Isaac Newton: Život a dielo génia

Isaac Newton bol anglický matematik, fyzik, astronóm, prírodný filozof, alchymista a teológ, ktorý je považovaný za jednu z najvplyvnejších osobností v histórii ľudstva. Jeho publikácia z roku 1687, Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica, položila základy klasickej mechaniky a je považovaná za jednu z najdôležitejších kníh v histórii vedy. Newton v nej opísal zákon všeobecnej gravitácie a tri zákony pohybu, ktoré sa na ďalšie tri storočia stali základom vedeckého pohľadu na fyzický vesmír.

Narodenie a detstvo

Isaac Newton sa narodil 4. januára 1643 (podľa vtedy platného juliánskeho kalendára 25. decembra 1642) na samote vo Woolsthope v Lincolskom grófstve na severovýchod od Londýna. Otec mu zomrel tri mesiace pred narodením. Matka sa druhýkrát vydala a o malého chlapca sa väčšinou starala stará matka. Newton bol ako chlapec samotár a často chorý, nič nenasvedčovalo tomu, že je mimoriadne nadaný. Bol ale zručný, konštruoval pre svoje potešenie slnečné a vodné hodiny, vodné mlynčeky a rôzne mechanické hračky, brúsil sklenené šošovky a robil chemické pokusy. Strednú školu navštevoval v neďalekom Granthame. V tomto období sa prejavuje aj jeho experimentálny talent. Učitelia ho príliš nechválili, už od malička konštruoval bicykle, ďalekohľady, modely hodín, veterné mlyny a venoval sa aj hľadaniu kameňa mudrcov. V Granthame prežil Newton jedinú romantickú lásku. V dome lekárnika Clarka, kde býval, sa spriatelil s maličkou lekárnikovou chovanicou Storey. Ich priateľstvo sa vraj neskôr premenilo na lásku a stáli na prahu manželstva. Len čo sa Newton pevne rozhodol pre univerzitnú kariéru, vzdal sa myšlienky na ženbu. Podľa stredovekej tradície museli totiž členovia cirkevnej univerzity ostať slobodní. Newton však neprerušil priateľské vzťahy s Miss Storey do konca svojho života.

Štúdium v Cambridge

V júni 1661 ho prijali na Trinity College v Cambridgi ako subsizzara (pomenovanie študentov zarábajúcich si pomocnými prácami v Kolégiu, posluhovaním bakalárom, magistrom a pod.). Dva roky študoval aritmetiku, Euklidovu geometriu, trigonometriu, teológiu, latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu. Vtedy sa oboznámil aj s Koperníkovým heliocentrickým systémom. Potom študoval Descartovu geometriu a Keplerovu optiku. Roku 1665 dosiahol hodnosť bakalára a po troch rokoch ho zvolili za mladšieho člena kolégia. No čoskoro sa stal starším členom a roku 1668 doktorom prírodných vied. Newton začal svoje prednášky na univerzite v Cambridge z matematiky a optiky. Tieto prednášky nemali úspech u študentov a niekedy ani nenašiel poslucháčov v auditóriu.

Morová epidémia a kľúčové objavy

V rokoch 1664-1667 zasiahol Anglicko strašný mor. V tomto období bola univerzita zatvorená a Newton sa vrátil domov. V tomto období sa prejavuje aj jeho experimentálny talent. Newton vo vidieckom ústraní vytvoril a pomenoval diferenciálny a integrálny počet. Podľa legendy mu práve tu malo spadnúť na hlavu jablko, ktoré ho priviedlo k myšlienke, že telesá podliehajú pôsobeniu gravitácie - a zároveň sú aj zdrojom gravitačnej sily. V každom prípade vo svojom gravitačnom zákone sformuloval gravitačné pôsobenie aj matematicky. Podľa neho je gravitačná sila priamo úmerná hmotnosti telies, ktoré sa priťahujú, a naopak, nepriamo úmerná ich vzdialenosti. Teda čím sú telesá od seba ďalej, tým sa priťahujú slabšie.

Newtonove zákony a diela

Známe sú jeho pohybové zákony: Zákon zotrvačnosti, Zákon sily, Zákon akcie a reakcie. Týmito tzv. pohybovými zákonmi sa do histórie vedy zapísal anglický fyzik a matematik Isaac Newton. Druhý zákon, tzv. zákon sily definuje veľkosť sily ako zmenu hybnosti telesa v čase, alebo tiež - čo je najznámejšia forma rovnice - ako súčin hmotnosti telesa a jeho zrýchlenia. Newton položil základy diferenciálneho a integrálneho počtu, ktoré potreboval ako matematický aparát pre svoje fyzikálne rovnice. Rovnako sa zaoberal aj optikou a objavil, že biele svetlo sa skladá z jednotlivých farieb tzv. farebného spektra. Ako prvý skonštruoval zrkadlový ďalekohľad (zväčšoval približne 40x). Jeho kniha Matematické základy prírodovedy, ktorá prvý raz vyšla v roku 1687, sa považuje za jednu z najvýznamnejších individuálnych prác v histórii modernej vedy. Od knižného vydania tohto majstrovského diela začala de facto jestvovať moderná veda. Vedec v nej sformuloval tri zákony dynamiky a zákon všeobecnej príťažlivosti, ktoré mu umožnili vysvetliť celý rad fenoménov, vrátane pohybu planét, mesiacov a komét v solárnom systéme, podstatu slapových javov a rovnodennosti a nepravidelnosti v orbitálnej dráhe Mesiaca. Newton propojil Keplerovy zákony pohybu planet s vlastní teorií gravitace a dokázal, že pohyb předmětů na Zemi se řídí stejnými pravidly jako pohyb vesmírných těles.

Uzavretý život a uznanie

Newton žil osamelo, nikam necestoval, mal len málo priateľov a veľkú nechuť k publikovaniu a verejnému vystupovaniu. Jeho prednášky na univerzite neboli príliš zaujímavé, lebo v nich detailne opisoval svoje experimenty a študenti na ne veľmi nechodili. Napriek tomu bol zvolený za člena kráľovskej spoločnosti, ktorým zostal až do konca života. V roku 1705 ho kráľovná Anna povýšila do šľachtického stavu. Napriek veľkej sláve zostal po celý život skromným a jednoduchým človekom. Zomrel vo veku 84 rokov.

Newtonov odkaz

Isaac Newton položil základy dnešnej vedy, rozvinul celú radu vedeckých teórií a popísal početné fyzikálne zákony. Jeho objavy v matematike, optike a mechanike položili základy pre modernú fyziku. Newton je jednotka sily. 1 meter za sekundu na druhú. Jeho vplyv na vedu a myslenie je nepopierateľný a jeho dielo je dodnes základom mnohých vedeckých disciplín.

Tabuľka: Kľúčové míľniky v živote Isaaca Newtona

tags: #isaac #newton #narodenie