Kalkulačka dedičnosti krvnej skupiny dieťaťa

Krvné skupiny sú fascinujúcou súčasťou našej genetickej výbavy a ich dedičnosť je zaujímavou oblasťou štúdia. V tomto článku sa ponoríme do sveta krvných skupín, ich typov, distribúcie, dedičnosti a významu.

Čo je krvná skupina

Krvná skupina alebo krvný typ je charakteristika vlastností červených krviniek v krvi jedinca, konkrétne prítomnosť alebo absencia antigénov (sacharidov a bielkovín) na ich bunkovej membráne. Krvné elementy - čiže krvinky (biele, červené, krvné doštičky) majú na svojom povrchu zložité molekuly, tzv. antigény. Na základe štruktúry jednotlivých antigénov rozoznávame jednotlivé krvné skupiny. Najdôležitejšie klasifikácie pre opis ľudských krvných skupín sú systém AB0 a Rh faktor. Systém AB0 rozlišuje krvné skupiny A, B, 0 a AB, zatiaľ čo Rh faktor určuje, či je krv Rh pozitívna (Rh+) alebo Rh negatívna (Rh-). Názov Rh faktor pochádza od opice makak rézus, na ktorej bol prvýkrát opísaný. Tým najvýznamnejším je antigén D. Ak je prítomný, krv sa označuje ako Rh pozitívna, teda Rh+. V prípade, že prítomný nie je, je krv Rh negatívna, teda Rh-. Krv je tekuté tkanivo. Pre život človeka je dôležitá z viacerých hľadísk. Príkladom je transport dýchacích plynov, výživných látok, vitamínov, minerálov či zložiek imunitného systému. Tvorí ju krvná plazma i viaceré krvné elementy, bunky, a teda krvinky. Červené krvinky - erytrocyty, biele krvinky - leukocyty, krvné doštičky - trombocyty. Červené krvné bunky na svojom povrchu nesú tiež informáciu o svojom type, teda krvnej skupine. Ďalšou významnou informáciou je prítomnosť protilátok v plazme. Poznáme približne 50 systémov delenia krvi na krvné typy. Avšak, tými najvýznamnejšími a pre transfúziu či darcovstvo orgánov, sú najdôležitejšie systém AB0 a Rh faktor.

Existujú štyri hlavné krvné skupiny: A, B, AB a 0 (posledná skupina označovaná niekedy s písmenom O alebo nulou 0). Tieto krvné skupiny sa odlišujú podľa prítomnosti alebo absencie určitých antigénov (A a B) na povrchu červených krviniek, ako aj podľa prítomnosti protilátok voči týmto antigénom v krvnej plazme.

História objavu krvných skupín

Objav krvných skupín je spojený s menom Karla Landsteinera, lekára a nositeľa Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu. Landsteiner sa narodil 14. júna 1868 a jeho výskum viedol k určeniu systému krvných skupín AB0. Pred jeho objavom boli transfúzie krvi často riskantné a neúspešné. Landsteiner zistil, že miešaním červených krviniek a sér rôznych ľudí dochádza v niektorých prípadoch k zhlukovaniu krviniek. Na základe tohto pozorovania stanovil tri krvné skupiny: A, B a 0 (pôvodne označenú ako C). Neskôr sa zistilo, že existuje aj krvná skupina AB. Landsteiner sa tiež podieľal na objavení Rh faktora.

Viedenský vedec Karl Landsteiner objavil v roku 1901 tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0) za čo v roku 1930 dostal Nobelovu cenu v kategórii Fyziológia alebo medicína. V roku 1907 publikoval Jan Janský, český neurológ a psychiater, delenie ľudskej krvi na štyri základné krvné skupiny I, II, III a IV, kde objavil práve poslednú štvrtú skupinu, ktorá obsahuje znaky A i B. Označenie krvných skupín A, B, AB a 0 používame od tridsiatych rokoch 20. storočia (podľa Landsteinera).

Distribúcia krvných skupín vo svete

Distribúcia krvných skupín sa líši v závislosti od geografickej oblasti a etnickej skupiny.

• Krvná skupina 0: Najrozšírenejšia krvná skupina, ktorú má až 63 % svetovej populácie. Takmer výhradne ju má obyvateľstvo Južnej a Strednej Ameriky a v Európe keltské národy. Významný podiel má v Severnej Amerike, u časti austrálskych Aborigéncov a vo zvyšku Európy. Predpokladá sa, že krvná skupina 0 je spojená s lepšou imunitou.
• Krvná skupina A: Stredne rozšírená krvná skupina so zastúpením 21 % v populácii. Najvýznamnejší podiel má medzi severoamerickými indiánskymi národmi, severskými národmi v Európe a austrálskymi Aborigénmi, kde sa početnosť tejto krvnej skupiny blíži k 100 %.
• Krvná skupina B: Najmenej rozšírená krvná skupina, ktorú má len asi 16 % svetovej populácie. Najväčšie zastúpenie má v strednej Ázii a v niektorých regiónoch Afriky. Podľa jednej štúdie je táto skupina predpokladom dlhovekosti.
• Rh faktor: Takmer 100 % pôvodných obyvateľov Ameriky a austrálskych Aborigéncov malo faktor Rh+, až kým sa nezačali krížiť s prisťahovalcami. Naopak, najmenšie zastúpenie Rh+ majú Pyrenejci a Baskovia, aj to je však na úrovni 65 % populácie. Rh+ teda stále vo svete prevažuje.

Dedičnosť krvných skupín

Krvné skupiny sa dedia podľa jednoduchých genetických pravidiel. Systém AB0 je určený jedným génom s tromi alelami: A, B a 0. Alely A a B sú dominantné nad alelou 0, čo znamená, že ak má jedinec alelu A alebo B a alelu 0, jeho krvná skupina bude A alebo B. Alela 0 je recesívna, takže jedinec s krvnou skupinou 0 musí mať dve alely 0. Rh faktor je určený iným génom, kde alela pre Rh+ je dominantná nad alelou pre Rh-. To znamená, že jedinec s alelou Rh+ bude mať Rh pozitívnu krv, bez ohľadu na to, či má aj alelu Rh-. Len jedinec s dvoma alelami Rh- bude mať Rh negatívnu krv.

Krvná skupina dieťaťa je závislá od krvných skupín biologických rodičov. Každý rodič odovzdáva dieťaťu jeden gén. Po kom inom, predsa po rodičoch :-). Jeden gén krvnej skupiny dostaneme od otca a jeden gén od matky.

Tabuľka dedičnosti krvných skupín

Výsledky z kalkulačky používajú na výpočet predpovede krvnej skupiny dieťaťa tabuľku podľa Mendelových zákonov.

Podobné pravidlá platia aj pre dedičnosť Rh faktora. Rh rodičov a Rh dieťaťa:

Kalkulačka dedičnosti krvnej skupiny

Na základe genetických pravidiel dedičnosti krvných skupín je možné predpovedať možné krvné skupiny potomkov, ak poznáme krvné skupiny rodičov. Existujú online kalkulačky dedičnosti krvnej skupiny, ktoré to umožňujú. Stačí zadať krvné skupiny oboch rodičov a kalkulačka vypočíta pravdepodobnosť, že dieťa bude mať určitú krvnú skupinu. Na určenie možnej krvnej skupiny dieťaťa zadajte do kalkulačky krvnú skupinu matky a otca. Kalkulačka následne zobrazí všetky možné krvné skupiny, ktoré môže dieťa zdediť. Výsledok vychádza z Mendelových zákonov dedičnosti, ktoré určujú pravdepodobnosť jednotlivých krvných skupín.

Príklad:

• Ak majú obaja rodičia krvnú skupinu 0, dieťa bude mať vždy krvnú skupinu 0.
• Ak má jeden rodič krvnú skupinu A a druhý krvnú skupinu 0, dieťa môže mať krvnú skupinu A alebo 0.
• Ak majú obaja rodičia krvnú skupinu A, dieťa môže mať krvnú skupinu A alebo 0.
• Ak má jeden rodič krvnú skupinu A a druhý krvnú skupinu B, dieťa môže mať krvnú skupinu A, B, AB alebo 0.

Význam určenia krvnej skupiny dieťaťa

Zvyčajne sa používa na určenie nepriameho dôkazu otcovstva. Napríklad ak má dieťa krvnú skupinu AB, tak je vylúčené, aby jeden z rodičov mal krvnú skupinu 0, prípadne aby mali obidvaja krvnú skupinu A alebo B. V ostatných prípadoch sa nedá podľa krvných skupín otcovstvo vylúčiť ani potvrdiť.

Dôležité upozornenie: Výpočet krvnej skupiny neslúži ako test otcovstva, pretože existujú výnimky tzv. Bombay fenomén. Červené krvinky nemajú na svojom povrchu určité znaky (aglutinogény A ani B). Typizácia ABO je pri určovaní otcovstva nepresná a len orientačná.

Špecifiká určenia krvnej skupiny dieťaťa

V zriedkavých prípadoch môže mať človek v priebehu života inú krvnú skupinu. Transplantáciou kostnej drene, ktorá krv produkuje, sa mohla krvná skupina zmeniť na skupinu darcu kostnej drene. Môže nastať situácia, kedy dieťa vynosila náhradná matka, ale nie z vajíčka matky a dieťa teda dedí krvnú skupinu podľa génov od náhradnej matky.

Význam krvných skupín

Krvné skupiny majú význam v mnohých oblastiach medicíny, najmä pri transfúziách krvi a transplantáciách orgánov.

Transfúzie krvi

Pri transfúzii krvi je potrebné dodržiavať pravidlá kombinovania krvných skupín. Človek nemôže prijať krv, voči ktorej má jeho krv antigény. Transfúzia krvi neidentickej krvnej skupiny by viedla k okamžitej imunologickej reakcii - zhlukovaniu a rozpadu krviniek (hemolýza) darovanej krvi. Darovanú krv by organizmus odmietol a následná chemická reakcia by spôsobila akútne zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť až k smrti.

Všeobecne platí, že:

• Osoby s krvnou skupinou 0 môžu darovať krv všetkým krvným skupinám (sú univerzálni darcovia), ale môžu prijať len krv skupiny 0.
• Osoby s krvnou skupinou A môžu darovať krv skupinám A a AB a môžu prijať krv skupín A a 0.
• Osoby s krvnou skupinou B môžu darovať krv skupinám B a AB a môžu prijať krv skupín B a 0.
• Osoby s krvnou skupinou AB môžu darovať krv len skupine AB, ale môžu prijať krv všetkých skupín (sú univerzálni príjemcovia).

Rh faktor tiež zohráva dôležitú úlohu pri transfúziách. Rh negatívne osoby môžu darovať krv len Rh negatívnym osobám, ale Rh pozitívne osoby môžu darovať krv Rh pozitívnym aj Rh negatívnym osobám.

Tehotenstvo a Rh inkompatibilita

Rh faktor môže byť problémom počas tehotenstva, ak je matka Rh negatívna a dieťa Rh pozitívne. V takom prípade môže dôjsť k Rh inkompatibilite, pri ktorej telo matky vytvára protilátky proti Rh pozitívnym krvinkám dieťaťa. Tieto protilátky môžu preniknúť cez placentu a poškodiť krvinky dieťaťa, čo môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Našťastie existuje preventívna liečba, ktorá zabraňuje tvorbe protilátok u matky.

Plod v tele matky má v sebe polovicu génov od svojej matky a polovicu od svojho otca. Táto druhá - otcovská polovica je pre matku vlastne cudzia. A tento cudzí materiál v tele matky môže niekedy vyvolať aj problém. Plod v maternici má svoj vlastný krvný obeh, takže krvinky plodu neprichádzajú do priameho styku s krvinkami matky. Aj pri normálnom fyziologickom pôrode, pri poruchách placenty (predčasné odlučovanie placenty v tehotenstve), pri kyretáži alebo potrate sa môže malé množstvo krvi plodu dostať do tela matky. Antigény na krvinkách plodu zdedené od otca, a teda pre matku cudzie, v tomto prípade vyvolajú v tele matky tvorbu protilátok. Tieto protilátky sú schopné prejsť cez placentu do krvného obehu plodu a spôsobiť rozpad krviniek (hemolýzu krviniek plodu). Dieťatko tak trpí málokrvnosťou a jeho prežitie závisí najmä od toho, koľko protilátok sa mu dostalo do obehu. Po narodení sa tak môže stretnúť so žltačkou, ktorá je pri hemolytickej chorobe oveľa intenzívnejšia a dlhšia ako bežná novorodenecká žltačka.

Najčastejším klinickým problémom je tzv. Rh inkompatibilita. Dochádza k nej vtedy, ak matka je Rh negatívna (t.j. na svojich erytrocytoch nemá Rh antigén) a dieťa je Rh pozitívne. Priebeh prvého takéhoto tehotenstva je zväčša bezproblémový. Ak sa však dostane malé množstvo erytrocytov takéhoto plodu do tela matky (pri predčasnom odlučovaní placenty, pri kyretáži a potrate, ale aj napr. pri diagnostických výkonoch ako amniocentéza, kordocentéza, odber choriových klkov) vyvolá sa tvorba protilátok (matka vytvorí protilátku anti-D) a môže dôjsť k hemolýze - rozpadu erytrocytov u dieťaťa. Na vyvolanie tvorby protilátok stačí 0,1 ml erytrocytov plodu. Pri takejto Rh inkompatibilite sa zvyšuje pravdepodobnosť protilátkovej odpovede v každej nasledujúcej gravidite. Aby lekári zabránili vzniku hemolytickej choroby novorodencov, podajú matke anti-D imunoglobulín, ktorý má za úlohu vychytávať anti-D protilátky vytvorené v tele matky. Deje sa tak v 28. týždni alebo dvakrát, v 28. a 34. týždni tehotenstva. Rh negatívne mamičky dostávajú anti-D imunoglobulín okamžite po pôrode. Táto látka v podstate vyčistí matkinu krv od D-antigénu z erytrocytov dieťaťa, ktoré zostali matke v krvnom obehu.

Nesúlad medzi matkou 0 a otcom A alebo B v zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť aj nesúlad krvných skupín rodičov. Môže vzniknúť u matiek, ktoré majú krvnú skupinu 0 a ich plod nesie na svojich erytrocytov antigény A alebo B. Tieto antigény sú však v počiatočných fázach slabo vyvinuté, a preto nemajú veľkú silu, aby podnietili tvorbu protilátok. Dobrá správa je, že každá tehotná žena by mala absolvovať klinické vyšetrenie, či sa v jej tele nevytvorili protilátky už pred graviditou.

Zaujímavosti o krvi

Dospelý človek má približne 4 - 6 litrov krvi a bez následkov môže stratiť až pol litra krvi. Ak je však strata väčšia, môže dôjsť k ohrozeniu života - pri strate 1,5 litra krvi človeku hrozí smrť. Objem stratených tekutín sa v tele vyrovná počas niekoľkých hodín po darovaní. Počet stratených červených krviniek si naše telo nahradí počas niekoľkých nasledujúcich dní až týždňa. Prof. MUDr. Ján Kňazovický bol priekopníkom transfuziológie a v roku 1923 uskutočnil prvú transfúziu na Slovensku.

Svetový deň darcov krvi

14. jún je Svetovým dňom darcov krvi. Tento deň je príležitosťou poďakovať dobrovoľným darcom krvi, ktorí robia pre spoločnosť neoceniteľnú službu bez akejkoľvek odmeny a zároveň jeho cieľom je podnietiť a podporiť ostatných ľudí, aby ich v tom nasledovali. Deň sa pripomína práve 14. júna, pretože v tento deň sa v roku 1868 narodil Karl Landsteiner.

Na Slovensku je hlavným organizátorom kampaní na darovanie krvi Slovenský červený kríž. Odber, spracovanie a distribúciu krvi má na starosti Národná transfúzna služba.

Najväčšie obavy a otázky:

• Môže dieťa zdediť krvné skupiny, ktoré nie sú u rodičov? Nie, dieťa môže zdediť len tie krvné skupiny, ktoré sú geneticky možné kombináciou rodičovských alel.
• Ovplyvní RH faktor výslednú krvnú skupinu dieťaťa? Áno, RH faktor (pozitívny alebo negatívny) sa dedí samostatne a určuje, či je krv RH+ alebo RH-. Kombinácia rodičovského RH faktora určuje pravdepodobnosť u dieťaťa.
• Je možné, aby detská krvná skupina zmenila po narodení? V niektorých zriedkavých prípadoch, napríklad po transplantácii kostnej drene, sa môže krvnú skupinu zmeniť, inak zostáva rovnaká.
• Môže náhradná matka ovplyvniť krvnú skupinu dieťaťa? Áno, ak dieťa pochádza z vajíčka darcu a nie z biologickej matky, dedí krvné skupiny po genetických rodičoch, nie po žene, ktorá ho nosila.
• Prečo je výpočet krvnej skupiny dieťaťa len odhad? Kalkulačka používa Mendelove zákony a pravdepodobnosť. Skutočnú krvnú skupinu dieťaťa vždy potvrdí len laboratórne vyšetrenie krvi.
• Môže krvnú skupinu dieťaťa odhaliť otcovstvo? Krvná skupina môže niekedy vylúčiť otcovstvo (napr. ak dieťa má AB a rodič má 0), ale sama o sebe ho nikdy úplne nepotvrdí.
• Sú všetky kombinácie rodičov rovnako pravdepodobné? Nie, pravdepodobnosť závisí od genetických kombinácií alel A, B a 0 u rodičov.

Pre zistenie konkrétnej krvnej skupiny dieťaťa doporučujeme vykonať laboratórne testy v nemocnici alebo v zdravotníckych zariadeniach (napr. v Národnej Transfúznej Službe) pod dohľadom kvalifikovaného personálu.

tags: #kalkulacka #dedicnosti #krvnej #skupiny #pre #dieta