Presný dátum narodenia Pána známy nie je.
Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).
Pôvod a história Vianoc
Veľké kresťanské sviatky - Zjavenie Pána, Veľkonočné tríduum, Nanebovstúpenie Pána a Turíce - vznikli v prvých storočiach na Východe. Okrem Vianoc. Tie vznikli pravdepodobne v raných desaťročiach slobodnej cirkvi v prvej polovici 4. storočia v Ríme.
Najstarší záznam nájdeme vo Filokalovom Chronografe z roku 354. Tam je 25. december ako narodenie Ježiša Krista uvedený na dvoch miestach, pričom časť Chronografu, v ktorej sa nachádza jedna zo zmienok, pochádza asi z roku 330.
Rimania oslavovali tento deň ako sviatok Solis invicti - Neporaziteľného Slnka -, teda ako pripomienku slnovratu. Boh Helios sa opäť ujíma vlády a prichádza na triumfálnom voze. Kresťania nazvali tento deň Natalis Invicti - Narodenie Neporaziteľného.
Táto adaptácia podľa liturgistu Pavla Hradílka, o ktorého skúmania sa opiera aj táto úvaha o Vianociach, nebola násilná - Biblia predsa hovorí o svetle spravodlivosti (Mal 4, 2) či svetle sveta (Jn 8, 12), sv. Cyprián o pravom slnku a sv. Ambróz o našom novom slnku.
Na strope mauzólea pod Bazilikou sv. Petra sa našla mozaika s obrazom Krista, ktorý ide ako Helios na triumfálnom voze, pochádzajúca asi z polovice 3. storočia. Je to prvý dôkaz o slávení Vianoc? To sa môžeme iba domnievať.
Je však pravdepodobné, že zmyslom Vianoc nebolo potlačenie bujarých rímskych slávností, ktoré sa nazývali saturnálie, ako sa predtým uvádzalo. Tie totiž trvali od 17. do 23. decembra.
Tomáš Halík uvádza aj iný dôvod začiatku slávenia Vianoc, ktorý sa zrodil v dôsledku politických okolností. Halík píše: „Cisár Konštantín - ten, ktorý dal kresťanom slobodu a potom sa správal ako hlava cirkvi, aj keď sa dal pokrstiť až na konci života - vtlačil prastarému sláveniu zimného slnovratu politický obsah. Zaviedol sviatok Adventus Dei, ‚príchod božského‘, ako výročný sviatok svojho nastúpenia na cisársky trón. Vtedajší kresťania v tom právom videli rúhanie, a preto začali napriek tomuto reliktu politicko-náboženského pohanstva oslavovať v tom istom čase Adventus Domini, ‚príchod Pána‘, čiže Advent a Vianoce. Pôvod Vianoc je teda spojený s kultúrnym disentom raného kresťanstva.“
Historik William Tighe tvrdil, že cirkev si ako dátum Vianoc vybrala 25. december preto, lebo sa nechala inšpirovať vierou starých Židov, že proroci sú počatí a zomierajú v ten istý deň. Takže ak bol nejaký prorok počatý dvadsiateho piateho, tak dvadsiateho piateho aj zomrel.
Kresťania v Ríme za Tertuliánových čias tak vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. K tomuto dátumu jednoducho pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im dátum narodenia Ježiša Krista - 25. december.
Vývoj vianočných liturgií a ich symbolika
Nech už to bolo tak či onak, vo 4. storočí sa v Ríme na Vianoce slávila iba jedna vianočná liturgia, a to vo dne, čiže dnešná tretia. Pravidelným miestom slávenia sa stala Bazilika sv. Petra, ktorá stála na mieste cirkusu, kde zahynulo mnoho kresťanov, a bola dokončená v rokoch 319 - 322.
Nemala vlastný klérus a využívala sa zrejme prevažne na svetské oslavy zomrelých, ktorí boli pochovaní v bazilike a okolí, vo výročný deň ich smrti. Poloha na kopci mimo mestských hradieb ju zrejme predurčila na túto novú slávnosť.
K rozšíreniu počtu liturgií došlo postupne. Slávenie troch vianočných liturgií sa interpretuje ako pokus priblížiť význam Vianoc Veľkonočnému tríduu. Ako druhá sa objavuje nočná slávnosť v Bazilike Panny Márie, dnes známej ako Santa Maria Maggiore - Bazilika Panny Márie Väčšej.
Táto bazilika bola postavená na pahorku Eskvilín v susedstve svetskej baziliky premenenej v 5. storočí na Kostol sv. Ondreja. Podľa legendy napadol v noci zo 4. na 5. augusta 358 na Eskvilíne sneh a cisár Libérius osobne načrtol v snehu pôdorys baziliky.
Po Efezskom koncile v roku 431, keď Mária dostala titul Bohorodička, biskup Sixtus III. dal baziliku prestavať na jeden z najdôležitejších chrámov mesta. Sixtova bazilika prevzala úlohu akýchsi „rímskych jasličiek“ podobných tým v Bazilike narodenia Pána v Betleheme.
Význam Vianoc
Dnes sú Vianoce tu a oslavujeme ich 25. decembra. Dôležitejšia ako to, kedy, kde a prečo, je ich podstata. A tá nespočíva v množstve darčekov v červenom papieri, previazaných zlatou stuhou, ale v tom, že Boh poslúchol túžbu človeka po priblížení sa. A sám sa stal človekom.
To je ten hlavný „odkaz vo fľaši“ plávajúci oceánmi sveta.
Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies.
Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Geografické rozloženie kresťanstva
Európa, kde žije 20,4 percenta svetovej katolíckej komunity, je najmenej dynamická oblasť s nárastom počtu katolíkov za dvojročné obdobie len o 0,2 percenta. Afrika, ktorá zahŕňa 20 percent katolíkov na celej planéte, sa vyznačuje výrazným dynamickým rozšírením - 2,2 percenta. Amerika zaznamenala nárast o 0,9 percenta, na tomto svetadiele žije 47,8 percenta z celého počtu katolíkov. Z nich 27,4 percenta žije v Južnej Amerike, 6,6 percenta v Severnej Amerike a zvyšných 13,8 percenta v Strednej Amerike.
Liturgické aspekty a tradície
Slávnosť Narodenia Pána, popri Veľkej noci a Turícach najväčší cirkevný sviatok, má svoju osobitnú oktávu. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári Pavla VI. určujú, že: „Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak: v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny; v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána; v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice; v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.“
Prednosť v liturgickom slávení má teda nedeľa ako deň Pána. Výnimka je, ak na nedeľu pripadne slávnosť svätca: Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra a Pavla, apoštolov a slávnosť Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie a Všetkých svätých. Výnimočné postavenie má deň spomienky na všetkých verných zosnulých 2. novembra, ako to bolo aj v tomto roku 2025. Taktiež výnimočné postavenie má aj sviatok Výročia posviacky lateránskej baziliky (9. novembra).
V Adventnom a v Pôstnom období však žiadny sviatok ani žiadna slávnosť nemôže vytlačiť nedele tohto obdobia, ani slávnosť Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie (ako to bolo v tomto roku 2024, kedy sa slávnosť preniesla na 9. decembra, ale neprenáša sa povinnosť prikázaného sviatku, teda účasti na svätej omši) ani slávnosť Zvestovania Pána ani slávnosť sv. Tomáša.
Sviatky v týždni po Narodení Pána
ŠTVRTOK 25. decembra. SLÁVNOSŤ NARODENIA PÁNA - VIANOCE.
PIATOK 26. decembra. SV. Štefan. Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Pri jeho múdrosti strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Štefan sa však uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“. Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel.
SOBOTA 27. decembra. SV. Ján, apoštol. Pánov miláčik, tvorca štvrtého evanjelia a troch listov (ako aj Apokalypsy) zomrel vo vysokom veku v Efeze. Aj jeho meno sa spomína v tento deň v sýrskom breviári z 5. storočia.
NEDEĽA 28. decembra. SV. NEVINIATKA, MUČENÍCI. V liturgickom kalendári je 28. december vyhradený sviatku SV. NEVINIATOK, MUČENÍKOV, ktorý sa však v tomto roku neslávi. Sviatok Svätých neviniatok je už v Hieronymovom martyrológiu: Betlehem natale sanctorum infantium et lactantium qui sub Herode pro Christo passi sunt. Sviatok sa mohol sláviť už koncom 4. storočia. Je v úzkom spojení s Vianocami. Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
PRVÁ NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA 28. decembra. Sviatok Svätej rodiny. Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 - 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako pozemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo Francúzsku. Svätú rodinu predstavovali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bol quebecký biskup Francois de Montmorency Laval (1623 - 1708). Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži bl. Pius IX. (1846 - 1878) a Lev XIII. (1878 - 1903), ale až Benedikt XV. v r. 1921
PONDELOK 29. decembra. Sv. Tomáš Becket. Cirkev si pripomína sv. Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka. Spomienka sv. Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka, môže byť tak, že sa namiesto kolekty dňa berie kolekta z jeho spomienky. Svätý Tomáš Becket sa narodil v Londýne 21. 12. 1118. V Canterbury vstúpil do duchovného stavu, stal sa kancelárom kráľa Henricha II. (roku 1155) a roku 1162 bol vyvolený za biskupa. Odvážne bránil práva proti kráľovi Henrichovi II., lebo vernosť viere mu bola viac ako úrad a hodnosť. Arcibiskup v Canterbury, Tomáš Becket, musel za to šesť rokov stráviť vo vyhnanstve vo Francúzsku. Keď sa vrátil do vlasti, ešte si veľa vytrpel, napokon ho v katedrále počas vešpier zavraždili kráľovskí prisluhovači. Stal sa mučeníkom za slobodu a nezávislosť Cirkvi.
STREDA 31. decembra. Sv. Silvester I. Spomienka sv. Silvestra I., pápeža, môže byť tak, že sa namiesto kolekty dňa berie kolekta z jeho spomienky. Svätý Silvester, rodený Riman, bol pápežom v rokoch 314 až 335. Spravoval Cirkev po Milánskom edikte (roku 313), ktorým kresťanstvo dostalo slobodu a plnoprávnosť. Za 21 rokov jeho pôsobenia vznikli v Ríme chrámy: Bazilika sv. Spasiteľa v Lateráne, Bazilika sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Za pápeža Silvestra I. sa roku 325 konal Nicejský všeobecný koncil, ktorý odsúdil Áriovo učenie. Zomrel 31. decembra 335. Pochovali ho na Priscilinom cintoríne pri Salarijskej ceste. Depositio Episcoporum (z roku 336) už má vo svojom menoslove aj meno pápeža Silvestra I. na 31. december.
Pôvod Vianoc | História
Betlehem a jeho význam
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema a je to rodisko kráľa Dávida.
Veriaci si počas dňa pripomínajú udalosti v Betleheme, meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.