Filip Hečko patrí medzi významné osobnosti slovenskej kultúry, najmä v oblasti filmovej tvorby, ale jeho meno sa spája aj s inými aspektami umenia a vedy.
Mladé roky a vzdelanie
Filip Hečko sa narodil v roku 1905 v Suchej nad Parnou ako spisovateľ. Jeho literárne diela, ako napríklad romány Červené víno a Drevená dedina, zanechali výraznú stopu v slovenskej literatúre.
Filmová tvorba a experimentovanie
Jeho syn, Kvetoslav Hečko, narodený 9. augusta 1958 v Bratislave, je významným slovenským dokumentaristom, režisérom a dramaturgom. Kvetoslav Hečko vo svojej tvorbe programovo atakuje hranice dokumentu a často experimentuje s prepájaním filmového, výtvarného a hudobného umenia.
Do roku 1998 stihol nakrútiť päťdesiatku prevažne dokumentárnych filmov. Neskôr emigroval a momentálne je aktívny v zahraničí. Okrem toho je autorom viacerých textov, venujúcich sa filmovej problematike.
Vyštudoval odbor dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave. Vtedajší absolventi boli ovplyvnení tvorbou 60. rokov. Kveto Hečko v jednom rozhovore uvádza, že sa vtedy nevedeli dostať k množstvu filmov z domácej či zahraničnej dokumentárnej tvorby. Neskôr, keď sa k nim dostal, bol prekvapený a sklamaný, pretože vyrozprávané zneli oveľa lepšie, ako boli v skutočnosti.
Hečkova filmová tvorba inklinuje k výtvarnému a hudobnému umeniu. Týka sa to nielen výberu tém (často zobrazuje životy slovenských umelcov-výtvarníkov, hudobníkov a spisovateľov), ale aj ich formálneho spracovania. Pri množstve výtvarníkov, ktorých autor zachytil, sa stretávame s premysleným zoraďovaním archívnych záberov a fotografií, kombinovaných s prítomnosťou zachytávaného, ktorú autor silne štylizuje.
Častým je aj dôraz na zvukovú réžiu, v ktorej má dôležité miesto komentár. Medzi obľúbené filmové triky patrí časozberná montáž. Hečko kladie veľký dôraz na farbu, či už ide o štylizáciu dosahovanú prostredníctvom farebného filtra, alebo štylizáciu farbou.
Vo filme A tak ďalej o akademickom maliarovi Matejovi Krenovi využíva všetky spomenuté postupy autorského rukopisu. S Krenom následne spolupracoval na štvorročnom projekte, ktorého výsledkom bolo experimentálne dielo Taký je film, ktoré získalo ocenenie Zlatého tanečníka na španielskom festivale v Huescu. Spája sa tu animácia (260 fotograficky presných kresieb Mateja Krena) s hraným filmom vo viacnásobnom prelínaní a vzájomnom popieraní ilúzie a reality.
Ďalšou obľúbenou témou je ekológia a príroda (Prach (1983), 'Ekoem (2010)).
Významným režisérskym počinom v hranej tvorbe je film Iba deň (1988). Na tomto filme režisérsky spolupracovali Michal Ruttkay a Vladimír Štric. Zobrazuje životné postoje členov zakázanej hudobnej skupiny. Po tom ako si našli obyčajné zamestnanie a snažili sa uspieť podľa vlastného naturelu sa po dvadsiatich rokoch opäť stretávajú, aby si spolu zahrali. Dielo zobrazuje generáciu dozrievajúcu v 60. rokoch, ktorá dospela počas normalizácie. Hečkova časť Gitara (posledná) bola ovplyvnená štúdiom dokumentárnej tvorby. Hlavnou postavou príbehu je Stano (Jaro Filip). Pokúša sa zachovať si presvedčenie, ideály a hodnoty 60. rokov.
V súčasnosti Kveto Hečko pôsobí v USA. V rokoch 2001-2004 pracoval pre produkčnú spoločnosť Warner Brothers na filmovej sérii Harry Potter I - III, ako dramaturgický konzultant pri prekladoch filmu do svetových jazykov. Od roku 2004 pracuje pre spoločnosť, ktorá poskytuje služby filmového servera a filmového internetového obchodu. Pre túto spoločnosť produkuje výukové, industriálne a komerčné filmy zamerané na prezentáciu spoločnosti a jej produktu. Natočil pre nich komerčný reklamný spot s názvom Movie Night 2011. V súčasnosti spolupracuje na výrobe série internetových videí o svetových filmoch prezentovaných známym americkým filmovým kritikom Leonardom Maltinom. V rokoch 2005-2007 učil na Academy of Art University na oddelení Motion Picture v San Franciscu strih.
Hečkovým najväčším úspechom sa stala strihová spolupráca na krátkom hranom filme Most (americko-česko-poľská koprodukcia, 2003). Ten bol nominovaný na cenu Americkej Akadémie (Oscar) v kategórii krátky hraný film. Centrálna je dilema otca, pracujúceho na zdvíhacom moste, či má obetovať vlastného syna, alebo nechať zomrieť ľudí vo vlaku.
Umeleckým filmom je experimentálne, animované, krátkometrážne dielo Ekoem (2010) s environmentálnou tématikou. Vo filme sa spája rapidmontáž, reálne a animované zábery, experimentálnu hudbu a zaujímavé trikové postupy. Hečko pracuje aj s farbami, najmä agresívnou červenou. Spolu vytvárajú mozaiku o zanechaní ľudského, ničiaceho odtlačku v čistej prírode. Film bol vybraný do súťaže na festival LA Shorts, Los Angeles (2010).
Významné filmy Kvetoslava Hečka:
- 1982 Východná, východná...
- 1987 Atď.
- 1990 ... a poslední budú prvými ...
- 1994 V. Oravec a M. Pagáč
- 1991 Argíllia
- 1991 Squat
- 1992 Scénografický útok na Gröningen
- 1995 Kaplnka svätej Barbory
- 1983 Prach
- 2010 'Ekoem
- 1988 Iba deň
- 2003 Most (strihová spolupráca)
- 2010 Ekoem
Filip Hečko a jeho syn Kvetoslav reprezentujú významnú stopu v slovenskej kultúre, pričom každý vo svojom odbore prispel k jej obohateniu.
