Počas počiatočných štádií novorodeneckého života je pre lebku príznačná poddajnosť a mäkkosť, ktorá vo veľkej miere súvisí s jej neustálym vývojom. Jednotlivé lebečné kosti sú v rámci ľudskej kostry pospájané lebečnými švami. Do istého veku sa medzi týmito väzivovými spojmi, a teda aj medzi jednotlivými kosťami lebky, nachádzajú prázdne priestory. Tie poskytujú kostiam lebky dostatok miesta na to, aby mohli priebežne rásť a vyvíjať sa, čo koniec koncov vedie k rastu lebky ako komplexného celku.
Lebka v priebehu prvého pol roka života dieťaťa nadobúda dvojnásobok svojej pôvodnej veľkosti, pričom do dvoch rokov sa jej veľkosť strojnásobuje. Rýchlosť rastu sa po siedmom roku dieťaťa znižuje, pričom medzi 16. až 18. rokom života sa rast lebky ukončuje.
Švy sú príznačné svojou elastickosťou, ktorá sa postupne mení v tvrdšiu kosťovú štruktúru vzájomne spájajúcu konkrétne lebečné kosti. Spôsobuje to fakt, že sa dieťatku nedostatočne vyvinie lebka, čo vedie k eliminácii priestoru určeného na rast mozgu. Takýto jav sa v odbornej terminológii nazýva kraniostenózou. Ide o špecifickú deformáciu hlavičky bábätka.
Ak zrast lebečných švov prebieha správnym spôsobom, no predsa dôjde k istej hmatateľnej, často i viditeľnej deformácii lebky novorodenca, hovoríme o zležanej hlavičke bábätka. Z interného hľadiska môže zležanie hlavičky spôsobiť i nedostatok vitamínu D, ktorý prispieva k pevnosti kostí. Dávkovanie vitamínu D je potrebné prispôsobiť rýchlosti rastu bábätka. Vzniknúť môže ešte v tehotenstve, keď došlo k vyvinutiu väčšieho tlaku na hlavičku plodu, čo zväčša zapríčiňuje nižšia miera plodovej vody obklopujúcej bábätko.
Rozdiel medzi týmito dvomi druhmi lebečnej deformácie dieťatka možno badať aj z aspektu obdobia, kedy sa rozvinie. Kým kraniostéza sa veľakrát prejaví už po narodení, resp. v prvých týždňoch až mesiacoch života, zležaná hlavička sa vyvíja postupne vplyvom nesprávneho polohovania.
Obe deformity lebky novorodenca je potrebné skonzultovať a riešiť s odborníkom, ktorý vie najlepšie posúdiť, aký spôsob liečby je pre bábätko najvhodnejšie. Keďže kraniostenóza je považovaná za vážnejšiu deformitu lebky dieťaťa, primárne sa z lekárskeho hľadiska hľadajú náznaky tohto druhu deformácie.
Kraniostenóza verzus zležaná hlavička
Je dôležité rozlišovať medzi zležanou hlavičkou a kraniostenózou, pretože každá z nich vyžaduje iný prístup.
Kraniostenóza
Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Prvý šev sa uzatvára väčšinou do 1. roku života. Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze.
Typy kraniostenózy:
- Trigonocefália: V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar. Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia.
- Skafocefália: Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália. V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý. U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy. Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely (šev sa vlastne tiahne od veľkej fontanely dozadu).
- Zrastenie koronárneho šva: Koronárny šev spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane. V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách.
- Zrastenie lambdového šva: Lambdový šev spája záhlavnú a temenné kosti. Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu. Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické.
Liečba kraniostenózy:
Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.
Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov.
U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje. V ďalšom kroku je naplánovaná operácia. Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie.
V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. mesiaca.
V podstate áno. Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí - deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac “bľabotať”, sú veselšie.
Operácia sagitálnej kraniosynostózy
Zležaná hlavička
Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe. Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický.
V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita. Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť. Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania. Na druhej strane, ak je dieťatko zdravé, nemalo by nám nič brániť v správnom polohovaní.
Ako rozličné typy preležania detskej hlavičky vyzerajú? Čo ich zapríčiňuje?
Keďže má človek na výber niekoľko strán, spomedzi ktorých si môže zvoliť tú obľúbenú počas spánku či všeobecne v polohe ľahu, existuje aj niekoľko typov zležanej hlavičky. Odlišnosti medzi jednotlivými typmi zležanej hlavičky dieťaťa je možné pozorovať i voľným okľadom. Mnohokrát sa pri stanovení diagnózy, resp. deformity lebky pristupuje k premeraniu rozmerov hlavičky.
- Brachycefália: Pri brachycefálii je možné hovoriť o symetrickej deformite lebky bábätka s tvarom výraznejším z hľadiska šírky. Zležaná hlavička vzadu, resp. v oblasti záhlavia vytvára viditeľnú disproporciu hlavičky v strede tejto časti detskej hlávky.
- Plagiocefália: V prípade plagiocefálie ide o asymetrické preležanie hlavičky bábätka v oblasti záhlavia. Sploštenie hlavičky je prominentné len na jednej strane, čo vedie k výraznému rozdielu medzi stranou, ktorá pokračuje v správnom vývoji, a tou zležanou časťou detskej hlávky. Výraznými poznávacími znakmi asymetricky zležanej hlavičky bábätka sú nerovnosti tváre v podobe posunutých očí, čela a celej tváre smerom dopredu. Nerovnomerná je aj poloha uší, ktorú zapríčiňuje rovnobežníkovo pôsobiaci tvar hlavy, čo je identifikovateľné najmä z vtáčej perspektívy (resp. zhora). Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu lebečnú deformáciu, pričom sa v jej tesnom závese nachádza vyššie uvedená symetrická brachycefália. Časť hlavičky bábätka, ktorej sploštenie je prominentnejšie, má určité črty tváre posunuté viac dopredu. Týka sa to najmä čela, ucha a oka.
- Dolichocefália (Skafocefália): Kým v prípade brachycefálie ide o preležanie hlavičky bábätka vytvárajúce stlačenie do šírky, dolichocefália, tiež známa ako skafocefália, je príznačná úzkym a dlhým tvarom hlavičky. Dolichocefália je charakteristická pre bábätká, ktoré si z dôvodu predčasného narodenia vyžadujú špeciálnu starostlivosť v podobe inkubátorov, kde sú spravidla polohované výhradne na bok.
- Turicefália: Špecifickým typom deformácie lebky je turicefália, ku ktorej dochádza najmä v dôsledku vákuovej extrakcie plodu v priebehu pôrodu. Výsledkom takéhoto lekárskeho zákroku je výrazne vyduté temeno bábätka a hlavička pripomínajúca trojuholník s miernym zaoblením vo vrchnej časti. Ide o jediné zležanie hlavičky, ktoré hlávku deformuje do výšky, resp. smerom nahor.
Prevencia zležanej hlavičky
Aké kroky je možné implementovať v záujme prevencie zležania hlavičky bábätka? Aby sa rodičia vyhli akejkoľvek potenciálnej deformite lebky, je potrebné, aby sa naučili čím skôr s dieťatkom zaobchádzať. Ako v spánku, tak i v stave bdenia je podstatné, aby dieťatko striedalo strany. Slúži to ako prevencia voči preležaniu istej strany hlavičky bábätka.
Keď bábätko spí na chrbte (čo je odporúčané na prevenciu SIDS), jemne mu otáčajte hlavičku na jednu a potom na druhú stranu. Od prvých týždňov života kladieme bábätko denne na bruško, keď je hore a pod dohľadom. Tým sa posilňujú krčné a chrbtové svaly a znižuje tlak na zadnú časť hlavy. Pri dojčení či kŕmení z fľaše striedajte ruky, aby sa dieťa naučilo otáčať hlavu na obe strany. Pri nosení používajte rôzne polohy, napríklad klokanku alebo ergonomické nosítko. Minimalizujte čas strávený v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách, kde je hlavička opretá o pevný povrch. Podporujte pohyb a občas motivujte bábätko hračkami, aby sa otáčalo na rôzne strany.
Slúži to ako prevencia voči preležaniu istej strany hlavičky bábätka. Slovíčko „mierne“ je podstatné preto, aby nedošlo k prevráteniu dieťatka na bruško, čo môže mať veľmi vážne následky. Novorodenci ešte nie sú schopní ovládať svoje svalstvo natoľko, aby vedeli obracať hlávku zo strany na stranu. Správne polohovanie bábätka spočíva v pravidelnom striedaní strán, na ktoré hlavičku dieťaťa rodič otočí. Podstatné je taktiež polohovanie v rámci nosenia dieťatka na rukách. K zležanej hlavičke totiž môže dochádzať aj počas dojčenia, uspávania či hrania. Pri kojení, ako i uspávaní na rukách sa odporúča pravidelná výmena strán.
Čo pomôže na zležanú hlavičku?
Pri korekcii zležanej hlavičky bábätka je kľúčové odstrániť príčiny nadmerného tlaku na určitú časť lebky a podporiť symetrický vývoj hlavičky.
Niekedy dochádza k zležanej hlavičke u bábätiek aj napriek implementácii rozličných preventívnych techník, čo je úplne bežné a normálne. Keď už k takejto deformite lebky dôjde, je podstatné, aby sa potenciálna liečba a náprava ihneď riešila s odborníkom.
V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví.
Vankúš proti preležaniu hlavičky pôsobí jednak preventívne, jednak je možné jeho funkcie využiť aj pri liečení mierne zležanej hlavičky dieťaťa. Takéto vankúše na zležanú hlavičku je dnes možné zakúpiť v rôznych farbách a tvaroch zapadajúcich do akéhokoľvek konceptu detského hniezdočka či postieľky, ktorú si rodičia vysnívali.
Efektívne spôsoby korekcie zležanej hlavičky:
- Striedanie polohy hlavičky pri spaní
- Striedanie polohy pri dojčení alebo kŕmení
- Umiestnenie hračiek, svetla alebo zaujímavých predmetov na stranu, na ktorú bábätko menej otáča hlavu
- Pravidelné kladenie bábätka na bruško, keď je hore a pod dohľadom
- Nosenie bábätka v ergonomických nosičoch alebo šatkách, častejšie však držanie na rukách
- Cvičenia na zlepšenie pohyblivosti krku a vyrovnanie svalovej sily pod dohľadom fyzioterapeuta
- Používanie špeciálnej prilby na korekciu tvaru hlavy v závažnejších prípadoch
- Využívanie podporných vankúšikov, ktoré sú navrhnuté tak, aby znižovali tlak na hlavičku
- Minimalizovanie času, ktorý bábätko trávi v autosedačkách, hojdačkách a ležadlách, kde je hlavička v kontakte s tvrdým povrchom
Korekčná prilba (kraniálna ortéza)
Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu. Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru. Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená. Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne. Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne.
Ak polohovanie a ani vankúš na zležanú hlavičku nepomohli, alebo je typ preležanej hlavičky bábätka považovaný za vážnejší prípad, odborný lekár odporučí rodičom tzv. kraniálnu ortézu. Prilbička na zležanú hlavičku má najvyššiu pravdepodobnosť účinku v období medzi 4. a 18. mesiacom života dieťatka. Na prilbu je v počiatočných štádiách nutné bábätko navyknúť, pričom s odstupom času je nevyhnutné, aby helmu na zležanú hlavičku nosilo aspoň 23 hodín denne. Liečba sa implementuje väčšinou pri stredných až ťažkých prípadoch preležania hlavičky, no ide o účinnú metódu. Každý prípad zležanej hlavičky bábätka je individuálny, a preto si vyžaduje špecifický prístup odporučený lekárom.
U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov. Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný.
Pomôcky na správne tvarovanie hlavičky
Existuje niekoľko pomôcok navrhnutých na podporu správneho tvarovania hlavičky bábätiek a prevenciu či korekciu zležanej hlavičky. Ich výber závisí od závažnosti deformácie a odporúčaní pediatra alebo špecialistu.
- Ergonomické vankúše: So špeciálnym tvarom, ktoré znižujú tlak na zadnú časť hlavy. Môžu byť v tvare podkovy alebo s vybraním uprostred na zníženie kontaktu hlavičky s povrchom. Pozor: tieto vankúše sa neodporúčajú používať počas spánku v noci, pokiaľ to vyslovene neodporúča pediater, kvôli bezpečnosti dieťaťa a riziku SIDS.
- Polohovacie podložky: Pomáhajú meniť polohu hlavy bábätka a podporujú symetrické ležanie.
- Špeciálne tvarované prilby (ortotické prilby): Jemne usmerňujú rast lebky. Prilba znižuje tlak na sploštené miesta a umožňuje lebke dorásť do správneho tvaru. Najúčinnejšie sú medzi 4. a 12. mesiacom veku, keď je lebka mäkká a rýchlo rastie. Dĺžka nosenia: 20 - 23 hodín denne počas niekoľkých mesiacov, pod dohľadom odborníka.
- Šatky a ergonomické nosiče: Pomáhajú predchádzať tlaku na hlavičku tý...
Skúsenosti rodičov a rady lekárov
V prípade, keď lekárka pri kontrole zistí, že sa fontanela dieťaťu zatvára, odporúča sa ju na to upozorniť, ak to nerobí spontánne. Lekárka by mala fontanelu pravidelne kontrolovať pri každej poradni. Nie je to však vždy problém, pretože fontanela sa u detí uzatvára v širokom rozpätí, od 6 mesiacov do 14 mesiacov, čo je stále v norme a nenaznačuje nič vážne.
Niektorí rodičia sa stretli s tým, že ich dieťa malo fontanelu otvorenú len na špic prsta už v 3,5 mesiaci. Neurologička vtedy uviedla, že pokiaľ dieťatku rastie hlavička, je všetko v poriadku a v prípade problému sa dá fontanela aj operovať. Dôležité je sledovať, či dieťa napreduje vo vývoji.
Existujú aj prípady, kedy sa fontanela uzavrie príliš skoro. Jeden rodič zdieľal skúsenosť s partnerom, ktorému sa fontanela uzavrela v ranom detstve. To viedlo k zastaveniu rastu hlavičky a potrebnej operácii. Včasné odhalenie problému je kľúčové pre minimalizáciu následkov.
Preto je dôležité navštíviť neurológa, ak máte akékoľvek obavy. Počas vyšetrenia lekárka skontroluje rast hlavičky a jej obvod. V prípade potreby je možné objednať sa na ďalšie vyšetrenia, ako napríklad sono.
V niektorých prípadoch sa rodičia obávajú, že po uzavretí fontanely bude hlavička dieťaťa rásť zdeformovane. Aj keď sa to môže stať, často je to len dočasný stav, ktorý sa s rastom dieťaťa upraví. Dôležité je pravidelne sledovať vývoj dieťaťa a konzultovať akékoľvek zmeny s lekárom.
Jedna z mamičiek popisuje svoju skúsenosť: "Moja dcéra mala pri narodení fontanelu na špic prsta. Chodili sme na neurológiu, sledoval sa psychomotorický vývoj dieťaťa, merali sme hlavičku, či rastie. Ani neviem, kedy sa jej uzavrela, určite okolo roka, ale mala je úplne v poriadku, je šikovná. Určite sa tým nestresujte a rozhodne choďte na neurológiu."
Ďalšia mamička dodáva: "Vdaka!! Veľmi povzbudivý príspevok! Na neurológiu chodíme."
Je dôležité si uvedomiť, že fontanela sa uzatvára postupne a jej veľkosť a rýchlosť uzatvárania sa líši dieťa od dieťaťa. Lekári sledujú celkový vývoj dieťaťa, rast hlavičky a prípadné iné príznaky. V prípade akýchkoľvek pochybností je vždy najlepšie obrátiť sa na odborníka.
