Narodenie dieťaťa je významnou životnou zmenou, ktorá prináša nielen radosť, ale aj nové výzvy. Prvé dni a týždne po príchode z pôrodnice môžu byť náročné, pretože sa novopečená mama musí zžiť s novou realitou, rutinou a zodpovednosťou. Mnohé mamičky sa cítia unavené, preťažené a neisté, čo je úplne prirodzené. Je dôležité si uvedomiť, že na novú situáciu si zvyknúť vyžaduje čas a trpezlivosť.
Moje prvé deti boli dvojčatá. Môj muž si vzal po návrate z pôrodnice AŽ 4 dni voľna. No a potom sa kolotoč rozbehol. Jedno dieťa by bol pre mňa luxus. Tým len chcem povedať, že kým máte zdravé dieťa, všetko prebieha normálne, dokonca máte na starosti len jedno dieťa, máte to dobré. Užite si tento vzácny čas, ktorý veľmi rýchlo ubehne. Samozrejme, ak máte depresiu, to treba riešiť určite s lekárom.
Súčasná rýchlosť doby, izolovanosť od rodiny, príliš veľa informácií či túžba rýchlo sa vrátiť späť ku kariére sú dnešnými nepriateľmi rodičovstva a pôvodcami výchovných dilem. Mnohé matky bojujú s tlakmi okolia aj s tým, čo si o výchove prečítajú na internete. Kedysi matky riešili tehotenstvo, pôrod aj starostlivosť o deti so staršími a skúsenejšími ženami. Keď si však súčasné mamy nevedia rady, vyhľadajú pomoc na internete, a to môže byť na škodu.
Žena, ktorá ide rodiť, možno nikdy predtým ani nevidela každodennú starostlivosť o dieťa, napríklad preto, lebo je jedináčik. Rodiny žijú izolovanejšie, čo vedie k bezradnosti a obavám. Budúce mamičky už neprosia o radu priamo svoje skúsené príbuzné, ale informácie získavajú predovšetkým z internetu. Podľa psychologičky je dôležité, aby sa ženy informovali, no mysleli kriticky: „Keď si niečo prečítam, musím si to vedieť overiť aj u skutočnej mamy.“
Každá doba má jednoducho svoje za a proti. Je pravda, že dnes majú mamy šancu byť neisté, no kedysi boli zase uzavreté v rigidnom prístupe - „takto to funguje a hotovo.“ Existuje množstvo v minulosti bežne zaužívaných prístupov, ktoré dnes fungujú úplne inak. Preto by mamičky mali brať s rezervou aj niektoré skúsenosti svojej mamy, tety či starej sestry. A hlavne nezúfať, ak niečo nevyjde tak, ako vám niekto povedal.
Kým pred rokmi sestričky po pôrode brali dieťa od mamy, dnes jej novorodenca ihneď priložia k hrudi. Podľa Zuzany Zimovej všetky výskumy potvrdzujú, že je dobré, keď je dieťa okamžite po pôrode priložené k matke, aby mohlo, len čo sa dá, piť mlieko. Je to dôležité pre tvorbu rôznych látok podporujúcich vzťah medzi matkou a dieťaťom. Matky by však nemali byť hysterické, ak sa to nepodarí. „Vždy budú prípady, keď sa to nebude dať urobiť - po cisárskom reze, komplikovanom pôrode alebo keď je mama veľmi vyčerpaná. Sú aj matky, ktoré nikdy nemohli dojčiť, lebo sa im netvorilo mlieko.“
Neskúseným mamičkám robí veľký problém najmä to, ak dieťa plače a ony nevedia zistiť prečo. Pri vytúženom bábätku sa mame bežne stáva, že dieťa čičíka pri každom zaplakaní, až kým neprestane, a okolie jej radí, nech nechá dieťa vyplakať a nevšíma si ho. Psychologička radí mamám nebehať za dieťaťom neustále: „Mama by okolo neho nemala skákať v momente, keď si dieťa ešte ani neuvedomí, že niečo potrebuje, a mama mu to už plní. Je úplne v poriadku, dokonca vývojovo dobré, ak dieťa pocíti hlad, začne mrnčať, plakať a mama príde a túto potrebu uspokojí. Nenechá ho plakať dlho, aby sa nevystrašilo, ale nechá ho samo signalizovať, povedať v tej jeho reči, že mu niečo chýba.“
Psychologička zdôrazňuje, že dieťa sa veľmi rýchlo naučí vnímať nálady matky, a ak sa má cítiť bezpečne, musí si byť isté, že mama je v pohode: „Ak je matka vystresovaná a vystrašená, dieťa vníma ohrozenie aj to, že mama nie je pripravená sa oň starať, preto má strach.“ Neskúsené matky si často neuvedomujú, že starostlivosť o bábätko nespočíva iba v kŕmení a menení plienok, ale aj v citovej výchove. Veľa sa hovorí aj o tzv. zrkadlení.
Podľa psychologičky je dôležité uplatňovať túto metódu najmä pri bábätkách. Tie sa v sebe nevyznajú, nerozoznávajú svoje pocity ani pocity iných. Práve mama môže dieťa naučiť, ako získať schopnosť posúdiť emócie ľudí. „Keď sa bábätko cíti príjemne, usmeje sa a mama sa usmeje späť, odzrkadlí ho a povie mu: ‚Aký si ty veselý.‘ Dieťa sa vtedy učí, že keď sa takto cíti, volá sa to veselosť a správať sa má pritom ako jeho mama. Učí sa rozumieť samému sebe, iným ľuďom a dostáva tým signál od svojej mamy, že ho vníma a že mu rozumie,“ hovorí odborníčka.
Prevencia vyhorenia a starostlivosť o seba
Každá mamička má právo prežívať pozitívne pocity súvisiace s materstvom, má právo aj na chvíľky, počas ktorých môže byť sama so sebou či dopriať si oddych podľa vlastných predstáv bez pocitov zlyhania, že sa svojmu dieťaťu nevenuje dostatočne. Deti nepotrebujú, aby boli mamičky dokonalé. Jedným z dôvodov, prečo mamy potrebujú byť v pozitívnom naladení, je vyhorenie. Ak mamičky neprežívajú primerané množstvo pozitívnych emócií, často nemajú dostatok energie, a tak sa nemôžu dobre a s láskou starať o rodinu. Mamičky z tohto dôvodu musia robiť aj niečo, čo im pomáha čo najčastejšie preladiť myšlienky pozitívnym smerom.
Skutočné chvíle oddychu by nemali byť spojené s ďalšími povinnosťami, napríklad s upratovaním, žehlením, varením. Niektoré mamičky si totiž oddych od detí predstavujú tak, že budú robiť niečo iné, napríklad nejaké domáce práce. Vo chvíľach oddychu by mali robiť skutočne to, na čo sa už vopred veľmi tešia. Ďalší spôsob, ktorý pomáha predísť vyhoreniu, spočíva aj v takom nastavení mysle, ktoré pomáha vnímať materstvo s ľahkosťou.
1. Prijmite fakt, že nemusíte byť absolútne dokonalá matka
Psychológovia odporúčajú vnímať materstvo a dieťatko ako dobrodružné spoznávanie seba, dieťaťa i partnera a nie ako súťaž o najlepšiu matku či najdokonalejšie dieťa. Vedomie toho, že chyby patria k životu, dáva ženám veľkú slobodu k tomu, aby sa netrápili z neúspechov, ale tešili sa z toho, čo krásne ich obklopuje. Tak, ako hovorí psychiater Jozef Hašto, mama nemusí byť dokonalá, stačí, keď je dostatočne dobrá. Niektoré mamičky si túto skutočnosť neuvedomujú, a tak si myslia, že keď si dovolia chvíľu voľna pre seba a opustia dieťatko na pár hodín, automaticky sa stávajú zlými matkami. To však nie je pravda. Niektoré mamičky, ktoré si nevedia oddýchnuť, nadobúdajú presvedčenie, že materstvo je stereotyp či drina a nevedia si ho dokonale vychutnať. Niekedy je to spôsobené aj tým, že sa donekonečna porovnávajú s inými mamičkami. Často potom žijú v presvedčení, že všetky sú lepšie ako ony samy.
2. Nájdite si čo najviac času na hranie sa so svojimi deťmi
Bábätká, ale aj staršie deti, potrebujú pravidelný čas s dospelými, ktorí sú plne prítomní v ich svete a živote. Mnohí odborníci tvrdia, že rodičia trávia s deťmi viac času ako v minulosti, ale často sú na deti emocionálne nenapojení, myšlienkami sú niekde inde, často pozerajú do mobilu alebo snívajú o niečom, čo budú robiť, keď dieťa napríklad zaspí. Mnohí sa tešia, že si sadnú k počítaču, kde nájdu množstvo podnetov na premýšľanie alebo sa pripoja na nejakú sociálnu sieť, kde sa s niekým porozprávajú. Deti cítia, keď rodičia nie sú mysľou pri nich a práve preto sú niekedy nespokojné a nervózne. Mnohé matky otvorene hovoria, že rady chodia so svojimi deťmi na detské ihrisko, ale úprimne povedané, nudia sa tam. A tak pozerajú do mobilu. Mnohé mamičky zase priznávajú, že sa aj v byte s deťmi nudia, a tak občas mrknú, čo nové na Instagrame, sem - tam odpovedia na sociálnej sieti, inokedy si prečítajú článok. Priznávajú, že ich pozornosť je rozptýlená.
Deti sú naprogramované k tomu, aby získavali pozornosť dospelých. Vedia prísť s ponukou na hru, vedia dospelých rozosmiať a keď to nejde ináč, dokážu mať záchvat zlosti. Ak si ich veľmi dlhú dobu nikto nevšíma, nakoniec to úplne vzdajú a prestanú plakať úplne. O tom svedčia mnohé výskumy z detských ústavov. Aby boli vaše chvíle s dieťaťom šťastné, musíte sa snažiť o určitý kompromis. Nesmiete zabúdať na seba a na napĺňanie svojich snov, ale keď ste s dieťaťom, mali by ste sa snažiť prežívať s ním chvíle naplno. Hovorí sa, že aj dospelí ľudia sa môžu veľa vecí od detí naučiť. Paulo Coelho povedal: „Dieťa môže dospelého naučiť tri veci: byť bezdôvodne spokojný, vždy sa čímsi zaoberať a celou silou sa dožadovať toho, čo chce." V skutočnosti je toho omnoho viac ako len tieto tri veci. Deti rýchlo rastú, a preto je dobré vedieť naladiť sa tak, aby ste si spoločné chvíle skutočne užili a vytvorili si tak nádherné spomienky. Skúste popracovať napríklad aj na tom, aby ste si vedeli vychutnať silu prítomného okamihu.
Richard J. Davidson, americký profesor psychológie a psychiatrie popularizoval myšlienku, že človek sa môže učiť šťastiu. Predpokladal, že sú to také isté zručnosti, ako keď sa človek učí hrať na hudobný nástroj alebo lyžovať. Šťastie, ako každá iná zručnosť, vyžaduje prax a čas. Tvrdil, že myseľ možno trénovať na to, aby bol človek šťastný. Existujú spôsoby, vďaka ktorým sa dá dopracovať k prežívaniu skúsenosti prítomného okamihu. A hoci môže byť ťažké zapojiť sa do detského sveta fantázie, najmä keď ste zaneprázdnení alebo unavené, je dôležité, aby ste to urobili. Prečo? Pretože hra je spôsob, akým sa vaše dieťa vyjadruje a vaša prítomnosť zvyšuje jeho emocionálnu inteligenciu.
3. Starajte sa o svoje telo
Aj keď sa musíte nútiť, vyhraďte si aspoň 30 minút denne, niekoľko dní v týždni, aby ste si zacvičili. Cvičenie zlepšuje náladu, odbúrava tuk a posilňuje imunitný systém. A nemusíte chodiť do fitness centier, nemusíte si platiť trénerov alebo navštevovať nejaké kurzy, v ktorých cvičí veľká skupina žien. Aj obyčajná prechádzka po okolí vám pomôže.
4. Zamilujte sa do života s malými deťmi
Rodinný život je plný nečakaných zvratov, nákazlivých detských viróz, prania a veľkého množstva domácich prác. To je jedna strana mince. Život v rodine s deťmi je ale tiež plný okamihov veľkej krásy, nehy, sladkých bozkov a nežných detských objatí. Ak chcete zažiť dokonalé šťastie, nezameriavajte svoj pohľad na neupratané hračky alebo neumyté okná. Vychutnávajte si prchavé okamihy šťastia. Deti rýchlo rastú a neskôr, keď už budú mať svoje vlastné záujmy a svoj vlastný svet, na upratovanie budete mať dostatok času.
5. Tešte sa na rodinné večere
Iste, je jednoduchšie objednať si pizzu a najesť sa pred televízorom, ako pripraviť večeru pri jedálenskom stole. Keď si však uvedomíte, akú obrovskú hodnotu má rodinná večera, zmeníte názor. Vytvorte si rituál rodinných večerí, pri ktorých sa môžu deti stretnúť s obidvomi rodičmi, môžu si vychutnať prítomnosť otca, ktorý bol celý deň v práci a hlavne môžu zažiť pocit spolupatričnosti a jednoty v rodine. Každý môže porozprávať o tom, čo zažil počas dňa. Napríklad komplexná správa, ktorú uverejnilo Národné centrum závislostí a zneužívania na Kolumbijskej univerzite uvádza: „Spoločné rodinné večere najmenej 5 krát za týždeň drasticky znižujú šancu tínedžerov na fajčenie, pitie a užívanie drog.“
6. Nezabúdajte na romantiku v manželstve
Manželstvo je živý mechanizmus, o ktorý sa musíte neustále starať. Ale výchova detí si vyžaduje toľko času a energie, že je pravdepodobné, že svojmu manželovi sa venujete menej, ako keď ste spolu chodili. Riešenie? Držte sa za ruky, kedykoľvek môžete a najmite si opatrovateľku alebo poproste niektorých príbuzných, aby vám aspoň raz týždenne pomohli s deťmi.
7. Urobte si čas aj na priateľky
Ak máte dobré priateľky, nevzdávajte sa ich. Ak si vyhradíte len 15 minút denne, napríklad na krátky telefonický rozhovor, videohovor, napísanie správy, urobíte veľa pre seba a aj pre priateľku.
8. Denne si pripomínajte, že čas s vaším dieťaťom je vzácny
Materstvo nikdy nekončí, detstvo áno. Máte bábätko, prejde niekoľko mesiacov a zrazu pred vami stojí trojročné dieťa, ktoré sa pripravuje na vstup do materskej školy. Magické roky malého dieťatka sú neuveriteľne krátke a každý deň sa to malé dievčatko alebo chlapec mení, rastie a jeho svet a túžby sa menia tiež. Hoci sa prípravám na pôrod venuje dnes veľa priestoru, na samotné materstvo a, čo to znamená byť matkou, vás nepripraví nikto. Ani vlastná matka. Je to jedinečná cesta radosti, ale aj omylov, pádov, aj únavy každej jednej ženy, ktorá sa matkou stáva.
Návrat do práce a podpora rodiny
Súčasná rýchla doba a rozbehnutá kariéra matiek spôsobuje aj to, že ženy bývajú na materskej dovolenke oveľa kratšie, než majú nárok alebo než bolo zvykom v minulosti. Zuzana Zimová tvrdí, že optimálny čas návratu do práce a umiestnenia dieťaťa do škôlky je práve v troch rokoch dieťaťa. „Nie každá mama je typ, ktorý chce byť 24 hodín doma s dieťaťom. Ak má byť matka frustrovaná a potrebuje odľahčenie od materstva, týmto odľahčením môže byť aj zapojenie sa do práce.“
Dieťa, ktoré ešte nemá tri roky, potrebuje stále individuálny režim, preto je dobrou voľbou napríklad starostlivosť babičky, to však nebýva vždy možné, keďže dnešné staré mamy sú väčšinou ešte zamestnané. Po polroku materskej dovolenky môže na rodičovskú dovolenku nastúpiť aj muž. „Ak je to niekto, s kým to dieťa žije dennodenne, kto sa spolupodieľa na kúpaní, prebaľovaní, kŕmení a podobne, malo by to byť v poriadku. Otec, pokiaľ to dobre funguje, sa popri matke stáva druhou najbezpečnejšou osobou pre dieťa, a keď sa s ním dieťa ocitne osamote, stále sa cíti bezpečne. Pri tom prechode z matky na otca sa síce dieťa môže cítiť rozrušene, ale nemyslím si, že by si nemohlo zvyknúť,“ vysvetľuje psychologička.
Mnohé matky riešia starostlivosť o malé deti zabezpečením si opatrovateľky, no zároveň majú obavy, že dieťa sa na ňu príliš naviaže. „V dvoch rokoch by sa to nemalo stať, pokiaľ mama zostane mamou a neodstrihne sa od dieťaťa úplne a pokiaľ opatrovateľka rešpektuje matku ako matku. Občas sa stáva, že dve ženy začnú o dieťa súperiť. Pre dieťa je to veľký chaos.“
V niektorých prípadoch aj samotní zamestnávatelia vychádzajú v ústrety svojim zamestnankyniam, ktoré sú zároveň mamami. Viacero mamičiek sa však vyjadrilo, že okrem možnosti vrátiť sa späť do práce po materskej dovolenke sa žiadneho ústretového kroku nedočkali.
Hoci sa v súčasnosti často hovorí o karierizme, pracovná zaneprázdnenosť rodičov nie je nič nové. Aj staršie generácie poznajú družiny, jasle či pobyty u starej mamy. „Nemyslím si, že by dnes bola horšia situácia v starostlivosti o deti. Vždy je to otázka priorít, čo rodičia uprednostnia. Dokonca mám pocit, že dnes sú rodičia pod väčším tlakom venovať sa svojim deťom, lebo kedysi nebývalo zvykom, aby rodičia trávili víkendy s deťmi a chodili sa s nimi napríklad bicyklovať. Deti sa hrali navzájom, bicyklovali sa spolu, zatiaľ čo rodičia riešili svoje rodičovské a dospelácke záležitosti.“
Kedy požiadať o pomoc a stanoviť si hranice
Mnohé matky si neuvedomujú, že starostlivosť o bábätko nie je len o kŕmení a prebaľovaní, ale aj o citovej výchove. Je dôležité, aby si matky uvedomovali svoje vlastné potreby a nestratili kontakt samy so sebou. Klinická psychologička Stanka Nociarová zdôrazňuje dôležitosť hraníc: „Pretože bez hraníc strácame kontakt so samými sebou...a s tým aj schopnosť naozaj BYŤ s druhými (autenticky milovať, byť napojení, počúvať, hnevať sa, ospravedlniť sa...).“
Je dôležité vedieť, že zdravé hranice si dokážeme určiť vtedy, keď vnímame kontakt so sebou a svojimi potrebami. „Vtedy vieme komunikovať, čo potrebujeme, s kým to chceme, kam kráčame a podobne. Ak si uvedomujem seba, svoje schopnosti, možnosti, zámery, vieme, kedy je dobré povedať ÁNO a kedy NIE. Život nás nepretržite vyzýva k udržiavaniu rovnováhy a tak je dobré vedieť, že áno aj nie sú rovnako dôležité.“
Vstupom do materstva sa pozornosť ženy otáča smerom von. Žena sústredí svoj záujem na dieťa a rodinný život a ona sama má problém udržať kontakt so sebou. Preto je náročnejšie uvedomiť si svoje emocionálne nastavenie, komunikovať svoje potreby, požiadať o pomoc, dopriať si čas pre seba na relaxáciu. Povinností v domácom prostredí je príliš veľa a vedú ženu k nepretržitým reakciám. K tomu nedostatočný spánok, možno aj nie celkom plnohodnotné stravovanie hovoria o tom, že je narušená rovnováha v príjme a vo výdaji energie. Časom sa to musí prejaviť a tak vlastne žena dostáva informáciu tela, ktorá ju vedie k starostlivosti o seba.
„Odporúčam ženám vytvárať si vedome priestor pre seba, keď cítia, že sú za svojimi hranicami. Napríklad formou dohôd zapojiť svojich partnerov alebo blízkych ľudí do činností, ktoré sa spájajú so starostlivosťou o domácnosť alebo aj o dieťa. Odporúčam počas dňa robiť veci, ktoré ženy naozaj potešia a dávajú pocit slobodného prejavenia sa.“
Jedným z možných nástrojov môže byť aj technika naučiť sa hovoriť „NIE“, lebo aj to je odpoveď. Ako sa to dá naučiť a nemať pritom výčitky? Ako nebyť otrokom svojich detí a domácnosti? Ak sa podľa psychologičky Jany Almaji Vaculčiakovej cítime ako otrokyne, už máme signál, že niečo treba robiť inak. Ak sa rozhodneme túto rolu žiť, môžeme. Ak sa rozhodneme z role otrokyne vystúpiť, nájdeme si spôsob. „Možno je dobré položiť si pár otázok, napríklad: Čo sa práve učím? Za čo všetko som zodpovedná? Alebo sa môžeme porozprávať o svojom pocite s partnerom, s deťmi, s blízkymi. Možno je dobré zájsť k odborníkovi, ktorý sa venuje vzťahovým princípom a naučiť sa niečo nové. Môžeme si prečítať knihu, porozprávať sa s kamarátkami, navštíviť seminár, príležitostí na to, ako vytvoriť zmenu máme v dnešnej dobe naozaj veľa.“
Prosba o pomoc nie je prejav slabosti či neschopnosti. No mnohé ženy to nevedia a chcú byť perfektné a dokonalé matky i manželky, no dlhodobo je to cesta do pekla. Ako sa na začiatku naučiť požiadať si o pomoc manžela, blízke okolie? Podľa Vaculčiakovej platí, že ženy, ktoré sa cítia slabé, sa snažia urobiť všetko samy. „Tým si aktivujú svoje schopnosti, čím viac schopností vnímajú, tým silnejšie sa cítia. Silné ženy nemajú problém požiadať o pomoc lebo vedia, že im to neuškodí. Vidia svoju hodnotu a nemajú potrebu nič si dokazovať. Nepotrebujú byť dokonalé, lebo vedia, čo dokážu a cenia si svoje kvality. Chápu, že nemusia vedieť všetko a na miesta, kde nesiahajú ich schopnosti prizvú ľudí, ktorí vedia. Preto bezpečne skúšajme požiadať o pomoc a buďme spokojné s tým, čo nám pomoc iných prinesie.“
Zvládanie vyhorenia, depresie a izolácie u mamičiek v domácnosti
