Ste tehotná s druhým bábätkom? To je dobrá správa, ale ako to povedať svojim blízkym? Prvá osoba, ktorej to poviete, môže byť váš manžel, váš najlepší priateľ, vaša mama alebo dospelý, ktorému dôverujete. Mysleli ste na svoje dieťa? Možno sa bojíte oznámiť mu svoje tehotenstvo. V tomto článku nájdete niekoľko tipov, ako to urobiť správne.
Kedy oznámiť tehotenstvo dieťaťu?
Aj keď nie je najlepší čas na to, aby ste svojmu dieťaťu oznámili tehotenstvo, najlepšie je neoznámiť to príliš skoro. Nielenže váš drobec nemá takú predstavu o čase ako dospelí, ale ušetrilo by mu to aj trochu problémov v prípade potratu. Deväť mesiacov čakania sa dieťaťu môže zdať pridlho. Rovnako tak by ho mohlo rozrušiť zistenie, že napokon žiadne dieťa nebude.
Vo všeobecnosti sa tehotenstvo oznamuje od tretieho trimestra. To by mal byť aj prípad vášho cherubína. Oznámte novinky medzi 3. a 5. mesiacom tehotenstva, práve od tohto momentu sa vaše bruško začína zaobľovať a prejavovať. Vyhnite sa však za každú cenu rozhovorom o tehotenstve v jej prítomnosti, keď ste jej ešte nič nepovedali. To sa môže stať počas telefonického rozhovoru. Môže sa cítiť ohrozený a izolovaný v rámci rodiny.
Napriek tomu sú niektoré deti, ktorým sa podarí zaznamenať zmeny vo vašom správaní už v prvom trimestri. Môže si klásť otázky a klásť otázky aj vám. Najlepšie je povedať mu pravdu priamo. Je zbytočné to pred ním skrývať, lebo on to skôr či neskôr spozná. Musíte zabezpečiť, aby ste novinky oznamovali vy a nie tretia strana. To by jej mohlo spôsobiť pocit zrady z vašej strany, čo by mohlo viesť k negatívnym pocitom o novorodencovi.

Ako oznámiť tehotenstvo svojmu dieťaťu?
Oznámenie je vhodné urobiť dvom (mamičke a otcovi). Ak to nie je možné, môžete to urobiť sami. Keď to urobíte, vyberte si pokojný čas a miesto. Pokiaľ ide o to, ako to urobiť, existuje niekoľko spôsobov. Sú mamičky, ktoré ukazujú svoj ultrazvuk, iné robia hádanky (pre väčšie deti). Ideálne by bolo urobiť to úplne prirodzene, ako keď oznamujete dobrú správu.
Uistite sa, že používate jednoduché slová, ktoré sú ľahko zrozumiteľné a ktorých cieľom je normalizovať a deeskalovať situáciu. Použite aj tón, ktorý je jemný a zároveň upokojujúci. Usmievajte sa a robte nežné gestá. Povedzte svojmu dieťaťu, že čoskoro bude mať malú sestru/brata. Aby mal predstavu o tom, kedy príde, použite značky ako „pred Vianocami“, „po sviatkoch“ alebo „okolo Nového roka“.
Počas oznamovania musíte ukázať svoju radosť a nie trápenie. Bez ohľadu na to, akú emóciu cítite vy, bude to cítiť aj vaše dieťa. Ak je vo vašom hlase alebo na tvári strach, môže mať podozrenie, že to nie je naozaj dobrá správa. Možno by sa aj zamyslel, či by sa z tejto správy mal tešiť. Navyše, aj keď je vašou úlohou upokojiť ho zoči-voči jeho prípadným pochybnostiam, nemali by ste robiť viac, ako je potrebné.
Ak máte pocit, že pri oznámení vášho tehotenstva neprejavuje žiadne obavy, nemusíte trvať na tom, že ho budete vždy tak milovať. Namiesto uistenia môže stratiť istotu, ktorú už mal, a začať pochybovať.

Čo robiť, ak vaše dieťa neprejavuje radosť z oznámenia vášho tehotenstva?
Je úplne normálne, že vaše dieťa neprejavuje žiadnu radosť z pomyslenia, že sa stane veľkým bratom alebo veľkou sestrou. Môže to byť spôsobené nepochopením. Aby ste mu pomohli lepšie porozumieť udalosti, môžete mu prečítať knihy pre deti na túto tému. Je to skvelý spôsob, ako jej vysvetliť svoje tehotenstvo slovami primeranými veku.
Získať môžete napríklad tieto knihy:
- Marianne Vilcoq, Čakám bračeka, Škola rekreácie, 2001
- Nathalie Belineau, Čakať bábätko, Obrazy batoliat, Fleurus, 2004
- Catherine Dolto, Čaká malého brata alebo sestričku, Giboulées, kol. Náhodne 2006
Na druhej strane, ak na jeho tvári čítate skôr smútok, keď je už dosť starý na to, aby pochopil situáciu, doprajte mu útechu. Ukážte jej výhody nového člena rodiny a súrodenca. Ak máte súrodencov, použite dobré príklady, aby ste v nich vyvolali závisť.
Stáva sa tiež, že vášmu drobcovi je príchod nového bábätka ľahostajný. V tom prípade buďte trpezliví. Hlavne mu nedávajte najavo, že ste sklamaná alebo smutná. Naopak, povedzte mu, že od neho nič neočakávate, pretože starostlivosť o bábätko je vaša a nie jeho úloha. Nevyvíjajte naňho nátlak ani nátlak a uvidíte, že sa o tento budúci pôrod bude zaujímať sám.
Musíte svojmu dieťaťu vysvetľovať, čo je to bábätko?
Je dôležité vysvetliť svojmu dieťaťu, čo je dieťa. Ak je ešte malý, pod pojmom bábätko bude rozumieť malá bytosť ako on. Pri narodení môže byť sklamaný, ak zistí, že dieťa len je, spí a plače. Môže byť tiež naštvaný, pretože veľa vašej pozornosti sa sústredí na neho.
Aby ste predišli prípadným otázkam, ako aj pravdepodobným nepríjemnostiam, vysvetlite mu každodenný život doma s bábätkom ešte pred jeho narodením. Aby ste lepšie ilustrovali svoje vysvetlenia, môžete použiť svoje rodinné fotoalbumy a ukázať mu jeho fotografie, keď bol ešte veľmi malý.
Ak sa budete cítiť veľmi unavená z tehotenstva, môže sa o to postarať váš manžel alebo jeho starí rodičia. Hlavná vec je, aby pochopila pozitívne stránky tehotenstva a budúceho pôrodu. Musí vedieť, že počas prvých mesiacov bral všetok čas aj svojej matke. Musel si vziať voľno, aby mohol rozprávať, chodiť a hrať sa. Týmto spôsobom bude viac naklonený privítať svojho bračeka alebo sestričku.

Ako zvládnuť malé regresie po oznámení tehotenstva?
Vaše dieťa môže byť vystavené malým regresiám (napr. nočné pomočovanie, cmúľanie palca) po vašom oznámení alebo po príchode novorodenca. Nič zlé, robí to len preto, aby upútal vašu pozornosť. Chce sa uistiť, že ho vždy milujete.
Zoči-voči tomu by ste v ňom nemali vyvolávať pocit viny, karhať ho ani dramatizovať situáciu. Dajte mu čas, aby pochopil, že nemusí žiarliť na svojho bračeka či sestričku. Vysvetlite jej, že láska, ktorú sa chystáte dať obom, bude rovnaká. Nechajte ju pochopiť svoje miesto v rodine, v súrodencoch a vážiť si ju. Keď to pochopí, lepšie sa prispôsobí.
Väčšinou ide o dočasnú krízu, no ak pretrváva, odporúča sa poradiť sa so zdravotníkom.
Pomoc s novým súrodencom | Príprava batoľaťa na nové bábätko | min min čas hrania
Vaše deti chodia do školy, strácajú všetko oblečenie a vy musíte neustále kupovať nové, máme pre vás riešenie. Na označenie detských vecí ponúkame samolepiace a nažehľovacie štítky. Naše personalizované štítky sú študované pre deti a naše balenia sú prispôsobené veku a potrebám každého z nich. Môžete objaviť naše Balíček do postieľky a naše Školský balíček za návrat detí a mnohých ďalších na našej stránke Pepahart.eu.
| Produkt | Cena | Hodnotenie |
|---|---|---|
| ŠKOLA A ZÁKLADNÁ ŠKOLA | 28,00 € | 5.00 z 5 (9 hodnotení) |
| ŠKOLKA - ŠKOLKÁRSKA ASISTENTKA | 25,00 € | 5.00 z 5 (9 hodnotení) |
| QUICK-ART® MINI - NA OBLEČENIE | 11,00 € | 5.00 z 5 (3 hodnotenia) |
| PRISPÔSOBENIE MINI ŠTÍTKOV - PRE PREDMETY | 8,00 € | 4.40 z 5 (5 hodnotení) |
| OBJAVTE PRISPÔSOBENÉ ŠTÍTKY | 16,00 € | 5.00 z 5 (5 hodnotení) |
| QUICK-ART® MIX PRISPÔSOBENÉ ŠTÍTKY NA OBLEČENIE | 11,00 € | 5.00 z 5 (3 hodnotenia) |
Ideálny vek na to, aby si sa stala matkou, asi neexistuje. Sú ženy, ktoré neľutujú, že rodili už ako 18-ročné a na druhej strane sú tie, ktoré neľutujú, že počkali aj do tridsiatky. Niekedy však emócie zvíťazia nad zdravým rozumom a až neskôr si uvedomíš, že asi pripravená ešte nie si. Krok späť už ale nie je. Možno sa sama utvrdíš v tom, že už si naozaj pripravená, no možno zistíš, že ešte nedokážeš obetovať to, čo máš, aby si sa mohla výlučne venovať svojmu dieťatku.
Je dieťa naozaj to, čo v živote chceš?
- Chceš sa vzdať svojho tela a jeho zmien?
- Si pripravená obetovať svoj čas a energiu?
- Dokážeš sa vzdať svojho kariérneho rastu?
- Si pripravená na finančnú záťaž?
- Máš dostatok trpezlivosti a pochopenia?
- Si pripravená na stratu slobody a spontánnosti?
- Máš podporu partnera a rodiny?
- Si pripravená na neustálu zodpovednosť?
- Si pripravená na fyzickú a emocionálnu vyčerpanosť?
- Si pripravená na zmeny vo vzťahoch?
- Si pripravená na obetovanie svojich snov a ambícií?
Ak si si na väčšinu otázok odpovedala NIE, asi vieš, čo to znamená. Aj keď si myslíš, že dieťatko by si chcela, v skutočnosti ešte nie si ochotná vzdať sa výhod, ktoré ponúka život bezdetnej ženy. Ak si ale na viac otázok odpovedala ÁNO, gratulujeme, máš to v hlave usporiadané tak, že si pripravená a po bábätku naozaj túžiš. Veľa šťastia!
Trojročné dieťa ešte nemusí hovoriť čisto, štvorročnému by už ale mali rozumieť aj cudzí. Podľa čoho spoznáte, že dieťa zaostáva a je čas navštíviť logopéda? Správne vyslovovať L a R by dieťa malo vedieť po dovŕšení piatich rokov. Niektoré deti si vyžadujú logopedickú starostlivosť takpovediac automaticky - teda ak vývinovo zaostávajú alebo majú nejaké vrodené poruchy (zraku, sluchu, neurologické, autizmus), prípadne ak sú predčasne narodené, mali popôrodné adaptačné problémy a podobne. U tých ostatných je to na posúdení dospelých. Ak máte pochybnosti, či vaše dieťa rozpráva dobre, neváhajte sa obrátiť na odborníka.
Rečové pokroky, resp. správnu výslovnosť detí mladších než tri roky logopédi len sledujú, nenaprávajú. Nervový systém týchto detí sa totiž stále vyvíja, a je teda prirodzené, že nevyslovujú ešte všetko správne. Okrem nesprávnej výslovnosti je ďalším rozšíreným problémom zajakavosť. Postihuje zhruba päť percent detskej populácie a u jedného percenta pretrvá do dospelosti. - ak sa v rodine v minulosti vyskytol problém so zajakavosťou, je dobré navštíviť logopéda tiež.
Ako deťom pomôcť podporiť vývin reči?
Podporiť vývin reči detí môžu rodičia tým, že s nimi budú veľa hovoriť, odporúča sa hovoriť pomaly a v jednoduchých krátkych vetách. Ak sa dieťa niečo pýtame, nechajme im čas na odpoveď, pokojne počkajme aj 10 sekúnd. Ďalšia užitočná činnosť je čítanie, je dobré, ak rodičia deťom čítajú už od útleho veku. Deti netreba nútiť rozprávať či opakovať slová po rodičoch, lepšie je im vytvoriť situáciu, ktorá ich bude motivovať ku komunikácii. No a napokon aj v tomto prípade platí, že matkou múdrosti je opakovanie. „Opakujte, opakujte, opakujte. Povedzte jedno slovo, jednu vetu veľakrát. Hrajte sa tie isté hry dookola, opakujte tie isté pesničky, rečňovanky.

Na vyslovenie tohto čarovného slovíčka čaká netrpezlivo každá mamina. Avšak rozdielne dlho. Kým jedno dieťatko veselo ďžavoce už na oslave prvých narodenín, iné ticho, zaryto mlčí niekedy aj do dvoch rokov. Kedy dieťa začne rozprávať je teda veľmi individuálne. S čím všetkým to súvisí?
Počúva už v brušku
Poďme pekne po poriadku, od začiatku... S ľudskou rečou sa dieťatko po prvýkrát stretáva už v maternici, keď približne od 8. mesiaca vnútromaternicového vývoja počúva hlasy "prichádzajúce zvonka"! Aj napriek tomu, že to znie strašidelne, bábätko veľmi dobre vie (podľa intonácie, frekvencie a tónu hlasu) rozlíšiť, či sa mu prihovára matka alebo otec. Môže to dať najavo pohybom alebo kopnutím nôžkou. To je úžasné, čo poviete...! Táto pravda sa dá ľahko overiť aj neskôr. Keď sa dieťatko narodí, prihovorte sa mu. Určite spozná známy hlas a pri plači sa upokojí.
Reč ako nástroj komunikácie
Vývoj reči teda pokračuje aj po narodení. Maminy intuitívne vedia, že dieťa ich od začiatku počúva, preto sa mu aj prihovárajú, rozprávajú sa s ním. Je veľmi dôležité venovať sa dieťatku od útleho veku, "darovať" mu svoj čas, maznať sa s ním, džavotať, šantiť, mucinkať... Bábätká to nielenže milujú, ale zároveň sa tým u nich podporuje vývoj komunikácie smerom k jeho okoliu. Sluchom totiž dieťatko vníma zvuky ľudskej reči, a aj keď iba na pohľad nevinne ležká v postielke, v skutočnosti jeho mozog pracuje na plné obrátky a učí sa.
Prax ukazuje, že deti, ktorým sa ich rodičia od malička pravidelne a s láskou venujú, sa rýchlejšie učia nové veci a aj ľahšie si osvojujú reč. Tým aj skôr začínajú samostatne hovoriť, komunikovať s najbližšími.
Prvá detská reč - ďžavotanie
Dieťa "rozpráva" svoju prvú reč prakticky od narodenia. Ide o zvuky, ktoré vydáva. Je to jedna z mnohých vrodených charakteristických čŕt. Jeho reč tak už má základy, na ktorých sa bude vyvíjať ďalej. Čím viac sa budeme dieťaťu prihovárať, tým viac si bude cvičiť svoj "rečový" sluch, zaznamenávať slová materinskej reči. Už niekoľkomesačné bábätko vie po svojej matke zopakovať niektoré zvuky a pohyby - čo je opäť vrodená záležitosť. Ba, bababa, lalala, bu, dža, gaga, lé, li, lo,ó, bú, ma, á - teraz je ozaj len krôčik ku prvému slovu. Bude to mama?
Naozaj je prvé slovo "mama"?
Možno u niektorého dieťaťa, ale ide skôr o výnimku. To, že je prvé vyslovené slovo práve mama, je mýtus, ktorý sa traduje z generácie na generáciu. Pre mamy je to asi smutná správa, lebo by si túto poctu naozaj zaslúžili. Ako je to vlastne? Prvé slová detí sú krátke, často opakujúce sa slabiky, nemusia sa ani podobať na ozajstné slová. Zväčša vyjadrujú niečo, čo dieťa chce a fascinuje. Dokonca môžu mať viacero významov: "ta" - môže byť blikajúce a vrčiace autíčko, i svietiaca sviečka... S vystretým ukazovákom to môže znamenať, že chce ísť tam, istým smerom...
Prvou komunikáciou dieťaťa s rodičom sú gestá a krátke slabiky, ktorými dieťa niečo pomenúva (gogo - vysavač, bubu - strašidlo). Zároveň gestami ukazuje, čo vlastne chce (napr. dvíha ruky, keď sa chce nosiť na maminých rukách, ukazuje na hračku, na vodu, ak chce piť a pod).
Prečo nie je prvé slovo "mama"?
V prvom roku života sa dieťa samo pokladá za súčasť mamy. Až neskôr si uvedomuje svoju identitu a individualitu - zväčša s príchodom prvých období vzdoru, ktorých býva neúrekom a ktoré dostatočne preveria rodičovskú trpezlivosť... Keď sa teda samé pokladá za súčasť mamy (ešte pozostatok z vnútromaternicového vývoja, keď ozaj bolo súčasťou matky), prečo by ju oslovovalo...?
Ako stimulovať reč dieťaťa?
Jednoduchou komunikáciou s ním, opakovaním slovíčok, pomenovávaním vecí, predmetov, ktoré dieťa zaujímajú, s ktorými sa hrá, ktoré momentálne vidí... Ak sa naučí jednoduché slová, pridávať k nim ďalšie...
Ako sme uviedli v úvode, niektoré deti začnú samostatne hovoriť svoje prvé jednoduché slová okolo jedného roka, iné neskôr. Najväčší "rečový boom" nastáva od dvoch do troch rokov veku dieťaťa. Vtedy si osvojuje gramatiku materinského jazyka (nech je akákoľvek ťažká), rozširuje si slovnú zásobu, tvorí vety... Od troch rokov sa učí samostatne porozprávať krátky príbeh, samostatne uvažuje, o všetko sa zaujíma, upresňuje si gramatiku, tvorí zložitejšie súvetia, pozná veľa slov...
Kedy zbystriť pozornosť?
Ak dieťa nerozpráva vo veku troch rokov, treba dvíhať varovný prst. Netreba to brať na ľahkú váhu. Môže sa ešte rozhovoriť a dobehnúť svojich rovesníkov, ale stáva sa i to, že nie. Preto neriskujte! Môže ísť o narušený vývin reči - tzv. dysfáziu, pri ktorej detičky hovoria málo, nesprávne, neisto, reči často nerozumejú. K tomu sa potom neskôr môže pridať rozumové zaostávanie, problémy v škole a podobne. Včas podchytiť a správne diagnostikovať tento problém je teda viac ako potrebné a dôležité.