Ezop (starogr. Aisópos) bol starogrécky autor bájok. Dodnes patrí k najznámejším bájkarom. Pôsobil v Grécku asi v 6. st. pred Kr. Ezop je považovaný za zakladateľa gréckej bajky a patrí dodnes k najznámším bajkařům. Pôsobil v Grécku asi v 6. storočí pred n. l. Ezop bol starogrécky autor bájok. Patrí dodnes k najznámejším bájkarom. Pôsobil v Grécku asi v 6. st. pred Kr.
O jeho živote toho nie je veľa známe. Narodil sa pravdepodobne okolo roku 620 pred Kr. ako otrok v Sardách v Malej Ázii, neskôr žil v Aténach a na ostrove Samos. Narodil sa pravdepodobne ako otrok thráckeho alebo fryžského pôvodu. Niektorí si myslia, že sa narodil vo Frýgii. Avšak Amorium, Frýgia, Egypt, Etiópia, Samos, Atény, Sardis, Thrákia a mnoho ďalších miest navrhli rôzni autori ako miesto svojho narodenia. Grécki historici ako Herodotos verili, že bol otrokom v 6. storočí pred n. L. Plutarch si myslel, že je poradcom lýdskeho kráľa 6. storočia 6. storočia. Existujú aj iné zdroje, ktoré tvrdili, že bol Egypťan alebo černoch. Mnoho vedcov si myslí, že bol otrokom na ostrove Samos. Jeho pánom bol Xanthus. Slobodu si vyslúžil tým, že svojmu pánovi pomohol vyhnúť sa ponižovaniu a zachránil celé svoje bohatstvo. V mnohých historických prameňoch je zobrazený ako škaredý, groteskne tvarovaný s nadrozmernou hlavou. Španielsky maliar Diego Velázquez ho namaľuje ako filozofa bez deformácií. Podobne ho namaľoval Jusepe de Ribera v „Ezopovi, básnikovi bájok“ a „Ezopovi v žobráckych handrách“. Iné zdroje uvádzajú, že bol mrzák a fyzicky chorý. Pravdepodobnejšia je tá druhá verzia, lebo ho ako fyzicky chorého nezabili ale nechali žiť, pretože bol vzdelaný, ako pisár. V tej dobe si bohatí ľudia najímali vzdelaných otrokov.
Po propuštění z otroctví hodně cestoval. Procestoval Řecko, Babylonii a Egypt. Za svojho života veľa cestoval. Grécku, ale i po jeho ostrovoch v Egejskom mori. Na svojich cestách rozprával a vymýšľal bájky, ktoré sa šírili po ostrovoch Egejského mora a po Helade.
O silném lvu Myší sněm Vlk v rouše beránčím O pyšném orlu O chytré lišce Zajíc a želva O lvu a myši O lišce a vráně Své bajky přednášel Ezop ústně. Ezopove bájky „Ezopove bájky“ alebo „Aesopica“ pozostávajú z niekoľkých príbehov, ktoré zobrazujú antropomorfné postavy, zvieratá s ľudskými vlastnosťami. Obsahujú tiež morálku a poskytujú cenné životné lekcie. Ezopove prozaické bájky sa šírili ústne, čerpajúc aj z Orientu. Bol ázijského pôvodu, otrok z Frýgie alebo Lýdie, pravdepodobne strávil istý čas s Tálesom z Milétu. Svoje bájky nikdy nezapísal, no iní ľudia ich zapísali namiesto neho, a tak aj my dnes môžeme čiastočne vychutnať atmosféru bájok a poučení z nich plynúcich. Ezop (starogr. Aisópos) bol starogrécky autor bájok. Jeho tvorba sa spočiatku prednášala len ústne a zozbieral ju až v 3. storočí pred Kristom Demetrios Falérsky. Šlo o krátké prozaické příběhy se stručným dějem, v nichž vystupovala ustálená skupina postav, zvláště zvířata a rostliny, které přebírají lidské vlastnosti a stávají se typem, nositelem konkrétního charakteru. Vždy z nich vyplýva nejaké ponaučenie. Prvé bájky ústne prednášal Ezop v 6. Jednotlivé zvieratá v bájke získavajú ľudské vlastnosti, ktoré sa pre nich postupne stávajú typické (. líška prefíkaná). V reálnom svete zvieratá nemusia byť nositeľmi týchto vlastností, ale ľudia im ich z nejakého dôvodu (napr.
Alegoricky zastupují vlastnosti a jednání lidí. Často se objevují i skuteční lidé a postavy bohů. Dialog dává bajkám spád a na konci dochází k didaktickému poučení. Mnohdy se objevují také skuteční lidé a postavy řeckých bohů, častý je dialog, který dává bajkám spád, posiluje dramatičnost a dynamiku příběhů. Bajky obsahují na konci didaktické poučení. Každá bájka obsahuje na konci väčšinou didaktické poučenie. Hrdinami jeho bájok sú predovšetkým zvieratá a to všeobecne známe. Takisto však písal bájky, v ktorých vystupovali jednoduchí ľudia, kde poukazoval na lakomosť či chamtivosť.
Teprve ve 3. století před n.l. byly jeho bajky písemně zaznamenány a později zpracovány v římském prostředí do veršované podoby: Demétrios, Falerón a Phaedrus, který je autorem latinského veršovaného textu. Zobrané Ezopove rozprávania. V 3. stor. p.n.l. vznikla zbierka Zobrané Ezopove rozprávania. V 3. stor. p.n.l. vznikla zbierka Zobrané Ezopove rozprávania.
Na jeho tvorbu navázali pozdější bajkaři jako Jean de La Fotaine a Ivan Andrejevič Krylov. Aj naši šiestaci mali možnosť dnes preniknúť do tajov bájok a v spolupráci so Zemplínskou knižnicou Gorazda Zvonického podeliť sa o svoje čitateľské zážitky na besede o bájkach, a to nielen Ezopových. Dozvedeli sa množstvo zaujímavých informácií aj o živote I.A.Krylova, J.de La Fontaina a, samozrejme, Ezopa. Aristofanes využíva vo svojich komédiách Ezopove bájky, Sokrates niektoré z nich pred smrťou zveršoval, ...
U nás byly antické bajky známy již ve středověku. Objevují se např. v Prostějovském sborníku ze 16. století. V českém prostředí byly antické bajky známy od středověku, objevují se již ve 14. století v krátké podobě exempel[3], alebo např. v Prostějovském sborníku z 16. století.
Roku 1791 vydal Václav Matěj Kramerius - Ezopovy básně. Roku 1791 vydal Václav Matěj Kramerius Ezopovy básně, později Václav Rodomil Kramerius překlad pod názvem Obnovený Ezop. Později vydal Václav Rodomil Kramerius překlad pod názvem - Obnovený Ezop.
Jako první moderní adaptace Ezopa pro dětské čtenáře, byly označeny převyprávěné bajky Pavlem Šrutem a ilustrované Miloslavem Jágrem - Ezopovy bajky, 1998. Šrutova práce byla pozitivně hodnocena odbornou obcí, bývá označována jako první vskutku moderní adaptace Ezopa pro dětského čtenáře v českém prostředí. Přebásnění Jiřího Koláře bylo vydáno pod názvem Ezop (Ostrava: Knižní expres, 2000). Z novějších překladů připomínáme překlady Rudolfa Kuthana, které byly vydány pod názvem Ezopovy bajky (Praha: Česká graf. unie, 1941), Ezop (Červený Kostelec: Doležalovo nakl., 1944), Ezopovy bajky (Praha: Mladá fronta, 1975), Svět ezopských bajek (Rudolf Kuthan, Václav Bahník, Jiří Valeš; Praha: Svoboda, 1976) a Pavlem Šrutem převyprávěné a ilustracemi Miloslava Jágra doplněné Ezopovy bajky (Praha: Albatros, 1998).
Podle pověsti byl Ezop křivě obžalován ze svatokrádeže a v Delfách odsouzen k smrti. Údajně byl shozen ze skály do propasti. Podle pověsti byl Ezop křivě obžalován ze svatokrádeže a v Delfách odsouzen k smrti. Svojou iróniou urazil Delfanov, ktorí ho obžalovali zo svätokrádeže a nespravodlivo ho poslali na smrť - čvarga, kňazi a veriaci ho päsťami udierali, až ho sotili do hlbín mora... Ezop zomrel v roku 564 pred Kr. Ezop bol popravený zhodením z útesu v roku 564 pred n. L. Výskum významného vedca Bena Edwina Perryho ukazuje chronologický nesúlad medzi časom jeho smrti a Krézovou vládou. Podobne príbeh od osloboditeľa Phaedrusa naznačuje, že navštívil Atény počas vlády (561 - 527 pred n. L.) Kráľa Peisistrata. Žil v 6. st. pred n.l. iba rozprával. smrťou zhodením zo skaly do mora.
EzopNarození620 př. n. l.Mesembria nebo SamosÚmrtí564 př. n. l. Rýchle faktyNarodený:620 pred Kr Zomrel vo veku: 55 Narodený v:Nesebar, Bulharsko Známy ako:Fabulista Detskí autori Zomrel:565 pred n. Lmiesto smrti:Delphi, Grécko
EZOP - Bájka o zajacovi a korytnačke
Ezop je tvůrcem starověkých řeckých bajek, krátkých epicko - didaktických útvarů. Vždy z nich vyplýva nejaké ponaučenie. Ezopove bájky obsahujú na konci väčšinou didaktické poučenie. Hrdinami jeho bájok sú predovšetkým zvieratá a to všeobecne známe. Takisto však písal bájky, v ktorých vystupovali jednoduchí ľudia, kde poukazoval na lakomosť či chamtivosť. Niektoré z najznámejších morálnych lekcií sa pripisujú„ Ezopovým bájkam “. Patrí sem kvalita, nie kvantita „Levice a lišky“ a poctivosť je najlepšou politikou spoločnosti „Merkúr a lesník“. Jeho príbehom je pripisovaných mnoho ďalších každodenných výrazov. Pýcha prichádza pred pádom filmu „The Eagle and the Cockerels“, nerobte si horu z krtinca z „The Mountain in Labor“ a je ľahké kopnúť do muža, keď je dole z filmu „The Dogs and the Fox“ sú tiež veľmi známe. Niekoľko ďalších morálnych lekcií nachádzajúcich sa v bájkach je nevyhnutných, je matkou vynálezu z „Vrany a džbánu“ a pozrite sa, ako vyskočíte z „Líšky a kozy“. Kyslé hrozno z filmu „Líška a hrozno“ a priatelia za priaznivého počasia nemajú z filmu „Lastovička a vrana“ veľkú hodnotu, stali sa súčasťou životných lekcií.
Ezopove bájky sú známe po celom svete a ich morálne posolstvá sú stále aktuálne.
