Psychomotorický vývoj je komplexný proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti a mnoho ďalšieho. Najintenzívnejší je vývoj v prvom roku života. Vývoj dieťaťa a vplyvy naňho pôsobiace počas prvého roka života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa. Po pôrode a počas prvých troch mesiacov sa dieťa adaptuje na nové prostredie.
Napriek tomu, že každé dieťa je iné a jeho vývoj môže byť od ostatných odlišný, existujú princípy psychomotorického vývoja, ktorými sa vývoj zdravého dieťaťa riadi. Je to proces, kedy všetko súvisí so všetkým a vzájomne sa prelína, nadväzuje a ovplyvňuje. Častou témou rozhovorov mamičiek je porovnávanie pokrokov svojich ratolestí. Je potrebné zdôrazniť, že každé dieťa je iné a jedinečné, preto nie je potrebné sa znepokojovať, ak práve vaše neovláda tú či onú činnosť v porovnaní s iným. Rýchlosť, s akou sa dieťa vyvíja v prvom roku života, nenapovedá takmer nič o jeho budúcich schopnostiach či inteligencii.
Všetky zdravotné, nutričné či liečebné tvrdenia sú v rámci legislatívy EÚ výrazne obmedzené.
Vývoj dieťaťa v prvom roku života
Bábätko je ešte len novorodenec a na okolitý svet si pomaličky zvyká. Nožičkami vie kopať, ručičky zvykne držať zovreté v pästi. Všetky končatiny má väčšinu času zohnuté a pritiahnuté k telu. Hlavičku ešte veľmi neovláda, vie s ňou otočiť na stranu, pri polohe na brušku ju nadvihnúť a pretočiť na bok.
Bábätko začína pomaličky kontrolovať končatiny. Môžete spozorovať postupné dvíhanie nožičiek, päste sa začínajú viac povoľovať, ale stále je to ešte ich častá pozícia. V tomto mesiaci sa začína hrať s prstami, dáva ich do úst a snaží sa načiahnuť za hračkami. S polohovaním pokračujte, dieťatko by na brušku malo udržať zodvihnutú hlavičku po dobu niekoľkých sekúnd.
Na konci tretieho mesiaca bábätko ovláda hlavičku. Vie ju otočiť zo strany na stranu, či leží na brušku alebo na chrbte. V polohe na brušku sa vie vzoprieť na ručičkách bez toho, aby sa opieralo o lakte. Hlavu v tejto polohe drží pevne hore, pokojne niekoľko minút a zo záujmom sleduje okolie. Vo vzpriamenej pozícii by už malo vedieť hlavičku držať. Od tohto obdobia môžete dieťatku ponúkať aj hrkálky a hračky do ruky.
Dieťatko by v ľahu na chrbte malo zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na nohy. Ručičkami sa vie pevne chytiť a vytiahnuť. Načahuje sa za hračkami a začína s nimi manipulovať. Pozor, bábätko sa v tomto mesiaci už môže hocikedy pretočiť z chrbta na brušku a časom aj naopak.
Otočiť sa z chrbta na bruško už väčšina detí vie a viacero z nich aj naspäť na bruško. V polohe na brušku vie vytvoriť z telíčka lietadielko, čiže nad podložku zodvihne hornú aj dolnú časť tela do tvaru oblúka. V tomto období začínajú bábätko zaujímať zvukové hračky. Vyskúšajte rôzne šušťavé hračky, či hrkálky. Hračky a iné predmety začína poznávať aj ústami a čo má v dosahu, v nich skončí.
Ak mu podáte prsty, dieťatko sa ich vie chytiť a pritiahnuť do sedu či dokonca rovno z ľahu do stoja. Na konci tohto mesiaca sa niektoré deti začnú aj plaziť.
Ak sa má bábätko čoho prichytiť, sedí samo. Zlepšuje sa v plazení, dokonca sa stavia na všetky štyri. Zo začiatku sa v tejto polohe iba drží, neskôr sa začína rozhojdávať. Jeho hlavným cieľom je dostať sa do pohybu a pravidelne sa o to pokúša.
V tomto mesiaci sa vaše bábätko môže prvýkrát samo postaviť. Väčšinou je to v postieľke, kedy sa mu podarí vytiahnuť sa po zábradlí. Myslite na to a určite dajte už postieľku preventívne do jej najnižšej polohy. Pri lezení po štyroch už vie vyvinúť slušnú rýchlosť. Ku koncu mesiaca už môže začať obchádzať nábytok a intenzívne objavovať, čo kde máte odložené.
Deti sa už v tomto mesiaci samé posadia a sedia bez podpory. Konečne môžete naplno využívať pri príkrmoch detskú jedálenskú stoličku a tiež športový kočík.
Určite ste si už všimli, že máte doma veľmi pohyblivé dieťatko. Nielenže bez problémov lozí, ale už aj vylezie a zlezie z pohovky, či sa na striedačku posadí a postaví.
Dieťatko sa čoraz viac zlepšuje v narábaní s rôznymi predmetmi a skúša čoraz viac vecí. Ponúknite mu do ruky lyžičku, od tohto veku sa začne pokúšať samé nakŕmiť. Cvičí si čoraz viac chôdzu.
Vek okolo jedného roka patrí rozvoju chôdze. Niektoré detičky už prvé kroky urobili, niektoré to čaká v najbližších mesiacoch. Po prvých narodeninách už nemáte doma dojča, ale batoľa. V prvom pol roku si bude dieťatko čoraz viac cvičiť chôdzu. Bude vedieť spraviť kroky dopredu, dozadu, zohnúť sa, zodvihnúť si hračku, zastanúť a ísť ďalej. Všetko sú to činnosti, ktoré si vyžadujú cvik a nastávajú postupne. Dieťatko by malo začať stavať na seba kocky, veľký úspech je už vežička z dvoch kusov. Batoľa by malo začať chodiť po schodoch s vašou pomocou alebo pridržaním sa o zábradlie. Hore mu to ide ľahšie ako smerom dole, preto ho samé na schodoch nikdy nenechávajte. Celkom dobre už behá a môže vás prekvapiť rýchlosťou. Obľubuje rôzne prekážky a preliezky. Pokiaľ ste doteraz nezačali s tréningom na nočník, je najvyšší čas. Je to obdobím, kedy si už vie samé umyť rúčky, tvár, začína sa samé obliekať. Dieťatko sa stáva čoraz samostatnejšie a obratnejšie. Zlepšuje sa hrubá aj jemná motorika. Pomaly zvláda odrážadlo, aj trojkolku. Ťažkosti robí ešte pedálovanie.
Vývoj a stimulácia dieťaťa v deviatom mesiaci života
V 9. mesiaci sa dieťatku v dobe, keď nespí, už nepáči len ležať na chrbátiku. Táto poloha ho obmedzuje pri hre a pri skúmaní okolitého sveta, preto sa stále častejšie otáča na bruško a späť na chrbátik. To už zvláda bez problémov, rovnako ako pre mnohé detičky už nie je problémom pohojdávať sa na kolienkach a prískokmi sa dostávať smerom dopredu a dozadu. Alebo samostatne lozí. Podliezaním, preliezaním, vyliezaním a zliezaním si veľmi výdatne precvičuje celé telo. Niektoré detičky dávajú pred lezením po štyroch prednosť plazeniu sa po brušku alebo prevaľovaniu sa, iné sa vyťahujú rovno do stoja a majú tendenciu „chodiť“. V tomto období je potrebné dopriať dieťaťu čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore. Nie je vhodné umiestňovať deti na dlhšiu dobu do hopsadiel alebo chodítok.
Obvykle sa dieťaťu podarí v 8. - 9. mesiaci postaviť sa na obe nohy do vzpriameného stoja prichytením sa nábytku alebo ohrádky. Na začiatku obvykle stojí nepohnute a pevne sa drží. Potom začína prenášať váhu tela z nohy na nohu a uvoľnenú nohu trochu dvíha, takže chvíľu stojí na jednej. Neskôr začína uvoľňovať úchop ruky a stojí chvíľu pridržiavajúc sa len jednou rukou. Ak sa udrží jednou rukou, v 9. mesiaci sa naučí dvíhať predmet zo zeme. Dokáže tiež urobiť v stoji podrep a predklon a opäť sa vztýčiť a vzpriamiť. Ku koncu mesiaca sa už občas hrá v stoji s oboma rukami a rovnováhu udržiava tým, že sa hrudníkom alebo bokom opiera o gauč.
Chôdza sa začína vyvíjať, keď dieťa prenáša váhu tela z nohy na nohu. Na začiatku robí drobné úkroky vpravo a vľavo, takže prešľapuje takmer na mieste. Ku koncu 9. a v 10. mesiaci dieťa robí opakovane úkrok jednou a prisúva druhú nohu súčasne s prehmatávaním. Takto začne zámerne robiť kroky bokom, aby sa dostalo k nejakému zaujímavému predmetu. Je dôležité, aby detičky pri týchto prvých krôčikoch nemali na nohách hneď topánky. Pre zdravý rozvoj klenby je dobré nechať ich behať bosé alebo v ponožkách, aby sa naučili správne našľapovať a došľapovať až na päty. Dbáme na bezpečnosť detí, aby sa neporanili na dlážke alebo nepošmykli na dlažbe, či koberci. Je vhodné dočasne odstrániť drobné koberčeky, o ktoré by dieťa mohlo zakopnúť a spadnúť. Ak máme v byte šmykľavú podlahu, môžeme využiť ponožky pre deti s protišmykovými zábranami na podošve.
Ak detičky vedia liezť po štyroch, nebýva pre ne ťažké sadnúť si. Správny sed by mal byť s rovným chrbátikom. Niektoré deti radi sedia na pätách, kedy majú jednu nohu natiahnutú dopredu a druhú pokrčenú. V 9. mesiaci dieťa už vie sedieť a môže sa v sede predkláňať, ukláňať, otáčať a pod. bez toho, aby spadlo.
Deti už dokážu uchopiť predmet väčšinou bez problémov a v rôznych polohách - na chrbátiku, brušku, v stoji, či v sede. Pohyb rúk je dobre cielený a predmet dieťa uchopuje špičkami prstov, kedy je palček čiastočne v opozícii oproti prstom. Prevláda jednostranné dočahovanie, deti predmet uchopujú skôr jednou rukou, pričom obvykle striedajú pravú aj ľavú rúčku. V 9. mesiaci sa dieťa učí nesúmerným pohybom, pri ktorých každá ručička robí iný pohyb - napr. jedna predmet drží a druhá do neho búcha. V predchádzajúcich mesiacoch sa dieťa naučilo približovať jemne predmet k predmetu, v 9. mesiaci je schopné postaviť predmet opatrne na stôl, vkladať predmety do krabíc a nádob, zastrkovať predmety do otvorov a pod. Tieto schopnosti vyžadujú osvojenie si zdanlivo jednoduchej a ľahkej zručnosti - schopnosť pustiť predmet z ruky v pravý čas. Túto schopnosť si deti osvojujú až v 11. - 12. mesiaci. V 2. - 3. štvrťročí dieťa väčšinou nepúšťa predmet zámerne, predmet mu skôr z nej vypadne. Túto schopnosť si cvičí pri prekladaní hračiek z ruky do ruky a pri iných manipuláciách. Vedomé púšťanie uchopených predmetov pri určitom držaní ruky a v určitú chvíľu je pre deti veľmi dlho ťažké. Ešte koncom 9. mesiaca nám dieťa podá hračku, ale nepustí ju. Neznamená to, ako sa rodičia často domnievajú, že dieťa nám ju nechce dať, alebo že sa takto hrá. Častokrát niektoré dieťa ešte v 11.
Tento vek je charakteristický aj tým, že deti predmety nielen chytajú do rúk, ale priam zbožňujú nimi hádzať a sledovať, kam letia. Rodičia tak musia neustále zbierať veci, ktoré deti vyhadzujú z kočíka, či postieľky alebo zo stola. Musíme mať na pamäti, že deti používajú na skúmanie vecí okolo seba nielen oči a ruky, ale aj ústa, preto dbáme, aby nezhltli nič, čo by im mohlo uškodiť.
Rozvojový míľniky v 9. mesiaci
Rozumový vývin
9. mesiac je vekové obdobie, ktoré prehlbuje poznávanie a uvedomovanie si trvalosti vecí a osôb. Deti si už uvedomujú, že predmet existuje, aj keď ho nevidia. Ak schováme nejakú hračku, dieťa najskôr len sleduje miesto, kde predmet zmizol a chvíľu čaká, či sa objaví. Neskôr sa pokúša predmet samé nájsť napr. odkrývaním plienky. Na rozvíjanie myslenia výrazne vplýva aj schopnosť dieťaťa manipulovať s predmetmi a ľuďmi okolo seba. Dieťa v 9. mesiaci úmyselne a zámerne vyvoláva účinok, ktorý spočiatku bol náhodný alebo dodatočný. Začína používať predmety v ruke ako nástroje, aby nimi pôsobilo na iný predmet, napr. búcha alebo strká predmetom v ruke do predmetu na stole, aby sa začal pohybovať. Po 9. mesiaci už začína používať predmety na to, aby sa zmocnilo iných - napr. Pri hre dieťaťa môžeme vidieť, že rieši jednoduché problémy okľukou - ako rébus. Príkladom môže byť, ak dáme dieťaťu za plôtik z ohrádky hračku, ktorú chce, bude sa dieťa najskôr snažiť hračku dočiahnuť cez mriežku, ale potom plôtik oblezie a hračku si vezme.
Vývin reči
Stále zreteľnejšie môžeme vidieť vývin v porozumení reči a vlastnou aktivitou dieťaťa. V 9. mesiaci, ak sme sa v predchádzajúcich mesiacoch s dieťaťom hrali a rozprávali ako sme to popísali, možno vidieť u dieťaťa začiatky generalizácie pojmov - to znamená, že na otázku, kde je lampa dieťa reaguje aj na inom mieste a smerom k inej lampe ako sme mu ukazovali. Rovnako niektoré deti v 9. mesiaci začínajú ukazovať prstom na slovom označený predmet. Dieťa v tomto období už máva bohatú pasívnu slovnú zásobu - t.j. slová, ktorým rozumie, ale je to ťažké určiť, pretože reakcia na veľa slov je často nevýrazná. Aktívna slovná zásoba sa vyvíja pomalšie - niektoré deti už dokážu vysloviť určité hlásky v spojitosti s určitou situáciou alebo objektom, iné vyslovujú a duplikujú slabiky napr.
Sociálne správanie
Prehlbovanie sociálnych vzťahov a strach z cudzích ľudí je v tomto období oveľa zreteľnejšia. Toto obdobie je obdobím výskytu separačnej úzkosti u dieťaťa. Niektoré deti bývajú viac plačlivé a chcú byť častejšie v prítomnosti mamy. Uvedomujú si, že nie sú jeden celok a tieto nové pocity, s ktorými sa musia vyrovnať, v nich vyvolávajú väčšiu úzkosť. Deti sa stávajú odmietavejšie a nedôverčivé aj voči starým rodičom. Pri citlivom vedení a zoznámení sa deti dokážu veľmi rýchlo osmeliť a nadviazať kontakt aj s neznámymi osobami.
Ako sa hrať s 9. mesačným dieťaťom
Veľmi dôležitou podmienkou pri hre je prítomnosť a aktívna angažovanosť rodiča pri hre. Povzbudzovanie a citová obmena vo forme pohladenia, pochvaly a prejavená radosť aj pri snahe dodáva deťom istotu a pocit bezpečia.
Preliezanie cez stehná rodičov
Otec aj mama si sadnú na zem oproti sebe, aby sa dotýkali nohami a s mierne roznoženými nohami utvoria ležiaci rebrík. Dieťa leží bruškom cez stehno jedného rodiča a snaží sa preliezť cez všetky štyri stehná smerom k hračke, ktorá leží pri stehne druhého rodiča. Dieťa sa naučí plaziť cez stehná ako po mäkkom ležiacom rebríku. Cvik možno sťažiť, ak rodičia mierne pokrčia nohy.
Cvičenia na nácvik postavenia sa a stoja
Nasledujúce cvičenia sú zamerané na nácvik postavovania sa a stoja na nohách. Ich cieľom nie je naučiť dieťa stáť, ale postaviť sa.
Prechod zo sedu do stoja pomocou podanej ruky
Ak posadíme dieťa nachvíľu na nízku krabicu - asi 15 cm vysokú tak, aby v kolene dieťaťa bol pravý uhol a podáme mu prsty, dieťa ich uchopí a obvykle sa hneď vzoprie nôžkami a zo sedu sa postaví. Hneď ho posadíme a niekoľko krát toto cvičenie opakujeme. Môžeme sa tiež posadiť na zem a posadiť si dieťa na stehná pokrčením nôh, uchopiť ho za ručičky a dieťa sa nám nôžkami vzoprie o brucho a postaví sa na nôžky.
Prechod z ľahu do stoja pomocou podanej ruky
Ležiacemu dieťaťu podáme prsty, krúžok, tyčinku a keď ho dieťa uchopí, potiahneme. Dieťa sa posadí a potom sa postaví na nôžky. Tento cvik sťažujeme tým, že držíme ruku nehybne, takže sa dieťa postaví na nôžky stále samostatnejšie. Ďalšie sťaženie spočíva v tom, že držíme ruku alebo predmet, ktorého sa dieťa drží tak vysoko, že dieťa pri vztyku má paže v predpažení hore.
Zliezanie
Deti spočiatku zliezajú zo schodíkov, lavice, gauča hlavou dopredu a hrozí im tak nebezpečenstvo. Často lozia po gauči, na okraji sa nezastavia a padajú dole. Preto ich treba naučiť na okraji zastaviť, otočiť sa a zliezť nohami dole. Zliezať naučíme dieťa tak, že ho položíme na pohovku na bruško tak, aby nohy viseli dole. Tlakom na ramienka ho strkáme stále viac z gauča, až sa zosunie dole do stoja na nohách. To za predpokladu, že sa vie dieťa samé postaviť na nohy. Cvik opakujeme s dieťaťom niekoľkokrát a pomáhame mu stále menej pri zosúvaní sa dole, ale dbáme, aby nespadlo a neudrelo sa. Dieťa po určitej dobe pochopí princíp a naučí sa samé otočiť sa a zliezť nohami dopredu.
Posadenie sa vzpieraním sa o podložku
Dieťa leží na chrbte - zodvihneme mu nôžky kolmo hore - trup a nohy tvoria pravý uhol - a položíme ich napr. na pravú stranu, čím dieťa otočíme na pravý bok. Potom mu položíme obe dlane pokrčených paží k pravému ramenu a podržíme nad ním hračku. Dieťa sa vzoprie rukami, zdvihne trup, tým sa posadí na pravú polovicu zadočku v úklone napravo. Postupne sa naučí odraziť sa rukami energickejšie a posadí na sa na celý zadok, pomáha si pri tom ešte zdvihnutím ľavej, takmer natiahnutej nohy, ktorá ako protiváha uľahčuje posadenie sa. Keď dieťaťu pomáhame posadiť sa, nenecháme ho sedieť, ale hneď ho zase položíme. Keď sa vie úplne samé posadiť, tak mu môžeme dovoliť určitú dobu sedieť a v sede sa hrať. Dávame však pozor, aby dlhým sedením neochablo držanie tela a dieťa nesedelo zhrbene a pokrivene - vtedy ho položíme na bruško a necháme takto hrať sa. Keď dieťa sedí staráme sa, aby nesedelo nehybne.
Spevňovanie sedu
Sediaceho dieťaťa podávame hračky sprava, zľava, zozadu, aby sa v sede otáčalo, predkláňalo, ukláňalo aj zakláňalo a pritom nestratilo rovnováhu - cvik je vhodný pre 9. mesačné deti, ktoré vedia sedieť.
Šikmý sed
Dieťa máme pred sebou v polohe na štyroch, kedy sa opiera o ruky, hlavu drží priamo, nohy sú ohnuté v kolenách aj bedrách, pričom stehná a lýtka sa nachádzajú pod bruškom vedľa seba. Zadok sa dotýka pätičiek, chodidlá a nárty sú vedľa seba. Objímeme chrbátik dieťaťa nad bedrami. Posúvame zadoček dieťaťa doprava a doľava vedľa jeho nôh na podložke. Tým sa dieťa učí zaťažovať striedavo pravú aj ľavú polovicu zadočku. V sede na boku sa dieťa opiera rukou na zaťaženej strane. Sedí vedľa pút a tým zaťažuje spodnú polovicu zadočku. Tým vzniká na chrbtici obrat medzi ramenami a panvou, ktorý mu umožňuje pohyb na obe strany.
Hra na fúrik
Posaďte sa na zem - do sedu na pätách. Dieťa položte bruchom na svoje stehná tak, aby sa rukami opieralo o zem. Jeho nohy sú roznožené a ležia voľne doprava a doľava popri vašich bokoch. Objímte rukami stehná dieťaťa nad kolenami. Vytočte roznožené a prepnuté kolená dieťaťa von, aby prsty dieťaťa smerovali von. Dieťa sa opiera o vystreté ruky a dvíha hlavičku. Tým sa naťahuje chrbtica, bedrá a nohy. Naťahovanie chrbtice poznáte podľa ryhy na chrbte, ktorá sa tiahne od šije až po zadok. Dieťa tým posilňuje všetky svaly potrebné pre státie.
Stoj vzpriamený
Stojíme pred zrkadlom a dieťa nosíme chrbtom k sebe pred telom. Držíme ho za roznožené, napnuté stehná smerujúce von a podopierame panvu a nohy svojím telom. Dieťa je zadočkom opreté o náš žalúdok.
Prvé samostatné kroky
Prvé samostatné kroky dieťaťa obvykle prichádzajú v 4. štvrťročí života dieťaťa. Žiadnemu z týchto fáz nenapomáha chodítko. Rovnako je nevhodné učiť dieťa chodiť tak, že posúva pred sebou stoličku alebo vozík. Niektoré deti si navyknú pri posúvaní sa predkláňať a potom je potrebné tento návyk odstraňovať.
Skutočná norma pre chôdzu je 18 mesiacov, nie do jedného roka, ako si mnohí myslia. Nohy ich budú predsa nosiť do konca života, netreba preto nič unáhliť.
Dieťatko napreduje priam raketovou rýchlosťou, aj keď sa vám to možno nemusí zdať. Treba mu dať priestor a čas, aby sa na prvý krôčik odhodlalo. Mimoriadne dôležitá je chôdza bokom popri nábytku a následné vytáčanie sa dieťaťa do priestoru, kedy sa tvorí priečna klenba nôžky, tvaruje sa päta a stabilizuje členok. Pre dostatok ohybnosti je vhodné, aby dieťa chodilo bosé.
Pred samotným postavením sa v priestore sa u detí objavuje tzv. medvedia chôdza, kedy si prvýkrát skúšajú posúvať chodidlo - kolíska vpred. Toto všetko trvá cca 12-18 mesiacov, až potom je dieťa pripravené zvládnuť prvé samostatné kroky. Nie je pravdou, že dieťa musí v jednom roku chodiť. Dokonca aj prvé topánky by sa dieťaťu mali dať na nôžky vtedy, keď sú jeho schopnosti zvládnuť samostatnú chôdzu vyzreté natoľko, že zvládne prejsť istý kus, vie sa zastaviť, otočiť, drepnúť si a ísť ďalej.
Deti za ruky nevodíme. Počkajte si! Dieťatko sa zo štvornožkovania, čo je mimochodom jeden z najdôležitejších a najzdravších pohybov vôbec, nakročením cez jednu nôžku postaví, neskôr ich posúva do strán, čím strieda zaťaženie hrán chodidla, spevňuje si tak členky, tvorí základ klenby, stabilizuje trup, naberá odvahu a trénuje rovnováhu. Od prvého postavenia môže aj 3 mesiace trvať, kým je všetko pripravené k prvému odhodlanému kroku do priestoru. Vtedy je veľmi dôležité nechať dieťa trénovať si túto funkciu. Tým, že mu podáte ruku, zavesí sa na ňu, vykriví sa, zmení sa jeho ťažisko, rovnovážne reakcie potrebné na spevnenie trupu nie sú. Ide o silný psychologický aspekt. Dieťa nadobudne pocit, že bez tej pomocnej ruky to nezvládne a bude trvať dlhšie, kým sa vás dokáže pustiť. Druhá varianta je ešte horšia, a síce vytiahnuť dieťaťu obe ruky hore akoby na škripec. Dochádza k prehnutiu v driekovej oblasti, horná časť trupu predbieha nohy a dieťatko má vystrčený zadok. Má to podobný efekt ako chodítko - brzdíte tým spomínaný vývoj chôdze. Deti, ktoré ešte nemajú potrebu vykročiť do priestoru, nevodíme vôbec. Keď už dieťa urobí samostatné kroky a vy ste radosťou bez seba, je samozrejmé, že sa s ním za ručičku prejdete, je to predsa krásne a prirodzené.
Vývoj nôh a chodidiel
Tie male nôžky sú jednoducho na spapanie a nevieme sa ich nabažiť. Hrajte sa s nimi, bozkávajte ich, šteklite, hladkajte, sú to poklady vášho dieťaťa. Základ pre klenbu nožičky sa tvorí už dávno predtým, ako dieťatko začína chodiť. Od narodenia je prítomný tzv. úchopový reflex. Všimli ste si, že keď položíme dieťatku naše palce pod pršteky, tak ich stlačí a zohne k sebe? To je presne ono. Až keď tento reflex “vyhasne“, je dieťatko pripravené stabilne sa oprieť o celú plochu nožičky.
V troch mesiacoch, keď dieťa na chrbátiku dvíha nožičky nad podložku, posilňuje nielen brušné svaly, ale aj členok, ktorý sa dostáva do zohnutej polohy, čo spôsobí aktiváciu svalov tvoriacich pozdĺžnu klenbu. Dieťatko spája nožičky k sebe a objavuje sa tzv. asociovaný úchop, čo znamená, že pri úchope hračky hornými končatinami sa objaví aj úchop na dolných končatinách. Toto je vhodné u detičiek podporovať, hrať sa s nimi na chrbátiku a motivovať ich k dvíhaniu nožičiek.
Čo by malo bábo pre zdravý vývoj chôdze vedieť skôr? Okolo 4 a pol mesiaca sa objavuje tzv. skrížený model, kedy dieťa vysunie jednu nožku smerom nahor, oprie sa o koleno, čo mu dovoľuje uvoľniť jednu ruku a vysunúť ju za hračkou. Dochádza k prvému cielenému zaťaženiu päty. V tomto období by rodičia nemali ťahať deti do plazenia vpred, aj keď to možno tak vyzerá, drobcovi ešte zatiaľ vôbec nejde o pohyb. Hračky preto ukladáme na dosah ruky alebo na strany, aby dieťatko mohlo rotovať okolo svojej osi - pivotovať. Trénuje si tak šikmé brušné svaly potrebné na zvládnutie druhého vzpriamenia, teda postavenia na vystreté lakte a otvorené dlane (6. mesiac) a tiež nákrok potrebný pri pohybe na štyroch.
Dôležitým bodom vo vývoji je nácvik opory o nôžku s dosiahnutím bočného vzpriamenia a následného šikmého sedu, čo býva okolo 7 a pol mesiaca. Dieťa sa pri pokusoch o udržanie sa na boku doslova prvýkrát postaví na celé chodidlo. Veľmi podstatné pre vývoj klenby je samotné postavenie na štyroch a tzv. húpacie pohyby. V tejto polohe dieťa pracuje s ťažiskom a zapája nielen vnútorný stabilizačný systém tela, ale práve aj množstvo drobných svalov chodidla. Nechajte deti loziť po štyroch a motivujte ich k tomu. Dôležité je zachovať mobilitu nôžku, to znamená v žiadnom prípade neobúvať papučky ani topánky. V krátkom čase začína dieťatko štvornožkovať a objaví sa prvé postavenie cez nákrok. Je vhodné meniť povrchy, na ktorých sa dieťa stavia, aby nožička dostala viacero podnetov. Napríklad ku gauču dať koberček, k nábytku protišmykovú podložku, termofor, niekde nechajte iba podlahu.
Nohy, najmä chodidlá, sú najviac namáhanou časťou tela. Na stavbe nohy sa podieľa veľký počet kostí, väzov, krátkych i dlhých svalov, nervov a ciev. Ak sú pozdĺžne klenby a priečna klenba na chodidle správne vyformované, nôžka kopíruje nerovnosti terénu a informuje o tom centrálny nervový systém. U detí môžeme zvyčajne vytvarované klenbu pozorovať až okolo 3. - 4. roka, kedy sa stratí tukový vankúšik v strede chodidla. Dovtedy však urobme všetko preto, aby práve svaly, ktoré klenby tvoria, dostali čo najviac stimulov z vonkajšieho prostredia a fungovali správne tak, aby udržali váhu celého tela a zabezpečovali dokonalú oporu.
Je vhodné, aby sme dieťa stimulovali a motivovali zmenou podložky (koberec, termofor, niečo pichľavé, mäkké, studené, balančný vankúšik). Vhodné je napríklad používanie senzorického koberčeka. Osvedčili sa aj rôzne nestabilné pomôcky, kamienky, nafukovačky, prekážky, fit lopta. So staršími deťmi sa môžete zahrať rôzne hry, napríklad prekladanie guľôčok nohami, rolovanie uteráka, kreslenie nôžkami, vyberanie šnúrky medzi prsty na nohách.
Hry na rozvoj jemnej motoriky
Veci na hranie majú byť z rôznych materiálov - veľké/malé, tvrdé/mäkké, ľahké/ťažké, plné/duté - aby dieťa mohlo získavať skúsenosti s ich rôznymi vlastnosťami. Dieťa sa už môže zoznamovať s predmetmi dennej potreby. Pri hre deťom nechávajme čo najväčšiu slobodu. Neurčujeme im, ako sa majú s vecami hrať.
Krabica s kockami
Do krabice od topánok vystrihneme otvor taký veľký, aby do neho dieťa vložilo ruku. Krabicu naplníme drevenými kockami.
Búchanie dvomi predmetmi o seba
Dieťaťu dáme do každej ruky hračku - napr. kocku a motivujeme ho, aby nimi búchalo o seba.
Bubnovanie
Dáme dieťaťu bubienok a paličku, alebo krabicu a varešku a ukážeme mu ako sa bubnuje. Ak sa dieťa učí bubnovať jednou paličkou, dávame mu ju raz do jednej, raz do druhej ruky. Potom mu dáme do každej ruky paličku a dieťa vykonáva opäť symetrické pohyby - oboma rukami súčasne udiera a potom ich súčasne dvíha.
Priťahovanie hračky pomocou špagátu
Na stôl mimo dosah dieťaťa dáme hračku na kolieskach, ktorú uviažeme na špagát ukončený guličkami, ktoré položíme tesne k dieťaťu. Guličky na konci slúžia na to, aby si dieťa koniec špagátu lepšie všimlo a mohlo ho lepšie chytiť. Dieťa sa najskôr hrá s guličkami a postupne zistí, že ťahaním za povrázok si môže pritiahnuť hračku k sebe.
Otváranie zásuviek
Dieťaťu umožníme otvárať niektoré zo zásuviek s pestrým obsahom, ktorý môže vyberať a hrať sa s ním. Dbáme, aby sa pri zatváraní neporanilo a neprivrelo si prsty dovnútra.
Hry v kuchyni
Miesenie cesta - mäkký materiál umožňuje dieťaťu rozvíjať jemnú motoriku, ale aj predstavivosť.
Uchopovanie drobných predmetov
Dieťa máme na kolenách pred sebou.
Kruh farieb na rozvoj jemnej motoriky a kognitívnych zručností
Stimulácia rozvoja reči
Pasívnu slovnú zásobu rozvíjame prehliadaním si obrázkov v knihách. V 9. mesiaci už možno dať deťom farebné obrázky, ktoré znázorňujú jednoduchým spôsobom známe objekty. Najlepšie sú leporelá, na ktorých sú obrázky 2 - 3 predmetov, osôb alebo zvierat. Ukazujeme na ne prstom a hovoríme: To je mačka. Kde je mačka? Podporujeme dieťa, aby nám obrázok ukázalo. Aktívnu slovnú zásobu dieťaťa rozvíjame tým, že dieťa povzbudzujeme, aby slabiky opakovalo, chválime ho a prejavuje radosť. Aktívne slová vytvárame na základe slov, ktorým dieťa rozumie...
S rozvojom mimických svalov dochádza aj k tvoreniu prvých slabík. Nemajte bábätku za zlé, že jeho prvé "slovíčka" možno budú TATA, hoci vy ste tou osobou, s ktorou trávi 100 % času.
Kedy sa dieťa postaví?
Je bežné, že rodičia sa znepokojujú, ak ich dieťa v 12 mesiacoch ešte nechodí. Je však dôležité si uvedomiť, že vývoj každého dieťaťa je individuálny. Niektoré deti začnú chodiť skôr, iné neskôr, a to je úplne v poriadku. Nohy budú dieťaťu slúžiť po celý život, preto nie je potrebné nič unáhliť.
Vývojové tabuľky sú dobrým nástrojom na porovnanie oproti priemeru, no nemali by sa dodržiavať striktne. Motorický vývin nie je súťažná disciplína, ale dôležitá súčasť správneho vývoja.
