Hans Christian Andersen (1805 - 1875) venoval 18. decembra 1832 kráľovi Frederikovi VI. zbierku básni, v ktorej sa nachádzala báseň „Barn Jesus i en krybbe lå“. Andersen ju napísal po tom, čo v Nemecku videl maľbu Antonia Correggia - La notte. Pieseň hovorí o temnej noci, kedy sa narodil Ježiš. Jasná hviezda svietila nad domom, v ktorom sa ukrývalo dieťa. Toto svetlo potešilo všetky ustráchané duše, pomohlo zbaviť sa bolesti a strachu. Andersen nás vyzýva, aby sme nechali preniknúť dieťa do našich sŕdc a mysle.
Text zaujal viacerých skladateľov, ktorí sa ho rozhodli zhudobniť - R. Schumanna (Weihnachtlied), J. Ch. Gebauera (Christmas Eve) či H. Runga. V roku 1859 publikoval svoju verziu spracovania básne i dánsky skladateľ Niels Gade (1817 - 1890), ktorý ju napísal pre klasické zborové obsadenie.
Narodenie Ježiša Krista je oslavou jeho vtelenia, vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce, 24. - 25. decembra, oslávi na celom svete vyše 2,2 miliardy kresťanov. Presný dátum narodenia Pána asi pred dvetisíc rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako narodenia Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára.
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december. Ďalšou hypotézou je dejinno - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae, Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz. Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú.
Biblický príbeh o narodení Ježiša
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“
Hľa, Pán ohlasuje až po končiny zeme: „Povedzte dcére Siona: Hľa, prichádza tvoj spasiteľ. Hľa, jeho odmena s ním a jeho trofeje pred ním. Budú ich volať: Svätý ľud, Pánom vykúpení.“
Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
Rodokmeň Ježiša Krista
Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho:
- Abrahám mal syna Izáka.
- Izák Jakuba.
- Jakub Júdu a jeho bratov.
- Júda Faresa a Záru z Tamary.
- Fares mal syna Ezroma.
- Ezrom Arama.
- Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy.
- Šalamún mal syna Roboama.
- Roboam Abiáša.
- Abiáš Azu.
- Aza Jozafata.
- Jozafat Jorama.
- Joram Oziáša.
- Oziáš mal syna Joatama.
- Joatam Achaza.
- Achaz Ezechiáša.
- Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela.
- Salatiel Zorobábela.
- Zorobábel Abiuda.
- Abiud Eliakima.
- Eliakim Azora.
- Azor mal syna Sadoka.
- Sadok Achima.
- Achim Eliuda.
- Eliud mal syna Eleazara.
- Eleazar Matana.
- Matan Jakuba.
Význam Narodenia Pána
Narodenie Ježiša Krista je nielen historickou udalosťou, ale predovšetkým hlbokým teologickým posolstvom. Je to zjavenie Božej lásky k ľudstvu, ktoré sa prejavilo v tom, že Boží Syn sa stal človekom, aby nás vykúpil z hriechov.
„Boha nikto nikdy nevidel. Ale Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.“ (Jn 1,14.16)
Ježiš, „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“, prišiel na svet, aby priniesol svetlo do temnôt a nádej do zúfalstva. Jeho narodenie je začiatkom novej éry, éry vykúpenia a zmierenia s Bohom.
TREPETHE - Vianočné koledy
Pastieri, ktorí stelesňujú chudobných Izraela, pokorných ľudí, ktorí vnútorne žijú s vedomím vlastnej nedostatočnosti, a práve preto dôverujú Bohu viac než ostatní, boli prví, kto videli Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Toto stretnutie ich hlboko zmenilo.
Aj mudrci z ďalekej krajiny sa vydali na cestu hľadať židovského kráľa, ktorého v svojich srdciach stotožňujú s Bohom. Sú predstaviteľmi pohanských národov, osobitne všetkých tých, ktorí počas stáročí hľadajú Boha a vydávajú sa na cestu, aby ho našli. Iba pokora nás roztvára skúsenosti pravdy, skutočnej radosti, poznania, ktoré sa ráta. Bez pokory sme „odrezaní mimo“, odrezaní od pochopenia Boha, od pochopenia seba samých.
„Pane, nauč ma hľadať ťa. Ukáž sa, keď ťa hľadám. Nemôžem ťa hľadať, ak ma to nenaučíš, ani ťa nájsť, ak sa neukážeš. Nech ťa hľadám tým, že po tebe túžim, a nech túžim po tebe tým, že ťa hľadám!“
Ježišovo narodenie nás vyzýva k pokore, k hľadaniu Boha a k otvoreniu srdca jeho láske. „Nie my sme milovali Boha, ale on miloval nás [...]. On prvý miloval nás“ (1 Jn 4,10.19).
Vianoce sú teda časom radosti, pretože sme milovaní, sme vyhľadávaní. Pán nás hľadá, aby nás našiel, aby nás ešte viac miloval. Toto je dôvod radosti: vedieť, že sme boli milovaní bez akejkoľvek zásluhy, že nás Boh vždy predchádza v láske, v láske takej konkrétnej, že sa stala telom a prišla prebývať medzi nás, v tom Dieťati, ktoré vidíme v jasličkách.
Prajem vám radostné Vianoce, požehnané a sväté. Nech je tu vedomie, že Boh prichádza „kvôli mne“. Každý nech to povie: Boh prichádza pre mňa. Nech je tu vedomie, že na hľadanie Boha, na nájdenie Boha, na prijatie Boha treba pokoru: vnímať s pokorou tú milosť rozbitia zrkadla márnosti, pýchy, zahľadenosti do seba. Hľaďme na Ježiša, hľaďme na horizont, hľaďme na Boha, ktorý prichádza k nám a ktorý sa dotýka srdca tým nepokojom, ktorý nás privádza k nádeji.
Stvorenie vesmíru, Božie stvorenie, príchod Mesiáša, to všetko sú udalosti, ktoré viedli k tomuto jedinečnému momentu. Narodenie Ježiša Krista je naplnením starozákonných proroctiev a začiatkom nového sveta.
Pieseň „Tichá noc, svätá noc“ sa prvýkrát zaspievala na Vianoce roku 1818 v Rakúsku. Dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.
Sviatok Svätej rodiny (30. decembra) oslavuje Ježiša, Máriu a Jozefa ako vzor kresťanských rodín.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (1. januára) oslavuje Máriu ako Matku Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku.
Slávnosť Zjavenia Pána - Traja králi (6. januára) pripomína príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť novonarodenému kráľovi.
Sviatok Krstu Pána (12. januára) je medzníkom v Ježišovom pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania.
Vianoce a stavanie betlehemov patria k neodmysliteľnej súčasti vianočnej atmosféry. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi.
Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba), meste asi 8 km južne od Jeruzalema, rodisku kráľa Dávida. Tu kvôli sčítaniu obyvateľstva prišiel Jozef z Nazareta so svojou snúbenicou Máriou a tu sa narodil Ježiš.
Dátum narodenia Ježiša Krista:
- Presný dátum nie je známy.
- Slávenie 25. decembra je doložené od 4. storočia v Ríme.
- Možné sú rôzne interpretácie, vrátane spojenia s pohanským sviatkom narodenia Slnka.
Kľúčové postavy:
- Mária a Jozef
- Pastieri
- Mudrci z Východu
- Anjel
Narodenie Ježiša Krista je pre kresťanov najväčším sviatkom, ktorý oslavuje príchod Spasiteľa na svet. Je to čas pokoja, lásky a nádeje, ktorý nám pripomína Božiu blízkosť a jeho nekonečnú lásku k ľudstvu.