Naučiť sa čítať je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré dieťa na začiatku školskej dochádzky čaká. Pre niektorých prváčikov je to vzrušujúce dobrodružstvo, pre iných zase výzva, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. Naučiť dieťa plynule čítať sa dá hravo, prirodzene, bez zbytočného stresu a sĺz.
Väčšina detí sa naučí čítať v škole, približne teda vo veku 6 a 7 rokov. Vo výnimočných prípadoch však deti začínajú s čítaním už vo štvrtom alebo piatom roku. Nie je vôbec dôležité, aby vaše dieťa vedelo čítať čo najskôr. Rozdiel sa postupne vyrovná: “Niektoré deti sa naučia čítať už v 3 rokoch, iným to trvá oveľa dlhšie. Vo veku 12-13 rokov ale čítajú všetky deti na približne rovnakej úrovni, takže rozdiel sa vyrovná”.
Prečo je dôležité deťom čítať?
Keď deťom pred spaním čítate rozprávky, prídu do školy šikovnejšie, vysvetľuje rodičom detská psychologička. Okrem toho dieťa spozná emócie a čítanie ho pred spaním správne upokojí. Tento rituál by sa mal objaviť v každej domácnosti. Má totiž na deti a ich vývoj pozitívny vplyv.
Nie je nič horšie, ako keď sa dieťa pred spánkom rozblázni, čítanie je tým správnym rituálom. Každé dieťa ocení, keď sa mu budete večer venovať. Televízia je síce zábavná, no nie až tak, ako čas strávený s rodičom. Nie je nič lepšie ako večer zobrať do rúk knihu, ľahnúť si spolu do postele a zahĺbiť sa do pútavého príbehu, ktorý dieťa odprevadí až do ríše snov. No a navyše, robíte niečo pre jeho rozvoj a budúcnosť.
„Deti majú vďaka večernému čítaniu rozprávok lepšiu slovnú zásobu, vedia sa koncentrovať a sústrediť a pritom aj rozmýšľajú. Pri čítaní a teda počúvaní totiž vnímajú niekoľkými zmyslami, vedia si to predstavovať, neprijímajú hotové informácie ako z televízie, ale musia si to cez centrálny nervový systém premietať. Čítanie tiež rozvíja fantáziu. Navyše, je to skvelé na prehlbovanie vzťahu s rodičmi, získavajú pocit bezpečia a strávia spolu príjemné chvíle, pri ktorých si oddýchne celá rodina,“ prezradila na úvod detská psychologička Gabriela Herényiová.
Čítanie je veľmi dôležitá súčasť predškolskej prípravy a výsledky sa dostavia neskôr. „Deti, s ktorými si rodičia čítajú majú oveľa lepšie výsledky z diktátov, lebo majú naučené slovíčka, ktoré vidia v knihe, vedia si to uložiť do pamäte a veľmi dobre rozlíšiť tvrdé a mäkké i/y,“ doplnila odborníčka.
Kedy si začať s deťmi čítať?
S čítaním začnite vtedy, keď je na to vaše dieťatko emocionálne pripravené a zvládne pár minút sústredene počúvať.
„Odkedy dieťa vie sedieť, tak ho zaujímajú obrázky, farby, chce chytať leporelá do rúk a už aj to vplýva na jeho rozvoj. Ale až od veku 2-3 roky je určite vhodné deťom pred spaním začať čítať knižky s príbehom. Dieťa je vtedy už schopné počúvať, vie rozoznať zvieratká, farby, tvary a nenásilnou formou sa tak pripravuje na škôlku a neskôr na školu,“ odporúča psychologička.
Už od pôrodu sa s dieťatkom čo najviac rozprávajte - hovorte mu niečo pri hraní, pri kúpaní, pri prezliekaní, pri zaspávaní, jednoducho vždy, keď to bude možné. Čím viac verbálnych vnemov totiž bude vaša ratolesť dostávať, tým skôr im porozumie a tým skôr bude schopná využívať ich pri čítaní.
Ako vybrať správnu knihu?
Spočiatku to môžu byť rôzne rapotačky a riekanky spojené s vytlieskavaním, potom krátke rozprávky, pri ktorých sa budú deti pýtať na význam jednotlivých slov. No a školopovinné deti by si už príbehy mali vyberať samé. Pri starších deťoch môžete voliť aj príbehy na pokračovanie.
Skvelým spôsobom, ako rozširovať slovnú zásobu dieťaťa do 3 rokov, je pomôcť si obrázkami. Skvele vám poslúžia obrázkové knižky, no vynikajúcou pomôckou je napríklad aj vytvorenie fotoknihy, kde bude vaša rodina, vaše obľúbené miesta a podobne. Dieťatko si tak vizuálne vnemy spojí s tými verbálnymi a nové slová si zapamätá oveľa ľahšie.
Čítanie by mala byť súčasť večerného rituálu
Najvodenejšie je čítať deťom rozprávky tesne pred spaním a zaradiť si to do príjemného predspánkového rituálu spolu s večernou hygienou, čistením zúbkov či modlitbou.
„Nie je nič horšie ako keď sa dieťa pred spánkom rozblázni nejakou hrou alebo naháňačkou a potom nevie zaspať a má prerušovaný spánok. Práve čítanie by malo dieťaťu naviesť pokoj, relax a pohodovú atmosféru pred nocou a načerpaním nových síl,“ hovorí zo skúseností Herényiová.
Mama alebo ocko?
Blahodarný vplyv na rozvoj jazykových zručností detí má čítanie od ockov. Kým mamičky majú tendenciu klásť deťom „učiteľské“ otázky, otcovia kladú otázky, pri ktorých sa viac rozvíja detské abstraktné myslenie. Viac s deťmi diskutujú, bavia sa s nimi, deti musia viac využívať mozog.
Vďaka čítaniu dieťa spozná emócie
Pri čítaní akéhokoľvek príbehu by rodičia mali meniť hlas, urobiť čítanie dramatickejšie a pútavejšie. „Dvojročné a staršie dieťa vie, ako rozpráva medveď, ako princezná a poľovník a vie si to už v hlave predstaviť. Ak vidí obrázok a ukážeme mu, že toto je ujo poľovník a toto je medveď, tak bude vedieť rozoznať nie len ich hlas ale aj emócie. Je to veľmi dôležité pre rozvoj emocionálnej inteligencie, lebo sa naučí rozoznávať, ako rozpráva človek, keď sa hnevá, keď je rád, keď je zamilovaný...“ upozornila detská psychologička.
Podporujte ich fantáziu
Nie je nič lepšie, ak čítanie postupne premeníte na hru. Staršie deti by ste pri knižkách, ktoré už poznajú naspamäť, mali motivovať v tom, aby samé dotvárali príbeh a dopĺňali dej. „Je veľmi dôležité podporiť ich fantáziu a obrazotvornosť. Je fajn, ak rodičia vedia aké rozprávky ich deti zaujímajú, ako by mali príbehy skončiť a postupne deti navedú tak, aby príbeh samé dotvorili až do konca,“ dáva dobrú radu.
STOICIZMUS PRE DETI: Prastaré tajomstvo výchovy nezdolného dieťaťa.
Ako dieťa motivovať k čítaniu? Vlastným príkladom
Práve vďaka spoločnému čítaniu svoje deti navediete k tomu, aby si postupne samé vedeli zobrať knihu do rúk a čítať si. „Sú deti, ktoré knižky veľmi zaujímajú a sú deti, ktoré treba ku knižkám pritiahnuť. Je obdobie okolo 10 rokov, kedy deti odmietajú čítať knižky a prijímajú radšej filmy. Ale rodič je vzorom pre dieťa a keď sú v dome knižky, rodič si sám číta a deti to vidia, tak aj oni sa naučia striedať aktivity denné s pocitom oddychu pri čítaní príbehu,“ dopĺňa detská psychologička Gabriela Herényiová.
Ak chcete, aby sa vaše dieťatko naučilo čítať skoro, musíte robiť pravý opak. Už od pôrodu sa s dieťatkom čo najnajviac rozprávajte. Čím viac verbálnych vnemov totiž bude vaša ratolesť dostávať, tým skôr im porozumie a tým skôr bude schopná využívať ich pri čítaní.
Ocenia to až v dospelosti
Možno si myslíte, že deti vekom na spoločné čítanie zabudnú, ale nie je to pravda. To, že rodičia svojim drobcom už v útlom veku čítajú je začiatok ich čitateľskej gramotnosti. Nebudú mať v škole problém s čítaním povinných textov a kníh. Na strednej škole si rýchlejšie zapamätajú prednášané učivo a zvládnu ho pomerne rýchlo.
Na to, kedy sa dieťa naučí čítať, vplýva nielen samotný učebný proces, ale predovšetkým množstvo faktorov z okolia. Deti totiž už od prenatálneho obdobia vnímajú tóny hlasu dospelých a rôzne zvuky, po pôrode následne postupne začínajú rozumieť jednotlivým slovám a neskôr celým vetám. Pochopiť to je veľmi dôležité.
Opakované čítanie má svoje benefity
Aj váš malý čitateľ vám opakovane ukazuje tú istú knihu s (ne)vyslovenou prosbou: „A teraz túto.“? Túži ju čítať niekoľkokrát denne. Vedeli ste, že opakované čítanie tej istej knihy má veľké množstvo benefitov? Deti vedia najlepšie, čo im pomáha spoznávať svet a učiť sa, a tak tomu svoje aktivity (nevedomky) prispôsobujú. Možno aj vás nasledujúce riadky utvrdia v tom, že má zmysel čítať im dookola to isté. Aj stýkrát.
- Opakovaným čítaním sa stáva príbeh známejší. To umožňuje dieťaťu zamerať svoju pozornosť na niečo iné - nové. Keď už pozná hlavnú dejovú líniu, môže sa pri každom opakovanom čítaní sústrediť na ďalšie nemenej dôležité prvky príbehu - miesto, postavy, ich vlastnosti, opisy, reakcie, príčiny a dôsledky, ilustrácie.
- Dieťa potrebuje nové slovo počuť veľakrát, aby sa v jeho slovnej zásobe upevnilo. „Mami, čo je to škodoradosť?“ Preto je skvelé čítať tú istú knihu dookola - dieťa má dosť príležitostí prepojiť si význam daného slova s kontextom. Ak čítame nahlas rovnaký príbeh opakovane, dieťa sa naučí viac slov ako v prípade, že mu čítame viacero rôznych kníh (aj keď s väčšou slovnou zásobou, ale) s menej častým opakovaním. Tip: Ideálne je čítať opakovane 1 - 2 knihy. Menšie množstvo naraz čítaných kníh umožňuje dieťaťu nielen lepšie porozumieť deju, ale aj rozšíriť si slovnú zásobu. Ako efektívne sa ukázalo ich čítanie aspoň štyrikrát každý (druhý) deň.
- Opakované čítanie tej istej knihy má pre rozvoj dieťa aj ďalší veľký benefit - vie, čo bude nasledovať, čím rastie aj viera v jeho schopnosti. Preto sa do čítania čoraz viac zapája. Najskôr len pozorne počúva, ukazuje na ilustrácie v knihe, neskôr skúsi niečo dopovedať, odpovedá na naše otázky, komentuje, pýta sa. A v tom ideálnom prípade? „Prečíta“ nám knihu sám. Že ešte nerozpráva podľa postupnosti v príbehu? Veľa informácií z príbehu vôbec nepovie? Nevadí! Časom sa to naučí! Tip: Opakované čítanie knihy je vhodné aj pre dieťa, ktorého rečový prejav je menej zrozumiteľný (a/alebo rozpráva menej ako rovesníci).
- Ak čítame knihu opakovane, vytvoríme si svoju rutinu. Rutina je sled rovnakých krokov v rovnakej postupnosti. Práve predvídateľnosť dáva dieťaťu pocit bezpečia, istotu. Štruktúra a stálosť rutiny sú pre neho upokojujúce.
- Možno sa nášmu malému čitateľovi páči príbeh - stotožňuje sa s ním? Vidí sa v niektorej z postáv? Možno ho zaujala vtipná pointa, výber slov. Alebo sa mu páčia ilustrácie. A je možné, že mu vlastne nejde o knihu, ale o spôsob, akým ju čítame. Alebo je pravda niekde inde a tieto naše otázky nemajú žiadnu konkrétnu odpoveď. Dieťa nám však svojím spontánnym výberom knihy posiela jasnú správu: Aha! Tip: Nasledujme záujem svojho dieťaťa. Pozorujme a nadväzujme na to, na čo ukazuje, o čom rozpráva.
Takže… ako podporiť dieťa vo svojej čitateľskej vášni? Akceptujme voľbu dieťaťa čítať opakovane tú istú knihu.
Škola vs. domáce učenie
Niektorí rodičia veria, že deti by sa mali učiť písmená a základné čítanie už v škôlke, iní tvrdia, že to ničí prirodzený vývoj a deti by sa mali hlavne hrať. Je jedno, či sa dieťa naučí dopredu alebo nie. Na konci prvého ročníka a prinajhoršom druhého nie je rozdiel medzi tým, čo prišlo s tým, že vie čítať a tým, čo sa to naučil len v škole.
Nie je dôvod na to, aby sa dieťa v škôlke učilo písať a čítať. Potom to aj tak bude brať odznova v prvej triede, takže nič tým skorým učením nezíska. V Kanade sa deti učia písať a čítať ako 4 ročné a majú na to 2 roky, aby to zvládli.
Niektorí už moc vymýšľajú, ak sa dieťa chce a má chuť učiť samo, tak áno. Ak nie, tak nie.
Učiteľka radí: Neodporúčam dieťa nasilu učiť. Jednak si odnesie zlé návyky, ktoré sa ťažko naprávajú a jednak je to zbytočné a niekedy ozaj viac na škodu. Dieťa sa má hrať. Nechajte nech sa hrajú kým sa dá... Všetko potrebné sa naučia neskôr, postupne v škole. A verte mi, čítať a písať sa naučí dieťa, keď na to dozrie. Nemusíte ho tlačiť k tomu v škôlke. Ak dieťa ale chce, tak mu treba určite dať priestor a podnety. Ale nech si samo o to požiada. Napr. spoločné čítanie v knihách alebo skladanie písmen do krátkych slov a pod.
Nečítala som odpovede, podľa mňa učiť na silu nie, ja som sa ako dieťa naučila čítať sama, už 4ročná a to bolo pred 35 rokmi. Nikto nevedel ako, prečo, proste som sa naučila. V škôlke som čítala spolužiakom potom rozprávky. Z mojich detí jedno sa tiež naučilo čítať a písať v 4 rokoch samé (paličkovým písmom), ale malo staršieho súrodenca, takže asi odkukalo.
Ale vo všeobecnosti nie, škôlkar nemusí vedieť čítať a písať, a ani by som cielene dieťa neučila týmto zručnostiam. Všetko má svoj čas, ak dieťa prejaví záujem, naučí sa to samo, ak nie, naučí ho škola.
Ako sa naučiť čítať - kroky
Základ čítania je jednoduchý: najprv sa musí dieťa naučiť poznávať písmená a pochopiť, že každý znak abecedy má svoj zvuk. Skúste s dieťaťom písmená skladať z kociek, modelovať z plastelíny alebo písať prstom do piesku. Nechajte dieťa hľadať písmená vonku - na nápisoch, v knižkách, na obaloch obľúbených potravín.
Ako ukázala jedna zo štúdií, to, či sa dieťa naučí čítať už okolo 3 rokov, je závislé od jeho každodenných zvykov a ovplyvňujú to faktory ako počúvanie dospelých, komunikácia s nimi či rôzne jazykové aktivity.
Pri procese učenia čítania preto môžete využiť aj aplikácie, ktoré ponúkajú množstvo rozprávok a využívajú spájanie zvukov s jednotlivými slovami. Menšie deti zas potešia nádherné ilustrácie, ktoré sú súčasťou každej rozprávky.
Akonáhle dieťa spoznáva písmená a vie ich spájať so zvukmi, prichádza ďalší krok - ako naučiť dieťa čítať slabiky. Začíname otvorenými slabikami (napr. MA, PE, SE, LO), ktoré sa ľahko vyslovujú a dávajú dohromady slová. Práve tie, aké si pamätáte zo šlabikára: Ema má mamu. Skúšajte spoznávať slabiky na začiatkoch slov.
Každý má svoje tempo a plynulé čítanie neprichádza hneď. V tejto chvíli už nejde len o to, že dieťa číta písmená, ale tiež rozumie tomu, čo práve prečítalo.
Čítame si spolu nahlas - striedame sa po vetách alebo riadkoch. Naučiť dieťa čítať neznamená len posadiť ho s knižkou a čakať. Pravidelný tréning čítania by mal byť prirodzenou a hlavne zábavnou súčasťou každodenného života. Striedajte sa - raz číta dieťa, inokedy vy.
Čítanie ide ruka v ruke s písaním. Ako dieťa motivovať, aby sa mu čítať chcelo? Buďte príkladom. Nenúťte, neuplácajte. Zapojte čítanie do bežného života. Striedajte formáty.
Rada: Keď dieťa nechce čítať, nechajte ho len počúvať. Čítanie je zručnosť, ale aj radosť.