Obezita u detí je vážnym celosvetovým problémom, ktorý presahuje rámec estetiky a zásadným spôsobom ovplyvňuje fyzické, psychické a sociálne zdravie dieťaťa. Alarmujúci nárast počtu obéznych detí si vyžaduje pozornosť a aktívne kroky smerom k prevencii a liečbe. Obezita je charakterizovaná ako zvýšené ukladanie tuku v organizme, čím dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu človeka. Fyziologicky je obezita narušením energetickej rovnováhy medzi príjmom potravy a výdajom energie. Energetický príjem a výdaj by mali byť pre potreby človeka a zdravé fungovanie tela zhruba rovnaké. Aj keď sa zdá, že je to jednoduchá rovnica, ide o zložitý mechanizmus udržiavania rovnováhy v organizme. Centrálne ho reguluje hypotalamus, do ktorého ústia signály z tráviaceho systému. Vďaka tomu dokážeme pociťovať hlad alebo naopak - plnosť či nasýtenie.
Globálna a slovenská perspektíva
V súčasnosti je detská obezita vážny problém v mnohých krajinách. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2016 malo nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. Nadváha či obezita sa v minulosti považovala za problém v krajinách s vysokým ekonomickým štandardom, no dnes rastie aj v nízkopríjmových prostrediach. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí s obezitou. Medzi rokom 2020 až 2021 stúpol počet obéznych detí a mladistvých vo veku do 18 rokov o takmer 10%, pričom od roku 2018 až do roku 2021 je to celkovo o takmer 70%. Najvyšší prírastok na váhe bol zaznamenaný u detí vo veku 11 - 15 rokov. Podľa WHO (2018) bola v roku 2016 zaznamenaná obezita alebo nadváha až u 41 miliónov detí do 5 rokov a viac než u 340 miliónov detí a adolescentov vo veku 5 - 19 rokov. Podľa štatistík WHO má v EÚ viac ako 14 miliónov školopovinných detí nadhmotnosť a z nich 3 milióny sú už deti obézne. Obezita predstavuje pandémiu tretieho tisícročia.
Príčiny detskej obezity
Aj keď vplyv dedičnosti na obezitu nemožno poprieť, mnohí odborníci sa zhodujú, že dnes je výrazne potlačovaná vonkajšími faktormi prostredia a životným štýlom človeka. Na vývoj obezity u dieťaťa vplýva nielen genetická predispozícia, ale aj tehotenstvo matky či starostlivosť od ranného vývinu. Samozrejme, vo vyššom veku ovplyvňujú obezitu aj faktory ako nesprávna strava a nedostatok pohybu.
Genetické faktory
Detská obezita preukázateľne súvisí s dedičnosťou. Prítomnosť obezity u niektorého z rodičov až 3-násobne zvyšuje riziko, že vznikne obezita u detí. Niektoré skupiny génov skutočne môžu s obezitou súvisieť. Genetická výbava znižujúca riziko obezity býva dokonca označovaná ako leptogénne gény, opakom sú potom gény obezitogénne. Niektoré zdroje dokonca odhadujú, že by gény mohli mať na predispozíciu k obezite až 30 % vplyv. Dispozícia však ešte neznamená obezitu.
Faktory počas tehotenstva a raného detstva
Je vedecky dokázané, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vývoja obezity v neskoršom veku ako tie, ktoré dojčené nie sú. Preto sa matkám odporúča, aby sa snažili novorodenca dojčiť aspoň do ukončenia 6. mesiaca veku. Ak to nie je možné, je už na matke, akú najvhodnejšiu náhradu materského mlieka vyberie. Už počas prenatálneho vývoja môže životný štýl matky ovplyvniť riziko vzniku obezity u dieťaťa. Výrazne zvýšené riziko detskej obezity je u matiek-fajčiarok a to až 1,5-2x. Ak plánujete otehotnieť, mali by ste s týmto zlozvykom čo najrýchlejšie prestať. Okrem obezity fajčenia zvyšuje riziko vývojových chýb, kognitívnych porúch, nízkej pôrodnej hmotnosti ai. Po narodení bábätko trpí abstinenčnými príznakmi a má zvýšené riziko vzniku náhlej smrti novorodencov (SIDS). Drobček alebo naopak valibuk? Odchýlky v pôrodnej hmotnosti na obe strany sú rizikom pre vznik obezity v detstve. U malých bábätiek je konkrétne riziko v zmene metabolizmu leptínu (hormónu produkovaný tukovými bunkami), ktoré sprevádza nasledujúce obdobie rýchleho priberania na váhe. Nadmerná pôrodná hmotnosť potom môže zvyšovať riziko vzniku metabolického syndrómu. Často k nej dochádza v súvislosti s tehotenskou cukrovkou, ktorú je nutné pod vedením lekára v priebehu gravidity správne kompenzovať. Správna výživa matky počas tehotenstva a vyvážená strava dieťaťa v ranom veku môžu mať dlhodobý pozitívny vplyv na jeho metabolické zdravie. S prevenciou obezity detí je možné začať už pred počatím. Zloženie črevného mikrobiómu matky je základom mikrobiómu novorodenca. Pri prirodzenom pôrode získava novorodenec prvú bakteriálnu flóru z pôrodných ciest, následne vďaka kolostru, teda prvému materskému mlieku, dochádza k stabilizácii mikrobiómu.
Faktory životného štýlu a stravovacie návyky
Moderná doba priniesla pasívnejší spôsob života, ktorý sa odráža aj v detskom svete. Namiesto aktívneho pohybu trávia deti veľa času pred obrazovkami. Je nevyhnutné, aby zmenu v stravovaní a životnom štýle prijala celá rodina. Dôležité je ukázať našim deťom, ako sme využívali voľný čas v detstve my. Je veľmi dôležité, aby rodičia išli deťom príkladom, keď ide o stravovanie a zdravý životný štýl. Ak dieťa čelí problémom s váhou, nemali by sme ho na to upozorňovať alebo mu vytvárať pocit viny. Ak sa rodičia a ďalší členovia domácnosti zapoja do zdravších stravovacích návykov a fyzickej aktivity, dieťa pocíti podporu a nebude sa cítiť izolované. Podľa výskumu vonkajšie podmienky pri rozvoji obezity prevládajú nad genetickými vplyvmi. Je zrejmé, že k nadváhe a obezite dochádza na základe energetického nadbytku, kedy je príjem energie príliš vysoký a miera pohybu naopak nízka. Vyspelé krajiny do istej miery vytvárajú tzv. obezitogénne prostredie - teda ľahký prístup k potravinám, fastfoodu, takmer neobmedzenej konzumácii jedla, a to všetko s minimálnou fyzickou námahou. Hlavný diel „viny“ ale leží na najbližšom okolí dieťaťa - teda na tom, aké stravovacie a pohybové návyky majú ich rodičia a blízki. Mladý človek od svojich rodičov preberá mnohé, vrátane postoja k stravovaniu a fyzickej aktivite. Dieťa s jedným obéznym rodičom má 50 % šancu na rozvoj obezity, ak sú obézni obaja rodičia, potom je táto šanca dokonca 80 %. Nie je potrebné ho loviť, zbierať a často ani variť. Jedlo je v dnešnej dobe dostupnejšie, než kedykoľvek predtým. Nanešťastie tento trend tak trochu nahráva vysoko priemyselne spracovaným, konzervovaným či „polotovarovým“ potravinám na úkor čerstvej a nutrične vyváženej stravy. Práve vysoko priemyselne spracované potraviny bývajú našliapané energiou v podobe cukrov a nezdravých tukov. Vďaka tomu (a niekedy aj s pomocou soli a rôznych dochucovadiel) si dokážu úplne podmaniť (nielen) detské chuťové bunky. Jedlo je prirodzene spojené s príjemnými životnými udalosťami. Začína to dojčením, keď je dieťa v náručí u mamičky. Neskôr potom patrí na oslavy a k najrôznejším spoločenským udalostiam. Avšak cukrovinka rozhodne nie je vhodným nástrojom odmeny pre deti. Sladkosť detskému organizmu neprináša nič hodnotné a navyše podnecujú túžbu po neprirodzene sladkej chuti. Sladká odmena odkloní zameranie dieťaťa od radosti z vydarenej činnosti. V neposlednom rade sa spojenie odmena = sladkosť fixuje ako návyk pre jeho budúci život. Okrem odmeňovania a trestania nie sú pre deti zdravé vzorce ani cukrík, "aby neplakalo," alebo dobrôtka, vďaka ktorým si ich u dieťaťa možné "podplatiť" náklonnosť. Necháte sa večer pohltiť napínavým dejom filmu? O čo viac asi dokážu obrazovky zaujať ešte len vyvíjajúci sa mozog dieťaťa! Či už hry na mobile, na tablete alebo sledovanie rozprávok - deti dokážu k obrazovke doslova prilepiť. Bez ohľadu na vplyvy na psychiku dieťaťa, vysedávanie pred obrazovkou berie deťom hodiny a hodiny času denne, ktoré by mohli tráviť hrami, pohybom alebo so svojimi rovesníkmi. Okrem nehybného sedenia majú na riziko detskej obezity vplyv aj reklamy na potraviny. Televízia alebo mobil často nahradí aj spoločníka na stolovanie. Hranie na tablete dokáže byť často tak strhujúce, že potom nezostane ani dosť času na spanie. Únavu a nedostatočný spánok ale bude organizmus zase kompenzovať chuťami na sladké. Navyše spánková deprivácia zvyšuje množstvo stresu, ktoré dieťa prežíva. Následkom býva aj zhoršenie školského prospechu. Dôležitou, no často prehliadanou súčasťou zdravého vývoja je spánok. „Zlepšuje pozornosť, správanie, učenie, pamäť, reguláciu emócií, kvalitu života, fyzické a duševné zdravie. Deti vo veku 6 - 13 rokov by mali spať 9 - 11 hodín a adolescenti 8 - 10 hodín denne. V školskom veku dieťaťa sa jeho chute často menia. Sú obdobia, kedy je dieťa málo, prípadne si vyberá čo mu viac chutí. Veľké množstvo energie, ktoré deti zo seba vydajú fyzickou aktivitou, sa prirodzene snažia kompenzovať zvýšeným príjmom cukru. Rovnaké pravidla platia aj pri pitnom režime. Dieťa od ranného detstva naučte piť čistú vodu. Akékoľvek sladené a ochutené nápoje naučia dieťa na výraznejšie chute a vodu vám bude odmietať. Aj pri malých deťoch do jedného roka je nutné myslieť na pohyb. Deti bývajú veľmi čulé, snažia sa plaziť, dvíhať sa a všetko spoznávať. Je vhodné, aby ste v tom dieťa podporovali. Fyzická aktivita v bdelom stave totiž pomáha výdaju energie, ktoré dieťa s príkrmami začína prijímať vo väčšom množstve.
Diagnostika obezity u detí
U novorodencoch a dojčiat sa na posúdenie normálnej telesnej hmotnosti používajú percentilové grafy pomeru hmotnosti a dĺžky dieťaťa. Prirodzene reflektujú jeho fyziologický vývin. V neskoršom veku je na posúdenie nadváhy, prípadne obezity, používané BMI - index telesnej hmotnosti. Úplne presne sa nadváha a obezita stanovuje v ambulancii pediatra pomocou percentilového vyjadrenia hodnoty BMI, ktoré porovnáva BMI dieťaťa podľa veku a pohlavia s referenčnou normou v danej populácii. Nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 90. percentilom. Obezita je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 97. percentilom.
Pre jednoduché posúdenie obezity slúži BMI (Body Mass Index). Jeho hodnotu zistíte, keď svoju aktuálnu hmotnosť (kg) podelíte 2. mocninou svojej výšky (m²) (vaša telesná hmotnosť v kg / (výška v m)²) alebo si pomôžete napríklad pomocou nejakej online BMI kalkulačky. Avšak u detí situácia nie je tak jednoduchá. Vyvíjajúci organizmus sa totiž mení a s ním úplne prirodzene kolíše aj zdravá hodnota BMI. Vypočítanú hodnotu BMI dosaďte do tzv. percentilového grafu. Percentilový graf dáva na súradniciach do súvislosti detské BMI a vek. Zvlášť urobený je pre chlapcov a pre dievčatá. Každej súradnici potom zodpovedá určité číslo - percentil. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by mali byť deti vo veku 5 - 19 rokov definované ako obézni vo chvíli, keď sa nachádzajú nad 97. percentilom rastových grafov BMI, a ako s nadváhou nad 85. percentil rastových grafov BMI. Lekári môžu vykonať index telesnej hmotnosti (BMI) ako súčasť bežného testu, aby zistili, či je dieťa obézne. BMI sa používa na porovnanie indexu s inými deťmi podobného veku a pohlavia. Ak sa dieťa nachádza medzi 85. a 94. percentilom, potom má nadváhu. Lekári sa môžu tiež opýtať, či je obezita genetická, informovať sa o stravovacích návykoch dieťaťa a úrovni fyzickej aktivity.
Dôsledky obezity u detí
Obezita u detí má rozsiahle negatívne dôsledky na fyzické, psychické a sociálne zdravie. Najväčším problémom je to, že z obéznych detí sa s vysokou pravdepodobnosťou stanú aj obézni dospelí, ktorí budú práve v dôsledku nadmernej hmotnosti zápasiť so závažnými chronickými ochoreniami. Medzi rôznymi odbornými názormi panuje celkom dobrá zhoda na hodnote 80. Teda, že 80 % obéznych detí bude aj obéznymi dospelými. Obezita u detí skutočne vekom len tak nezmizne. Jej začiatky sa v mnohých prípadoch skutočne dajú vystopovať už u najmenších detí.
Fyzické dôsledky
Medzi rizikami detskej obezity si ochorenie kardiovaskulárneho systému zaslúži 1. miesto. Obézne deti nezriedka trpia hypertenziou (zvýšeným krvným tlakom) už pred dovŕšením 17. roku veku, obvyklé je aj zvýšenie krvných lipidov. „Hovoríme o 'sfarebnievaní' cukrovky, pretože donedávna sme v detskej a adolescentnej populácii boli zvyknutí viac-menej na diabetikov 1. typu. Máme k dispozícii množstvo dôkazov o prepojení obezity a cukrovky 2. typu. Hovoríme preto o tzv. ďalším dôsledkom obezity je zhoršenie funkcie pľúc, čo spôsobuje nižšiu výkonnosť a únavu dieťaťa, no často i ochorenia dýchacích ciest. Obézne deti často v noci chrápu a chrápanie sprevádza aj spánkového apnoe. Apnoe najviac postihujú obéznych chlapcov po 12 roku veku. Pokiaľ má dieťa zároveň obezitu a astmu, má u neho ochorenie ťažší priebeh. Pri extrémnej obezite je veľmi závažný tzv. Metabolický syndróm je súbor faktorov, ktoré významne zvyšujú riziko chronických chorôb. Strava s nadbytkom cukrov a tukov a nedostatkom vlákniny pozmeňuje črevnú mikroflóru detí. Čo môže mať široké dôsledky nielen v tráviacom trakte, ale aj na imunitu alebo reguláciu pocitu hladu. Nezdravá strava a obezita môže byť aj u detí príčinou vzniku žlčníkových problémov vrátane žlčových kamienkov. Nadmerná hmotnosť znamená aj nadmerné zaťaženie kĺbov. U rastúceho dieťaťa to môže byť príčina zakrivenia nôh alebo bolesti v bedrách. Rastúce tukové tkanivá niekedy koža nestačí. Dôsledkom je vznik strií (pajazvičiek), ktoré inak obvykle spájame len s tehotenským bruškom. Obezita ovplyvňuje aj hormonálny vývoj. U chlapcov sa testosterón mení na estrogén, čo môže spomaliť vývoj mužských pohlavných znakov a viesť k rozvoju prsných žliaz. „Chlapci sú frustrovaní v pube, v období, kedy 'výzor je na prvom mieste',“ upozorňuje. Tukové bunky produkujú niektoré hormóny, medzi ne patria aj ženské pohlavné hormóny - estrogény. U obéznych chlapcov naopak môže prísť puberta až neskôr.
Psychosociálne dôsledky
Obezita detí a dospievajúcich má však aj nepriaznivé psychosociálne dôsledky, ovplyvňuje školské výsledky a kvalitu života. U detí s obezitou dochádza aj k problémom v rámci sociálnych väzieb a zníženej sebadôvere. Často majú problém pri svojom uplatnení v kolektíve, čo môže v niektorých prípadoch vyústiť aj do psychickej poruchy, ako je depresia. Problémy obéznych detí v kolektíve rozhodne nemožno prehliadať. Kvôli kilogramom navyše sa stanú terčom posmeškov rovesníkov, navyše pri bežných aktivitách ostatným nestačia. Neskôr v dospievaní nezriedka podliehajú negatívnemu sebahodnoteniu a pocitom menejcennosti. Kvôli týmto pocitom mnoho obéznych detí obmedzí svoje sociálne kontakty.
Prevencia a liečba obezity u detí
V prípade detskej obezity určite platí, že prevencia je najlepší liek. Už od útleho veku vyvážené stravovanie a pohyb podporí v dieťati zdravé nastavenie životného štýlu až do dospelosti. Upozorniť na rastúcu hmotnosť dieťaťa môžete pediatra, ktorý na základe BMI a medicínskych tabuliek posúdi, či ide o začínajúcu obezitu. Cieľom liečby nie je rýchle zníženie hmotnosti dieťaťa, ale postupné cielené stabilizovanie jeho celkového fyzického stavu. Je dôležité, aby sa pri diétnom režime dieťa dobre cítilo, zvládalo fyzickú aktivitu a tešilo sa zo zavádzaných zmien. Rodina hrá v celom procese kľúčovú úlohu. V prípade vážnej obezity s dopadom na celkové zdravie dieťaťa sa do procesu redukcie hmotnosti zapájajú okrem pediatrov aj dietológovia, športoví tréneri alebo psychológovia. S rastúcim počtom detí s nadváhou či obezitou sa v súčasnosti veľmi osvedčili školiace programy a tábory, ktoré hrou pomáhajú nasmerovať deti v kolektíve na správne stravovanie a pohyb.
Kniha Fit Recepty 1.diel ukážka
Nadváhe a obezite je vždy jednoduchšie prechádzať. Pokiaľ ale máte obézneho potomka, nevešajte hlavu. S liečbou obezity začnite pokojne hneď! Malé dieťa si desiatu samo nekúpi ani si samo nenadá horu cestovín na tanier. Presedieť pri televízii celé popoludnie mu tiež musel niekto dovoliť. A keď budú doma plné šuplíky sladkostí, určite nedokáže odolať. Dieťa je zrkadlom toho, čo sa deje v rodine. Veď všetko, čo vie, niekde muselo vidieť. Zbaviť sa detskej obezity preto nejde bez zapojenia celej rodiny! Dôležité je, aby zmenu v stravovaní a životnom štýle prijala celá rodina. Je veľmi dôležité, aby rodičia išli deťom príkladom, keď ide o stravovanie a zdravý životný štýl. Ak dieťa čelí problémom s váhou, nemali by sme ho na to upozorňovať alebo mu vytvárať pocit viny. Ak sa rodičia a ďalší členovia domácnosti zapoja do zdravších stravovacích návykov a fyzickej aktivity, dieťa pocíti podporu a nebude sa cítiť izolované.
Zásady zdravého stravovania
Ako znížiť váhu u detí? U detí (na rozdiel od dospelých) sa najväčší podiel na rozvoji obezity prisudzuje jedlu. Napriek tomu u detí nie je miesto na drastické alebo jednostranne zamerané diéty, ktoré by zaťažovali už tak dosť namáhanú detskú pečeň. Nápoje - 3 porcie by mala byť obyčajná voda, ďalšie porcie môžu byť nesladený čaj, mlieko aj riedený džús. Jednoduchou pomôckou pre odhad správnej veľkosti porcie je veľkosť päste dieťaťa. Napríklad jedna porcia ovocia (ako súčasť raňajok). Obéznym deťom často chýbajú vitamíny rozpustné v tukoch hlavne vitamín A a D. Pozor ale aj na nedostatok minerálu vápnika. Vápnik je dôležitý pre pevné kosti, ale zďaleka to nie je jeho jediná funkcia v tele. Tento minerál sa zapája do metabolizmu tukových buniek. Podľa výživových odporúčaní by ho preto mal byť v jedálničku (nielen) detí s vyššou hmotnosťou dostatok. Ideálnym zdrojom vápnika sú mliečne výrobky, z ktorých sa dobre vstrebáva.
Stravovanie najmenších detí je úplne v rukách rodičov. Až si dieťa neskôr (hlavne v období dospievania) bude samo určovať, čo dá do pusy a čo nie, bude nutne potrebovať mať dávno zafixované zásady zdravého životného štýlu. Na rodičovské poučky v tom čase už bude neskoro. A snáď aj o trochu skôr. Ženy plánujúce otehotnieť majú nielen zanechať fajčenie, ale mať aj zdravú telesnú hmotnosť. Materské mlieko má veľkú protektívnu funkciu pred vznikom detskej obezity. Výlučné dojčenie sa odporúča do 6 mesiacov, pokračovať je potom vhodné až do 2 rokov. Pri zaraďovaní príkrmov by sa dieťa malo zoznámiť s čo najpestrejšou škálou chutí. Neodporúča sa odkladať zaradenie lepku a iných potenciálnych alergénov. Tiež zaradenie stravy v pevnej forme do 10. mesiaca má veľký význam. Dieťa sa totiž so zeleninou a ovocím zoznámi a naučí sa ich prijímať skôr, ako prídu prvé obdobia vzdoru. Navyše pri mixovanej strave ľahšie dochádza k prekrmovaniu. Má rado jabĺčko, ale mrkvičku nie? Potravinu, ktorú dieťa odmietne hneď nezavrhujte. Často sa dieťaťu musí ponúknuť aj viac ako 3x, než ju prestane odmietať ako niečo neznáme.
Pohybová aktivita
Prebieha väčšinou v školskej jedálni, preto nie je v našich silách úplne ho ovplyvniť. Vedeli ste však, že existujú odporúčané jedálne lístky pre deti predškolského, mladšieho školského veku aj pre staršie deti? Podľa noriem sa stanovuje energetické zloženie a skladby jedálneho lístka. Možno má vaše dieťa možnosť si vopred zvoliť z dvoch variantov jedál. Postrážte jeho výber. Pokiaľ má dieťa veľký energetický výdaj, môže si dať ďalší kúsok ovocia alebo müsli tyčinku. Inak stačí zelenina (najlepšie zase sezónna) v kombinácii s napr. Nemusí byť každý deň nutne teplá. Môžete skúsiť napríklad aj ražný chlieb s domácou tvarohovou nátierkou a zeleninou. Večera č. 2 - 3 hodiny pred spaním, pokiaľ ide o aktívne dieťa s väčším výdajom energie cez deň, môžete zaradiť aj druhú ľahkú večeru. Napr. Dostaňte deti do pravidelného pohybu. Stačí ich zdvihnúť od obrazoviek a telefónov. A to aj v nepriaznivom počasí. Čo takto vrátiť sa do detských čias, obuť si čižmy a ísť sa spoločne prejsť v daždi? Pubertiak bude najskôr prevracať oči, ale skákanie v kalužiach ho chytí. Neviete, aký šport by vaše dieťa bavil? Pozorujte ho. Kope si sem-tam loptu, prechádza sa v prírode a hľadá chrobáky alebo radšej pláva? Jeho záujem spoločne prehlbujte a keď je dieťa pripravené, prihláste ho do príslušného krúžka, kam bude chodiť každý týždeň napríklad aj viackrát.
