Narodenie Ježiša Krista: História, tradície a symbolika

Na Vianoce si kresťania pripomínajú narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Sviatok Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Vianoce 24. - 25. decembra oslávia na celom svete vyše 2,2 miliardy kresťanov. Ježiš Kristus sa narodil približne pred 2000 rokmi, presný dátum jeho narodenia však nie je známy. Narodenie Ježiša znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Podľa kresťanov sú Vianoce sviatkom lásky.

Pôvod a stanovenie dátumu Vianoc

Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia. Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr.

Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý ďeň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. december.

Najstaršie správy o sviatku Narodenia Pána sú z Egypta, zhruba z roku 200, od Klementa Alexandrijského. Epifanius zo Salamis hovorí, že Kristus sa narodil 6. januára. Efrém Sýrsky hovorí, že to bolo trinásť dní po zimnom slnovrate, teda 6. januára. Eteria, známa pútnička, bola uchvátená liturgiou narodenia Pána, ktorá sa tiež konala 6. januára. Táto liturgia však mala mnohé prvky z liturgie Zjavenia, teda sa zdá, že oba sviatky boli vtedy ešte spojené.

Slávenie 25. decembra ako dňa Narodenia Pána je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov neskôr podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december. Ďalšou hypotézou je dejinno-náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu.

Sv. Ján Zlatoústy argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete. Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú, rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú.

Biblický príbeh o narodení Ježiša

Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné.

Evanjelista Lukáš píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.

V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.

Mudrci od východu sa pýtali: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ?“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Herodes si potajomky zavolal mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

Herodes, keď zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Jozef vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Po Herodesovej smrti mu bolo vo sne povedané: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny.“ On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja.

Symbolika a tradície Vianoc

Vianoce sú sviatkami, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies.“ Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.

Do vianočnej symboliky patrí dar a obdarovanie. Je to preto, že Kristus bol darom od Boha Otca pre celý svet. Dar sa dáva i prijíma dobrovoľne, no odmietnutie dokonalého daru, ktorý dáva dokonalý Darca, má svoje dôsledky. Niektorí odmietajú prijať Ho ako Spasiteľa a označujú Vianoce za pohanské sviatky, za saturnálie.

K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Jedná sa o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v Greccio v r. 1223. Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku na Vianoce roku 1818.

Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.

Rôzne tradície slávenia Vianoc

Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, čo zodpovedá 6. januáru. Juliánskym kalendárom sa riadi pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Gruzínsku a na Ukrajine, ako aj niektoré staré východné cirkvi.

Vianoce, sviatky narodenia Pána, naznačujú obsah sviatku, ktorý radostne slávime 25. decembra. Dnes oslavujeme Zjavenie Pána pohanským národom. Dnes majú sviatok všetci, ktorí s úprimným srdcom hľadajú Boha. Sviatok Zjavenia Pána, známy aj ako Traja králi, si kresťania pripomínajú 6. januára. Prívrženci len niečo cez dvetisíc rokov starého náboženstva v jeho počiatkoch prevzali mnohé zvyky z pohanských obradov. Niektoré boli v ľuďoch tak silno zakorenené, že proti nim nepomohli ani prísne cirkevné zákazy. A tak mnohé z nich cirkev prijala za svoje, napríklad aj svätenie vody či koledovanie.

Požehnávanie domov počas sviatku Troch kráľov je jednou z tradícií. Kňaz napíše podľa aktuálneho roka nápis 20-C+B+M-17. Nápis v latinskom znení Christus mansionem benedicat znamená Kristus nech žehná tento dom a mená mudrcov Gašpar, Melichar a Baltazár. Okrem žehnania domovov k zvykom patrilo aj svätenie vody, ktorou sa kropili príbytky, maštale a piť sa dávala i hospodárskym zvieratám.

Súčasne je to aj deň, keď sa v liturgickom kalendári končí vianočný cyklus sviatkov a odkladá sa vianočná výzdoba vrátane vianočného stromčeka a betlehema. Zvyky tohto dňa sú príkladom prelínania sa staroslovanských a kresťanských obradov. Významnú úlohu v tento deň zohrávala voda, ktorá mala v ľudových predstavách magicko-ochrannú funkciu.

Narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Vianoce sú predovšetkým sviatkom lásky, pokoja a vďaky za dar Božieho Syna.

tags: #kristus #narodenie #pohania