Kojenie do šiestich rokov: Informácie a pohľady

Dojčenie je prirodzený proces, ktorý prináša mnoho benefitov pre dieťa aj matku. Hoci sa často hovorí o dojčení v prvých mesiacoch či prvom roku života, téma dlhodobého dojčenia, vrátane dojčenia po šiestom roku života, vyvoláva diskusie a rôzne názory. V tomto článku sa pozrieme na informácie súvisiace s dojčením do vyššieho veku, na odporúčania odborníkov aj na skúsenosti samotných matiek.

Dojčenie starších detí: Prehľad

Mnohé matky sa rozhodnú dojčiť svoje deti dlhšie, než je bežné. V prípade, že žena dojčí staršie dieťa, napríklad aj vo veku viac ako 6 rokov, zväčša sa stretáva s nepochopením. Je dôležité zvážiť, či ide len o spoločenské predsudky, alebo či má dlhodobé dojčenie aj reálne zdravotné či psychologické dôsledky.

Vytvára sa neskôr už iba závislosť? Pre mnohé mamičky, ktoré dieťa dlho dojčia, je odúčanie od dojčenia nemalým problémom. Spravidla, čím dlhšie dieťa dojčíme, tým je to väčší problém - pre dieťa i pre nás. Je pre nás veľmi ťažké odmietnuť dieťaťu čosi, čo prirodzene vyžaduje, i keď už má „svoje roky“. Odborníci však upozorňujú na vznik nezdravej závislosti, ktorú bude mať dieťa neskôr problém nahradiť.

Hovoria o tom, keď dieťa vo veku 3 a viac rokov neustále vyžaduje matkin prsník a tá mu ho dáva. Kde sú hranice? Na druhej strane sú mamičky, ktoré plne podporujú čo najdlhšie dojčenie a na otázku, či je normálne dojčiť aj šesťročné dieťa, odpovedajú: „No a čo?“ alebo „Prečo nie?“ Zakázať im to nik nemôže, ale má skutočne dojčenie v tomto veku ešte nejaké výhody?

Niektorí kritici toto dokonca s pohoršením prirovnávajú ku pornografii, než ku starostlivosti o zdravie dieťaťa a jeho psychickú pohodu.

Názory odborníkov a skúsenosti matiek

Odborníci sa vo svojich názoroch na dĺžku dojčenia rôznia. Niektorí zdôrazňujú výhody dlhodobého dojčenia pre imunitu a emocionálnu väzbu medzi matkou a dieťaťom. Iní upozorňujú na možné riziká prehnanej naviazanosti dieťaťa na matku a odporúčajú ukončiť dojčenie okolo dvoch rokov.

Výhody dlhodobého dojčenia

Dlhodobé dojčenie má pre dieťa aj matku niekoľko preukázateľných výhod:

• Výživa: Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory, ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.
• Imunita: Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení.
• Emocionálna väzba: Dojčenie prehlbuje vzťah medzi matkou a dieťaťom. Je to unikátny vzťah, z ktorého môže dieťa profitovať vo svojom ďalšom živote z citového i sociálneho aspektu.
• Prevencia chorôb: Dojčenie má dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu. Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
• Vyšší intelekt: Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
• Dobré správanie: Dojčené deti majú o 30 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním vo veku 5 rokov.
• Úľava od bolesti: Nielen pri bábätkách, ale aj pri starších deťoch má dojčenie lepšie účinky pri odstraňovaní bolesti ako lieky proti bolesti.

Možné riziká dlhodobého dojčenia

Pri dlhodobom dojčení je potrebné zvážiť aj možné riziká:

• Prehnaná naviazanosť: Hrozí riziko prehnanej naviazanosti dieťaťa na matku, čo môže viesť k nesamostatnosti, úzkostiam a nízkej tolerančnej hranici.
• Obmedzovanie matky: Dojčenie môže obmedzovať matku v jej aktivitách, ako je návrat do práce alebo spoločenský život.
• Zubný kaz: Vyššia pravdepodobnosť zubného kazu v prípade nočného dojčenia a nekvalitne vyčistených detských zúbkov.
• Strata telesnej autonómie matky: Mnoho žien má skúsenosť so stratou telesnej autonómie matky.

V ideálnom svete by totiž matka mala dať prednosť tomu, čo je dobré pre dieťa a pre ňu - bez ohľadu na okolie. Podľa štatistík sa väčšina detí prirodzene odstaví vo veku 4 až 7 rokov - v priemere je to 4,2 roka.

Jednou z mamičiek, ktorá plne podporuje dojčenie veľkých detí je brušná tanečnica a bojovníčka za ľudské práva turkyňa Maha Al Musa, ktorá žije v Austrálii. Mamička viac ako 6-ročnej dcéry a dvoch starších synov tvrdí, že ju ešte stále dojčí a je to úplne normálne. Maha Al Musa nie je obyčajnou „bežnou“ mamou. Svedčí o tom i fakt, že svoje tretie dieťa mala ako 46-ročná, dnes má už 52. Je svetoznámou obhajkyňou trendu, ktorému sa hovorí večné alebo neustále dojčenie. Nemá totiž plány prestať dcérku dojčiť, kým si sama nepovie, že už nechce, aj keby to znamenalo, že bude dojčiť desaťročnú.

Angličanka Denise Sumpter stále dojčí svoju viac ako šesťročnú Bellu. 44-ročná matka je presvedčená, že je to jedna z najlepších vecí, ktoré spravila pre svoju rodinu. Podľa odborníkov však ide len o druh maznania sa a spôsob vyjadrenia citovej väzby. Denise je pripravená dcérku dojčiť kým jej nevypadajú všetky mliečne zuby alebo kým sa sama nevzdá svojej pochúťky.

Odporúčania pre pokračovanie v dojčení

Ak žena dojčí staršie dieťa, je dôležité zvážiť individuálne potreby dieťaťa aj matky. V prípade, že sa objavia pochybnosti alebo problémy, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc laktačnej poradkyne.

V prvých mesiacoch dojčenia platí zásada: Ponúkať a neodmietať. A vo všeobecnosti až približne v 1,5 - 2 rokoch začína platiť pravidlo: Neponúkať a neodmietať - pravidlo, ktoré počíta s tým, že dieťa si už častosť dojčenia bude manažovať samo. Inými slovami, vaše bábätko je ešte stále vo veku, kedy sa môže začať dojčiť menej často, ale nemusí to byť pre dojčenie dobré. Je možné urobiť kroky pre to, aby dojčenie bolo častejšie a aby sa vrátilo tam, kde by v tomto veku dieťaťa malo byť.

Preto sa pokúste vytvoriť podmienky pre zlepšenie dojčenia:

• Dojčenie aktívne dieťaťu ponúkajte, ak si ho samo nepýta, tak, aby bolo dojčené dostatočne často a dostatočne výdatne.
• Vytvorte počas dňa príležitosti, aby ste s dieťatkom mohli byť v kontakte koža na kožu, napríklad môžete nechať dieťa hrať sa v posteli tak, aby ste vy ležali s ním a muselo vás preliezať, keď sa hrá s hračkami.
• Nechajte dieťatko na prsníku zaspať, nielen v noci, ale aj počas dňa.
• Ponúkajte dieťatku prsník pri nosení v šatke alebo v nosiči.
• Ponúkajte dieťatku prsník, keď sa fyzicky zraní alebo keď zažíva sociálne náročnú situáciu, je unavené, predráždené.

Je dôležité tieto zmeny urobiť, pretože predčasné odstavenie aj v tomto veku dieťaťa prináša rôzne riziká pre dieťa aj pre matku.

Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac „dávok“ dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa. Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.

Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory, ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.

Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.

Dĺžku a frekvenciu dojčenia by nemal nikto obmedzovať. Odporúčania WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresávajú len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko.

V súčasnosti je metóda BLW čoraz populárnejšia. Cieľom je podporiť dieťa v samostatnosti pri jedle, učiť ho objavovať nové chute a textúry. Je dôležité, aby sa dieťa pri jedle neobmedzovalo a aby mu bola dopriata možnosť ochutnávať rôzne druhy jedla. Materské mlieko by malo byť naďalej dôležitou súčasťou stravy dieťaťa, no nemalo by nahrádzať plnohodnotné jedlo.

tags: #kojenie #do #siestich #rokoch