.
• Nedokáže sa prispôsobiť zmenám - vyžaduje prehnaný systém a stereotyp. Aj malé zmeny ho veľmi rozrušia.

Ako začať rozhovor o duševnej pohode?

Aj keď si nie ste istí, či ide o niečo vážnejšie, vždy je dobré o tom s dieťaťom hovoriť. Naučte ho hovoriť o svojich pocitoch, aby bolo povzbudené požiadať o pomoc, keď ju potrebuje. Ako však otvoriť takúto tému v tomto krehkom období, aby vás tínedžer počúval a nebral to ako útok?

Najprv sa pozrieme na tri veci, ktorým sa treba vyhnúť, aby sa pred vami neuzavrelo:

• Snažte sa nepoučovať - vyhýbajte sa moralizovaniu alebo kritizovaniu.
• Nezľahčujte jeho pocity - aj keď sa jeho problémy môžu zdať ako úplné maličkosti.
• Netlačte - nechcite okamžité odpovede. Deti niekedy potrebujú čas na spracovanie a vyjadrenie svojich pocitov. Len im dajte vedieť, že ste tu pre ne, keď budú pripravené o tom hovoriť.

Prejavte záujem, starosť a túžbu pomôcť. Na rozhovor si vyberte vhodný čas, keď je dieťa pokojné a ste len vy dvaja. Môžete začať napríklad týmito vetami:

• „Zdá sa mi, že sa v poslednom čase necítiš dobre. Chceš sa o tom porozprávať? Rád/a by som ti pomohol/a."
• „Keď som bol/a v tvojom veku, niekedy som (doplňte, čo si myslíte, že ho trápi, napr. cítil/a som sa veľmi osamelý/á). Cítiš sa niekedy podobne aj ty?"
• „Všimol/a som si, že v poslednom čase (doplňte, čo prestalo robiť, napr. nechodí von s kamarátkami). Stalo sa niečo? Chceš sa o to porozprávať?"

Už násťročné deti môžu ísť na konzultáciu s odborníkom na duševné zdravie. Konzultácia je skvelým nástrojom na riešenie úzkosti, depresie, zvládanie veľkých emócií, ale aj šikanovania, stresových situácií a mnoho iných. Kvalifikovaní odborníci pre mládež sa špecializujú na pomoc deťom vo veku 13 - 18 rokov. Sedenia sú dôverné, takže odborník vám ako rodičovi nepovie, o čom s dieťaťom diskutoval (pokiaľ to dieťa neohrozuje). Aj to môže dieťa presvedčiť, aby dalo konzultácii šancu.

tags: #dospievajuce #dieta #a #kamarati