Korlátka je zrúcanina gotického hradu na krátkom skalnatom zalesnenom výbežku, na západnej strane Malých Karpát. Vypína sa nad záhorskou obcou Cerová (Lieskové) - časť Rozbehy.
Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1289, aj keď je možné, že je starší. Podľa niektorých listín boli základy hradu postavené už v roku 1041 a vlastnil ho rod Abovcov. Ako predsunutá pevnosť v stredoveku strážil tzv. Českú cestu (Via Bohemica), ktorá prechádzala horským priesmykom.
Pôvodná pevnosť sa volala Konrádov Kameň - Konradstein, pravdepodobne podľa stavebníka, neskôr skomolením vznikol názov Korlát a pridaním maďarského - kö (kameň) vznikol názov Korlátkö, čo znamená „hradné opevnenie“ alebo „hradba“. Z neho sa odvodili názvy Korlátko, Korlátka.
V pôvodnej pevnosti stála nad menším palácom okrúhla (na Slovensku ojedinelá) veža. Takýto valcovitý typ veže bol skôr typický pre české krajiny, súviselo to pravdepodobne s obchodnou Českou cestou, ktorá viedla okolím.
Hradný areál chránil múr, ktorý tvoril malé nepravidelné nádvorie.
Keď sa majiteľmi stali Osvald z Bučian a jeho syn, 2-násobne rozšírili sídlo, vybudovali opevnené predhradie, prestavali budovy horného hradu, vznikol nový palác. Vybudovali druhé predhradie s hospodárskymi budovami, klinovými piliermi a baštou na východnom nároží spevnili hradbu, ktorá bola dobre odolná voči delostreľbe. Obranu hradu zabezpečovala hlboká priekopa, ktorá nadväzovala na skalnú stenu.
Na vrchole hradnej skaly sa zachovala časť spomínanej valcovitej veže, pod ňou sú zvyšky paláca horného hradu so zachovanými časťami stropov, tehlového krbu a hradieb. Najlepšie je zachovaná hospodárska budova v predhradí. Z hradieb prvého predhradia dnes stoja len osamelé úseky hradieb a stien hospodárskych budov. Zvyšky hradných múrov sú roztrúsené po priestore.
Pri bráne pred vstupom je informačná tabuľa o histórii hradu, s popisom častí hradu, nákresom a pôdorysom. Informácie dopĺňajú dobové fotografie. Druhý panel o obnove hradu sa nachádza v severnej časti zrúcanín.
Po vstupe sa môžete rozhodnúť, ktorým smerom začnete prehliadku. Ak pôjdete rovno, prídete na „križovatku“ - vľavo smerom na JZ sa dostanete k jaskyni a po chodníku na menšiu vyhliadku bez lepších výhľadov. Je tu lavička, kde si možno oddýchnuť a pokochať sa okolím. V pozadí je vidieť aj vrcholky veterných elektrární.
Od „križovatky“ vedú schody do hornej severnej časti hradu, sem sa dostanete aj chodníkom po pravej strane. Nachádza sa tu vyhliadka s dreveným zábradlím, ktorá ponúka pekné výhľady na severnú a západnú stranu - vidieť Záhorie a obec Cerová. Na vyhliadku vedie drevený rebrík. Nachádza sa tu aj už spomínaný druhý informačný panel o obnove hradu.
Najzaujímavejšia je západná strana hradu, kde sú najvyššie položené miesta a vidieť odtiaľ aj vnútro hradu. Vedie sem cestička so zábradlím.
V minulosti bol areál hradu zarastený náletovými drevinami. Dnes je však dobre priechodný, sú tu vyšliapané chodníčky.
História hradu v kľúčových dátach
- 1289 - Ugrin (Uhrin) syn Kazimíra z rodu Hont - Poznanovcov (prvá zmienka o hrade, nie je overená listinami)
- Začiatok 14. storočia - Matúš Čák Trenčiansky, o hrad prišiel v bitke pri Rozhanovciach s uhorským kráľom Karolom I. Robertom z Anjou. Ulving z Harzendorfu, v roku 1317 mu mal Matúš Čák vyplatiť odstupné.
- 1321 - kráľovský majetok
- 1394 - Stibor zo Stiboríc (hrad mu daroval kráľ Žigmund Luxemburský za verné služby)
- 1414 - Stibor II., po smrti otca - kráľovský majetok, po smrti Stibora II., lebo nemal potomkov. Kráľ Žigmund bol na hrade niekoľko krát.
- 1444 až 1445 - Ján Moravanský, (Ján z Moravian) lúpežný rytier - V búrlivom pohusitskom období prepadával široké okolie.
- 1445 - Mikuláš Uljakuy, vyslobodil hrad z rúk Jána z Moravian.
- 1452 - Osvald z BUČIAN, ktorý odkúpil hrad za 4 000 zlatých dukátov. K hradu patrili dediny Nádaš, Jablonica, Svätý Jur (dnešné Prievaly), Novesko, Podhradie (Lieskové), Trstín, Hlboké, Osuské, Kropno.
- Osvaldovmu synovi skonfiškovali majetky - bol neverný panovníkovi.
- Matej Korvín - kráľovský majetok.
- 1485 - Ján Plakner, člen rytierskeho rádu, Matej Korvín mu hrad predal za 6 000 dukátov. Hrad však naďalej užíval pán z Bučian.
- Župan František NYÁRY hrad zdedil po vymretí rodiny.
- 1578 - spolumajiteľom hradu Gašpar Pongrácz a jeho brat Ján z Oponíc.
- Do roku 1700 - sa tu vystriedali Pongráczovci aj Appónyiovci.
- 1645 - počas vlastníctva Apponyiovcov hrad nakrátko obsadili povstalci Juraja I.
Legendy a povesti spojené s Korlátkou
Pod Prievalmi je vybudovaná sústava podzemných chodieb - katakomb.
Gróf Osvald, hradný pán, mal brata Petra. Ten bojoval proti Turkom a dostal sa do zajatia. Namiesto toho, aby mu Osvald zo zajatia pomohol, potešil sa, že sa s ním nemusí deliť o majetok. Po rokoch, keď to Osvald najmenej čakal, Peter sa vrátil a žiadal si svoj podiel. Bratia sa pohádali a Osvald sa rozhodol, že sa Petra zbaví. Zašiel k bylinkárke, aby mu pripravila jedovatý odvar, od ktorého naveky zaspí. Odvar nalial Petrovi do vína, ale skôr ako sa Peter napil, znovu došlo k hádke. Osvald sa zaprisahával, že ho ani čert neprinúti, aby kvôli Petrovi svoj pozemok rozdelil hranicou. V tom momente tak silno zahrmelo, že Petrovi od ľaku vypadol pohár z ruky a otrávené víno sa vylialo. Oblohu zahalila čierňava a po pozemku kráčal za ohnivým pluhom obrovský rohatý čert Asmodeus. Čert vyoral hlbokú brázdu a majetok spravodlivo rozdelil. Asmodeus chcel Osvalda potrestať a zobrať ho do pekla. Načiahol sa za ním, ale Osvald utekal, koľko mu sily stačili. Potkol sa a spadol do hlbokej brázdy, čo mu zachránilo život. Asmodeus ho nenašiel, tak zobral do pekla aspoň dušu zlej bylinkárky. Táto príhoda priviedla bratov k rozumu a odvtedy žili a hospodárili v bratskom porozumení. Hlboká vyoraná brázda sa odvtedy volala ČERTOVA BRÁZDA.
V inej verzii povesti sa hovorí, že Osvald chcel naozaj na radu svojej chyžnej Petra otráviť. Chystali sa tak urobiť na hostine, ktorú pripravovali na jeho počesť. Práve keď sa rozhodovali o jeho osude, Peter otvoril dvere do komnaty a začul, čo chystajú. Nahnevaný dlhšie nečakal, sadol na koňa a vybral sa na kráľovský dvor. Kráľ svojho oddaného turkobijcu vypočul, vyslal vojakov a úradníkov, aby nastolili poriadok. No Osvald hrad bránil a kráľovskú armádu porazil. Natešený potom vyhlasoval, že na jeho pozemkoch nikto nebude stavať hranice, ani keby prišli samotní čerti z pekla. Ďalej príbeh pokračuje rovnako.
A ako vlastne vznikla Čertova brázda? Vznikla pravdepodobne počas bojov, keď vojaci takmer za jednu noc vykopali sústavu zákopov, valov a priekop na svoju obranu. Bolo to práve na miestach, kde sa stretali majetky dvoch mocipánov. A pretože si všetci chránili každú piaď zeme, dochádzalo k častým sporom.
Túto kurióznu, ale skutočnú udalosť zaznamenal kronikár v roku 1404. Keď sa panovník vracal z vojenského tábora pri Znojme, cestou ho postihli zdravotné problémy - dostal koliku s prejavmi úplavice, infekčnej hnačky, možno červienky. Žigmund bol presvedčený, že sa ho niekto pokúsil otráviť vo vojenskom tábore počas návštevy u princa Alberta. Niektorí kronikári dokonca píšu, že to mohol byť Žigmundov brat Václav IV., ktorý mu po prudkej výmene názorov nalial do vína jed.
Panovníkovým dôverníkom niekto poradil, že na hrade Korlátko sa práve nachádza slávny a „zázračný“ lekár zo Švábska. Žigmundov životopisec, Eberhard Windeck, zase spomína, že zázračného felčiara poslalo za kráľom na hrad Korlátko rakúske knieža Viliam. Nech to bolo tak či tak, isté je, že felčiar panovníka liečil svojskými metódami. Žigmund liečbu napodiv prežil a neskôr celkom vyzdravel.
No a aké liečebné metódy slávny liečiteľ používal? Hneď po príchode, bez ohľadu na panovníkove postavenie, dal Žigmunda na hradnom nádvorí zavesiť za nohy dolu hlavou, aby otrávené víno a iné škodlivé látky z neho vytiekli. Iná verzia hovorí, že liečiteľ zavesil nahého kráľa do konského postroja nohami nadol, a 2 dni do neho nalieval liečivé bylinkové odvary, ktoré spodným otvorom sedla vychádzali z tela von a prečistili mu vnútornosti. Tak sa mu podarilo odstrániť z tela jed a vďaka tomuto „jednoduchému“ zákroku panovník prežil.
Na Cerovskom hrade, zvanom aj Korlátko, žil pán, ktorý si vyslúžil prezývku „Zloduch“. Bolo to preto, lebo so svojimi poddanými zaobchádzal kruto a bez milosti ich dával palicovať na dereši. Jedného dňa sa stalo, že poddaný Mišo ochorel a nedostavil sa na panské. Pán prikázal drábom, aby Miša, aj keď sa nevládal pohnúť, doviezli do hradu a vymerali mu rovných 30 palíc. Tak sa stalo a keď dobitého polomŕtveho Miša nakladali na voz, odrazu sa na hrade objavilo 12 hôrnych chlapcov pod vedením Jánošíka. Zbojníci pandúrov pochytali, poviazali a prezliekli sa do ich šiat. Jánošík s niekoľkými zbojníkmi vošli do hradu, pána priviazali na dereš a vyplácali ho dovtedy, kým svojim poddaným nesľúbil, že bude k nim spravodlivý a už nikdy nebude s nimi zaobchádzať kruto.
tags: #kresleny #slachticky #kociar