Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie, ako sú poznávacie, jazykové a sociálne schopnosti. Zároveň ide aj o obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí.
Deti so zdravotným znevýhodnením sa často stretávajú s odmietnutím na bežných školách, ktoré im nedokážu zabezpečiť podmienky na spoločné vzdelávanie sa s ich kamarátmi, a musia byť umiestnené do špeciálnych škôl. Na Slovensku je podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím dlhodobo takmer trojnásobne vyšší v porovnaní so zahraničím. V školskom roku 2018/2019 navštevovalo základné školy 21 988 žiakov a žiačok s diagnózou MP, čo predstavuje až 4,64 % všetkých žiakov základných škôl. Európsky priemer je na úrovni 2,3 percenta.
Vysoký podiel detí s diagnózou MP nie je prítomný naprieč celým Slovenskom. Vysoký podiel detí s diagnózou MP v troch krajoch pravdepodobne súvisí s tým, že tam žije väčšina Rómov (takmer 80 %). Na to, že časti rómskych detí je diagnostikované ľahké mentálne postihnutie aj keď ho reálne nemajú a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, ako aj štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv, či Metodicko-pedagogické centrum. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. Zároveň, deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria až 71,2 % žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a 41,7 % žiakov špeciálnych škôl, hoci ich celkové zastúpenie v populácii žiakov základných škôl je len 12,3 %.
Napriek tomu, že existujú indície, že „nálepku“ ľahkého mentálneho postihnutia dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin, diagnóza MP zároveň pre väčšinu detí znamená, že základné vzdelanie absolvujú oddelene od svojich rovesníkov a budú mať len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole.
Za ostatné tri roky sa podiel detí s diagnostikovaným MP na základných školách mierne znížil z 5,35 % v školskom roku 2015/2016 na 4,64 % v školskom roku 2018/2019 (celkovo o takmer 2 400 detí). Na základe kvalitatívnych dát získaných v rámci projektu To dá rozum, sú niektoré poradne pri stanovovaní diagnózy ľahkého MP v prípade rómskych detí obozretnejšie.
Vzdelávanie v špeciálnych a bežných školách
V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov).
Problematickosť oddelených foriem vzdelávania spočíva najmä v obmedzených možnostiach kontaktu s prirodzenou rovesníckou skupinou detí, čo následne limituje možnosti detí na budúce samostatné fungovanie v spoločnosti. Na druhej strane, začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried kladie vysoké nároky na pedagóga. Učitelia považujú za problematické najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Problémy sa prejavujú najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva.
V susednej Českej republike bol problém s odlišnosťou učebných osnov vyriešený v roku 2016 zjednotením kurikula pre základné školy a zrušením prílohy rámcového vzdelávacieho programu, určenej pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím.
Napriek problémom s organizáciou vyučovania, Štátna školská inšpekcia neodporúča integráciu detí s mentálnym postihnutím do bežných tried. Avšak, ak sú takéto deti v škole prítomné, je potrebné ich začleniť. Žiaci s mentálnym postihnutím by sa mali vzdelávať v triedach a školách na to určených a prispôsobených. Zveriť toto vzdelávanie do bežných škôl je zbavovaním sa zodpovednosti zo strany štátu za vzdelávanie mentálne postihnutých detí. V bežnej triede nie je možné dodržať hodinové dotácie podľa osnov špeciálnych škôl.
Koalícia pre deti Slovensko a Nadácia pre deti Slovenska spustili program Škola inkluzionistov na podporu inkluzívneho vzdelávania. Jednou zo škôl, ktoré sa do programu zapojili, je základná škola (ZŠ) na Karloveskej ulici v Bratislave, kde je integrovaných 23 z 467 žiakov. Pre inklúziu je kľúčové, aby sa pracovalo nielen s jedným žiakom, ale s celou triedou. Na škole realizovali výskum a rozhovory, aby vedeli nastaviť podporný proces. Zdravotné znevýhodnenie žiakov nemusí byť viditeľné na prvý pohľad. "Musíme si uvedomiť, že deti so zdravotným znevýhodnením nie sú pre kolektív spolužiakov hendikepom, ale môžu byť jeho veľkým prínosom. Nám všetkým môžu ukázať úplne iný rozmer vnímania sveta," uviedla Orogváni.
Individuálny prístup a vzdelávacie plány
Vzdelávanie dieťaťa s mentálnym postihnutím v bežnej základnej škole je pre školu obvykle organizačne náročný, ale nie nerealizovateľný proces. Dieťa potrebuje mať upravený obsah vzdelávania tak, aby ho mohlo zvládnuť. Bude sa potrebovať učiť taký istý obsah a rozsah učiva, ako by sa učilo v špeciálnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím (podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia). Rovnaký obsah a rozsah vzdelávania ako žiaci bežnej ZŠ nezvládne. Preto sa pri vytvorení jeho individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu bude vychádzať z programu pre žiakov s mentálnym postihnutím príslušného stupňa (variant A, B alebo C).
Kľúčovým nástrojom pre integráciu žiakov s mentálnym postihnutím je Individuálny výchovno-vzdelávací plán (IVVP), ktorý by mal byť "šitý na mieru" potrebám, možnostiam a schopnostiam žiaka. IVVP by mal byť stručný, jasný a zameraný na ciele, ktoré je žiak reálne schopný dosiahnuť. Dôležité je, aby IVVP motivoval žiaka k lepším výsledkom a zároveň nebol pre neho prekážkou. Učitelia matematiky a slovenského jazyka povinne vypracúvajú IVVP pre integrovaných žiakov, v ostatných predmetoch tak robia podľa potreby. Počas roka sa IVVP môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka a na konci školského roka sa písomne vyhodnotí.
Žiak s mentálnym postihnutím bude klasifikovaný a hodnotený podľa iných metodických pokynov, ako ostatní žiaci v bežnej triede - a to podľa pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Môže mať aj slovné hodnotenie. Jeho rámcový učebný plán môže byť rovnaký, ako ostatných spolužiakov, len s iným obsahom (ten musí zodpovedať vzdelávaciemu programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, z neho vychádzať). Výchovné predmety (hudobná, výtvarná, etická, telesná a športová) môže mať s rovnakým obsahom, ako ostatní žiaci triedy a tiež môže mať aj anglický jazyk (jeho základy a pre neho zvládnuteľnou formou).
Žiak, ktorý nemá mentálne postihnutie, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiakov v základných školách a stredných školách, pričom sa zohľadňuje charakter jeho zdravotného znevýhodnenia. Žiak s mentálnym postihnutím je hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Priebežne sa hodnotia osobné výkony a pokroky žiaka. Integrovaní žiaci dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci, s doložkou o individuálnom vzdelávacom pláne.
Budúcnosť vzdelávania a pracovná príprava
Ukončením posledného ročníka ZŠ žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie - teda ako keby ukončil prvý stupeň ZŠ. Nenadobudne nižšie sekundárne vzdelanie (druhý stupeň ZŠ) a preto nebude môcť pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole. Pre prijatie do bežnej strednej školy je povinným predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie sekundárne vzdelanie, ktoré on nebude mať.
Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole. Špeciálne odborné učilištia sú určené pre absolventov základných škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú predpoklady zvládnuť prípravu na povolanie. Po ukončení špeciálneho odborného učilišťa získa po záverečnej skúške výučný list a bude môcť vykonávať nenáročné pracovné činnosti. Uplatní sa v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovníkov (budú z nich skvelí pomocní stavební robotníci, pomocní stolári, pomocné kuchárky.....).
Praktické školy sú určené pre žiakov, ktorí po absolvovaní povinnej školskej dochádzky nemajú predpoklady pre zvládnutie odborného učilišťa. Žiaci sú vzdelávaní v triedach s nižším počtom žiakov než má trieda bežnej školy. Praktická škola žiaka pripraví na jednoduché pracovné činnosti, na život v rodine, naučí ho prácam v domácnosti, sebaobsluhe tak, aby mohol jednoduché pracovné činnosti vykonávať v budúcnosti zväčša pod dohľadom inej osoby (napríklad aj v chránených dielňach). Končí sa vysvedčením o jej absolvovaní (nie výučným listom).
Pracovné vyučovanie má byť pre žiaka s mentálnym postihnutím hlavným vyučovacím predmetom, pretože sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou. Preto musí získať čo najlepšie pracovné zručnosti a návyky, aby ich potom mohol v budúcom živote čo najviac využiť. Tejto skutočnosti by malo zodpovedať aj materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. Pracovné vyučovanie má pre toto dieťa aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch je pre neho zároveň predprofesionálnou prípravou na jeho budúce povolanie.
Je nevyhnutné rozvíjať okrem pracovných návykov aj komunikačné kompetencie, aby sa vedel v budúcom živote primerane dorozumieť v sociálnych a interpersonálnych situáciách, aby sa naučil existovať v skupine, v kolektíve, aby vedel na seba prebrať primeranú zodpovednosť.
🧩 Zážitkovo - vzdelávacie workshopy pre žiakov
tags: #mentalne #postihnute #dieta #v #skole