Kravské mlieko pre 2-ročné dieťa: Áno alebo nie?

Na tému podávania kravského mlieka malým deťom existuje množstvo polemík. Z našich detských čias máme zafixované, že mlieko je zdravé a pre deti vo vývoji nezastupiteľné. Dnes počúvame na adresu "starého dobrého mlieka" samé výhrady.

Česká odborníčka na potraviny Ing. Benešová tvrdí, že po odstavení dieťatka u neho dochádza k významnému zníženiu schopnosti využívať vápnik. A toto zhoršenie využívania vápnika je podľa nej tým výraznejšie, čím v tomto období dostáva viac kravského mlieka bohatého na vápnik! Dávať teda dieťaťu po jednom roku života kravské mlieko?

Americká pediatrická spoločnosť vydala pred časom odporúčanie, aby deti s dedičným sklonom na cukrovku nedostávali kravské mlieko aspoň do jedného roka.

Dnešná medicína odporúča, aby deti do jedného roka nedostávali bežne kravské mlieko, pretože obsahuje príliš veľa bielkovín a, naopak, málo vitamínov, vrátane dôležitého vitamínu D. Ten je zásadný pre vybudovanie pevných kostí. V kravskom mlieku je aj málo železa.

Argumenty "Áno"

Zuzana Masáriková, mama 2 synov, začala obom svojim synom podávať plnotučné kravské mlieko krátko po odstavení, jednému od deviatich a druhému od desiatich mesiacov. Detské práškové mlieka sa jej nezdali byť dostatočne výdatné. Viktor aj Martin po večernej dávke trocha osladeného kravského mliečka pekne zaspali. Kým ich dojčila, budili sa na pitie aj v noci, rovnako keď to skúsila s detským pokračovacím mliekom. Po prechode na normálne kravské mlieko prespali prakticky celú noc. Ich detská lekárka to nechala na ňu a dokonca povedala, že je to možno aj lepšie, lebo práškové mlieka sú vyrábané rôznymi chemickými postupmi a zbytočne môžu vyvolať nejakú alergiu. Odporúčala jej uprednostniť kozie alebo sójové mlieko, ale tie chlapcom nechutili, tak ostali pri kravskom. Nemá pocit, že by svojim synom nejako uškodila. Obaja sú škôlkari, Viktor má päť a pol a Martin tri. Chorí bývajú často, ale to aj ich spolužiaci. Najmä v zime sú tak raz do mesiaca doma so soplíkmi a kašľom. Určite by to však nedávala do súvisu s pitím mlieka, ktoré pijú dodnes.

Argumenty "Nie"

Odborné názory

Dr. Anna Popracová, pediater, uvádza, že deti by mali piť v ideálnom prípade detské mliečko v práškovej forme, takzvané pokračujúce po dojčení, po dovŕšení jedného roka a mali by ho piť až do tretieho roka života. Sú to mlieka obohatené o vitamíny a probiotiká, ktoré podporujú trávenie a hlavne imunitu dieťatka. Bežné mlieko, či už „vrecúškové“ alebo „krabicové“, nie je pre deti vhodné, iba ak na varenie. Takže, či už dáte čerstvé mlieko alebo trvanlivé, jedno aj druhé nie je pre dieťa optimálne. Žiaľ, tie časy, keď sme mohli bez obáv dať dieťatku čerstvé kravské mliečko bez úpravy, už minuli. Práškové mlieka sú vyrábané za veľmi prísnej hygienickej kontroly. Ak mamička dojčí a chce už pridávať kravské mlieko vo vyššom veku dieťatka, najlepšie je začať mliečnym výrobkom v kyslom prevedení, teda jogurty, pribináčik, kde je istota ľahšieho strávenia mliečnych zložiek dieťatkom.

Dr. Igor Bukovský, PhD., odborník na výživu, zdôrazňuje, že človek je jediná bytosť na zemi, ktorá konzumuje mlieko iného živočíšneho druhu a jediná bytosť, ktorá konzumuje mlieko mimo obdobia dojčenia. Mlieko neobsahuje látky, ktoré majú ochranný vplyv na ľudské zdravie, teda žiadne významné antioxidanty ani vlákninu. Naopak, obsahuje napríklad bielkovinu beta-laktoglobulín, ktorá je najsilnejším a najčastejším potravinovým alergénom. Jeho podávanie dojčatám v podobe sušených náhrad materského mlieka, založených na báze kravského mlieka, je jednou z hlavných príčin značného nárastu alergií. Alergény mlieka a vajec prechádzajú aj do materského mlieka, preto by sa aj dojčiace matky mali vyhnúť konzumácii mlieka a vajec. Okrem toho mlieko obsahuje zbytky hormónov, ťažké kovy, chemikálie podporujúce vznik rakoviny a iných degeneratívnych ochorení človeka, baktérie, vírusy, plesne… Myslí si, že pokiaľ ide o mlieko, tak žijeme v „mliečnom“ bludnom kruhu falošnej reklamy a peňazí...

Náhrady a alternatívy

Pokiaľ nechcete svojmu dieťaťu podávať kravské mlieko, ale máte obavy, aby ste nevynechali z jeho jedálnička dôležité výživné látky, môžete to skúsiť trochu inak. Český odborník na výživu RNDr. Petr Fořt, Csc. odporúča kompromisné riešenie - nahradiť pitie mlieka zakysanými mliečnymi výrobkami. Od prvého do tretieho roku nie je podľa neho nutné vyberať len netučné jogurty a kefíry, ale môžete pokojne dávať i tie s obsahom tuku okolo 3,5 percenta. Neskôr je vhodné postupne živočíšny tuk obmedzovať.

Podľa pediatrov deti, ktoré mamička prestala dojčiť, potrebujú špeciálne upravenú detskú mliečnu výživu pre daný vek dieťaťa. Deti až do 3 rokov nemajú používať bežné čerstvé či krabicové kravské mlieko. Chýba v ňom aj dostatok vitamínu D, železa, ale aj ďalších živín. Francúzski vedci z firmy Règilait kravské mlieko upravili - „rozobrali“ ho na jednotlivé obsahové zložky a znovu „poskladali“ a obohatili o ďalšie potrebné látky. Upravený pomer bielkovín kazeín/srvátka: 60/40 v mliečnej výžive France Lait 3 dieťa dostatočne zasýti, pričom nezaťažuje jeho tráviaci trakt. Vysoká hodnota mliečneho tuku, ktorý je významným zdrojom energie a je dôležitý pre vstrebávanie vitamínov A, D, E a K, sa približuje zloženiu tukov v materskom mlieku. Zaisťuje aktívnu tvorbu energie a podporu tvorby omega-3 mastných kyselín, ktorá patria medzi esenciálne nenasýtené mastné kyseliny a telo si ich nevie vyrobiť samo. Francúzske mlieko s mliečnymi tukmi zásobuje dieťa väčším množstvom omega-3 kyselín. Vyvážené zloženie s obsahom vitamínu D3 a železa pozitívne ovplyvňuje rast a zdravý vývoj dieťaťa a jeho plnohodnotný spánok. Podľa najnovších poznatkov práve vitamín D3 patrí k látkam, ktoré modulujú obranyschopnosť organizmu. Vitamín D3 podporuje v imunitných bunkách tvorbu vlastných antibiotických bielkovín a zvyšuje schopnosť imunitného systému zabíjať choroboplodné zárodky. Udáva sa napríklad, že deti s deficitom vitamínu D3 majú väčší sklon k infekciám horných dýchacích ciest počas prvého roka života. Komisia OSN pre výživu (FAO) upozorňuje, že na príjem hodnotnej výživy s obsahom mliečnych tukov, vitamínu D3 a železa je u detí potrebné zvlášť dohliadať najmä v čase do 24. mesiacov ich veku. Tráviaci trakt je až v tomto období dostatočne vyvinutý a pripravený na jeho trávenie. Podobne, ako aj na ďalšie postupne odporúčané potraviny.

Kedy a aké mlieko?

Od ukončeného prvého roka života môže dieťa dostávať kravské mlieko, najlepšie plnotučné. Pokiaľ však rodičia naďalej preferujú umelé mlieko s konštantným obsahom vitamínov, železa a bielkovín, nie je to problém a môžu v jeho užívaní pokračovať. Dôležité je, aby ho volili s ohľadom na vek a aktuálnu hmotnosť dieťaťa.

Ak ide o bežné mlieko, odporúča sa siahnuť po tom s označením bio, naopak, neodporúča sa podávať mlieko ošetrené UHT technológiou, čiže trvanlivé. Vhodné nie je ani čerstvé mlieko z automatov, pretože až na výnimky nie je pasterizované a hrozí tak prenos listeriózy či tuberkulózy.

Plnotučné mlieko by malo dieťa dostávať do dvoch až troch rokov, rovnako ako ostatné plnotučné mliečne výrobky, pretože cholesterol je pre deti a ich vývoj dôležitý, navyše je známe, že obsahuje aj hodnotné, zdraviu prospešné zložky. Po treťom roku môžu rodičia, naopak, zaraďovať aj nízkotučné výrobky, obsahujú rovnaké množstvo vápnika, pozor však, aby neboli zbytočne zahusťované škrobom alebo dosladzované, mimoriadne nevhodné sú umelé sladidlá. Odstredené mlieko je nevhodné, aj v plnotučnom je len jeden a pol percenta tuku.

Čo ak dieťa mlieko odmieta?

Ak dieťa odmieta akékoľvek mlieko, malo by dostávať jogurty či tvrdé syry, no nie topené, pretože obsahujú príliš veľa fosforečných solí. Vyhnúť by ste sa mali aj plesňovým syrom. Opatrnosť je namieste aj pri tvare, predovšetkým u detí do jedného roka, obsahujú totiž príliš veľa bielkovín, ktoré by zbytočne zaťažovali ich ľadviny.

Výhodou tvrdých syrov je, že ich môžete podávať viacerými spôsobmi - môžete ich napríklad nastrúhať alebo nakrájať na malé kúsky a deti ich môžu jesť rukami ako takzvané finger food. Pre dojčatá či batoľatá je to zaujímavé oživenie jedálneho lístka, učia sa žuvať, hrýzť, prehĺtať, čo sú základné schopnosti, ktoré posilňujú ich stravovacie návyky.

Množstvo mlieka v strave dieťaťa

Mlieka by dieťa malo piť menej a menej. Tak či tak by pre deti po roku už mlieko nemalo byť hlavnou súčasťou stravy, ale len jej doplnením v množstve asi 300 až 330 mililitrov za deň. Ak dieťa pije liter mlieka denne, nemá dosť priestoru na to, aby prijímalo pestrú stravu. Často je to tým, že dostáva mlieko z fľašky, chutí mu tak a nechce sa ho preto vzdať. V troch rokoch je to pritom vyslovene rizikové pre zuby, zvyšuje sa predpoklad vzniku zubných kazov, navyše také množstvo tekutiny bohatej na bielkoviny zaťažuje ľadviny.

Dieťa by preto pri smäde malo piť vodu, prípadne iné nápoje, mlieko je potrebné brať skôr ako potravinu. Ak je váš potomok zvyknutý piť dokonca kakao, ráno sa to dá prepáčiť, no večer by ho dostávať nemal, rovnako pre riziko zubného kazu.

Školáci a adolescenti mlieko, samozrejme, môžu piť tiež, ale skôr len ako občasné spestrenie stravy, napríklad na raňajky. Zástancovia štandardnej medicíny považujú jeho konzumáciu v detstve a dospievaní za prospešnú, ako prevenciu rednutia kostí v budúcnosti. Ide však predovšetkým o mliečne výrobky vo všeobecnosti, mlieko preto môžu plnohodnotne nahradiť napríklad spomínané syry, podľa možnosti menej tučné, ktoré sú tiež dobrým zdrojom vápnika a bielkovín.

Existujú aj kritici pitia mlieka, podľa ktorých je mlieko pre človeka ťažko stráviteľné, s výnimkou malých detí - ak väčšie dieťa mlieko nepije vôbec, treba mu dodávať dostatok vápnika inak - napríklad pomocou orieškov či semienok, prípadne rýb.

tags: #kravske #mlieko #pre #2 #rocne #dieta