Juraj Komorník, narodený 27. júla 1891 v Kuklove, okr. Skalica, bol významnou osobnosťou slovenskej histórie a kultúry. Jeho život bol spätý s národným obrodením, náboženským životom a kultúrnou činnosťou na Slovensku.
Svoje vzdelávanie začal na gymnáziu v Skalici v roku 1901, kde sa pod vplyvom P. Blahu, A. Bieleka a Ľ. Okánika národne uvedomil. Neskôr pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Trnave, kde na neho vplýval F. Urbánek. V tomto období aktívne kupoval a rozširoval slovenské knihy aj časopisy. Pre svoje údajnú panslavistickú činnosť a protimaďarské zmýšľanie bol v roku 1907 vylúčený z gymnázia v Trnave a neodporúčili ho prijať na nijaké gymnázium v Uhorsku. O tejto afére písala slovenská, česká, ruská, srbská aj poľská tlač. Po pokusoch pokračovať v štúdiách v Novom Sade, Prahe a Nagykőrösi mohol dokončiť piaty ročník gymnázia v maďarskom Kecskeméte.
Teologické štúdiá absolvoval v Nitre. Kňazskú vysviacku prijal 28. februára 1915. Ako kaplán pôsobil v rokoch 1915 v Dubnici nad Váhom, v rokoch 1915-1919 v Kysuckom Novom Meste a v roku 1919 v Žiline. Počas svojho pôsobenia usporadúval slovenské divadelné predstavenia a prispieval do slovenskej tlače. Pre svoje slovenské presvedčenie mal ťažkosti s maďarskou cirkevnou vrchnosťou.
Počas štátneho prevratu koncom októbra 1918 založil a viedol slovenský národný výbor v Kysuckom Novom Meste a postavil sa za vytvorenie československého štátu. Za vpádu maďarských boľševikov v roku 1919 zorganizoval na Kysuciach 500 vojenských dobrovoľníkov.
V roku 1921 bol vymenovaný za pápežského komorníka. Zlom v jeho živote znamenalo menovanie za správcu Spolku sv. Vojtecha (SSV) 4. novembra 1920. Túto funkciu zastával až do roku 1957. Podarilo sa mu zreorganizovať Spolok, získal preň široké ľudové vrstvy aj Slovákov zo zahraničia, vybudoval archív, tlačiareň, kníhkupectvo, múzeum F. R. Osvalda a knižnicu, ktorá v roku 1945 mala 60 000 zväzkov. Z jeho iniciatívy dostal Spolok novú budovu.
V roku 1926 a 1937 bol členom delegácie Spolku sv. Vojtecha k Slovákom do USA. Zaslúžil sa o šírenie slovenskej náboženskej literatúry medzi Slovákmi v Maďarsku, Juhoslávii a Rumunsku.
Angažoval sa aj politicky. V roku 1918 patril k zakladajúcim členom Slovenskej ľudovej strany. Presadzoval myšlienku autonómie Slovenska. Dňa 29. decembra 1928 sa stal členom Slovenského krajinského zastupiteľstva a ako zdravotný referent aj členom Krajinského výboru, kde zastupoval Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu. Bol spoluorganizátorom významných kultúrnych podujatí - Pribinových slávností v Nitre v roku 1933 a osláv 300. výročia založenia Trnavskej univerzity v roku 1935. V roku 1938 dostal titul pápežského preláta.
Po vyhlásení Slovenskej republiky v roku 1939 bol vymenovaný za odborníka Slovenského snemu. Od 1. augusta 1940 do 31. júla 1943 z titulu funkcie správcu SSV bol členom Štátnej rady. Podľa jeho inštrukcií Spolok nevydal literatúru v pronacistickom duchu. Odmietal diskrimináciu Židov a pomohol niekoľkým židovským lekárom. Na zasadaní Štátnej rady 26. marca 1942 predniesol návrh J. Balku proti deportáciám Židov, s ktorým sa stotožňoval. V roku 1944 úspešne intervenoval za prepustenie 26 občanov Trnavy väznených v Ilave.
Po obnovení ČSR 6. júna 1945 bol Povereníctvom školstva dočasne zbavený správcovstva SSV. Dňa 13. júla 1945 bol zaistený a umiestnený do vyšetrovacej väzby. Po intervenciách katolíckych biskupov Predsedníctvo Slovenskej národnej rady rozhodlo o jeho prepustení. Prepustili ho 1. októbra 1945, no v ďalších rokoch žil pod hrozbou procesu. Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 sa do istej miery prispôsobil novým podmienkam, vďaka čomu mohol ďalej zastávať funkciu správcu SSV. V roku 1957 odišiel do dôchodku, no ďalej pôsobil ako poradca v archíve a knižnici SSV. Počas politického uvoľnenia v roku 1968 sa opäť vo zvýšenej miere angažoval v Spolku a prispel k jeho oživeniu. V roku 1969 bol členom delegácie, ktorá sa zúčastnila na slávnostiach 1100. výročia úmrtia sv. Cyrila a Metoda.
Redigoval viacero katolíckych periodík. V rokoch 1921-1922 bol zodpovedným redaktorom mesačníka slovenskej kresťanskej mládeže Mládež, v rokoch 1920-1923 zodpovedným redaktorom Tatranského Orla, v rokoch 1923-1926 zodpovedným redaktorom katolíckeho ľudového mesačníka Pútnik, v rokoch 1925-1930 hlavným redaktorom mesačníka Katolícke kázne, v rokoch 1934-1944 patril do redakčnej rady mládežníckeho časopisu Plameň, v rokoch 1937-1940 redigoval mesačník Kultúra. Do časopisov, ktoré redigoval, aj prispieval.
Jeho publikačná činnosť zahŕňa:
- Historické práce: Zameral sa v nich najmä na jednotlivé osobnosti cirkevných dejín, regionálne dejiny Trnavy a dejiny Spolku sv. Vojtecha. Patria sem diela: Pamätná kniha vysviacky slovenských biskupov (Trnava 1921), Účasť SSV na národnom živote Slovenskom (Kultúra, r. 2, 1927), Slováci a sv. Václav (Trnava 1929), Dejiny SSV (Trnava 1930), Alexander Rudnay (Kultúra, r. 3, 1931, č. 9), Palkovičova pozostalosť (Kultúra, r. 3, 1931, č. 1-4), Tichomír Milkin (Kultúra, r. 3, 1931, č. 12), Čachtická schôdzka Tatrína (Kultúra, r. 5, 1933, č. 9), Juraj Papánek, prvý slovenský historik. In: Sborník Literárno-vedeckého odboru SSV (Trnava 1933, s. 43-58), Katolícke Slovensko (zostavovateľ a spoluautor, Trnava 1933), Ambro Pietor (Slovák, r. 17, 1935, č. 184), Tradícia cyrilometodská a unionistická (Slovák, 18. 7. 1936), Z minulosti Trnavy do prevratu 1918 (Trnava 1938), Slovenský národný život v Trnave v rokoch 1488-1820 (Kultúra, r. 15, 1943, č.7-8), Cyrilometodská tradícia na Slovensku.
- Modlitebné knižky a náboženské príručky: Ako správca SSV sa zaslúžil o vydanie Svätého písma (Trnava 1926). Bol autorom modlitebných knižiek: Modlitby a spevy pri navštevovaní štyroch bazilík v Ríme (Trnava 1925), Nebeské kvietky (Trnava 1925), Duchovné ruže (Trnava 1931), Ave Maria (Trnava 1932), Ružičky (Trnava 1933), Anjelské hlasy (Trnava 1934), Jednotný katolícky spevník (spoluzostavovateľ, Trnava 1937), Boh, moja spása (Trnava 1938).
- Preklady: Dielo B. de Perugia Leukotea (Trnava 1922).
- Aktuálne články: Písal najmä do Slováka a Kultúry. Napríklad: Na čo sa zabúda (Kultúra, r. 4, 1932, č. 12), Duševné náhľady a naša katolícka tlač (Kultúra, r. 5, 1933, č. 1), Údajná nespokojnosť slovenskej katolíckej inteligencie (Kultúra, r. 12, 1940, č. 4).
Juraj Komorník zomrel 26. novembra 1971 v Trnave. Jeho život a dielo zanechali nezmazateľnú stopu v slovenskej histórii a kultúre.