Obec Jaslovské Bohunice sa od nepamäti hlásila k rímskokatolíckemu vierovyznaniu.
Kostol sv. Michala Archanjela
Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela je najdôležitejšou pamiatkou farnosti. Postavený bol v rokoch 1832-1836 v klasicistickom slohu, neskôr bol rozšírený bočnou kaplnkou. Ide o pozdĺžny jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria s polygonálnym vonkajším plášťom. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, uzáver presbytéria konchou. Hladké fasády kostola členia iba okná s polkruhovým zakončením. Predstavanú vežu, zakončenú cibuľovou strechou, členia lizénové rámy a zvukové okná. Na prízemí veže je vstupný portál s datovaním 1836. V stene presbytéria je zamurovaný kameň zo staršieho kostola s dátumom 1494.
Hlavný oltár je pseudogotický, ústredná olejomaľba sv. Michala od maliara Weszelého je z roku 1871. Po stranách sú sochy sv. Vendelína a sv. Floriána. Na bočnom oltári Ružencovej Panny Márie je olejomaľba z roku 1887 od toho istého autora. Na ďalšom bočnom oltári je staršia olejomaľba Božského srdca. Vitráže v presbytériu predstavujú sv. Pavla a sv. Petra. Nástenné sochy sv. Jozefa, sv. Terézie, sv. Anny a Panny Márie škapuliarskej sú novšie. Fresky na klenbe z obdobia okolo roku 1939 predstavujú sv. Cyrila a sv. Metoda, sv. Rodinu, sv. Františka, sv. Izidora, sv. Alojza, sv. Antona, sv. Tadeáša a Krista kráľa, v presbytériu sú portréty štyroch evanjelistov. Štrnásť zastavení Krížovej cesty je z roku 1993.
Na chóre je umiestnený drevený klasicistický organ z roku 1841, ktorý má klaviatúru Mozartovho typu: biele klávesy sú poltóny, čierne sú celé tóny. V mechovej komore bola knižnica. V bočnej kaplnke je pôvodný oltár, vo výklenku s plastikou Panny Márie s dieťaťom. K severnej stene presbytéria je pristavaná sakristia, k južnej strane kaplnka rodiny Dezasse. Na stiahnutie: fotogaléria z priestorov pod strechou kostola (jpg).
Filiálny kostol sv. Martina biskupa
Filiálny kostol sv. Martina biskupa v Paderovciach bol postavený v roku 1848 v klasicistickom slohu. Pôvodne na jeho mieste stála kaplnka sv. Martina, postavená Krištofom Erdödym v roku 1762. Bola to murovaná jednopriestorová stavba s drevenou zvonicou v štítovej hlavnej fasáde. Hlavný oltár mal kamennú sochu sv. Martina. Táto kaplnka bola prestavaná na dnešný filiálny kostol sv. Martina biskupa nachádzajúci sa v miestnej časti Paderovce.
Kostol sv. Martina je jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a s vežou, vstavanou zo štítového priečelia. Fasády sú členené lizénovými rámami a oknami s polkruhovým zakončením, na veži zvukovými otvormi. K severnej strane presbytéria je pristavaná sakristia. Na prízemí veže je vstupný portal s datovaním, na klenáku je nadpražie. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami na vtiahnutých pilieroch. Klenba je zdobená ornamentálnou freskovou výzdobou z roku 1968.
Hlavný oltár je novogotický s ústrednou olejomaľbou sv. Martina, pretínajúceho plášť nahému žobrákovi. Na oltári sú sochy sv. Ladislava, sv. Štefana, sv. Kataríny a sv. Uršule. Vnútorné zariadenie kostola pochádza zväčša z 19. storočia a je podobné ako v bohunickom kostole. Nad vchodom do sakristie je nástenná maľba sv. Cyrila a sv. Metoda z roku 1968.
Farské budovy
Budova starej fary sa nachádza na starom cintoríne v Bohuniciach a pochádza z roku 1825. Bola postavená na mieste staršej fary, spomínanej už začiatkom 16. storočia. Mnohokrát bola prestavovaná a upravovaná. Dnešný vzhľad pochádza z konca 18. storočia a má znaky klasicistického slohu. Je to prízemná budova na pôdoryse tvaru L, na konci hlavného krídla je podbránie. Hlavná šesťosová fasáda je členená lizénovými rámami a obdĺžnikovými oknami v jednoduchých šambránach. Bočné krídlo je do dvora na obytnej časti otvorené pilierovou chodbou a na hospodárskej časti stĺpovou chodbou.
K starej fare bola v rokoch 1993-1995 pristavaná pôsobivá budova novej fary. Vstup do pivnice má valenú klenbu.
Prícestné a iné sochy a kríže
Na území celej farnosti sa zachovalo množstvo prícestných sôch a krížov.
V miestnej časti Jaslovce sa nachádzajú tieto objekty:
- Kamenná polychrómovaná socha Piety (1773)
- Kamenná polychrómovaná socha sv. Vendelína (1798)
- Prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného (1806)
- Socha sv. Jána Nepomuckého (1808)
- Kamenné polychrómované súsošie sv. Rodiny (1860)
- Kamenný kríž s plastikou Ukrižovaného (1863)
Miestnu časť Bohunice zdobia:
- Kamenná polychrómovaná socha sedembolestnej Panny Márie (I. pol. 19. stor.)
- Kamenná polychrómovaná socha sv. Floriána (1841)
- Súsošie Najsvätejšej Trojice (1945)
V Paderovciach sa nachádzajú:
- Súsošie sv. Anny a Panny Márie s dieťaťom (1791)
- Kamenná polychrómovaná socha Panny Márie s dieťaťom (1794)
- Pomník obetiam I. svetovej vojny (1914 - 1918)
- Prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného (1941)
Nachádza sa asi 2 km od obce na pravej strane od cesty vedúcej z Bohuníc do Špačiniec. Táto cesta bola v minulosti poľnou cestou. Kríž je svojou prednou stranou obrátený na východ, čo nebolo a nie je zvykom postaviť sochy takýmto spôsobom. Príčinou toho môže byť, že od malženického chotára viedla cesta, ktorá prechádzala jaslovským poľom a pretínala niekoľko metrov pred krížom spomínanú cestu do Špačiniec a pokračovala bohunickým poľom smerom do Dolnej Krupej. Keďže cesta z Malženíc do Krupej bola dlhšia, považovalo sa za potrebnejšie postaviť kríž prednou stranou k dlhšej ceste. Kríž v minulosti teda stál v pravom uhle križovatky týchto dvoch poľných ciest. Na podstavci kríža je tento text: Stefan Alchus Mlinar Bohuniczki križ tento k pobožnosti pocestnich vistavil roku 1799.
Na miestnych cintorínoch sa nachádzajú pozoruhodné kamenné náhrobky srdcovitého, podkovovitého a doskového tvaru, v nejednom prípade s bohatou plastickou výzdobou.