Hlava dieťatka pri narodení: Veľkosť, vývoj a možné problémy

Pri narodení každého bábätka nás zaujíma množstvo detailov. Jedným z nich je aj veľkosť a obvod hlavičky. Tento údaj môže poskytnúť cenné informácie o zdravotnom stave novorodenca a jeho ďalšom vývoji. Obvod hlavičky sa meria ihneď po narodení a pravidelne počas prvých mesiacov života. Slúži ako jeden z ukazovateľov rastu a vývoja dieťaťa. Priemerný obvod hlavičky novorodenca sa pohybuje okolo 35 cm. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a veľkosť hlavičky môže mierne kolísať. Poznámka: Hodnota ± 2 cm predstavuje normálnu odchýlku. Ak máte obavy ohľadom veľkosti hlavičky vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom. Lekár zhodnotí všetky relevantné informácie a v prípade potreby odporučí ďalšie vyšetrenia. Obvod hlavičky novorodenca je dôležitým ukazovateľom zdravia a vývoja. Väčšina detí sa narodí s úplne normálnym obvodom hlavy.

V počiatočných štádiách novorodeneckého života je pre lebku príznačná poddajnosť a mäkkosť, ktorá vo veľkej miere súvisí s jej neustálym vývojom. Jednotlivé lebečné kosti sú v rámci ľudskej kostry pospájané tzv. švami. Do istého veku sa medzi týmito väzivovými spojmi, a teda aj medzi jednotlivými kosťami lebky, nachádzajú prázdne priestory. Tie poskytujú kostiam lebky dostatok miesta na to, aby mohli priebežne rásť a vyvíjať sa, čo koniec koncov vedie k rastu lebky ako komplexného celku. Švy sú príznačné svojou elastickosťou, ktorá sa postupne mení v tvrdšiu kosťovú štruktúru vzájomne spájajúcu konkrétne lebečné kosti.

Vývoj a rast lebky novorodenca

Lebka v priebehu prvého pol roka života dieťaťa nadobúda dvojnásobok svojej pôvodnej veľkosti, pričom do dvoch rokov sa jej veľkosť strojnásobí. Rýchlosť rastu sa po siedmom roku dieťaťa znižuje, pričom medzi 16. až 18. rokom života sa proces rastu lebky ukončuje.

Meranie obvodu hlavy novorodenca patrí medzi prvotné lekárske vyšetrenia, ktoré prebiehajú po narodení bábätka. Tento úkon sa tiež pravidelne vykonáva v rámci poradne, avšak zmerať hlavičku svojho dieťatka môžu pokojne aj rodičia. Postačí im na to obyčajný krajčírsky meter, ktorý je potrebné bábätku previesť okolo hlavy tak, aby prechádzal okolo výbežku tylu a nadočnicových oblúkov. Pri pôrode donoseného dieťaťa sa priemerný obvod hlavy pohybuje v rozpätí od 34 do 36 cm, v polroku dosahuje 43 až 45 cm.

Obvod hlavy dievčat a chlapcov

Lebka dievčat je už pri narodení o niečo menšia ako hlava chlapcov, avšak rast u oboch pohlaví prebieha približne rovnakým tempom s minimálnymi odchýlkami. Jednotlivé merania obvodu hlavičky bábätka je potrebné porovnávať s tabuľkovými údajmi, ktoré zobrazujú hodnoty obvodu hlavy podľa veku detí.

U chlapcov je možné pozorovať väčší obvod hlavy ako u dievčat, avšak ide o minimálny rozdiel, ktorý dosahuje necelý jeden centimeter. Obvod hlavy u chlapcov dosahuje vo veku 5 rokov takmer 51 centimetrov, pričom v priebehu 4 rokov na krajčírskom metri možno pozorovať rozdiel vyše 4 centimetrov. Vo všeobecnosti, a teda odhliadnuc od pohlavia dieťaťa, je však zaujímavé sledovať, že obvod hlavy medzi 6. a 12. mesiacom života bábätka narastie o takmer 3 centimetre, kdežto za celý nasledujúci rok nadobudne 2-ročné dieťa na obvode hlavy iba 2-centimetrový prírastok.

Krivka obvodu hlavy je vo svojej podstate rastovým grafom, ktorý zohľadňuje optimálny obvod hlavy dieťaťa v konkrétnom mesiaci jeho života. Ako v prípade tabuliek, tak i u grafov platí rozdiel medzi pohlaviami. Pre správne zistenie stavu rastu lebky je preto potrebné nájsť príslušný graf. Na osi „x“ je potrebné vyhľadať presný mesiac zodpovedajúci veku dieťaťa, pričom os „y“ prislúcha nameranej veľkosti obvodu hlavy. Po spojení dvoch údajov sa v bode pretnutia dopracujete k tzv. percentilu. Ideálnou hodnotou percentilu je 50. Hodnoty od 10 do 90 sa taktiež nachádzajú v norme, avšak spozornieť treba v prípade, že sa hodnoty z dvoch osí pretnú v mieste, kde krivka označuje percentil mimo danej hranice (čiže pod 10, resp. nad 90).

Kraniostenóza alebo zhrubnutie lebečných švov

Spôsobuje to fakt, že sa dieťatku nedostatočne vyvinie lebka, čo vedie k eliminácii priestoru určeného na rast mozgu. Takýto jav sa v odbornej terminológii nazýva kraniostenózou. Ide o špecifickú deformáciu hlavičky bábätka. Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Prvý šev sa uzatvára väčšinou do 1. roka života dieťaťa. Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí. Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov.

V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar a nazýva sa preto trigonocefália. Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia.

Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália. V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý. U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy. Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely (šev sa vlastne tiahne od veľkej fontanely dozadu).

Ďalším typom kraniostenózy je zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane. V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách.

Posledným typom kraniostenózy je zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti. Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu. Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické.

Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič. Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika. Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov. U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje. V ďalšom kroku je naplánovaná operácia. Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie. V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. mesiaca. V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.

Je vôbec nutné kraniostenózu operovať? Ak je pre rodičov deformita hlavičky prijateľná, je nevyhnutné podstupovať takú náročnú operáciu? Túto otázku počujeme od rodičov často. Ide teda iba o kozmetickú operáciu? V podstate áno. Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí - deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac “bľabotať”, sú veselšie.

Preležaná hlavička bábätka

Ak zrast lebečných švov prebieha správnym spôsobom, no predsa dôjde k istej hmatateľnej, často i viditeľnej deformácii lebky novorodenca, hovoríme o preležanej hlavičke bábätka. Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe. Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický.

Poznáme však niekoľko príznakov, ktoré nám pomôžu určiť, či je deformita práve dôsledkom zlého polohovania bábätka. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze. V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita. Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť. Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania.

Plagiocefália znamená syndróm plochej hlavičky. Objavuje sa u novorodencov a zdá sa, že v posledných rokoch je výskyt plagiocelálie vyšší než po minulé roky. Koncom minulého storočia vyšlo odporúčanie lekárov, aby bábätká boli ukladané, aj v spánku, na chrbát a nespali v polohe na brušku. Toto odporúčanie síce znížilo riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), no zároveň spanie iba v jednej polohe zvýšilo počet bábätiek s touto deformáciou.

Z interného hľadiska môže zležanie hlavičky spôsobiť i nedostatok vitamínu D, ktorý prispieva k pevnosti kostí. Dávkovanie vitamínu D je potrebné prispôsobiť rýchlosti rastu bábätka. Predčasne narodené deti totiž rastú a priberajú rýchlejšie ako donosené deti, čo znamená, že pre správny rast kostí potrebujú viac vitamínu D.

Vzniknúť môže ešte v tehotenstve, keď došlo k vyvinutiu väčšieho tlaku na hlavičku plodu, čo zväčša zapríčiňuje nižšia miera plodovej vody obklopujúcej bábätko. Rozdiel medzi týmito dvomi druhmi lebečnej deformácie dieťatka možno badať aj z aspektu obdobia, kedy sa rozvinie. Kým kraniostenóza sa veľakrát prejaví už po narodení, resp. v prvých mesiacoch života, zležaná hlavička sa rozvíja postupne v dôsledku nesprávneho polohovania.

Typy zležanej hlavičky

Keďže má človek na výber niekoľko strán, spomedzi ktorých si môže zvoliť tú obľúbenú počas spánku či všeobecne v polohe ľahu, existuje aj niekoľko typov zležanej hlavičky. Odlišnosti medzi jednotlivými typmi zležanej hlavičky dieťaťa je možné pozorovať i voľným okom. Mnohokrát sa pri stanovení diagnózy, resp. deformity lebky pristupuje k premeraniu rozmerov hlavičky.

• Brachycefália: Pri brachycefálii je možné hovoriť o symetrickej deformite lebky bábätka s tvarom výraznejším z hľadiska šírky. Zležaná hlavička vzadu, resp. v oblasti záhlavia vytvára viditeľnú disproporciu hlavičky v strede tejto časti detskej hlávky.
• Plagiocefália: V prípade plagiocefálie ide o asymetrické preležanie hlavičky bábätka v oblasti záhlavia. Sploštenie hlavičky je prominentné len na jednej strane, čo vedie k výraznému rozdielu medzi stranou, ktorá pokračuje v správnom vývoji, a tou zležanou časťou detskej hlávky. Výraznými poznávacími znakmi asymetricky zležanej hlavičky bábätka sú nerovnosti tváre v podobe posunutých očí, čela a celej tváre smerom dopredu. Nerovnomerná je aj poloha uší, ktorú zapríčiňuje rovnobežníkovo pôsobiaci tvar hlavy, čo je identifikovateľné najmä z vtáčej perspektívy (resp. zhora).
• Dolichocefália (skafocefália): Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu lebečnú deformáciu, pričom sa v jej tesnom závese nachádza vyššie uvedená symetrická brachycefália. Časť hlavičky bábätka, ktorej sploštenie je prominentnejšie, má určité črty tváre posunuté viac dopredu. Týka sa to najmä čela, ucha a oka. Kým v prípade brachycefálie ide o preležanie hlavičky bábätka vytvárajúce stlačenie do šírky, dolichocefália, tiež známa ako skafocefália, je príznačná úzkym a dlhým tvarom hlavičky. Dolichocefália je charakteristická pre bábätká, ktoré si z dôvodu predčasného narodenia vyžadujú špeciálnu starostlivosť v podobe inkubátorov, kde sú spravidla polohované výhradne na bok.
• Turicefália: Špecifickým typom deformácie lebky je turicefália, ku ktorej dochádza najmä v dôsledku vákuovej extrakcie plodu v priebehu pôrodu. Výsledkom takéhoto lekárskeho zákroku je výrazne vyduté temeno bábätka a hlavička pripomínajúca trojuholník s miernym zaoblením vo vrchnej časti. Ide o jediné zležanie hlavičky, ktoré hlávku deformuje do výšky, resp. do špicata.

Polohovanie bábätka slúži ako prevencia

Aby sa rodičia vyhli akejkoľvek potenciálnej deformite lebky, je potrebné, aby sa naučili čím skôr s dieťatkom zaobchádzať. Ako v spánku, tak i v stave bdenia je podstatné, aby dieťatko striedalo strany. Slúži to ako prevencia voči preležaniu istej strany hlavičky bábätka. Slovíčko „mierne“ je podstatné preto, aby nedošlo k prevráteniu dieťatka na bruško, čo môže mať veľmi vážne následky. Novorodenci ešte nie sú schopní ovládať svoje svalstvo natoľko, aby vedeli obracať hlávku zo strany na stranu. Správne polohovanie bábätka spočíva v pravidelnom striedaní strán, na ktoré hlavičku dieťaťa rodič otočí. Podstatné je taktiež polohovanie v rámci nosenia dieťatka na rukách. K zležanej hlavičke totiž môže dochádzať aj počas dojčenia, uspávania či hrania. Pri dojčení, ako i uspávaní na rukách sa odporúča pravidelná výmena strán.

Keď bábätko spí na chrbte (čo je odporúčané na prevenciu SIDS), jemne mu otáčajte hlavičku na jednu a potom na druhú stranu. Od prvých týždňov života kladieme bábätko denne na bruško, keď je hore a pod dohľadom. Tým sa posilňujú krčné a chrbtové svaly a znižuje tlak na zadnú časť hlavy. Pri dojčení či kŕmení z fľaše striedajte ruky, aby sa dieťa naučilo otáčať hlavu na obe strany. Pri nosení používajte rôzne polohy, napríklad klokanku alebo ergonomické nosítko. Minimalizujte čas strávený v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách, kde je hlavička stále v kontakte s tvrdým povrchom. Podporujte pohyb a občas motivujte bábätko hračkami, aby sa otáčalo na rôzne strany.

V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví.

Čo pomôže na zležanú hlavičku?

Niekedy dochádza k zležanej hlavičke u bábätiek aj napriek implementácii rôznych preventívnych techník, čo je úplne bežné a normálne. Keď už k tejto deformite lebky dôjde, je podstatné, aby sa potenciálna liečba a náprava ihneď riešila s odborníkom.

Vankúš proti preležaniu hlavičky pôsobí jednak preventívne, jednak je možné jeho funkcie využiť aj pri liečení mierne zležanej hlavičky dieťaťa. Takéto vankúše na zležanú hlavičku je dnes možné zakúpiť v rôznych farbách a tvaroch zapadajúcich do akéhokoľvek konceptu detského hniezdočka či postieľky, ktorú si rodičia vysnívali.

Ak polohovanie a ani vankúš na zležanú hlavičku nepomohli, alebo je typ preležanej hlavičky bábätka považovaný za vážnejší prípad, odborný lekár odporučí rodičom tzv. kraniálnu ortézu. Prilbička na zležanú hlavičku má najvyššiu pravdepodobnosť účinku v období medzi 4. a 18. mesiacom života dieťatka. Na prilbu je v počiatočných štádiách nutné bábätko navyknúť, pričom s odstupom času je nevyhnutné, aby helmu na zležanú hlavičku nosilo aspoň 23 hodín denne. Liečba sa implementuje väčšinou pri stredných až ťažkých prípadoch preležania hlavičky, no ide o účinnú metódu.

Pri korekcii zležanej hlavičky bábätka je kľúčové odstrániť príčiny nadmerného tlaku na určitú časť lebky a podporiť symetrický vývoj hlavičky. Tu sú najefektívnejšie spôsoby, ako pomôcť: Striedanie polohy hlavičky pri spaní, striedanie polohy pri dojčení alebo kŕmení, umiestnenie hračiek, svetla alebo zaujímavých predmetov na stranu, na ktorú bábätko menej otáča hlavu, pravidelné kladenie bábätka na bruško, nosenie bábätka v ergonomických nosičoch alebo šatkách, cvičenia na zlepšenie pohyblivosti krku a vyrovnanie svalovej sily pod dohľadom fyzioterapeuta, používanie špeciálnej prilby na korekciu tvaru hlavy v závažnejších prípadoch, využívanie podporných vankúšikov, ktoré sú navrhnuté tak, aby znižovali tlak na hlavičku, minimalizovanie času, ktorý bábätko trávi v autosedačkách, hojdačkách a ležadlách, kde je hlavička v kontakte s tvrdým povrchom.

Existuje niekoľko pomôcok navrhnutých na podporu správneho tvarovania hlavičky bábätiek a prevenciu či korekciu zležanej hlavičky. Ich výber závisí od závažnosti deformácie a odporúčaní pediatra alebo špecialistu. Tu sú najčastejšie používané pomôcky: Ergonomické vankúše so špeciálnym tvarom, ktoré znižujú tlak na zadnú časť hlavy. Môžu byť v tvare podkovy alebo s vybraním uprostred na zníženie kontaktu hlavičky s povrchom. Pozor: tieto vankúše sa neodporúčajú používať počas spánku v noci, pokiaľ to vyslovene neodporúča pediater, kvôli bezpečnosti dieťaťa a riziku SIDS. Polohovacie podložky ktoré pomáhajú meniť polohu hlavy bábätka a podporujú symetrické ležanie. Špeciálne tvarované prilby (ortotické prilby), ktoré jemne usmerňujú rast lebky. Prilba znižuje tlak na sploštené miesta a umožňuje lebke dorásť do správneho tvaru. Najúčinnejšie sú medzi 4. a 12. mesiacom veku, keď je lebka mäkká a rýchlo rastie. Dĺžka nosenia: 20 - 23 hodín denne počas niekoľkých mesiacov, pod dohľadom odborníka. Šatky a ergonomické nosiče, ktoré pomáhajú predchádzať tlaku na hlavičku tým, že bábätko sa nosí vzpriamene.

Aké sú riziká zležanej hlavičky pre vývoj dieťaťa?

Zležaná hlavička u dojčiat, známa ako plagiocefália alebo brachycefália, je vo väčšine prípadov kozmetický problém a nemá vážny vplyv na mozgový alebo fyzický vývoj. V niektorých prípadoch však môžu vzniknúť určité riziká alebo nepríjemnosti, ktoré môžu ovplyvniť dieťa.

• Estetické dôsledky: Ak sa problém nelieči včas, asymetria alebo sploštenie hlavičky môže pretrvávať aj v neskoršom veku, čo môže mať vplyv na sebavedomie dieťaťa. Posunutie uší, asymetrické čelo alebo nerovnomerné proporcie tváre, môžu byť esteticky nápadné.
• Poruchy funkcie čeľuste a zubov: V prípadoch výraznej asymetrie lebky môže dôjsť k miernemu ovplyvneniu vývoja čeľuste. To môže následne spôsobiť problémy so zhryzom alebo asymetriu úst.
• Riziko spomalenia motorického vývoja: Ide o riziko, ktoré sa vyskytuje u detí so zležanou hlavičkou spôsobenou tortikolisom (skrátením krčných svalov) iba sporadicky, avšak aj napriek tomu sa môže objaviť: oslabenie svalov na jednej strane tela, omeškanie schopnosti otáčať hlavu, sedieť, loziť alebo stáť, preferovanie používania jednej strany tela, čo môže narušiť rovnomerný vývoj motorických schopností.
• Riziko nesprávneho vývoja lebky a mozgu (veľmi zriedkavé): Zležaná hlavička zvyčajne neovplyvňuje mozog, pretože deformácia sa týka kostí lebky, nie mozgového tkaniva. Ak však deformácia vzniká v dôsledku vzácnych genetických alebo zdravotných problémov (napr. kraniostenózy= kraniosynostózy, kde sa lebkové švy predčasne zrastajú), môže byť potrebná špecializovaná liečba, aby sa predišlo problémom s rastom lebky a tlakom na mozog.
• Problémy s nosením prilieb alebo okuliarov: Deformácia hlavičky môže spôsobiť, že dieťa bude mať problémy s nosením niektorých pomôcok, napríklad okuliarov alebo športových prilieb, keďže nebudú správne sedieť.

Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc?

• Ak je sploštenie zreteľné a spôsobuje nerovnováhu v tvárových proporciách.
• Ak si všimnete, že sploštenie hlavičky sa zhoršuje napriek tomu, že dieťa strieda polohy, trávi čas na brušku a má dostatok pohybu.
• Ak dieťa má problém otočiť hlavičku na jednu stranu alebo preferuje jednu polohu hlavy.
• Ak deformácia hlavy pretrváva aj po zavedení preventívnych opatrení, najmä počas obdobia, keď je lebka ešte mäkká a poddajná (4 - 6 mesiacov).
• Ak má dieťa oneskorený motorický vývoj, preferuje jednu stranu tela alebo sa zdá byť inak fyzicky asymetrické.
• Ak sú sploštené časti hlavy sprevádzané nezvyčajnými tvarmi lebky (napr. úzky alebo predĺžený tvar hlavy) alebo výraznými hrbolmi, môže byť problém spôsobený predčasným zrastaním lebkových švov.
• Ak pediater počas preventívnej prehliadky upozorní na deformáciu hlavy, môže odporučiť konzultáciu so špecialistom, napr. s ortopédom, fyzioterapeutom alebo neurochirurgom.

Fontanely a ich význam

Všetky bábätká prichádzajú na svet s vankúšikom nad čelom. Je to takzvaná veľká fontanela, ktorá je veľmi dôležitá pre zdravý vývoj novorodenca. Fontanela či lupienok je väzivové spojenie na hlave novorodenca v miestach, kde sa stýkajú kosti tvoriace lebku. Veľká fontanela má kosoštvorcový tvar. Dá sa ľahko vyhmatať, dokonca môžeme cítiť, ako pod ňou pulzuje krv. Okrem „veľkej“ fontanely je na hlavičke ešte 5 ďalších („malá fontanela“ je umiestnená v záhlaví a má trojuholníkovitý tvar, 4 maličké, ktoré má i odborník problém vyhmatať). Pevne spolu zrastú lebečné kosti až okolo 18. - 20. mesiaca života.

Fontanela je jedným z dôkazov geniality prírody. Patríme k tvorom s najväčším mozgom na zemeguli. No ako taký veľký mozog, pevne uzatvorený zo všetkých strán v lebke, porodiť? Fontanely ponúkajú riešenie. Hlavička je v mieste fontanel veľmi pružná a prispôsobivá, a teda môže bezpečne prejsť úzkym pôrodným kanálom. Ak sa aj nejako počas tejto cesty zdeformuje, za pár dní je opäť krásna. Fontanely majú ale ešte ďalšie dôležité úlohy: jednak umožňujú rýchle vyrovnávanie krvného tlaku v hlave, taktiež sa vďaka nim môže mozog dieťatka najmä prvom roku nerušene zväčšovať. Navyše môže fontanela poslúžiť lekárom ako okno pre ultrazvukové vyšetrenie mozgu dojčiat.

Veľká fontanela nám môže slúžiť ako ukazovateľ, či bábätko je alebo nie je dehydrované. Za normálnych okolností je blanka, ktorá fontanelu chráni v jednej rovine s o zvyškom hlavičky. Pokiaľ má dieťa problém s hydratáciou, fontanela prepadáva, urobí sa akoby „lavórik“.

Často venujeme väčšiu pozornosť veľkosti veľkej fontanely alebo jej predčasnému uzatváraniu, ako samotnému rastu lebky, čo môže viesť mnohokrát k zbytočným stresom. Veľkosť veľkej fontanely a jej uzatváranie z hľadiska času sa aj u zdravých detí veľmi líši (vo všeobecnosti platí, že veľká fontanela sa uzatvára okolo 18. mesiaca a k tomu treba povedať, že k norme patrí aj veľké + aj -). Samotná odchýlka v jej veľkosti alebo časová nepravidelnosť v jej uzatváraní nemusí mať totiž žiadny diagnostický význam. Vždy treba sledovať súčasne tvar lebky, jej veľkosť, rozostup lebečných švov a celkový neuropsychický vývin dieťaťa. Na odborné neurologické vyšetrenie treba dieťa odoslať, len ak sa veľká fontanela a lebečné švy rozostupujú. To isté platí pre veľmi predčasné uzatváranie veľkej fontanely, podsun kostí a zaostávanie rastu lebky.

Poruchy rastu obvodu hlavy novorodenca

Rastovú poruchu hlavy je niekedy možné spozorovať voľným okom, avšak najčastejšie sa pre tento účel používa práve vyššie spomenuté meranie obvodu hlavy, ktoré musí dieťatko pravidelne absolvovať. Ak má lekár na základe nameraných hodnôt podozrenie na rastovú poruchu, posiela dieťa na neurologické vyšetrenie. V prípade, že sú väzivové spojenia lebky, tzv. fontanely ešte stále otvorené, čo je približne v období 6 mesiacov až 2 rokov života dieťaťa, je možné mozog vyšetriť sonograficky, a teda ultrazvukom. Avšak v neskorších vývojových štádiách dieťaťa, keď sú fontanely lebky už uzavreté, je jedinou možnosťou počítačová tomografia, a teda tzv. CT vyšetrenie.

Mikrocefália

Jednou z porúch rastu lebky je jej spomalený rast, ktorý sa odborne nazýva mikrocefália. Táto rastová chyba spočíva v zaostalom vývoji lebky, čo sa prejavuje jej podpriemernou veľkosťou. Malú lebku, resp. zaostanie jej vývinu môže spôsobovať hneď niekoľko vecí. V prvom rade môže ísť o genetickú chybu, avšak chyby môžu prameniť aj v predpôrodnom období, keď zdravie dieťaťa môže ovplyvniť životný štýl samotnej matky. Najčastejšie ide o nesprávny prístup k výžive či konzumáciu alkoholických nápojov v tehotenstve. Problémy však môže spôsobiť aj vírusová infekcia, ako napr. Zika vírus. Spomalený rast hlavy, ktorý započal ešte počas vnútromaternicového vývoja, je možné v niektorých prípadoch po narodení dobehnúť, avšak mnohokrát ide o trvalé poškodenie. Veľmi podstatným aspektom je včasné odhalenie problému, hoci ani to nemusí vždy pomôcť. Medzi prejavy mikrocefálie patrí predčasné uzavretie lebečných väzivových spojení, nezväčšujúci sa obvod hlavy, ale aj viditeľná disproporcia medzi lebečnou časťou hlavy a tvárou.

Hydrocefalus a Makrocefália

Keďže existuje spomalený rast, prirodzene, musí existovať aj opačný prípad, a teda zrýchlený vývoj obvodu hlavy. Jedna z diagnóz opisujúcich nadmerne rýchly rast obvodu hlavy dieťaťa je hydrocefalus. Ide o zdravotný stav, keď sa lebka zväčšuje vplyvom tlaku, ktorý na lebečné švy vyvíja nahromadený mozgomiešny mok. Táto tekutina v hlave sa môže hromadiť z dôvodu úrazu či krvácania, ktoré vytvárajú akúsi prekážku v odtekaní mozgomiešneho moku. Avšak príčinou môže byť aj zápal spôsobujúci znížené vstrebávanie tekutiny v lebke. Najvýraznejším príznakom hydrocefalu je nadpriemerný obvod hlavičky, avšak túto rastovú poruchu je možné spoznať aj prostredníctvom nahmatania veľkej fontanely, ktorá je v dôsledku vývojovej chyby buď otvorená príliš naširoko, a teda sú hmatom citeľné jednotlivé rozostupy medzi kosťami lebky, alebo je príliš napätá. Príznačný je aj tzv. syndróm zapadajúceho slnka, ktorý sa prejavuje stočením očných buliev smerom nadol.

Ďalší druh rýchleho vývinu lebky dieťaťa je známy pod pomenovaním makrocefália. Ide o vzácnejší typ rastovej chyby, kedy dochádza k nadmernému rastu hlavy dieťatka v rekordne krátkom čase. Makrocefália sa na rozdiel od hydrocefalu neprejavuje prítomnosťou mozgomiešneho moku. Príznaky zrýchleného rastu sa objavujú skôr v podobe zaostalosti psychomotorického vývoja.

Kým v prípade spomaleného rastu je možné spozorovať poruchu nameraním obvodu hlavy menšieho ako 31 centimetrov, makrocefália, resp. hydrocefalus sa prejaví veľkosťou lebky presahujúcou 38 centimetrov. Keďže novorodenecké proporcie by mali zodpovedať istým normám, takéto poruchy v raste lebky je možné spozorovať aj voľným okom. Hlavička by totiž mala mať v prvom polroku života dieťaťa väčší obvod ako hrudník, pričom po šiestich mesiacoch sa tieto hodnoty vyrovnávajú. Ide o jeden z najznámejších a najvýraznejších príznakov hydrocefalu.

Z hľadiska bežnej praxe je dobré vedieť, čo môže signalizovať chorobný rast lebky dieťatka. Zrýchlený rast lebky sa prejavuje: široko otvorenou veľkou fontanelou, akoby vydutou veľkou fontanelou, rozostúpenými švami a inými fontanelami, stáčaním očiek smerom nadol (viditeľné je horné bielko nad dúhovkou), zvýšenou náplňou žíl na lebke (najmä pri plači), dráždivosťou, či nápadnou nespavosťou.

Predčasne uzatvorená fontanela. Zaostávanie rastu lebky sa prejavuje: predčasne sa uzatvárajúcou fontanelou a lebečnými švami, malým alebo žiadnym prírastkom v obvode hlavičky, oneskorením vývoja psychiky, zvýšeným svalovým napätím, kŕčmi. Tieto príznaky sa zvyknú vyskytovať spoločne. To znamená, že ak ste si u dieťaťa všimli len jeden príznak, zvyčajne to nič vážneho neznamená. Poradiť sa s odborníkom je však samozrejme namieste. Pretože čím skôr sa odhalí porucha rastu hlavičky, tým lepšie vyhliadky má dieťa do budúcna.

tags: #hlavicka #dietatka #pri #narodeni