Svätý Ján Krstiteľ je jednou z najvýznamnejších postáv kresťanstva, známy už od 4. storočia. Ježiš Kristus ho nazval najväčším z ľudí narodených zo ženy. Na Západe sa jeho sviatok Narodenia slávi 24. júna, zatiaľ čo Východná cirkev mu venuje osobitnú úctu a zdôrazňuje jeho prímenie Predchodca (Predteča) viac než Krstiteľ. Je jediným svätým, okrem Bohorodičky, ktorému kresťanská tradícia pripisuje nielen deň počatia (23. septembra), ale aj deň narodenia (24. júna).
Úcta k sv. Jánovi Krstiteľovi má na Východe pradávny a rozšírený charakter, čo dokazuje veľký počet chrámov zasvätených jeho úcte, bohatá ikonografia, úcta jeho pozostatkov a až šesť sviatkov počas roka. Tieto sviatky zahŕňajú:
- Počatie - 23. septembra
- Narodenie - 24. júna
- Sťatie hlavy - 29. augusta
- Prvé a druhé nájdenie hlavy - 24. februára
- Tretie nájdenie hlavy - 25. mája
- Zbor (zhromaždenie) - 7. januára
Počatie Jána Krstiteľa bolo zvestované archanjelom Gabrielom jeho otcovi Zachariášovi v Jeruzalemskom chráme (Lk 1, 5 - 25). Po narodení dostal meno Ján (Lk 1, 57 - 80). Neskôr odišiel do púšte a vystúpil ako prorok. Jeho odevom bol plášť z ťavej srsti prepásaný koženým pásom, pokrmom kobylky a lesný med (Mk 1, 2 - 6). Hlásal príchod Božieho kráľovstva.
Herodes Antipas považoval Jánovo učenie za nebezpečné a jeho neustále napomínanie kvôli cudzoložstvu za nehanebné, preto Jána uväznil (Mt 14, 3 - 5; Mk 6, 17 - 18). Jánov koniec urýchlila pasca Herodiády, ktorá si vyžiadala jeho sťatie na hrade Machaeri pri Mŕtvom mori (Mt 14, 6 - 12; Mk 6, 19 - 29).
Po sťatí bola hlava sv. Jána odnesená a zakopaná na bezpečnom mieste. Jánovo telo pochovali jeho učeníci. Jana, žena Herodesovho správcu, odniesla hlavu a zakopala ju na Olivovej hore. Neskôr ju objavil mních pri kopaní základov pre chrám. Pred svojou smrťou ju pochoval na tom istom mieste. Za cisára Konštantína Veľkého (21. mája) sa dvaja sýrski mnísi, ktorým sa Ján zjavil, dostali k jeho hlave. Na spiatočnej ceste ju však ľahkomyseľne dali hrnčiarovi. Neskôr ju získal arián Eustach a zakopal ju v jaskyni blízko Emáuz, kde bol neskôr postavený monastier. V roku 452 sa archimandritovi zjavil sv. Ján a ukázal mu miesto, kde je pochovaná jeho hlava, čo bolo považované za druhé nájdenie.
V 8. storočí, počas obrazoboreckých bojov, bola hlava sv. Jána odnesená z Carihradu do Komany v Malej Ázii. V roku 857 bola znovu nájdená a prenesená do Carihradu. Počas križiackych výprav ju odniesol neznámy latinský kňaz a v súčasnosti sa nachádza v Chráme sv. Silvestra v Ríme.
Narodenie sv. Jána Krstiteľa, ktoré sa slávi 24. júna, je jedným z najväčších sviatkov. Sviatok počatia sv. Jána Krstiteľa sa slávi 23. septembra a je úzko spätý so sviatkom Zvestovania a Narodenia Ježiša Krista, pretože podľa Biblie sa udial šesť mesiacov pred počatím a narodením Ježiša (Lk 1, 5 - 25).
Sviatok sťatia hlavy sv. Jána Krstiteľa sa slávi 29. augusta. Dôkazy o existencii tohto sviatku pochádzajú z 5. storočia. Sviatok prvého a druhého nájdenia hlavy sv. Jána Krstiteľa pripadá na 24. februára. Tretie nájdenie hlavy sa oslavuje 25. mája.
Zbor sv. Jána Krstiteľa sa slávi 7. januára, deň po sviatku Zjavenia Pána, kedy sa veriaci zhromaždili, aby si uctili pamiatku Jána Krstiteľa.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sú okrem spomenutých sviatkov aj ďalšie, ktoré uctievajú sv. Jána Krstiteľa. Rímskokatolícka cirkev tiež slávi 24. júna slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa.
Gregoriánsky kalendár, ktorý dnes používame, má svoje korene v rôznych historických a náboženských tradíciách. Dátum narodenia Ježiša Krista, 25. december, sa v cirkvi slávi od 2. storočia. Hoci presný dátum jeho narodenia nie je známy, výpočty mnícha Dionýza zo 6. storočia určili rok 753 od založenia Ríma ako začiatok letopočtu. Novšie výskumy naznačujú, že Ježiš sa narodil približne o 4 až 7 rokov skôr.
Existuje aj teória, že dátum 25. december bol zvolený kvôli súvislosti s rímskym sviatkom zrodenia nepremožiteľného slnka (Dies Natalis Solis Invicti), ktorý sa tiež slávil v tento deň. Iný pohľad naznačuje, že dátum Vianoc bol stanovený na základe presvedčenia starých Židov, že proroci boli počatí v deň svojej smrti, a rímski kresťania vypočítali, že Kristus zomrel 25. marca.
Podľa biblických textov bol Ján Krstiteľ starší o šesť mesiacov ako Ježiš. Ak vychádzame z predpokladu, že Máriino tehotenstvo trvalo deväť mesiacov, a že počatie Panny Márie sa udialo v prvom mesiaci židovského kalendára (Nisan, marec/apríl), potom sa Ježiš narodil v mesiaci Nisan. Ján Krstiteľ bol v tomto kontexte počatý v mesiaci Nisan a narodil sa v mesiaci Kislev (november/december).
Tieto výpočty naznačujú, že Ježiš Kristus sa nenarodil 25. decembra. Ján Krstiteľ prirovnal Ježiša k veľkonočnému baránkovi, ktorý bol v Starom zákone symbolom vykúpenia a oslobodenia. Ježiš Kristus, ako posledná obeť, symbolizuje nové vykúpenie. Prvorodený veľkonočný baránok sa narodil v prvý mesiac, čo symbolizuje začiatok nového cyklu. Podobne, Ježiš Kristus sa narodil, zomrel a vstal zmŕtvych v prvom mesiaci Nisan, ktorý predstavuje medzník medzi starým a novým.
Katedrálny chrám prešovského biskupstva je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a je jeho nebeským patrónom.
V západnom obrade sa sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa slávi 24. júna, zatiaľ čo v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi má tento sviatok osobitný význam a je spojený s mnohými ďalšími oslavami počas roka.
#5 Narodenie Jána Krstiteľa a jeho význam (Lk 1,57 – 80)
Je dôležité poznamenať, že presný dátum narodenia Ježiša Krista nie je biblicky doložený. Dátum 25. december sa stal tradíciou vďaka výpočtom a historickým okolnostiam, ktoré sa postupne vyvinuli v rámci cirkvi.
Napriek neistote ohľadom presných dátumov narodenia Ježiša Krista a Jána Krstiteľa, ich životy a učenie zohrávajú kľúčovú úlohu v kresťanskej viere a tradícii. Ich sviatky sú pripomienkou ich poslania a dôležitosti ich úlohy v dejinách spásy.