V krajine, kde sa piesok lial a sypal ako vodopád, žil jeden mladý muž menom Filip.
Bol vysoký, s očami modrými ako nebo a s vlasmi čiernymi ako uhoľ. Bol to pracovitý muž.
V jednom krásnom zelenom údolí žil malý oslík menom Laco. Laco bol veľmi milý a všetci jeho priatelia ho mali radi, ale mal jednu veľkú chybu - bol veľmi lenivý. Rád ležal v tieni stromu a nič nerobil.
Zajko Šprintík bol preslávený po celom lese ako najrýchlejší bežec široko-ďaleko. Každé ráno trénoval šprinty medzi brečtanmi a skákal cez popadané konáre. Keď niekoho stretol, hneď sa pochválil: „Videli ste, ako rýchlo viem bežať?“
Vláčik Siláčik bol nákladný vlak. Mal niekoľko vagónov a v nich vozil uhlie a drevo. Rozvážal to po celom meste. Bola to dôležitá práca, pretože v zime uhlie a drevo ľudia potrebovali, aby si mohli zakúriť a zohriať sa.
V hustej dubovej hore, kde sa medzi machom skrývali malé paprade a voňavé hríby, žila veselá ježková rodinka. Otec Ježko Bodlinka, maminka Bodlinka a ich tri detičky - Pichliačik, Kvapôčka a najmenšia Ihlička. Každý večer, keď sa les ponoril do tmy a na nebi sa rozžiarili hviezdy, celá rodinka sa schúlila v útulnej nore pod koreňmi starej lipy. Tam bolo teplo, sucho a bezpečne.
V lete sa v blate rád váľal, aby sa ochladil, a inokedy preto, aby sa zbavil parazitov či otravného hmyzu. Bol raz jeden diviak menom Brumlo. No všetky zvieratká v lese ho volali Špinďúr. Smiali sa mu, pretože okrem hľadania potravy so svojím rypáčikom sa rád kúpal v blate.
Na statku v noci veľmi fúkalo. Rek, psík zo statku, ráno obchádzal všetky zvieratká a kontroloval, či im veľký vietor nepoškodil domčeky. Jeho prasia cesta viedla za prasiatkami.
Na okraji mesta bol veľký kopec. Bol to perfektný svah na zimné šantenie. V zime naň chodili deti z celého mesta. Jazdili na ňom na sánkach a boboch. Uprostred toho kopca stál mohutný strom. Mal silné konáre. A každú zimu na nich sedelo niekoľko havranov. Zo stromu mali krásny výhľad a skvele videli na celý kopec.
Schyľovalo sa k tomu už dlho. Obloha na nebi sa pripravovala na prvý sneh. Zimné vločky sa chystali v oblakoch, ale dávali si stále načas. Vykúkali, chceli spadnúť, ale na poslednú chvíľu si to ešte rozmysleli.
Kde bolo, tam bolo, na jednom dvore v jarnú noc sa narodili mamke tri malé mačiatka. Gazda však nevedel, čo si s toľkými mačkami počne, a tak keď mačiatka trocha povyrástli, zaviezol ich do lesa a pod bukom ich nechal napospas osudu. Mačiatka sa ukryli do lístia a rozprávali sa, čo teraz bude.
tags: #najkrajsie #dieta #scenka #o #zvieratkach