Jazyková kultúra je cieľavedomá snaha o vypracovanosť jazyka pre styk a dorozumievanie. Zahŕňa starostlivosť o jazykovú prax a poznanie normy súčasnej spisovnej slovenčiny, ktorá je pre jazykové spoločenstvo záväzná. Jazyková norma sa zachytáva v normatívnych, resp. kodifikačných príručkách.
Jazyková kultúra a jej prejavy sa prejavujú v rôznych komunikačných sférach, vrátane rozhlasu, televízie a reklamy. Dôležitou črtou je aktívny vzťah používateľov k jazyku a snaha o jeho kultivované používanie.
Kvalita používania jazykových prostriedkov v praxi je dôležitým ukazovateľom jazykovej kultúry. Problémy v tejto oblasti sa často vyskytujú v rozhlasovej a televíznej reklame, kde sa používajú nespisovné výrazy a anglicizmy. V súčasnosti sa v slovenčine vyskytujú rôzne problémy, ako napríklad nadmerné používanie anglicizmov a nespisovných výrazov. Používanie anglicizmov v slovenčine je čoraz častejšie, najmä v oblasti ekonomiky, trhového hospodárstva a bankovníctva. Novinári často používajú anglické termíny, ktoré nie sú vždy zrozumiteľné pre všetkých čitateľov. V médiách sa často používajú nespisovné výrazy, ktoré znižujú úroveň jazykovej kultúry. Je dôležité, aby profesionálni používatelia jazyka dbali na správne používanie spisovnej slovenčiny.
Aktívny vzťah používateľov k jazyku je dôležitý pre jeho rozvoj a kultiváciu. Používatelia by mali mať záujem o správne používanie jazyka a mali by sa snažiť o jeho zlepšovanie.
"Po neho" verzus "Poňho": Zložité používanie zámen
Používanie zámen v tretej osobe jednotného čísla mužského rodu (on) môže byť zložité, najmä pri predložkách. Správne používanie tvarov "po neho" a "poňho" závisí od životnosti podstatného mena, ktoré zámeno zastupuje.
Osobné základné zámeno "on" zastupuje podstatné mená mužského rodu, životné i neživotné. Od životnosti niekedy závisí, ktorý tvar použijeme. Genitív a akuzatív singuláru ich majú niekoľko: jeho, neho, ho, -ňho, -ň, datív: jemu, nemu, mu.
Pravidlá používania
"Po neho" sa používa, keď zámeno zastupuje životné podstatné meno mužského rodu.
- Príklad: Išiel po neho (po brata).
"Poňho" sa používa, keď zámeno zastupuje neživotné podstatné meno mužského rodu alebo podstatné meno stredného rodu.
- Príklad: Ponáhľam sa naň (na autobus).
V akuzatíve neživotných podstatných mien používame iba tvary zámena -ň: zaň, naň, preň, poň, oň.
- Príklad: Posadil sa zaň (za volant). Položil naň (na stôl) kvety. Nevidel preň (pre strom) na cestu. Išiel poň (po bicykel) do opravy.
V akuzatíve životných podstatných mien používame zámenné tvary za neho, na neho, pre neho, po neho, o neho, zaňho, naňho, preňho, poňho, oňho. Podľa Jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra sa zriedkavo používajú aj tvary zaň, naň, preň, poň, oň.
- Príklad: Jožka mám rada, vydám sa za neho/zaňho.
V neskrátenom tvare hovoríme v oboch prípadoch - na neho, o neho, do neho, po neho, za neho, pre neho... Ak daný skrátený tvar zastupuje substantívum (podstatné meno) mužského životného rodu, používame tvar naňho, oňho, doňho,...
- Príklad: Farmári odmietli Pellegriniho tvrdenie, že naňho nemali čas. Pobila sa oňho! Kto do nás kameňom, my doňho dvoma!
Ak, naopak, hovoríme o neživotnom predmete mužského rodu, používame tvar naň, oň, doň,...
- Príklad: Mesto získalo chátrajúci areál, župa sa oň roky nestarala. Ako grant funguje a kto má naň nárok. Čo je KaiOS a prečo doň Google investoval 22 miliónov dolárov?
Rovnaký kratší tvar používame aj v tom prípade, ak ide o osobné zámeno stredného rodu - ono.
Príklady z praxe
- "Išiel po brata." (životné podstatné meno)
- "Vchádzali do mesta."
- "Prišli po Zuzku."
- "Ponáhľam sa naň (na autobus)." (neživotné podstatné meno)
- "Nestaraj sa doňho! (do spolužiaka)"
- "Choď poň!"
- "Vytiahol nový bicykel, posadil sa na neho/naňho, aby ho vyskúšal."
- "Nezbadal kameň, potkol sa o neho/oňho a spadol."
- "Niektorí jazyk milujeme, niektorí naňho/na neho nadávame."
- "Starať sa oň (o vec) - starať sa oňho (o muža)."
- "Ísť poň (po bicykel) - ísť poňho (po syna)."
- "Tešiť sa naň (na program) - tešiť sa naňho (na brata)."
- "Skryť sa zaň (za krík) - skryť sa zaňho (za človeka)."
Výnimky a štylistické nuansy
V niektorých prípadoch sa môže použiť aj tvar "po neho" pre neživotné podstatné mená, ak sa chce zdôrazniť osobný vzťah k danému predmetu. Použitie tvarov s "-ňho", "-ň" (poňho, poň, zaňho, zaň, doňho, doň) závisí od životnosti.
Dlhšie tvary zámen "jeho", "jemu" používame pri dôraze a na začiatku vety.
- Príklad: Jeho sa nebojím, to ona mi naháňa strach. Ju som dávno nevidel, ale jeho stretávam každé ráno. Spýtaj sa jeho, keď mne neveríš.
Neraz váhame, či povieme o človeku, že sa nemôžeme spoľahnúť naň či naňho. Alebo že sa nemôžeme oprieť oň či oňho.
Dôležitosť správneho používania jazyka
Správne používanie jazyka je dôležité pre efektívnu komunikáciu a pre zachovanie kultúrneho dedičstva. Vzdelávanie a osveta sú kľúčové na zlepšenie jazykovej kultúry. Je potrebné vzdelávať a osvetovať verejnosť o správnom používaní jazyka.
Jazykové poradne a príručky môžu byť užitočným nástrojom na získanie informácií o platnej norme a kodifikácii. Spolupráca jazykovedcov s členmi redakcií môže prispieť k zvyšovaniu jazykovej kultúry v médiách. Jazykovedci môžu poskytovať odborné rady a redakcie môžu dbať na správne používanie jazyka vo svojich produkciách.
Jazyková kultúra je dôležitou súčasťou národnej identity a kultúrneho dedičstva. Správne používanie jazyka je dôležité pre efektívnu komunikáciu a pre zachovanie jeho krásy a bohatstva. Je potrebné neustále sa vzdelávať a dbať na správne používanie jazyka v každodennom živote.
Zhrnutie k správnemu používaniu zámen: Používanie zámen "po neho" a "poňho" sa riadi jednoduchým pravidlom: životnosť podstatného mena určuje správny tvar.