Obdobie vzdoru a hysterické záchvaty u detí: Pochopenie a zvládanie

Obdobie okolo dvoch rokov je pre dieťa a jeho rodičov náročné obdobie plné zmien. Dieťa sa vyvíja, objavuje svoju samostatnosť a učí sa presadzovať svoju vôľu. To často vedie k frustrácii, ktorá sa prejavuje plačom, krikom a vzdorom. Niektorí rodičia si týmto obdobím prejdú bez väčších problémov, iní zažívajú ťažké chvíle plné záchvatov zlosti a bezmocnosti.

V prvom rade hodnotenie, že takéto prejavy majú len zlé a nevychované deti, je absolútne nesprávne. Prvé obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho fixovať na presný vek. Vzdor sa môže objaviť u dieťaťa, keď má 1 rok, ale aj keď má 5 rokov. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa. Vzdorovité správanie u detí rôzne začína i rôzne končí a odlišný je aj jeho priebeh.

Príčiny Plaču u Dvojročných Detí

Obdobie Vzdoru

Obdobie vzdoru, často označované aj ako "prvá puberta", je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa. Trvá približne od 21. až 23. mesiaca do 4 rokov, pričom vrcholí okolo 3,5 až 4 rokov. V tomto období dieťa testuje hranice, učí sa hovoriť "nie" a buduje si svoju osobnosť.

Prečo sa to deje?

• Snaha o samostatnosť: Dieťa si uvedomuje, že dokáže robiť veci samo a chce o nich rozhodovať.
• Skúšanie hraníc: Dieťa zisťuje, čo si môže dovoliť a ako ďaleko môže zájsť.
• Nedostatok sebakontroly: Dieťa ešte nemá dostatočne vyvinutú schopnosť ovládať svoje emócie a reaguje impulzívne.
• Obmedzená slovná zásoba: Dieťa nedokáže vždy vyjadriť svoje pocity a potreby slovami, čo vedie k frustrácii.

Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu. Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Týmto spôsobom uvoľní svoju frustráciu a verí, že dosiahne to, čo chce.

Dieťa potrebuje svet okolo seba kontrolovať a ovládať. Je to o nedozretej prefrontálnej kôre. Emočné okruhy, napríklad tie, ktoré spúšťajú stresovú reakciu, fungujú od narodenia. Je to niečo, čo dieťa potrebuje na prežitie. Ak sa dospelý nahnevá na verejnom mieste, uvedomí si, že nie je vhodné, aby začal kričať alebo plakať. Tieto presvedčenia dokážu utlmiť jeho emócie. Dieťa to nedokáže. Učí sa to až postupne. Keď ročné dieťa príde do hračkárstva, jednoducho si zoberie prvú hračku, ktorú uvidí, no dvojročné dieťa sa už spýta mamy.

Keď je dieťa v silnej emócii, že nepočúva a nevidí, vtedy je asi najlepšie byť pri ňom a nejako to prečkať. Prípadne ho odstrániť z tej situácie. Ak sa silná emócia len blíži, treba ju osloviť tak, aby mi dieťa porozumelo. Jeden spôsob, ako to urobiť, by mohol byť, že mu tú hračku kúpime. To však nechceme. Emóciu možno osloviť tým, že ju uznáme: „Tá hračka je fakt super, strašne sa ti páči a strašne by si ju chcel.“ Dieťa cíti, že jeho emócie sa zhmotnili do slov.

Keď dieťa ide do hračkárstva, myslí si, že hračky existujú preň. Keď je dieťa malé, nerozumie logickým vysvetleniam a reaguje primárne emocionálne. Mozgová kôra, ktorá je zapojená do racionálneho myslenia a riešenia problémov, ešte nedokáže veľmi efektívne utlmiť túto silnú emočnú reakciu. Preto logické vysvetľovanie počas záchvatu emócií nebude fungovať.

Dieťa nie je malý dospelý a jeho sociálno-komunikačné schopnosti sa len vyvíjajú. Do zhruba štyroch rokov dieťa nevie zobrať do úvahy perspektívu druhého človeka. Nechápe, že iní môžu mať odlišné presvedčenia. Také dieťa asi nevie pomenovať, že ste smutný, ale cíti, že niečo nie je v poriadku. Môže cítiť, že otec s ním nie je v takom spojení ako obvykle. Ale to ho, paradoxne, môže ešte viac rozrušiť. Dieťa nemá sebareflexiu, aby si dokázalo povedať, že „aha, ocino je smutný možno preto, ako sa správam, tak prestanem“. Mozog dieťaťa, ktoré je v silnej emócii, nereaguje na logiku.

Logické vysvetľovanie v situácii, keď je dieťa v silnej emócii, prirovnáva k tomu, akoby ste na niekoho začali hovoriť po japonsky, hoci tento jazyk neovláda. Keby daný človek pokračoval v tom, čo nechcete, aby robil, zvýšili by ste hlas a začali by ste na neho po japonsky kričať. Ale taký prístup nič nevyrieši. Lebo používate cudzí jazyk, ktorému nerozumie. Podobne je to s deťmi.

Ak je dieťa v silnej emócii, že nepočúva a nevidí, vtedy je asi najlepšie byť pri ňom a nejako to prečkať. Prípadne ho odstrániť z tej situácie. Jeden spôsob, ako to urobiť, by mohol byť, že mu tú hračku kúpime. To však nechceme. Emóciu možno osloviť tým, že ju uznáme: „Tá hračka je fakt super, strašne sa ti páči a strašne by si ju chcel.“ Dieťa cíti, že jeho emócie sa zhmotnili do slov.

Kľaknutie je super, lebo ak dieťa vidí, že ste na rovnakej úrovni, nadviazať s ním spojenie bude jednoduchšie. Čo sa týka kontaktu, niektoré deti nemajú rady, ak sa ich rodičia počas silnej emócie dotýkajú. Ale to je na rodičovi, ktorý vie, čo na dieťa funguje. Dôležité je zachytiť emóciu dieťaťa, pomenovať ju a dať jej dostatočnú pozornosť. Ak ju budeme ignorovať a pôjdeme na dieťa s logikou, nebude tomu v tom momente rozumieť ani na to počúvať.

Príklady situácií:

• Dieťa sa hádže o zem a kričí, keď mu nedovolíme vbehnúť do mláky.
• Dieťa sa vzdorovito ľahne na posteľ, keď sa má obliecť do škôlky.
• Dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí a snaží sa udrieť mamu, keď sa mu nestane po vôli.

Iné Príčiny Plaču

Okrem obdobia vzdoru môžu byť príčiny plaču u dvojročných detí rôzne. Dôležité je, aby rodičia prišli na to, prečo dieťa plače, aby mohli adekvátne reagovať.

• Hlad a smäd: Dieťa môže byť hladné alebo smädné a nevie to ešte vyjadriť slovami.
• Únava: Dieťa môže byť unavené a potrebuje si oddýchnuť.
• Nepohodlie: Dieťa môže byť nepohodlné, napríklad mu môže byť teplo, zima, alebo ho môže tlačiť oblečenie.
• Choroba: Dieťa môže byť choré a plačom dáva najavo, že sa necíti dobre.
• Strach a úzkosť: Dieťa môže mať strach z neznámeho prostredia, ľudí alebo situácií.
• Nuda: Dieťa sa môže nudiť a potrebuje podnetnú aktivitu.
• Potreba pozornosti: Dieťa môže potrebovať pozornosť a plačom sa ju snaží získať.
• Separačná úzkosť: Dieťa môže prežívať separačná úzkosť, ktorá sa prejavuje plačom, keď sa mu stratíte z dohľadu.

U batoliat môže byť niekedy náročné vyhovieť ich potrebám - požiadavkám a práve tu môže byť ukrytý spúšťač takéhoto správania. Časté záchvaty plaču sú spojené s hladom, únavou alebo napríklad s chorobou. Takéto impulzy môžu byť často veľmi nenápadné, no dieťa vyjadrí svoju nespokojnosť veľmi emocionálne.

Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je totiž vedecky preukázané, že to, ako rodič reaguje na vzniknutú vypätú situáciu, ako ju rieši, má vplyv na následný emocionálny vývoj dieťaťa. Aby bola vaša reakcia tým najlepším možným riešením, je nevyhnutné pochopiť, čo dieťa zažíva.

Bezpečná vzťahová väzba s rodičom má pozitívny vplyv na kvalitu vzťahov dieťaťa aj v jeho dospelosti. Dieťatko si s vami začína vytvárať väzbu už počas prvých týždňov svojho života. Odborníci radia, že pre vytvorenie zdravej vzťahovej väzby je kľúčové to, aby ste boli dieťatku k dispozícii, zahrnuli ho materinskou láskou a adekvátne reagovali na všetky jeho potreby. So vzťahovou väzbou súvisí pojem separačná úzkosť, s ktorým ste sa už zrejme počas prípravy na materstvo stretli. Vaše dieťatko si približne v šiestich mesiacoch začalo uvedomovať, že špecálne vy ste pre uspokojenie jeho potrieb tá najdôležitejšia osoba. Aj keď ľútostivý plač vášho bábätka nie je príjemný - a je prirodzené, že vás trápi - nemusíte sa ho báť.

Ako ukľudniť hysterické dieťa

V okamihu, ako sa nepodarí hysterickému záchvatu u dieťaťa predísť je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a zvolil správne riešenie. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť.

Zachovajte Pokoj

Najdôležitejšie je, aby rodič zachoval pokoj a nezvyšoval hlas. Deti zrkadlia naše emócie, takže čím nervóznejší bude rodič, tým nervóznejšie bude dieťa.

Skúste Odviesť Pozornosť

Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, prípadne skúsiť odviesť jeho pozornosť. Môžete poukázať na niečo zaujímavé v okolí, napríklad vtáčiky na oblohe alebo autá na ceste. Veľmi funkčná a osvedčená metóda je odpútanie pozornosti dieťaťa. Ak sa dieťa uchyľuje k záchvatu plaču alebo sa schyľuje k nervovému amoku, skúste poukázať na auto na ceste, vtáka na strome, psa za ohradou alebo na niečo smiešne, čo ho vizuálne zaujme. Skúste pokojne aj grimasy alebo spievanie, zaujmite jeho pozornosť niečím, čo má rado, pýtajte sa ho otázky, na ktoré pozná odpoveď, dajte mu možnosť ukázať, aké je šikovné.

Dajte Dieťaťu Možnosť Rozhodnúť

Nechajte dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre vás nepodstatné. Napríklad, ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dajte na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.

Stanovte Jasné Hranice

Je dôležité, aby dieťa vedelo, čo si môže dovoliť a čo nie. Hranice by mali byť jasné, konzistentné a primerané veku dieťaťa. Dieťa potrebuje dve „L“, lásku a limity. Potrebuje cítiť, že ho máme radi na základe toho, ako sa k nemu správame, čo robíme, že sa s ním hráme, čítame si s ním a počúvame ho. Ale zároveň potrebuje mať hranice. Jeden zmysel hraníc je, že od dieťaťa vyžadujeme nejaké správanie, samozrejme, veku primerane. V inom zmysle môžu mať hranice aj podobu predvídateľného sveta, ktorý má štruktúru a je v ňom rutina.

Hovorte s Dieťaťom

Postupne učte deti, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať. Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať. Vysvetľovanie môže začať až v okamihu, keď dieťa prekoná vrcholnú fázu hysterického záchvatu. V opačnom prípade to nemá žiadny význam. Dieťaťu dajte najavo, že jeho hnev chápete a že hnev je normálny, ale spôsob, akým chce svoje dosiahnuť, je nesprávny. Vysvetlite mu, že nabudúce sa tak nesmie správať. Ak je to možné, dajte mu priestor sa vyjadriť. Objasnite mu, že aj vy sa hneváte, ale takáto reakcia je nevhodná a takýmto správaním vám ubližuje. Dieťa nechce ubližovať svojim rodičom a pochopí, že musí konať a svoje pocity vyjadrovať inak.

Buďte Trpezliví a Pochopte Dieťa

Majte na pamäti, že dieťa sa ešte len učí zvládať svoje emócie a potrebuje vašu pomoc a podporu. Hovorte s nimi ako s partnermi. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme.

Vytvorte Bezpečné Prostredie

Uistite sa, že dieťa sa cíti bezpečne a milované. Pravidelne ho objímajte, hrajte sa s ním a venujte mu pozornosť.

V okamihu, ako sa nepodarí hysterickému záchvatu u dieťaťa predísť je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a zvolil správne riešenie. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť. Ak už ste si s vaším dieťaťom nejakým tým hysterickým záchvatom prešli a viete, že takáto situácia hrozí, ideálna je prevencia a snaha takýmto situáciám predchádzať. Ak viete, že dieťa vykonáva určitú aktivitu alebo sa hrá, skúste ho dopredu upozorniť, že o 10 minút musí končiť, pretože musíte ísť z návštevy domov. Tým, že dieťaťu vystavíte okamžitú stopku a vytrhnete ho z jeho sveta hier, spustíte jeho vzdor, ktorý môže prepuknúť až do hysterického záchvatu. Taktiež, ak raz viete, že pri nákupe v obchodnom centre sa nevyhnete tomu, aby sa pred vstupom do hračkárstva nespustil záchvat plaču, snažte sa takýmto situáciám vyhýbať. Skúste poprosiť partnera, kamarátku, svokru, svokra, mamu či otca o to, či by vaše dieťa nepostrážili, kým si potrebnú vec vybavíte. Rovnako tak od dieťaťa nevyžadujete prehnanú aktivitu, ak je unavené.

V priebehu hysterického záchvatu sa stávate pre dieťa nepriateľom a odmieta vás. Nemajte z toho zlý pocit, je to normálne. Jednoducho nechcete vyhovieť jeho vôli, čo iné čakať. Tým, že mu objatím ponúknete svoju lásku, prihovoríte sa mu, ho šokujete. Dieťa môže z vašej reakcie pochopiť, že mu rozumiete a utíchne. Aj napriek tomu, že by rev a plač pokračovali, dieťa bude tento akt vnímať pozitívne. Pokiaľ sa scéna odohráva na verejnosti, dieťa objatím uchopte a odneste do súkromia, kde bude mať priestor sa upokojiť.

Čo nerobiť, keď má dieťa hysterický záchvat

Existujú aj také zásady, ktorých by ste sa zaručene držať nemali. Inak sa ľahko môže stať, že namiesto zvládnutia vypätej situácie sa dostaví opačný efekt.

• Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho. Jediné, čo týmto dosiahnete, bude, že dieťa začne panikáriť.
• Kontrolujte sa počas záchvatu dieťaťa. V žiadnom prípade sa neuchýľte k tomu, že budete na dieťa reagovať jeho „mincou“ a dáte mu pocítiť radikálny hnev, potrestáte ho alebo nebodaj zbijete.
• Nehádajte sa s ním. Tresty a vyhrážky situáciu len zhoršia a ak máte pocit, že zastrašovanie na dieťa zabralo, vedzte, že do budúcna môžete dieťaťu spôsobiť traumy alebo zvýšenie miery vzdorovitosti.
• Nesnažte sa dieťa zastaviť za každú cenu. Ak je dieťa v amoku, nemá príliš veľký zmysel snažiť sa mu niečo dohovárať alebo mu niečo vysvetľovať. Aj tak vás nebude akceptovať a vnímať. Nechajte amok odznieť, aj napriek tomu, že sa akt odohráva na verejnosti.
• Žiadne ústupky nie sú riešenie. Jednou vecou je kompromis, no druhou, ak dieťaťu v jeho požiadavke vyhoviete. Ak idete k lekárovi a lízankou môžete záchvat utíšiť, ako krajné riešenie, prečo nie.
• Nedovoľte, aby sa dieťa cítilo zle. V zmysle, že nie je dobré dať dieťaťu pocítiť, ako ostatné deti poslúchajú, ale ono je zlé. Nesnažte sa u dieťaťa vzbudzovať pocity, že je horšie ako jeho okolie. Nestrápňujte ho a nevysmievajte sa mu.

Nie, napodobňovanie dieťaťa vedie k tomu, že sa dieťa cíti nepochopené. Dôležitá je empatia, preto dieťa nenapodobňujte ani sa jeho hysterickým záchvatom nevysmievajte. Takéto praktiky nefungujú.

Niektorými psychológmi je táto technika odporúčaná, iní hovoria, že má na dieťa negatívny dopad. Táto technika rozhodne nemusí fungovať na každé dieťa a jeho reakcia môže byť aj opačná. Ak nastáva situácia, že dieťa začína byť nepokojné, zahrajte situáciu, že sa hneváte, môžete zvýšiť hlas, skríknuť a dieťa tak prekričať. Nenechajte sa rozhodiť naozaj, svoj hraný hnev kontrolujte. Možno dieťa prekvapíte natoľko, že razom zabudne, čo chcelo svojim hnevom dosiahnuť.

Záchvaty plaču u detí v noci - spánkový rituál

Podľa viacerých odborníkov môžu byť nekontrolovateľné záchvaty plaču u detí v noci či pred spaním často dôsledkom nevhodného spánkového rituálu. Problémy so spánkom či zaspávaním sú často spôsobené nesprávne nastaveným spánkovým cyklom. Matky či oteckovia sami, v dobrej viere, často robia chybu v tom, že ak dieťa počas noci plače, v snahe rýchlo ho utíšiť ho vezmú do náručia a uspia ho. U dieťaťa sa týmto spôsobom vytvára v podvedomí reflex, na ktorý si ľahko zvykne. Následný hysterický plač pred spaním môže byť spôsobený práve tým, že spánkový cyklus dieťaťa je rozhádzaný a zároveň sa dieťa dožaduje toho, na čo si zvyklo. Ideálne je podľa psychológov vytvoriť dieťaťu rutinu s úkonmi, po ktorých bude vedieť, že v danom čase nasleduje vždy spánok.

Hysterický plač u kojenca dokáže vystrašiť mnohých rodičov natoľko, že spanikária a majú obavy, čo sa ich inak doteraz relatívne pokojnému dieťaťu deje. Zvlášť, ak dieťa nie a nie utíšiť. Samozrejme, dôvodom záchvatov plaču môžu byť u malých detí predierajúce sa zúbky, bolesť bruška, nafúknutie, horúčka alebo nástup infekčného ochorenia. Všímajte si teda príznaky a hľadajte dôvody plaču.

U malých novorodencov je niekedy veľmi náročné identifikovať, čo je dôvodom ich plaču.

Deti a dospelí, ktorí majú dostatočný spánok, dokážu lepšie regulovať svoje emócie. Spánkové problémy a nedostatok spánku v útlom veku môže viesť k problémom v správaní v staršom veku. Nedostatok spánku bábätka prispieva v zvýšenému stresu a podráždeniu rodiča. Zároveň nedostatok spánku dieťatku dlhodobo zvyšuje stresový hormón kortizol. Naopak, stres matky a jej depresia, negatívne vplývajú na dieťa a jeho spánok a tak sa rodiny mnohokrát dostávajú do začarovaného kruhu. Matka je unavená, vyčerpaná a deprimovaná, lebo dieťatko nespí.

Každý človek spí v takzvaných spánkových cykloch. Tieto cykly majú niekoľko fáz a počas noci sa opakujú. Prvá fáza je zaspávanie. Táto fáza trvá od niekoľkých minút až polhodinu. Potom nasleduje fáza hlbšieho povrchného spánku a potom dve fázy hlbokého spánku, po ktorom príde krátke prebudenie. Takéto prebudenia sú niekoľko sekundové a mozog pri nich veľmi rýchlo zmapuje svoje okolie. Krátke prebudenie nikto z nás nevníma a veľmi rýchlo po nich zase zaspávame. Špecifikom detí ale je, že majú krátkych prebudení za noc viac, než dospelí a dokážu sa z nich veľmi rýchlo a ľahko dostať do stavu plnej bdelosti.

Detskí psychológovia tvrdia, že za plačúcim dieťaťom je väčšinou chyba jeho matky. Vo väčšine prípadov spájajú zaspávanie dieťaťa s určitými rituálmi. Uspávajú ho v náručí a spievajú mu, nechávajú dieťa zaspávať pri slabom svetle a držia ho pritom za ruku a podobne. Pokiaľ začnete dieťa takto uspávať pravidelne, vytvoria sa u neho podmienené reflexy. Dieťa si skoro zvykne na takýto rituál a bude ho vyžadovať pri každom zaspávaní.

Pokiaľ vytvoríte u vášho dieťaťa spomínaný podmienený reflex, bude veľmi zložité ho odnaučiť. Dieťa nevie čo sa deje, je nepokojné a dožaduje sa toho, čo ho matka naučila. Vy síce viete, prečo dieťa plače a čo chce, ale pokiaľ chcete niečo zmeniť, musíte byť vytrvalá. Aj keď môžete zvoliť najrýchlejšiu metódu - nechať dieťa vyplakať až zaspí. Tento spôsob je ale pre väčšinu rodičov stresujúci, preto radšej i vy radšej vyskúšajte postupné odbúravanie reflexu.

Pokiaľ je vaše dieťa nakŕmené, netrpí žiadnym nepohodlím, podľa psychológov, nie je dôvod, aby ste jeho uspávanie komplikovali. Ideálne je, aby ste ho ukladali spať v rovnakú dobu, napríklad pri kúpaní. Potom už stačí len uložiť do postieľky, rozlúčiť sa a odísť. Je to rituál, ktorý nespôsobuje problémy.

Keď dieťa plače, hoci ho zjavne nič nebolí

Každé dieťa môže občas preplakať celú noc. Častou príčinou môže byť nafúknutie, pri ktorom bruško bolí, neskoršie i predierajúce sa zúbky. U dojčiat môže byť príčinou gastroesofageálny reflux, čiže návrat žalúdočnej šťavy do pažeráka. Prebudenia sú v tomto prípade previazané neutíšiteľným plačom, ktorý neustáva ani pri vašej prítomnosti, dieťa niekedy môže počas dňa aj zvracať. Intenzívny nočný plač, ale môže tiež znamenať nástup a rozvoj infekcie. Vždy, keď začne inak pokojné dieťa intenzívne plakať, je dobré zvážiť konzultáciu s lekárom. Zvlášť, keď pribudne i zvýšená teplota.

Opakované nočné záchvaty plaču a kriku môžu tiež súvisieť s rôznymi nočnými morami. Pri nich dieťa spí, má zavreté oči a hlasno plače a kričí. Vyzerá to tak, akoby s niekým zápasilo, niekomu sa bránilo a podobne. Nočné mory rodičov často vystrašia, pretože nevedia, čo sa deje. Podľa lekárov, v zásade nejde o vážny problém. Nočné mory sú nepríjemnejšie pre okolie dieťaťa, ale samotné dieťa neohrozujú. Ak to situácia dovolí, dieťa radšej nebuďte, ale počkajte, až prestane plakať samo.

Skúsenosti

S hysterickými záchvatmi sa rodičia stretávajú predovšetkým v období vzdoru. Dieťa pri nich vyzerá často nepríčetné a nedá sa upokojiť nijakým spôsobom. Niektorí rodičia radia nechať dieťa osamote - ak nebude mať publikum, upokojí sa, niektorí radia capnutie po zadku a niektorí radia obrniť sa trpezlivosťou a záchvaty prečkať.

Každé dieťa je iné a čo funguje na jedno, nemusí fungovať na druhé. Dôležité je experimentovať a nájsť to, čo najlepšie funguje pre vaše dieťa.

Príklad:

Jedna mamička uviedla, že keď jej syn vrieskal pred obchodom, povedala mu, že jednoducho odíde a nechá ho tam. Prešla pár krokov za roh ulice a odtiaľ ho sledovala. Ešte pár minút sa nevedel zmestiť do kože, ale potom sa uvedomil, že je tam sám a hľadal mamu.

Útecha pre Rodičov

Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. S vedkyňou sme sa rozprávali o záchvatoch vzdoru detí a spôsoboch, ako ich zvládať. Jana Bašnáková pôsobí v Dondersovom centre pre kognitívne neurozobrazovanie v holandskom Nijmegene. „Dva hlavné nástroje rodiča pri výchove sú láska a limity. Dieťaťu treba prejavovať lásku, aby sa cítilo prijímané a bezpečne, no musí mať aj hranice. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú,“ vraví vedkyňa.

Toto obdobie trvá od 18 mesiacov do 4,5 roka až 5 rokov. No môže sa začať skôr, napríklad v 12 mesiacoch, a odznieť môže po piatich rokoch. Má určitý vývoj a na začiatku sa prejavuje inak ako v štyroch rokoch. Reakcie dieťaťa vyplývajú z toho, že nemá vyvinuté exekutívne schopnosti. To obdobie sa prejavuje napríklad tak, že ak dieťa niečo chce, no rodič mu to nedá, dieťa sa môže hodiť o zem a začne plakať, kričať alebo kopať. Svoje emócie nevie kontrolovať tak ako my. Výraz „obdobie vzdoru“ nie je celkom šťastný, pretože dieťaťu nejde primárne o to, aby nám vzdorovalo alebo robilo napriek. Ide skôr o reakciu dieťaťa na veľmi silné emócie, ktoré ho úplne zaplavia a nevie sa s nimi vyrovnať. V tom veku je to normálna a prirodzená súčasť vývinu. Dieťa to nerobí naschvál. Nerobí to preto, aby s nami manipulovalo. Ono ešte nevie manipulovať.

Na druhej strane rodičia môžu vytvoriť také prostredie, aby minimalizovali výskyt prejavov zaplavujúcich emócií.

Keď sa pozrieme na to, ako sa vyvíja vzťahová väzba, môžeme sledovať, že už od prvých týždňov života si dieťatko vytvára puto s rodičom. Toto puto je preňho prvým vzťahom v živote a vo veľkej miere ovplyvňuje jeho psychický vývin. Platí tu priama úmera - zdravá a silná vzťahová väzba s rodičom má pozitívny vplyv na kvalitu vzťahov dieťaťa aj v jeho dospelosti. Všímajte si, ako skúma vašu tvár a reaguje, keď sa mu prihovoríte. Odborníci radia, že pre vytvorenie zdravej vzťahovej väzby je kľúčové to, aby ste boli dieťatku k dispozícii, zahrnuli ho materinskou láskou a adekvátne reagovali na všetky jeho potreby - od kŕmenia, cez hru a fyzický kontakt až po utíšenie plaču.

So vzťahovou väzbou súvisí pojem separačná úzkosť. Vaše dieťatko si približne v šiestich mesiacoch začalo uvedomovať, že špeciálne vy ste pre uspokojenie jeho potrieb tá najdôležitejšia osoba. Aj keď ľútostivý plač vášho bábätka nie je príjemný - a je prirodzené, že vás trápi - nemusíte sa ho báť. Preto, ak je to možné, vezmite dieťatko so sebou. Nebojte sa, toto obdobie prejde a čoskoro už znova nebude problém ukradnúť si chvíľku a povenovať sa sama sebe, oddýchnuť si, aby ste sa k svojmu bábätku vrátili spokojná a šťastná. Ak dieťatko prejavuje separačnú úzkosť, nenechajte si nahovoriť, že je rozmaznané a že ste vy, ako rodič, zlyhali.

1. Keď potrebujete od dieťaťa na chvíľu odísť, napríklad k lekárovi, nesnažte sa skrývať alebo zmiznúť bez slova.

2. Ak odchádzate do práce skôr ako v troch rokoch dieťaťa, ubezpečte sa, že sa oň postará druhá najdôležitejšia osoba v hierarchii vzťahovej väzby.

Najčastejšie otázky - FAQ

Čo môže znamenať, ak sa vaše bábätko vo veku okolo šiestich mesiacov rozplače vždy, keď sa mu stratíte z dohľadu?

Psychológovia majú na pomenovanie tohto javu konkrétny výraz - vzťahová väzba. Zaujíma vás, ako vzniká a ako ovplyvňuje celý náš budúci život? Toto puto s rodičom je pre dieťatko prvým vzťahom v jeho živote. A do veľkej miery ovplyvňuje jeho psychický vývin.

Niektorí rodičia radia nechať dieťa osamote, ak nebude mať publikum, upokojí sa. Je to správne?

Nie, napodobňovanie dieťaťa vedie k tomu, že sa dieťa cíti nepochopené. Dôležitá je empatia, preto dieťa nenapodobňujte ani sa jeho hysterickým záchvatom nevysmievajte. Takéto praktiky nefungujú.

Je plač vždy znakom stresu alebo úzkosti?

Nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie zaručene ohrozujúcim stresom. Na to, aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý, musel by trvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov. Keďže pre naše deti do veku 18 mesiacov je plač jednou z mála foriem komunikácie, nevidíme dôvod, prečo by sme mali bábätko za každú cenu chcieť „umlčať“, len aby neplakalo. Plačom nám chce totiž niečo povedať.

Nie je pravda, že plač v takejto miere, dieťatku škodí. Ono má schopnosť od určitého momentu situáciu rozpoznať a jeho mozog prestáva vydávať informáciu, že sa jedná o stres aj napriek tomu, že dieťa napríklad plače.

Stres môžeme (vo veľmi veľkom zovšeobecnení) rozdeliť na krátkodobý a dlhodobý. Krátkodobý stres, zvyšuje síce kortizol a adrenalín, avšak to spôsobuje zvýšenie imunity a zlepšuje pamäť. Samozrejme opačne funguje dlhodobý stres, ktorý imunitu znižuje a zhoršuje pamäť. Žiadna štúdia nepotvrdzuje, že krátkodobý stres škodí. Dokonca, krátkodobí stres učí deti lepšie zvládať stres v budúcnosti. Preto strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí je vedecky ani nijak inak nepodložené.

Mám sa báť, ak moje dieťa plače pred spaním?

Večerný plač bábätka vie vyčerpať aj tú najtrpezlivejšiu mamičku. Ak sa opakuje pravidelne pred spaním, často má svoje logické vysvetlenie. Nejedno dieťa plače pred spaním - a hoci to môže pôsobiť znepokojujúco, vo väčšine prípadov ide o normálnu súčasť vývoja. Ak vaše bábätko cez deň pôsobí spokojne, no večer sa rozplače, pravdepodobne ide o kombináciu únavy a preťaženia. Dobrá správa je, že existuje viacero spôsobov, ako bábätku uľaviť.

Čo robiť, ak moje dieťa plače kvôli všetkému?

Väčšina detí plače, keď ich niečo bolí alebo sa stane niečo smutné, ale dieťa, ktoré plače často a v každej situácii alebo aj bez príčiny, môže trpieť nejakou úzkosťou a stresom. Je jedno, ak jej opakujete, že je už veľká a nemá plakať alebo jej poukážete, že vlastne nemá dôvod plakať. Je to u nej už NAUČENÁ reakcia na všetko. Dostali ste sa do kruhu: Vás stresuje jej plač a ona je v strese, lebo si nevie poradiť.

Je veľa situácií, ktoré nie sú ovplyvniteľné detskými silami (odlúčenie od matky, vstup súrodenca do rodiny ) a aj keď sa snažia urobiť, čo sa dá, majú pocity neuznania, beznádeje a trpia aj deti príznakmi stresu. Ak jej chcete pomôcť v prvom rade musíte prispôsobiť svoje požiadavky dieťaťu, aby ich bolo schopné zvládnuť a naplniť Vaše aj svoje očakávania. Pripravovať a plánovať spolu s dieťaťom jeho aj rodinné aktivity. zbaviť dieťa negatívnych myšlienok - nedokážem to, ale podporovať ho v sebadôvere. Naučiť dieťa odpočívať a relaxovať. Pohyb je pomocníkom proti stresu a tak nech sa dieťa hýbe a športuje. Brať udalosti s nadhľadom, odľahčením a hlavne s humorom (nasaďte si pri jej plači slúchadlá na uši a tvárte sa, že si ju nevšímate). Naučte ju hľadať pomoc u blízkych ľudí okolo seba(nejde mi to, neplačem, idem za mamou ona pomôže). Podporujte ju v pocite spolupatričnosti s rodinou, ale zase potrebuje sa od Vás odseparovať a trochu si rozšíriť dvoje kruhy kontaktu s okolím. povedzte, že tu budete vždy pre ňu a ľúbite ju.

Diskusia

Stretli ste sa pri starostlivosti a výchove vašich detí s hysterickými záchvatmi? Ako ste zvládali hysterické záchvaty u detí v noci? Ako ste utíšili hysterický plač u detí? Budeme radi, ak sa s nami podelíte o vlastné skúsenosti. V rámci diskusie máte možnosť komentovať a vyjadriť svoj vlastný názor.

tags: #dvojrocne #dieta #place #bez #priciny