Rozhodli ste sa z rôznych dôvodov, že vaša malá rodinka je narodením prvého a zároveň posledného dieťaťa kompletná. Očakávate, že okolie bude váš krok rešpektovať. Lenže zrazu sa začnú vynárať útočné hlasy, známych i úplne cudzích ľudí, ktorí bez okolkov vaše rozhodnutie napádajú.
„Kedy bude mať Maťko sestričku?“ „Čo druhé dieťa, stihnite to všetko vybaviť počas jednej materskej, aby ste mali pokoj.“ „Chcete, aby bola Simonka rozmaznaný jedináčik, alebo opustená a smutná celý život?“ Tlak spoločnosti na to, aby rodina vyplnila jej ideálnu predstavu o zostave, je stále dosť silný, napriek tomu, že žijeme v 21. storočí a pod pojmom „ideálna“ by sme mali hľadať skôr jej vnútorné nastavenie než vonkajšiu reprezentáciu. Mnohí ľudia majú stále predstavu, že správnu rodinu tvorí mama, otec, syn a dcéra. Faktom však je, že aj traja členovia - rodičia plus jedno dieťa, sa stáva u nás bežným javom.
Dôvodov, prečo sa rodičia rozhodnú mať len jedno dieťa, je mnoho. Iste, mať jedno dieťa je pre rodičov jednoduchšie, než mať ich viac. Niekedy sa síce dospelí sťažujú, že celá zábava leží na ich pleciach, kým súrodenci sa v istom veku už zahrajú sami, no toto nie je reálne až tak náročné. Pravdou je, že pri jednom dieťati dokážete mať situáciu viac pod kontrolou, jednoduchšie riadiť chod rodiny a zvládať popri tom aj množstvo iných vecí a navyše je tu menej vzťahov, ktoré sa môžu komplikovať a narúšať tak dynamiku rodiny. Plus, vždy je lepšie, ak sa na zem hádže jeden drobec, nie dvaja či traja.
Navyše, z ekonomickej stránky dnes deti nedávajú zmysel. V minulosti to bolo inak, pretože deti pomáhali a plnohodnotne pracovali v domácnosti, v hospodárstve, na poliach a pod. Vtedy to bola jednoducho lacná pracovná sila. Dnes sú však deti dôsledkom lásky, sú túžbou, nie potrebou. Preto sa občas vynoria pochybnosti. Možno by sa to dalo zvládnuť aj s ďalším dieťaťom. Možno bolo rozhodnutie mať jedináčika unáhlené. Veď tam, kde sa najedia traja, sa štvrtý už zaobíde bez väčších problémov. Čo ak to naozaj vytúženému potomkovi ublíži, že bude vyrastať sám?
Jedináčikovia: Mýty a realita
Susan Newman, sociálna psychologička, poradkyňa rodičov a autorka kníh o výchove detí hovorí, že pocity viny nie sú na mieste. Pri svojej práci naštudovala množstvo výskumov zaoberajúcich sa rodinami s jedným dieťaťom a zistila, že tieto deti na tom vôbec nie sú horšie než ich rovesníci so súrodencami. „Všetky štúdie preukázali, že jedináčikovia nie sú rozmaznaní.“
Lekárka Toni Falbo z Texaskej univerzity v Austine vyvracia vo svojich štúdiách množstvo mýtov spojených s jedináčikmi. Tvrdí, že stereotypy o tom, ako sú jedináčikovia skazení a rozmaznaní, sa nezakladajú na faktoch. Podľa nej nie je rozdielov medzi deťmi bez a so ởrodencami veľa. To, aké dieťa bude, ovplyvňujú úplne iné, závažnejšie faktory, než počet sestier či bratov.
Sociálne zručnosti jedináčikov
Jeden z najbežnejších mýtov o jedináčikoch je ten, že si ťažko hľadajú priateľov. Niektorí vedci sa zhodli v tom, že deti v škôlke skutočne majú slabšie sociálne schopnosti, čo im v neskoršom živote môže spôsobovať ťažkosti. Svoje tvrdenia opierali najmä o americkú štúdiu z roku 2004, ktorá sledovala 20 tisíc škôlkarov. Keď mali učitelia ohodnotiť ich sociálne zručnosti, skutočne horšie dopadli jedináčikovia, horšie sa ovládali, ťažšie nadväzovali vzťahy a mali viac problémov so správaním.
Lenže v roku 2010 už vedci prezentovali výsledky aktuálneho výskumu, kde sledovali deti bez súrodencov v tínedžerskom veku. Analýza obsiahla odpovede vyše 13 tisíc mladých ľudí. Vedci od nich chceli, aby menovali svojich piatich kamarátov. Jedináčikovia i súrodenci boli v týchto zoznamoch vyberaní úplne rovnako, bez rozdielu. To, či mal tínedžer doma brata alebo sestru, nemalo žiaden dopad na jeho popularitu. Niektorí členovia odbornej obce však poukazovali na rozdielne metódy hodnotenia v oboch prípadoch, preto sa výskum s tínedžermi zopakoval podobne ako so škôlkarmi, kde ich hodnotili učitelia. Výsledok opäť potvrdil, že nie je rozdiel medzi sociálnymi schopnosťami tínedžerov jedináčikov a tínedžerov so súrodencami.
Pocit osamelosti a sebectvo
Ďalší problém, ktorý okolie rado pripomína, je, že jedináčik sa musí cítiť zle. Skutočne? S neutíchajúcou pozornosťou milovanej mamy a otca, o ktorú sa nemusia s nikým deliť, ani o ňu bojovať? S pohodovými a šťastnými rodičmi a vzájomnou blízkosťou?
Aj vedci z Inštitútu pre sociálny a ekonomický výskum v Anglicku sa prikláňajú na opačnú stranu. Podľa ich zistení sa deti z viacdetných rodín sťažujú na množstvo problémov. Vyše polovicu opýtaných detí súrodenci šikanovali, jedno z troch priznalo, že ich brat či sestra pravidelne bili, kopali, búchali. Ďalším zase nadávali a kradli im veci. Mať rovnaké gény neznamená automaticky, že máte aj duševne spriazneného priateľa na celý život. Každý človek je iný a v detstve sa vyrovnáva s rivalitou, závisťou a ubližovaním.
Ďalší mýtus, ktorému čelia rodičia jedináčikov je, že ich deti sú sebecké. Iste, znie to logicky, lebo keď je dieťa samé, nemusí požičiavať hračky, oblečenie, deliť sa o dobroty, má vlastnú izbu a pozornosť rodičov. Vedci však uskutočnili množstvo pokusov, ktoré preukázali, že jedináčikovia sú na tom v mnohých aspektoch lepšie, než deti so súrodencami. Sú napríklad sebavedomejší, či akademicky úspešnejší. A pokiaľ ide o sebectvo? Vedci tvrdia, že pocit, že sú stredobodom vesmíru je vlastný väčšine detí, bez ohľadu na to, koľko ich je v domácnosti a súvisí viac s vývojom mozgu, než s počtom bratov a sestier.
Legislatíva a podpora rodín
Na Slovensku existuje viacero zákonov a príspevkov, ktoré sa týkajú rodín s deťmi. Tieto zákony sa snažia poskytnúť určitú formu podpory, aj keď sa často stretávajú s kritikou ohľadom ich nedostatočnosti.
Príspevky pri narodení dieťaťa a na viac detí
Zákon č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje nárok na jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa. Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok vzniká na každé dieťa. Žiadosť o príspevok sa uplatňuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Prídavok na dieťa
Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov definuje prídavok na dieťa ako štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Oprávnená osoba je povinná po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa oznámiť platiteľovi, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky. Táto povinnosť sa týka detí, ktoré dovŕšili tri roky po 1. februári 2014. Pokiaľ dôjde k podstatnej zmene v spôsobe a mieste starostlivosti, je potrebné ju oznámiť úradu.
K žiadosti o prídavok na dieťa je potrebné priložiť rodný list dieťaťa s fotokópiou, občiansky preukaz žiadateľa a potvrdenie o návšteve školy, ak ju dieťa navštevuje.
Rodičovský príspevok
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje rodičovský príspevok. Pri súčasne narodených dvoch alebo viacerých deťoch sa výška rodičovského príspevku zvyšuje.
Nárok na rodičovský príspevok od troch do šiestich rokov veku dieťaťa vzniká po posúdení zdravotného stavu dieťaťa.
Situácia jednorodičovských domácností
Na Slovensku narastá počet rodín s jedným rodičom. Tieto domácnosti často čelia zvýšenému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Organizácie ako JEDEN RODIČ, n.o. sa snažia o legislatívne zmeny a podporu týchto rodín.
Štatistiky ukazujú, že až 37% jedno rodičovských domácností je ohrozených chudobou. Tieto rodiny majú často problém pokryť základné výdavky a nečakane výdavky ich ohrozujú najviac. Až 51% jedno rodičovských domácností si v roku 2017 nemohlo dovoliť týždennú dovolenku mimo miesta bydliska.
Prvý rok po rozchode, odlúčení, rozvode alebo úmrtí partnera je kritickým obdobím. Je dôležité a zároveň zložité vymaniť sa z náročnej situácie spojenej s touto životnou etapou.
V zamestnaní platia pre osamelých zamestnancov špecifické pravidlá. Napríklad osamelá zamestnankyňa, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, má nárok na dlhšiu materskú dovolenku (37 týždňov) a je v ochrannej dobe, počas ktorej jej zamestnávateľ nesmie dať výpoveď. Zamestnávateľ tiež nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s osamelou zamestnankyňou starajúcou sa o dieťa mladšie ako tri roky, okrem závažných previnení.
Voľba mať jedináčika: „Ľudia sa urazili“ BBC Stories
Nadácia Slovenskej sporiteľne sa snaží pomôcť jednorodičovským rodinám prostredníctvom grantu „Budúcnosť pre rodiny“, ktorý poskytuje finančnú pomoc 100 rodinám po dobu 12 mesiacov. Na základe príbehov jednorodičovských rodín boli identifikované rôzne typy jednorodičovských rodín, aby sa lepšie pochopila ich situácia.
Je dôležité si uvedomiť, že rozhodnutie mať len jedno dieťa je osobná voľba rodičov. Spoločnosť by mala rešpektovať tieto rozhodnutia a namiesto odsudzovania poskytovať podporu a porozumenie.