Na prvý pohľad pôsobíte pokojne a všetko zvládate s úsmevom. Ale vnútri to vrie. Hnev, smútok či stres, všetko dusíte v sebe. Lenže pozor, vaše telo nezabúda! A to, čo neprejavíte navonok, sa začne prejavovať v tele a na zdraví.
Potláčanie emócií nie je znak sily - je to spôsob, ako si ticho ubližujeme. Stavy úzkosti sú spojené s traumatickými situáciami v živote, no často nás vedia navštíviť v najnepravdepodobnejších chvíľach, nečakane a zdanlivo bez zrejmej príčiny či prítomnosti ohrozenia - doma, v škole, práci, pri šoférovaní, posedení s najbližšími a podobne. Okolnosti nenasvedčujú tomu, že by bol človek v ohrození, kým celé vnútro kričí: „Pomóóóc!“ Stav úzkosti alebo vnútorného stresu môže byť následkom blokovania toku duševnej energie, t.j. následkom nevedomého potláčania pocitov (obvykle negatívnych alebo aj pozitívnych). Dusím v sebe nechcené pocity, a tým „zužujem“ ich prežívanie, lebo ma potenciálne ohrozujú. A pretlak vytesnených pocitov spôsobí stav nešpecifickej, nevysvetliteľnej úzkosti - chaotickú masu hrôzy. Zdá sa, že je pre mňa znesiteľnejšie cítiť sa naraz zle, paralyzovane a nevedieť z čoho než si naplno a priebežne uvedomovať, čo naozaj cítim. Príčinu úzkosti potom máme tendenciu spájať s miestom či situáciou, kde sa objavila, namiesto hľadania pravej príčiny a oslobodenia pocitov v sebe. Iluzórnou obrannou reakciou je potom vyhýbanie sa danému miestu, či situácii. Napríklad ak ma úzkosť zachvátila na mieste s veľa ľuďmi, budem sa takým miestam intuitívne vyhýbať.
Stres je reakcia organizmu na akúkoľvek záťaž, ktorú v danom okamihu vníma a hodnotí ako nadlimitnú. Záťažové faktory, ktoré pri strese pôsobia, ho vychyľujú z rovnovážneho stavu a ohrozujú jeho funkcie. Faktom je, že vnímanie stresu je subjektívne a závisí od konkrétneho človeka a situácie. Niekoho stresujú každodenné stereotypné povinnosti v domácnosti, náročné pracovné povinnosti či časový „teror“, iného vlastné myšlienky, postoje či náhla, nečakaná situácia, v ktorej sa ocitol.
V momente, keď sa ocitnete v stresujúcej situácii, váš hypotalamus, malá „riadiaca veža“ v mozgu, vydá príkaz: Pošlite stresové hormóny! Tieto hormóny spúšťajú pre stres charakteristickú reakciu tela: „boj alebo útek“. To znamená, že vaše srdce začne biť rýchlejšie, zrýchli sa vám dych, svaly sa napnú, stiahnu - sú pripravené na akciu. Je to reakcia, ktorá má ochrániť vaše telo v prípade núdze a dostať vás do bezpečia. Pôvodne vôbec nemal byť nepriateľom. Stres je prirodzená fyzická a duševná reakcia na životné skúsenosti. Každý z nás sa z času na čas dostane do stresu, a pritom mu to nemusí škodiť. Vyvolá ho čokoľvek - od každodenných povinností v práci či v domácnosti až po vážne životné udalosti: napríklad nová diagnóza, vojna alebo smrť milovaného človeka. Je množstvo situácií, v ktorých je stres aj dnes prospešný. V náhlych a krátkodobých situáciách vám pomôže vyrovnať sa s náročnými okolnosťami.
Pri strese dýchate plytšie a rýchlejšie, čo vedie k väčšej nervozite. Naučte sa správne dýchať. Pomôže minúta cielenej dýchacej techniky. Vystrite plecia, hlavu vytiahnite do výšky, pomaly sa nadýchnite do brucha a vydýchnite. Predstavte si, že spolu so vzduchom uniká z vášho tela aj napätie a stres. Naučiť sa správne dýchať nie je ľahké, bránia nám v tom celoživotne pestované nesprávne návyky. Ženy dýchajú do hrudníka, čo je úplne nesprávne, muži sú na tom o čosi lepšie.
Chronický stres je však ničivý. Ak vaša stresová reakcia trvá pridlho, ak ste vystavení opakovanému stresu (teda úrovne stresu zostanú zvýšené oveľa dlhšie, ako je potrebné na prežitie), ovplyvní to vaše zdravie. Za reakciu „boj alebo útek“ je zodpovedný centrálny nervový systém (CNS). Hypotalamus povie nadobličkám, aby uvoľnili stresové hormóny adrenalín a kortizol. Tie zrýchlia tep srdca a vysielajú krv do svalov a dôležitých orgánov. Keď stres pominie, hypotalamus povie všetkým systémom, aby sa vrátili do normálu.
Stresové hormóny ovplyvňujú dýchací aj srdcovo-cievny systém. Počas stresovej reakcie dýchate rýchlejšie, čo má za cieľ rýchlo distribuovať do tela krv bohatú na kyslík. Ak už máte problémy s dýchaním, napríklad astmu alebo emfyzém, stres vaše dýchanie ešte sťaží. Už sme uviedli, že v strese srdce pumpuje rýchlejšie. Stresové hormóny zužujú krvné cievy, čo však zvyšuje krvný tlak. Častý alebo chronický stres spôsobí, že vaše srdce pracuje prirýchlo.
Pečeň v strese produkuje glukózu v krvi navyše, aby telu dodala energiu. Ak ste pod chronickým tlakom, vaše telo nemusí byť schopné držať krok s prírastkom glukózy. Dlhodobý stres zvyšuje riziko vzniku diabetu typu 2.
Príval hormónov, rýchle dýchanie a zvýšená srdcová frekvencia tiež vplývajú na tráviaci systém. Je možné, že pocítite pálenie záhy alebo reflux, kvôli zvýšeniu tvorby žalúdočnej kyseliny. Stres síce nespôsobuje vredy (je za nimi baktéria nazývaná Helicobacter pylori), ale zvyšuje pravdepodobnosť vredov a zhoršuje stav existujúcich. Stres ovplyvňuje aj pohyb potravy v tele, čo vedie k hnačke alebo zápche.
Keď ste v strese, svaly sa napnú, aby vás (aj seba) chránili pred zranením. Keď stres opadne, uvoľnia sa. Avšak ak ste neustále v strese, nebudú mať príležitosť relaxovať. Výsledok? Napäté svaly vyvolávajú bolesti hlavy, chrbta a ramien.
Ak dlhodobo bojujete s bolesťami, prestanete cvičiť a úľavu hľadáte v liekoch proti bolesti. Stres vyčerpáva telo aj psychiku. Nie je neobvyklé stratiť libido, keď ste pod neustálym stresom. Aj keď krátkodobý stres môže vyprovokovať u mužov zvýšenú tvorbu testosterónu, tento účinok je krátkodobý. Ak stres pretrváva dlhšie, hladina testosterónu poklesne. Výsledok? Znížená tvorba spermií, erektilná dysfunkcia alebo impotencia. Chronický stres taktiež zvyšuje riziko infekcie pohlavných orgánov - u oboch pohlaví.
Stres u žien často ovplyvňuje menštruačný cyklus. Vedie k nepravidelnej, silnejšej alebo k bolestivejšej menštruácii. Krátkodobý, jednorazový, náhly stres stimuluje imunitný systém, čo pomáha vyhnúť sa infekciám a liečiť rany. Ak vaše telo produkuje stresové hormóny často, oslabia váš imunitný systém a znížia odolnosť tela voči patogénom. Práve preto sú osoby pod chronickým stresom náchylnejšie na vírusové ochorenia, ale aj na iné infekcie. Stres predlžuje čas potrebný na zotavenie sa z choroby alebo úrazu.
7 varovných signálov, že potláčate emócie a vaše telo už kričí o pomoc:
- Neustála únava a pocit napätia
Potláčanie emócií vyžaduje obrovské množstvo energie. Váš mozog musí neustále „držať poklop“ nad tým, čo nechcete cítiť. Podľa psychológov z Yale University to vedie k chronickému stresu, ktorý oslabuje imunitu a narúša spánkové cykly. Dlhodobý dôsledok: vyčerpanie nadobličiek, hormonálna nerovnováha, chronická únava. - Tráviace problémy a bolesti brucha
Črevá sú úzko prepojené s nervovým systémom - nie nadarmo sa nazývajú „druhý mozog“. Keď potláčate emócie, aktivuje sa stresová reakcia, ktorá spomaľuje trávenie. Výsledok? Nadúvanie, zápcha, bolesti žalúdka, niekedy až syndróm dráždivého čreva. Dlhodobý dôsledok: zápaly tráviaceho traktu, oslabovanie imunity, poruchy vstrebávania živín. - Bolesti hlavy, krku a chrbta
Emócie, ktoré nedovolíte prejaviť, sa „usádzajú“ v svaloch. Najčastejšie v oblasti trapézov, šije a chrbtice. Podľa výskumov z Harvard Medical School sa potláčaný hnev často prejavuje ako svalové napätie a migrény. Dlhodobý dôsledok: chronické bolesti, napätie v ramenách, stuhnutý krk, zvýšené riziko vysokého krvného tlaku. - Problémy so srdcom a tlakom
Keď potláčate stres alebo hnev, telo zostáva v trvalom „boj alebo útek“ režime. To znamená, že srdce bije rýchlejšie, tlak stúpa a cievy sú v neustálom napätí. Štúdia z University of Texas potvrdila, že ľudia, ktorí emócie neventilujú, majú až o 70 % vyššie riziko srdcovo-cievnych ochorení. Dlhodobý dôsledok: hypertenzia, arytmie, srdcové zlyhanie. - Časté infekcie a oslabená imunita
Chronický stres spôsobený potláčaním pocitov znižuje tvorbu bielych krviniek, teda prirodzenej obrany tela. Podľa štúdie American Psychological Association potláčanie emócií priamo súvisí so zvýšeným výskytom prechladnutí, zápalov a autoimunitných ochorení. Dlhodobý dôsledok: časté choroby, zhoršené hojenie rán, oslabená imunita. - Nespavosť a nočné prebúdzanie
Keď potláčate emócie cez deň, mozog ich spracováva v noci. Preto sa často budíte o tretej ráno, prehadzujete sa, alebo máte živé sny. Podľa odborníkov z National Sleep Foundation potláčanie pocitov narúša kvalitu spánku a zvyšuje riziko úzkosti a depresie. Dlhodobý dôsledok: chronická nespavosť, úzkostné stavy, emočné výkyvy. - Náhle prepuknutia hnevu alebo plaču
Emócie, ktoré dusíte, sa nedajú potlačiť navždy. Skôr či neskôr si nájdu cestu von, často v najnevhodnejšej chvíli. Psychológovia tomu hovoria „emocionálny únikový ventil“ - po dlhom potláčaní príde výbuch, ktorý je pre telo aj myseľ šokom. Dlhodobý dôsledok: zvýšené riziko úzkostných porúch, depresie a psychosomatických ochorení.
V psychickej oblasti spôsobuje nesústredenosť, nerozhodnosť, unáhlené rozhodnutia, obavy, nočné mory, pesimizmus. V oblasti emócií sa prejavuje stratou sebaistoty, podráždenosťou, výbuchmi zlosti, nervozitou, depresiami či úzkosťou.
Čo robiť, keď telo kričí?
Odporúčam psychoterapiu. Ak chceš porozumieť svojim prejavom úzkosti, rozlúsknuť oriešok zdanlivých záhad a vyslobodiť svojho ducha džina z fľaše, si vítaná, vítaný v bezpečnom prostredí mojej psychologickej poradne, ľudovo „sediarne“, ako jej s láskou hovorím.
Okrem toho existuje veľa prirodzených techník ako zvládnuť akútny záchvat úzkosti:
- Technika spätného pokynu
7 krát sa rýchlo nadýchni a vydýchni (iba do pľúc) ako pes. Následne začni pomaly dýchať do brucha (bránicové dýchanie) hlboký pomaalýýý nááádych a eeeešte poooomaaaalšíííííí výýýdyyyyych. A akúkoľvek aktivitu, ktorú práve prevádzaš, začni robiť veľmi veľmi pomaly, pomalynky, eeešte poooomaaaalšie. Kráčať, niečo zdvíhať, točiť hlavou, pohybovať sa, či myslieť/rozprávať….a hlavne dýchať. Všetko rob extrémne pomalým tempom. Všímaj si, ako sa upokojuješ. Z neznámeho dôvodu dal mozog telu pokyn, že je v stave ohrozenia a telo zareagovalo úzkosťou. Týmto cvičením pošle telo mozgu opačný pokyn - pokyn kľudu. Telo svojou pomalosťou a hlbokým dychom musí teraz presvedčiť mozog, že sa nič nedeje, akoby telo prehováralo k hlave: „Pozri som v bezpečí, v uvoľnení, všetko je oukej.“ - Upriam pozornosť na ticho a prázdny priestor
Upriam pozornosť na ticho a prázdny priestor, ktorý obkolesuje všetko, čo je a umožňuje všetkému, čo je, existovať. Vrátane úzkosti. Všimni si, že aj tvoja úzkosť je „ponorená a obalená“ týmto nekonečným tichom a prázdnom - ničím. A keďže pribúda to, na čo sa sústredíme, tak miesto úzkosti si všímaj priestor a ticho, ktoré ju obkolesujú. Priestor medzi kusmi nábytku, ticho pred a po hukote, prázdno obydlí, pokoj stromov a kvetín, nesmiernosť vesmíru či naopak ten veľký neviditeľný voľný priestor medzi jadrom a obiehajúcimi elektrónmi v atómoch všetkého, čo okolo seba vidíš. Vrátane teba. Fakticky si z 99% prázdnom, tak miesto 1% toho, čo sa hýbe, radšej vnímaj zvyšných 99% NIČOHO VŠADE. - Auto-hypnóza
Auto-hypnóza ťa napodmieňuje na stav uvoľnenia a kľudu. Nejedná sa o stratu vedomia, skôr o stav hlbokého uvoľnenia, ktorý si budeš vedieť navodiť kedykoľvek a kdekoľvek vybranou pozitívnou formulkou - afirmáciou - napríklad: „Láska obnovuje môj život.“ S auto-hypnózou som úspešne zaspávala v období, keď som trpela nespavosťou, ktorá je častým sprievodným javom úzkostných porúch. - Aktivity spojené s pohodou
Sú aktivity, ktoré sú zo svojej podstaty spojené s pohodou a kľudom a dobrým pocitom a nie sú preto zlučiteľné so stavom napätia a nepohody. Tieto aktivity, ktoré si môžeš pre seba zvoliť a vibračne vykročiť smerom k lepšiemu vnútornému pocitu sú: pohyb, jedlo, sex a akákoľvek aktivita či práca, do ktorej sa vieš ponoriť a ktorá obsadí tvoju plnú pozornosť. Už si len uvedomíš, že úzkosť pominula a ani nevieš kedy a ako. - Dovoľ úzkosti byť a následne si ju uži
Dovoľ úzkosti byť a následne si ju uži. Nebojuj s ňou, nevyhýbaj sa jej, nesnaž sa ju analyzovať ani zastaviť. Naplno sa oddaj tomu, čo sa v tebe deje, vnímaj jej príbeh v tvojom tele, nechaj ju zaspievať svoju áriu a rozozvučať tvoje telo. Naplno. A možno pochopíš jej odkaz. Hraj sa s tým, skús ten stav zosilniť, či zoslabiť. Ide to? A vychutnaj si pocit búšenia srdca, stiahnutého hrudníka či ohromnej excitácie, vychutnaj si bolesť, ktorú ti to prináša. Paradoxná intencia má veľkú moc. Pripomína ti tvoja úzkosť stav veľkého vzrušenia, nabudenia? Predstav si, že tvoj sused si ho dobrovoľne kupuje, keď chodí na hororové filmy či krkolomné húsenkové dráhy. Niečo ho na úzkosti baví. Tak miesto „zužovania“ úzkosti sa uvoľni, otvor hrdlo fľaše a ber čo sa deje viac zľahka. - Uvedomenie si, že každý záchvat úzkosti raz skončí
A napokon, si uvedom, že každý záchvat úzkosti raz skončí. Nič netrvá večne a ani úzkosť nie. Vieš, že keď počkáš, skončí a že to zvládneš.
Dnes môžeme celkovo pozorovať dobu, v ktorej nás provýkonnosť - zameranie na výkon - ženie k tomu, aby sme si nevšímali príznaky svojho tela alebo duše, ktorá kričí o pomoc. Stále si hovoríme, že ešte toto musím zvládnuť a ešte toto a ešte toto… Až raz príde čas, keď sa budem môcť venovať sebe a zastaviť sa. Ale taký čas sa nenájde, nebude. Až naše telo úplne vypne, a to je už neskoro - potom už hovoríme o ochorení. To, čo tomu najviac pomáha, je prevencia - predchádzať tomu. Žiť takzvaný šťastný život, ak niečo také dokážeme pomenovať a vytvoriť si o tom nejakú predstavu - čo nás robí šťastnými -, tak väčšinou si vďaka tomu dokážeme nasýcovať, napĺňať potreby, realizovať stretnutia s ľuďmi, ktorí nás robia šťastnými, alebo aktivity ako šport, ktoré nás samých napĺňajú. Dôležité je mať takéto veci, ktoré dávajú životu chuť, zmysel, a vtedy dokážeme pracovať na svojom šťastí.
Kedy sa obrátiť na odborníka?
V zásade platí, že keď už človeku napadne takáto myšlienka: Nemal by som sa obrátiť na odborníka?, tak to je presne ten správny čas obrátiť sa naňho. Tá myšlienka neprichádza len tak. Vždy je lepšie obrátiť sa na odborníka, ako ostať v ťažkostiach sám. Môžem povedať, že vážnejšie psychické ťažkosti, alebo dokonca psychické ochorenia, spozorujete tak, že vám to bráni žiť bežný život, ktorý potrebujete a chcete žiť. Psychická ťažkosť vám bráni byť šťastný, podávať výkon, robiť veci, ktoré by ste inak robili. Vďaka tomu to spoznáte. Vtedy je najvyšší čas ísť k odborníkovi.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr.
Keď niečo nefunguje v našich vzťahoch
Ona: Nemôže ho ani cítiť. On: Má ju plné zuby. Ona kričí: Lezieš mi na nervy! On vyčíta: Nedáš mi dýchať. Jej sa dvíha z neho žalúdok. On tvrdí, že mu trhá srdce. Obaja sú už zo seba chorí. Je mi z teba zle! Vykĺzlo vám už podobné obvinenie? Spomínate si, ako často ste vyslovili túto vetu? To nie sú len prázdne slová, ale vážne upozornenia, že sa s nami niečo deje. Na naše zdravie dokonca vplýva aj výraz, mimika, gestikulácia.
Žena z dialógu má opäť pocit, že vôbec nie je schopná ísť do práce. Šialene ju rozbolela hlava. Muž si berie prášok na žalúdok, lebo ho hrozne začala páliť záha. Ísť k doktorovi určite nemá zmysel. Nepríjemná hádka dokáže úplne pokaziť celý deň. Emócie majú na naše telo fyzický vplyv. Bolesti hlavy, zápcha, žalúdočné vredy, poruchy spánku, trávenia, ale aj astma, alkoholizmus, vysoký krvný tlak, reuma, migrény či sexuálne poruchy, to sú choroby, ktoré môžeme spôsobiť sami sebe aj navzájom.
Viete, ako sa cíti váš partner, keď sa na vašej tvári zjaví pohŕdavý výraz? To je ten, keď tvárový sval stiahne kútiky úst nabok a oči sa vytočia hore. Takáto skrytá konverzácia si vyberá krutú daň aj na zdraví. Vrieskajúca a hádavá žena zase môže znamenať infarktový stav v rodine.
Kanadskí vedci podrobili testom viac ako stovku mužov a žien, ktorí im zároveň poskytli informácie o ich partnerskom živote. Účastníci výskumu mali počas testovania na sebe napojené prístroje, ktoré im po celých 24 hodín pravidelne zaznamenávali krvný tlak. Získané údaje ukazujú, že v zle fungujúcich manželstvách sa zvyšuje krvný tlak vtedy, keď je partner prítomný. Čím je kritika závažnejšia a urážka ostrejšia, tým horšie pre vzťah a naše zdravie. Ak sa pridajú deštruktívne emócie ako pohŕdanie, zhnusenie, tým viac si škodíme. Nevyjadrujú sa len slovami, ale aj tónom hlasu, zlostným výrazom, urážkami. Rovnako zraňujúce sú aj posunky, ktoré signalizujú pohŕdanie, najmä ohrnutie pier, úškľabky, obracanie očí nahor.
„Ak sa na tvári ženy ukáže zhnusenie, emócia príbuzná pohŕdaniu, počas pätnásťminútového rozhovoru viac ako štyri razy, je to tiché znamenie, že sa pár v najbližších štyroch rokoch s najväčšou pravdepodobnosťou rozpadne,“ tvrdí americký psychológ Gottman po 25-ročnom výskume. Občasný prejav pohŕdania či zhnusenia alebo odporu manželstvo, samozrejme, nezničí.
Keď telo reaguje bolesťou na psychické problémy
Ja už to nevydržím! Takto prosila Dana svojich lekárov. Tridsaťpäťročná grafička v reklamnej agentúre mala pocit, že už vyskúšala všetko. Za známou fytoterapeutkou precestovala stovky kilometrov. Bylinkové kúry nepomohli. Pochodila iks špecialistov, absolvovala najrôznejšie vyšetrenia od pravidelných ultrazvukov až po dve laparoskopické diagnostické operácie brušnej dutiny. Napriek tomu Dana tvrdošijne nástojila, aby jej vyoperovali vaječníky aj maternicu. „Bola som presvedčená, že jej odstránenie by ma zbavilo neznesiteľných bolestí.“
„Moja priateľka ma však presvedčila, aby som to skúsila. Vysvitlo, že je na mne práce ako na kostole. Zrazu som zbadala, v akom kŕči žijem. Postupne som objavovala, ako ma dusí stresujúca práca, priznala som si sama pred sebou, že ma ničí moja vlastná mama, čerstvá vdova, že neznášam, ako si stále viac nárokuje na moju prítomnosť. A k tomu dcéra v puberte, ktorá sa dostala do nevhodnej partie. Uvedomila som si, že nežijem. Skôr fungujem ako dáky robot na diaľkové ovládanie. Vlani som si sľúbila, že sa naučím hovoriť nie.“
„Je to neuveriteľné, ale bolesti v podbruší sú čoraz zriedkavejšie. Vzťah duše a tela je ako klbko, ktoré je zamotané. Chodíte od jedného lekára k druhému a žiaden z nich nič nenájde? Absolvujete všetky možné vyšetrenia a výsledky sú negatívne? Skontrolovali vám krv, vyšetrili žalúdok, srdce, obličky, pečeň, dutiny a nič.
Psychika je podľa štúdií príčinou každej druhej návštevy u všeobecného lekára. Pritom však ubehne aj sedem rokov, kým sa nájde príčina a nasadí liečba. Výskum amerického Centra pre kontrolu chorôb, čo je nepochybne najsilnejšia medicínska ustanovizeň na svete, ukázal, že dokonca až 85 percent všetkých ochorení má emočný pôvod. Nespokojná duša sa prejaví na chorom tele. Pri veľkých bolestiach si spojitosť psychiky s chorobou často neuvedomujeme. Ak ani lekár neberie túto možnosť do úvahy, príčina sa nenájde. Hltáme predpísané lieky, no úľava neprichádza. Za zdravotnými ťažkosťami sa často skrývajú nepríjemné životné zážitky, smrť rodičov, odchod otca z rodiny, prehnaná starostlivosť matky, nedostatok lásky. Toto všetko sa môže navonok prejavovať ako telesné, teda somatické ťažkosti. „Náhle psychické traumy, nahromadenie negatívnych pocitov a neustály stres ovplyvňujú systém žliaz s vnútorným vylučovaním, imunitný systém, v konečnom dôsledku aj srdcovo-cievny systém a celkovú obranyschopnosť organizmu,“ vysvetľuje psychiater Jozef Hašto. Psychosomatickými chorobami trpia aj deti. Opakované angíny, ekzémy, chronický kašeľ môžu mať psychický pôvod.
Erika je 44-ročná atraktívna žena. Pragmatická strohá právnička. Aj ona dlhé roky trpela neznesiteľnými bolesťami hlavy a chrbtice, hltala tabletky proti bolesti. Absolvovala nespočetné množstvo vyšetrení, vrátane magnetickej rezonancie, ktorá vylúčila obávaný nádor na mozgu. Tabletky na migrény a bolesti chrbtice jej spôsobili chronické bolesti brucha. Gastroskopické vyšetrenie síce nepotvrdilo vredy na žalúdku, ale osvietený gastroenterológ sa jej spýtal, čo nemôže stráviť vo svojom živote. Prekvapená Erika sa najprv urazila. Po takmer hodinovom rozhovore s ním sa začalo ukazovať, čo môže byť za jej zdravotnými problémami. Ukázalo sa, že žije v nevyrovnanom vzťahu. „Roky som prehĺtala svoje obavy, nenávisť, agresiu voči manželovi, ktorý mi bol opakovane neverný. Odkedy sa s ním rozviedla, zbavila sa migrén i bolestí chrbtice. Dovtedy chodila stuhnutá a zhrbená, akoby neustále očakávala podraz od manžela. Neustále číta knihy o psychosomatike, zapísala sa aj na semináre o etikoterapii. Svojim koleginiam z firmy rada radí. Ale iba ak ju požiadajú.
„Hnevajte sa aj plačte, ak treba! Bolesť nám posiela signály a varovanie, čo robíme zle. Ochoreli ste a stále nadávate, prečo práve teraz a prečo práve vy? Skúste sa pozrieť na to aj inými očami. Každá choroba je aj výkrik našej duše. Bolesť alebo choroba nemusí byť naším nepriateľom, ale naopak, môže sa stať naším pomocníkom. Telo sa nám jej prostredníctvom snaží povedať, že robíme niečo nesprávne. Máte migrénu? Možno vám niečo prerastá cez hlavu. Bolí vás žalúdok? Ten si môžeme podráždiť zlou stravou, ale rovnako, keď ticho „prehĺtame“ problémy, obavy, nenávisť či trápenie. Naše telo nám neustále posiela posolstvá o rôznych príznakoch chorôb, no väčšinou si ich signály nevšímame. Až keď je neskoro. Za každou chorobou sa môže skrývať aj neriešený problém alebo neschopnosť správne sa rozhodnúť. Večná nespokojnosť, podráždenosť spôsobia že nás často bolí hlava, krčná chrbtica, žalúdok či kríže. Skúsení psychoterapeuti tvrdia, že ak niekto nepríjemnú okolnosť či zážitok spracuje, nebude ho viac trápiť. Ak ju však potláča, potom negatívna energia hľadá svoju cestu von cez naše telo a my ochorieme. Preto môže byť každá choroba aj telesnou reakciou nevyriešeného problému. Ak dáme do poriadku to, čo nás trápi, čo cítime, hovoríme a robíme, zavládne to, čomu bežne hovoríme zdravie, teda telesná aj duševná rovnováha. Možno to znie niekomu šarlatánsky či nelogicky, ale je to overené.
Keď kričí vnútorné dieťa
Keď už kričí aj naše vnútorné dieťa? Možno nie ste unavení z detí. Možno len z toho, že musíte byť stále v poriadku. 🌀 Ráno nestíhate, jedno dieťa sa rozplače, druhé zvýši hlas, tretie sa zatne. Vo vašom vnútri sa niečo pomaly napína. A vy sa pristihnete, že aj keď sa snažíte byť trpezliví, v určitých chvíľach to jednoducho nejde. 🔥 „Prečo sa ma to stále dotýka? Prečo ma také malé veci vyvedú z rovnováhy?“ Nie preto, že by ste zlyhávali. Ale preto, že vaše vnútro už dlho nesie viac, než môže. 💡 Nie ste „príliš citliví“. Nervový systém sa učí reagovať na stres podľa vzorcov, ktoré vznikli už v detstve. Opakované preťaženie znižuje schopnosť empatie, aj k sebe, aj k druhým. Kreatívne prepojenie tela, emócií a symbolov pomáha prepísať tieto vzorce na hlbšej úrovni než bežný rozhovor. ❓ Keby ste dnes mohli na chvíľu položiť všetko, čo „musíte“ niesť, čo by vaše telo urobilo ako prvé? A práve tu vstupuje do hry arte koučing. V arte koučingu sa učíme rozumieť sebe cez tvorivosť. Nie ako únik, ale ako spôsob, ako uvoľniť vnútorný tlak a nájsť pokoj. Nie rýchla oprava, ale trvalý posun z prežitia do prítomnosti. Každý utorok o 18:00 sa stretávame na skupinovom arte koučingu - bezpečnom online priestore, kde: ✨ spolu tvoríme na aktuálnu tému, ✨ zapisujeme svoje prežívanie do denníka, ✨ zdieľame, ak chceme - alebo len ticho tvoríme. Nemusíte byť umelec. Stačí, že cítite, že potrebujete na chvíľu zastaviť a nadýchnuť sa. Skupinová energia prináša oporu, ktorá v samote často chýba. Je to priestor, kde sa nemusíte pretvarovať, len byť. 🌷 Ak vo vás niečo pri čítaní tohto textu jemne zarezonovalo, možno je to ten vnútorný hlas, ktorý hovorí: „Už nemusím všetko zvládať sám.“ Napíšte správu alebo sa pridajte na najbližší utorkový online arte workshop. Prvý krok býva najťažší, ale práve v ňom nie ste sami. Všetko, čo potrebujete, je ochota sa na chvíľu zastaviť a pozrieť dovnútra.
Sedíte v autobuse, očami sa snažíte zadržať pohyb hodinových ručičiek, ale márne. Už je jasné, že na dôležité stretnutie budete meškať a váš šéf z toho vyvodí dôsledky. Toto je príklad krátkodobého stresu, ak sa ale opakuje, vznikne chronický stres. Ten veľmi rýchlo a bez vášho súhlasu prerastie do psychických aj fyzických problémov.
Ako zvládať stres a objaviť vnútornú pohodu
Stres a jeho vplyv na zdravie
Stres poháňa k lepším výkonom a vzápätí si vyberá daň vo forme zdravotných problémov. Je to balans na hrane. Dá sa ustáť a zvíťaziť alebo aj padnúť hlboko, na dno. Viete, aká je prirodzená reakcia organizmu na akútny stres? Rozšíria sa nám zreničky, zrýchli dýchanie a látková premena, zvýši sa napätie a prekrvenie svalov, srdce začne biť rýchlejšie a prudšie, stúpne krvný tlak, v ústach sa objaví sucho. Telo sa pripravuje na útok alebo útek. Presne tak sa správali naši predkovia z ľadovej doby, keď ich naháňal mamut alebo ich ohrozovala cudzia tlupa. Mierny stres sa volá eustres, a pokiaľ trvá krátko a má primeranú intenzitu, môže byť pozitívny, príjemný, vzrušujúci. Spája sa s prežívaním alebo očakávaním pozitívnej udalosti, podnecuje do rýchlejších reakcií, produktivity, tvorivosti a sústredenosti, zvyšuje duševnú aj telesnú kondíciu.
Študentka Tereza priznáva, že najlepšie sa jej na skúšky učí pár dní pred termínom: „Darmo si na učenie vydelím mesiac, mozgové závity zapnem, až keď mi horí pod zadkom.“ Petra sa venuje béčkovej športovej gymnastike a hovorí, že pred súťažami má obrovský stres, ktorý ju však posúva dopredu: „Cítim v sebe adrenalín a podávam lepšie výkony ako na tréningoch.“ Novinár Peter pripúšťa, že stres neodmysliteľne patrí k jeho práci, ale musel si naň zvyknúť: „Najťažšie nie je rýchlo reagovať na situáciu, improvizovať pri rozhovoroch alebo napísať článok, ale zvyknúť si na deadline, na redakčnú uzávierku.
Opakovaný, častý alebo nadmerný stres sa volá distres a výrazne negatívne ovplyvňuje telesné i duševné zdravie. Denis pracuje na manažérskej pozícii a roky trpí stredne ťažkou migrénou. „Pobehal som všetkých možných lekárov. Postupne sme vylúčili ako príčinu krčnú chrbticu, potravinové intolerancie a iné faktory. Nakoniec som zistil, že najväčším spúšťačom je asi stres. Až psychoterapeutka mi povedala, že sa mu nemám snažiť za každú cenu vyhnúť, ale skorigovať ho, kontrolovať. Naučila ma niekoľko relaxačných techník, ktoré používam, keď to už nedávam.
Nadmerná a dlhodobá záťaž sa môže prejavovať i bolesťami hlavy a chrbtice, častými infekciami, zvýšeným svalovým napätím, nespavosťou, únavou či kožnými problémami. Urýchľuje vznik aterosklerózy, ischemickej choroby srdca, vysokého krvného tlaku, cukrovky 2. typu, osteoporózy, oslabenej imunity, vredovej choroby a mentálnych porúch. V psychickej oblasti spôsobuje nesústredenosť, nerozhodnosť, unáhlené rozhodnutia, obavy, nočné mory, pesimizmus. V oblasti emócií sa prejavuje stratou sebaistoty, podráždenosťou, výbuchmi zlosti, nervozitou, depresiami či úzkosťou.
Ako zvládnuť stres
Ich cieľom nie je úplne sa zbaviť stresu. Je to nielen nemožné, ale aj nesprávne. Pripomíname, že stres je v mnohých situáciách užitočný, zdravý. Ak ho chcete zvládnuť, musíte najskôr identifikovať faktory, ktoré vám ho spôsobujú - spúšťače stresu. Potom popremýšľajte, ktorému z nich sa dá vyhnúť. Nakoniec nájdite spôsob, ako sa vyrovnať s negatívnymi stresormi, ktorým sa jednoducho vyhnúť nedá. Keď sa naučíte ovládať úroveň stresu, pomôže vám to postupne znížiť riziko vzniku chorôb, ktoré s ním súvisia. Ak stres nezvládate alebo cítite popri ňom úzkosť či depresiu, čo najskôr vyhľadajte odbornú pomoc. Aj skúsený psychoterapeut vám v mnohom poradí.
11 tipov na zmiernenie stresu
Rady typu „vyhýbajte sa stresu“ sú síce fajn, ale v bežnom živote zväčša nefungujú. Dôležité je vyrovnať sa so stresormi a akceptovať tie, ktoré nemôžete zmeniť. Prinášame vám 11 tipov, s ktorými môžete stres zmierniť a čiastočne ovládnuť. Pozrite si ich, rozpoznajte medzi nimi situácie, ktoré sa vás týkajú, a pracujte s nimi vo svoj prospech:
- Skroťte prehnaný perfekcionizmus
Nesnažte sa byť stopercentní v práci. Nesnažte sa mať perfektnú domácnosť ani absolútne dokonalú rodinu. - Stanovte si priority
Nie všetko je také súrne a dôležité, ako to vyzerá. Pre menej naliehavé úlohy platí, že aj zajtra je deň. - Naučte sa odporovať
Zneužíva šéf vašu pracovitosť a zasypáva vás požiadavkami, ktoré ani nemáte v náplni práce? Naučte sa odporovať. - Manažujte svoj čas
Plánovanie a organizovanie nepomôže nafúknuť deň na 48 hodín, ale naučí vás využívať ho čo najefektívnejšie. Používajte zápisník, termínový kalendár alebo diár v mobile. Navrch zoznamu si napíšte to najdôležitejšie. - Neberte si prácu domov
Súkromné problémy nenoste do kancelárie. Hádka s partnerom a členmi rodiny zosilní aj pracovný stres. Ak sa ňou budete zaoberať ešte aj vtedy, keď si sadnete za pracovný stôl, utrpí váš výkon a koncentrácia. K problému sa vráťte až po skončení práce. Uvidíte ho z väčšieho odstupu a lepšie zvážite, čo s ním ďalej. - Delegujte povinnosti
Ak všetko robíte sami alebo máte pocit, že to nikto iný nezvládne rovnako dobre, môžete prísť o voľný čas i drahocennú energiu. Naučte sa zveriť úlohy a zodpovednosť za ne iným - kolegom, manželovi, deťom. Mimochodom - deti. Za domáce úlohy a poriadok v školskej taške sú zodpovedné ony, nie vy rodičia. - Zbavte sa strachu
Ak si vopred vsugerujete, že úlohu nevyriešite, blokujete svoju výkonnosť a tvorivosť. Riešenie? Máte ho v hlave. - Zmiernite tempo
Nemusíte všetko urobiť hneď. Neskočte k telefónu, len čo zazvoní. Nejazdite stovkou tam, kde je predpísaná päťdesiatka. Koľko času ušetríte, keď sa budete takto naháňať? - Ovládajte negatívne emócie
Dostali ste sa do stresu z hnevu, zo strachu alebo sklamania a hrozí, že zareagujete v afekte? Analyzujte. Skúste viesť vo vyhrotených a kritických situáciách vnútorný dialóg. Trénujte si odpovede na tieto otázky: Ako by som reagovala, keby som bola neutrálnou pozorovateľkou? Ako by som tento moment vyhodnotil o týždeň, o mesiac? - Užívajte si
Vymedzte si pravidelný čas len pre seba. Doprajte si krátke prestávky v práci, príjemný večer po príchode domov, dva skutočne voľné dni v týždni. Choďte na kávu s kamarátkou, na rande s priateľom. - Dýchajte
Pri strese dýchate plytšie a rýchlejšie, čo vedie k väčšej nervozite. Naučte sa správne dýchať. Pomôže minúta cielenej dýchacej techniky. Vystrite plecia, hlavu vytiahnite do výšky, pomaly sa nadýchnite do brucha a vydýchnite. Predstavte si, že spolu so vzduchom uniká z vášho tela aj napätie a stres.
Krik ako spúšťač problémov
Udržať si stoický alebo pokojne aj o niečo menší pokoj je poriadne umenie. Realita je ale taká, že náš organizmus tým trpí a že naučiť sa zvládať krik je jedna z najefektívnejších vecí, ako si udržať zdravie.
- Kričanie aktivuje sympatický nervový systém, čo vedie k prudkému uvoľneniu stresových hormónov - adrenalínu a kortizolu.
- Intenzívne alebo dlhodobé kričanie odstraňuje ochranný hlien z hlasiviek, spôsobuje ich podráždenie až zápal, čo vedie k chrapotu alebo dokonca k tvorbe uzlov.
- Emocionálne silné hádky a kričanie môžu ovplyvniť fungovanie oblasti mozgovej kôry zodpovednej za pamäť.
- Kričanie často vyvoláva strach, znižuje sebaúctu a môže viesť k úzkosti.
Je teda aj bezprostredne pre náš organizmus dôležité, aby sme sa naučili nekričať. Aby sme jednoducho vstúpili do nášho vnútorného pokoja, do oázy, v ktorej budeme schopní riešiť veci s ľahkosťou a bez kriku. Môžeme na to využiť rozlično techiky, od sedení s psychológmi, koučami, mentormi, cez meditácie a cvičenie relaxačných techník, jogu...
Metóda 5‑4‑3‑2‑1 - zamerajte sa na všetky zmysly (pomenujte si aspoň v duchu, čo vidíte, cítite, počujete.. Vedome si vytvorte pauzu pred kričaním - na chvíľu opustite priestor, zhlboka sa nadýchnite, vyjadrite sa pokojne. Krik, ktorý v niektorých situáciách spustíte, má dopad nielen na vaše psychické, ale aj fyzické zdravie. Spôsobuje zvýšenie srdcovej frekvencie, napätie svalstva, ohrozí zdravie vašich hlasiviek, spôsobuje problémy s pamäťou či jasným myslením. Ak je to čo i len trochu vo vašej moci, zmeňte to. Využite buď odbornú pomoc, ak je krik vaším dlhodobejším problémom, alebo aplikujte niektorú z vyššie popísaných metód, ak ide o náhly nie častý prejav.
