Vzdelávací model Integrovaného tematického vyučovania (ITV) si získava čoraz väčšiu pozornosť rodičov, ktorí hľadajú pre svoje deti progresívny a na žiaka orientovaný prístup. Tento inovatívny prístup, ktorý vznikol v USA vďaka práci Susan Kovalik v spolupráci s Karen Olsen, je označovaný ako vzdelávanie pre 21. storočie. Na Slovensku tento spôsob učenia zastrešuje Asociácia Susan Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku (ASK). ASK od roku 1992 vzdeláva pedagógov, študentov vysokých škôl a pracovníkov s deťmi a mládežou v inovačných edukačných programoch a odborne garantuje zavádzanie programu Vysoko efektívne učenie/Integrované tematické vyučovanie (VEU/ITV).
ITV je teoretikmi označované ako na žiaka orientované, humanistické a skúsenostné vzdelávanie. Vzdelávací model sa vo svojich východiskách opiera o tri oblasti mozgu, ktoré sú kľúčové pre efektívne učenie: mozgový kmeň, limbický systém a mozgová kôra. Pochopenie fungovania týchto úrovní umožňuje vytvoriť podmienky pre optimálne učenie.
Princípy Integrovaného tematického vyučovania
Základné princípy ITV vychádzajú z poznatkov o fungovaní ľudského mozgu. Vedci ako McLean a Hart poukázali na to, že mozog pri svojej činnosti „prepína" medzi tromi úrovňami:
- Mozgový kmeň: Vývojovo najstaršia štruktúra, zodpovedná za základné reakcie typu „útok - útek". V situáciách ohrozenia umožňuje rýchle, nepremyslené reakcie. Pre efektívne učenie je nevyhnutné, aby sa vytvorili podmienky pre „prepnutie" do vyššej úrovne.
- Limbický systém: Úroveň myslenia spojená s pocitmi a emóciami. Hoci city sú dôležité pre sociálny rozmer človeka, emocionálna nestabilita nie je ideálnym východiskovým bodom pre učenie. Táto úroveň je považovaná za „prestupnú stanicu", kde učiteľ pomáha žiakovi prejsť k vyššej úrovni.
- Mozgová kôra: Najmladšia a najpomalšia časť mozgu, kde dochádza k dlhodobému ukladaniu informácií. Efektívne učenie prebieha výlučne v bezpečnom prostredí, ktoré je fyzicky, fyziologicky a sociálne podnetné.
V ITV je dôležitá zmena oproti tradičnému vyučovaniu v tom, že príprava kurikula je plne v rukách učiteľa. Učiteľ nepracuje len s učebnicou, ale integruje poznatky z rôznych zdrojov a predmetov.
Charakteristika mozgovo-súhlasného prostredia v ITV
Účinnosť modelu ITV je založená na ôsmich vzájomne prepojených zložkách „mozgovo súhlasného prostredia". V rámci ITV sa vyčleňujú dlhšie vyučovacie bloky (približne 90-minútové), v ktorých sa striedajú rôzne činnosti a kombinuje sa učenie s telesným pohybom, aby sa dodržala psychohygiena a dosiahol sa optimálny efekt. Dôležité je vytvorenie optimálneho vonkajšieho prostredia školskej triedy tak, aby odrážalo tému, ktorú sa žiaci učia.
Vaše dieťa sa v takomto prostredí pravdepodobne stretne s nasledujúcimi aspektmi:
- Dlhšie vyučovacie bloky: Klasické 45-minútové hodiny sú nahradené dlhšími blokmi, čo umožňuje hlbšie ponorenie sa do témy.
- Prepojenie predmetov: Obsah jednotlivých predmetov sa tematicky prepája, čím sa vytvára komplexnejší obraz o učive.
- Menší počet detí v triede: Tento faktor často prispieva k individuálnejšiemu prístupu.
- Menej domácich úloh a viac tvorivosti: Dôraz sa kladie na rozvoj kreativity a samostatného myslenia.
- Dohodnuté pravidlá spolunažívania: Trieda má jasne stanovené pravidlá, ktoré podporujú pozitívnu klímu.
- Ranné stretnutia v kruhu: Každé ráno sa deti s učiteľom stretnú v kruhu, aby sa porozprávali o zážitkoch alebo problémoch, čím sa buduje otvorená komunikácia a dôvera.
- Pozitívne nástroje na zvládanie situácií: Využívajú sa postupy a „recepty" na pozitívne zvládnutie bežných situácií v triede, čo deťom pomáha pochopiť a predvídať následky svojho konania a predchádzať konfliktom.
Podpora žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v inkluzívnom prostredí
Výchova a vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je pre rodičov často náročné a vyžaduje si osobitnú starostlivosť, pozornosť a trpezlivosť. Problémy sa môžu vyskytnúť aj v kontakte s okolím, ktoré nerozumie špecifikám týchto detí. Deti so ŠVVP môžu mať rôzne problémy, ako napríklad mentálne, sluchové, zrakové alebo telesné postihnutie, dlhodobé telesné ochorenie, narušenú komunikačnú schopnosť, vývinové poruchy učenia, pozornosti alebo správania, autizmus alebo inú závažnú vývinovú poruchu. Školský systém dokáže akceptovať deti so zjavným postihnutím, ako je zrakové, sluchové alebo telesné postihnutie. Problémy sa však vyskytujú pri práci s deťmi s poruchami učenia, pozornosti a správania. Častým problémom je neznalosť a nepripravenosť pedagógov a vychovávateľov. Mnohí pedagógovia neakceptujú, že dieťa má problémy, ktoré sú mimo jeho vôľovej kontroly.
Azda je to tým, že poruchu pozornosti nevidíme. Nie je ani to vozíček, ani slepecká palička, čo by bili do očí. To, čo vidíme, je nedisciplinované, roztržité, impulzívne, neporiadne, nedôsledné, podráždené, konfliktné až agresívne dieťa. Často táto úvaha zvedie „diagnostikov“ od katedry, ktorí presne vedia, čo je vo veci. Vyčerpávajúca starostlivosť o dieťa so ŠVVP kladie zvýšené nároky na partnerov a ich vzťahy. Apeluje sa preto na zamestnancov školských inštitúcií a rodičov zdravých detí, aby v prípade, ak nevedia pomôcť, aspoň neublížili.
Existujú však aj negatívne prístupy, kde učitelia odmietajú rešpektovať vyšetrenia psychológov a považujú poruchy za „novodobé výmysly". Pričom deti kedysi nemali poruchy a „dobre bolo". Tento pohľad ignoruje pokroky v diagnostike a pochopení neurovývinových porúch.
Legislatívny rámec a prax školskej integrácie
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch jasne stanovuje, že pedagogický a odborný zamestnanec je povinný rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa s ohľadom na jeho možnosti. Argumenty škôl, že sa nemusia riadiť odporúčaniami poradní, sú omylom. Škola je viazaná zákonom, ktorý je nadradený akýmkoľvek odporúčaniam a povinnosťou školy je zabezpečiť vzdelávanie dieťaťa v súlade s jeho zdravotným stavom. Riaditeľ školy je povinný prijať a vzdelávať dieťa so ŠVVP a zabezpečiť na to vhodné podmienky. Ak to nie je možné, alebo ak integrácia nie je v prospech žiaka či jeho spolužiakov, môže navrhnúť inú formu vzdelávania, napríklad špeciálnu školu alebo triedu.
Rodič je zároveň viazaný zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý mu ukladá povinnosť chrániť záujmy dieťaťa a zabezpečiť mu všestranný rozvoj. Nerešpektovanie odporúčaní na voľbu formy vzdelávania môže viesť k rozporu s týmto zákonom. V vyhrotených situáciách môže o ďalšom vzdelávaní dieťaťa rozhodnúť súd.
Pre žiakov, ktorí nie sú v stave postupovať rovnako ako ostatní, sa vypracúva individuálny vzdelávací plán (IVP). Ten upravuje výchovno-vzdelávací proces, prostredie triedy, učebné postupy, obsah učiva a množstvo úloh. IVP tiež špecifikuje potrebné kompenzačné a učebné pomôcky, personálne zabezpečenie (asistent, špeciálny pedagóg, logopéd) a postup pri hodnotení žiaka.
Dôležitým legislatívnym aspektom je, že od septembra 2015 nie je počet integrovaných žiakov v triede obmedzený, čo môže viesť k situáciám, kedy je v triede osem integrovaných žiakov pri plnom počte detí. To znižuje šance na individuálny prístup a znižuje efektivitu vzdelávania.
Príkladom extrémnej situácie je trieda s 14 žiakmi, z ktorých 8 je integrovaných s rôznymi diagnózami: ľahká a stredne ťažká mentálna retardácia, nedoslýchavosť, praktická hluchota, narušená komunikačná schopnosť a ADHD. Takáto situácia je nepriaznivá pre všetkých zúčastnených - intaktné deti, deti so ŠVVP aj učiteľov, čo vedie k frustrácii a odporu k učeniu.
Školstvo smeruje k ešte väčšej inklúzii, čo znamená integráciu ďalších detí s ľahkou mentálnou retardáciou do bežných škôl. Predpokladá sa, že počet detí so ŠVVP bude narastať v dôsledku viacerých faktorov, vrátane znečistenia životného prostredia, zlého životného štýlu, zvyšujúceho sa veku rodičov, pokroku medicíny (zachraňovanie rizikových tehotenstiev a novorodencov), umelého oplodnenia a obmedzenia prirodzeného pohybu detí v ranom veku.
Inklúzia vs. Integrácia
Integrácia sa často spája so zjednodušenou predstavou detí s postihnutím v bežnej škole. Inklúzia je vzdelávanie, pri ktorom škola rešpektuje každé dieťa s jeho individuálnymi charakteristikami a usiluje sa atmosférou v škole a spôsobom vzdelávania tejto pestrosti vychádzať v ústrety.
Benefity inkluzívneho vzdelávania
Inkluzívne vzdelávanie prináša benefity pre všetky deti. Deti bez postihnutia sa učia neodsudzovať inakosť, komunikovať s ľuďmi s postihnutím, rozvíjať si empatiu a sociálne zručnosti. Deti s postihnutím sa pripravujú na reálny život, učia sa rôzne vzorce správania, motivácie a učenia.
Chorobnosť v školách a škôlkach a jej vplyv na životné prostredie
Prečo sa stalo normou, že do škôlky chodia choré, a nie zdravé deti? Prečo to učiteľky tolerujú? Je možné sa niekde sťažovať, napr. na hygiene alebo RÚVZ? Sú predsa zodpovední za vykonanie ranného filtra, ale očividne to nedodržiavajú, ak tam vedome nechávajú choré deti. V kuse sa totiž točíme v kolotoči chorôb, a už mám na to nervy, v škôlke mi dcéra vydrží max 5 dní a dookola je chorá, už mi je jej ľúto.
Ak sa vaše dieťa často vracia zo škôlky alebo školy s kašľom, bolesťami hrdla alebo inými ochoreniami, a zdá sa, že tento cyklus sa opakuje, vedzte, že nie ste jedinými rodičmi, ktorí sa obávajú o zdravie svojich detí. Deti môžu často trpieť rôznymi infekciami a chorobami, čo spôsobuje dojem, že sú “stále choré“. Je však normálne, že deti po nástupe do školy a škôlky môžu byť choré častejšie.
Príčiny častej chorobnosti detí v kolektívoch:
- Kontakt s mnohými deťmi: Deti v školách a škôlkach sú v tesnom kontakte s mnohými inými deťmi, čo zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekcií.
- Rozvoj imunitného systému: Imunitný systém detí sa ešte stále vyvíja a nie je tak silný a odolný voči infekciám ako u dospelých, preto môžu byť náchylnejšie na infekcie.
Najmladšie deti do šiestich rokov patria v každotýždenných štatistikách akútnych respiračných ochorení a chrípky medzi najčastejšie choré. „Dôvodom je však nielen ich imunita, ale aj fakt, na ktorý čoraz častejšie sťažnosťami upozorňujú rodičia malých detí Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Sťažujú sa hlavne na to, že niektorí rodičia nosia do jaslí či materských škôlok svoje deti s kašľom, výtokom z nosa naznačujúcim prebiehajúce ochorenie, ale aj so zvýšenou telesnou teplotou, čím ohrozujú celý kolektív ostatných zdravých detí," upozornila hovorkyňa úradu Mária Tolnayová.
V predškolskom zariadení môže byť umiestnené dieťa, ktoré neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a nemá nariadené karanténne opatrenie. Tieto skutočnosti potvrdzuje vo vyhlásení nie staršom ako jeden deň zákonný zástupca dieťaťa a predkladá ho pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní.
Podpora imunity u dieťaťa:
- Zdravá strava
- Dostatok spánku
- Fyzická aktivita
- Správna hygiena
- Očkovanie
- Stresový manažment
- Vitamíny a doplnky (po konzultácii s lekárom)
- Pravidelné lekárske prehliadky
Covid-19, vyvolaný koronavírusom SARS-CoV-2, zmenil životy ľudí po celom svete. Pandémia ovplyvnila aj vzdelávací systém a spôsob, ako sa deti vzdelávajú. Napriek tomu, že takmer všetko sa vrátilo k normálu, jednou z otázok, ktoré sa stále riešia, je, ako sa vírus šíri medzi deťmi v školských kolektívoch. COVID-19 je stále aktuálnym zdravotným problémom a šírenie vírusu je stále možné aj v budúcnosti.
tags: #integrovane #dieta #a #zdravy #rovesnici