Eliáš Láni, známy aj pod pseudonymom Petrus Petschius, bol významným slovenským básnikom, náboženským spisovateľom, cirkevným hodnostárom a zakladateľskou osobnosťou slovenskej evanjelickej cirkvi. Narodil sa v Slovenskom Pravne v roku 1570 (niektoré zdroje uvádzajú aj rok 1575) a zomrel 5. novembra 1618 v Bytči. Bol synom meštianskej mäsiarskej rodiny.
Vzdelanie získaval Eliáš Láni v Turci a následne na šľachtickej evanjelickej škole Gregora Horvátha Stančica v Strážkach. Po ukončení štúdií, v roku 1594, bol vysvätený za kňaza. S manželkou Zuzanou, rodenou Tramosciovou, mal štyroch synov: Daniela, Izáka, Gregora a Zachariáša, ktorí sa tiež významne uplatnili v cirkevnej a vzdelávacej sfére.
Po vysviacke pôsobil ako učiteľ v Strážkach (1595), neskôr ako rektor v Jelšave (1596) a od roku 1597 ako evanjelický farár v Mošovciach. V tomto období sa aktívne zapájal do zápasov o ideové zjednotenie evanjelickej cirkvi a stal sa zakladateľom tlačenej homiletickej literatúry na Slovensku.
Eliáš Láni bol horlivým stúpencom augsburského vierovyznania a viedol boj proti kryptokalvinistom, ktorí sympatizovali s Kalvínovým učením. V roku 1595 vydal spis „Scutum libertatis christianae“ (Štít kresťanskej slobody) na obranu umenia a náboženskej slobody v chrámoch.
Jeho aktivity v cirkevnej správe boli rozsiahle. V rokoch 1602 - 1608 bol seniorom Turčianskeho seniorátu. V roku 1608 prijal pozvanie Juraja Turzu a presťahoval sa do Bytče, kde pôsobil ako spovedník a osobný radca Juraja Turzu, ktorý bol uhorským palatínom. V Bytči sa stal aj seniorom Hornotrenčianskeho seniorátu.
Jednou z najvýznamnejších kapitol v živote Eliáša Lániho bola jeho účasť na Žilinskej synode v roku 1610. Patril k jej ústredným postavám a bol zvolený za prvého superintendenta Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na území dnešného Slovenska. Spolu s ďalšími dvoma superintendentmi sa podieľal na preklade Lutherovho Malého katechizmu do slovenčiny, ktorý bol vydaný v roku 1612.
Láni sa zasadzoval o upevnenie augsburského vierovyznania aj v cirkevnoprávnej oblasti. V roku 1602 spolu s Matejom Lochmanom vypracoval nové zákony Turčianskeho kontubernia. Po uzatvorení Viedenského mieru inicioval zvolanie generálnej kongregácie do Považskej Bystrice, kde sa nastolila voľba evanjelických superintendentov a zriadenie ECAV.
Svojou prácou obhajoval závery Žilinskej synody proti útokom katolíckych hodnostárov, pričom v roku 1612 vydal obranný spis „Malleus peniculi papistici“ proti Petrom Pázmaňovi.
Eliáš Láni bol tiež autorom duchovnej poézie, jeho piesne boli zaradené do Tranovského kancionála a dokonca aj do katolíckeho spevníka „Canthus catholici“. Jeho dielo, ovplyvnené jeho aktivitami ako kňaza, vzdelanca a básnika, zahŕňa náboženské polemické spisy, kázne, básne a duchovné piesne. Z jeho básnickej tvorby sa zachovalo len torzo, ktoré obsahuje niekoľko duchovných piesní a textov uverejnených v dielach iných autorov.
Eliáš Láni pracoval do posledných dní svojho života. V septembri 1618 ešte vizitoval zbory na Orave. Zomrel 5. novembra 1618 v Bytči, pričom v úrade superintendenta pôsobil 8 rokov.
| Rok | Názov diela |
|---|---|
| 1595 | Scutum libertatis christianae |
| 1612 | Katechismus D. M. Luthera (spoluautor) |
| 1612 | Malleus peniculi papistici |
| 1617 | Kázání pohřební (pri pohrebe Juraja Thurzu) |
Jeho život a dielo zanechali nezmazateľnú stopu v dejinách slovenskej cirkvi a kultúry. Jeho básnická tvorba má výnimočné postavenie v dejinách slovenskej barokovej poézie.