Nadané deti tvoria jedinečnú skupinu detí, ktorá sa vyznačuje aj jedinečnými charakteristikami. Približne jedno percento populácie má mimoriadne vysokú inteligenciu a často sa označuje pojmom nadané deti. Nadané deti sú deti, ktoré sú prirodzene aktívne, zvedavé, objavujú s obrovskou potrebou získavania informácií. Ich mozog z fyziologického hľadiska nevykazuje nijaké zvláštnosti, ktorými by sa odlišovali od iných, prejavuje sa však u nich skoré dozrievanie. Nadané deti v škole bývajú označované ako deti so špeciálnymi potrebami a to preto, že vedia všetko skôr, lepšie a naučia sa to efektívnejšie. Učitelia ich napriek tomu nerozpoznávajú, lebo majú svoje špecifické prejavy najmä v oblasti sociálnej a emocionálnej. Odborníci udávajú 2 základné osobnostné znaky nadaných: zvýšená senzitivita, citlivosť až precitlivenosť a „chudobné“ medziľudské vzťahy. Aj keď sa nadanie prejavuje rôznymi spôsobmi, mnohé nadané deti majú spoločné charakteristiky. Nadané deti sa vyznačujú mnohými špecifickými charakteristikami a jedinečnými prejavmi.
Dieťa s intelektovým nadaním má mimoriadne vysokú úroveň schopností v celom okruhu oblastí a tým pádom jeho mentálny vek je vyšší ako u jeho rovesníkov. Intelektové nadanie má 3 hlavné znaky: 1. IQ je rovné alebo vyššie ako 130. Ide približne o 3% populácie detí. 2. Tvorivosť a nápaditosť dieťaťa je na vysokej úrovni. 3. Znaky na rozpoznanie nadaného dieťa sú veľmi individuálne a niekedy je náročné aj pre rodiča ich správne identifikovať. Líšia sa vekom dieťaťa a rovnako aj jeho individualitou. Napíšeme si niekoľko hlavných črtov nadaných detí, avšak aj tie sú individuálne svojou intenzitou a závisia aj od povahy dieťaťa. Aby sa dieťa mohlo identifikovať ako intelektovo nadané, potrebuje prejsť psychologickými testami, ktoré je možné urobiť v CPP (centrum poradenstva a prevencie). CPP nájdete v každom okrese.
Nadané dieťa má vývinový náskok dva až tri roky oproti rovesníkom. Hranice nadania sa určujú pomocou zvláštnej stupnice a odvíjajú sa od výšky IQ. Dieťa môže byť mierne, stredne, vysoko a extrémne nadané. Každých pätnásť bodov IQ navyše prináša iný druh nadania. Preto sa aj nadané deti odlišujú v kapacite, štýle práce i vo výkonoch. Jedno však majú spoločné, vo všetkom idú rýchlejšie dopredu. Majú vedomosti z rôznych vedných odborov a mnohé zaujímavé schopnosti. Učia sa bez problémov, avšak bežné školy im neponúkajú dostatok informácií, ktoré tieto deti k svojmu napredovaniu potrebujú. U mnohých sa nadanie prejaví už vo veku dvoch, alebo troch rokov. Spolu s nadaním však prichádzajú aj výchovné problémy.
Charakteristiky nadaných detí
Nadané deti sa vyznačujú mnohými špecifickými charakteristikami a jedinečnými prejavmi. Špecifikácii týchto vlastností som venoval celú vyššie spomenutú knihu, z ktorej som pre tento článok vyčlenil tie najtypickšie. Naša osobnosť je vzorcom relatívne trvalých znakov a vlastností, ktoré vytvárajú jedinečnosť každej osoby. Medzi najčastejšie prejavy nadaných detí patria:
- Dieťa má skoré rečové prejavy a bohatý slovník.
- Je zvedavé, kladie veľa otázok.
- Skoro začne rozpoznávať písmená abecedy.
- Je aktívne a neúnavné v rozumovej, intelektovej činnosti.
- Skoro sa uňho prejavia aj výnimočné matematické schopnosti.
- Má vynikajúcu pamäť.
- Rýchlo chápe a učí sa nové veci.
- Má dobrú orientáciu, rado experimentuje, objavuje.
- Má vysoká hladinu aktivity až hyperaktivity.
- Má schopnosť dlhodobej pozornosti pre oblasť, ktorá ho zaujíma.
- Má urýchlený rečový vývin, širokú slovnú zásoba (vzhľadom na vek), adekvátne používanie abstraktných pojmov.
- Má záujem o intelektuálne činnosti, má vysokú vnútornú motiváciu.
- Má živú predstavivosť.
- Má zanietenie pre niektorú oblasť poznania (napr.
Intelektuálne záujmy - nadané deti sa často zaujímajú o veci, na ktoré bežné deti ešte nestačia alebo ich nezaujímajú. Nonkonformita - deti sa vyznačujú menším prispôsobovaním sa prevládajúcim postojom, presvedčeniam a spôsobom správania v sociálnej skupine. Zmysel pre humor - humor je v skutočnosti nezhoda, t.j. očakávame, že sa niečo stane, ale stane sa niečo úplne iné - a to je to, čo robí väčšinu vtipov zábavnými. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nadané deti sa vyznačujú citlivejším a vnímavejším prežívaním ako bežné deti. Emocionálna inteligencia - na vysokú emočnú inteligenciu nadaných detí poukázalo množstvo výskumov. Hypersenzitivita - nadané deti veľmi intenzívne a senzitívne prežívajú vnútorné a vonkajšie podnety. Opäť sa jedná o charakteristiku, ktorá bola preukázaná mnohými výskumami. Jedná sa o vlastnosti nevyhnutné pre vykonávanie rôznych psychických činností, ktoré sú spojené s procesom učenia a riešením problémov (napr. priestorová predstavivosť, pamäť či pozornosť). Skúmanie týchto vlastností patrí k najatraktívnejším témam v psychológii nadania s najdlhšou históriou. Nie je preto v silách žiadneho článku zhrnúť všetky prejavy. Sebaregulačné procesy - vedomé usmerňovanie vlastných myšlienok, schopností a procesu učenia. Flexibilita - základná zložka tvorivosti. Preferovanie komplexnosti/zložitosti - väčší záujem o komplexné a zložité úlohy.
Nadané deti sú výrazné individuality už od útleho veku. Sú samostatné, s vlastným názorom na veci, nekonformné, ťažšie prispôsobivé, s vysokou snahou podávať dobrý výkon, byť najlepší, byť prvý. Sú to deti perfekcionalistické a čo je dôležité, sú sebakritické ale aj kritické aj k dospelým, rodičom či učiteľom. Očakávanie, že nadané dieťa bude dobré, slušné, poslušné, poriadkumilovné, disciplinované, tiché, spôsobné, je mylné. Preto nadané deti majú často prejavy ako problémové deti, často bývajú nerozpoznané v škole. Je to preto, že škola pozitívne hodnotí nielen vedomosti, ale do známok premieta aj prejavy správania. Preto sú lepšie v škole hodnotené deti bystré (obyčajne jednotkári, dvojkári), ktoré dokážu byť poslušné a prispôsobivé, ale nie deti vysoko nadané. V škole sa učia veľmi dobre, zvyčajne na samé jednotky. Učivo často predbiehajú a na normálnych hodinách sa nudia, čo môže spôsobovať problémy so správaním, predovšetkým u chlapcov vo vyššom veku. Zo strany pedagóga potrebujú zvláštny prístup a starostlivosť. Bežní pedagógovia v našom školstve nie sú na takéto úlohy pripravení a nemajú dostatočný priestor na prácu s nadanými deťmi v bežných triedach.
Definovanie pojmu nadanie
Existuje množstvo definícií nadania a nadaného jedinca. Nasledujúca definícia je prvou formálnou definíciou nadaných detí s cieľom ich adekvátneho vzdelávania. Bola prednesená na Kongrese Spojených štátov Amerických v roku 1972 Sydney Marlandom. Nadané a talentované deti sú tie deti, ktoré sú identifikované kvalifikovanými profesionálmi, a ktoré sú vzhľadom na svoj výnimočný potenciál schopné vysokých výkonov. Marlandova definícia sa zameriava len na výkonovú stránku nadaného jedinca a vníma ho ako zdroj vysokého výkonu. Neberie do úvahy osobnostné špecifiká nadaných, riziká v ich vývine a potrebu špeciálneho prístupu a komplexného vnímania ich osobnosti vo výchove a vzdelávaní.
Nadanie je asynchrónny vývin, v ktorom sa predčasne rozvinuté kognitívne schopnosti a vysoká intenzita kognitívnej aktivity kombinujú a vytvárajú vnútorné skúsenosti a vedomie, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normy. Táto asynchrónnosť vzrastá s vyššou intelektuálnou kapacitou. Jedinečnosť nadaných ich činí zvlášť zraniteľnými a vyžaduje modifikácie v rodičovskom prístupe, vzdelávaní a poradenstve s cieľom ich optimálneho rozvíjania. (Columbus Group (júl 1991): Nepublikovaný prepis stretnutia skupiny Columbus Group. Táto definícia zdôrazňuje nerovnomerný vývin nadaného jedinca, jeho odlišné myslenie a vnútorný svet.
Nadanie sa môže prejavovať v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti, podľa toho rozoznávame aj rozličné druhy nadania, ktoré sa ešte členia na užšie kategórie (napr. umelecké nadanie - výtvarné nadanie). Druhy nadania sa môžu prekrývať a rôzne spájať (napr. Pri intelektovom nadaní ide o oblasť, ktorá súvisí so spracovávaním, produkciou a vytváraním informácií prostredníctvom vyšších úrovní myslenia (napríklad analýza, syntéza). Intelektovo nadaný jedinec je nositeľom nielen vysoko nadpriemerných intelektových schopností, ale aj istej dávky tvorivosti a samozrejme aj osobnostných vlastností (napr. Najčastejšie používaným identifikačným kritériom pre intelektovo nadaného jedinca je IQ - inteligenčný kvocient, ktorý sa stanovuje štandardizovanými intelektovými testmi. Nemal by však byť len jediným kritériom. Dôležitou charakteristikou pri diagnostikovaní nadania je napr.
Identifikácia a podpora nadaných detí
Ak si myslíte, že máte doma nadané dieťa, navštívte psychologickú poradňu, kde vám poradia, ako postupovať ďalej a na základe testov zistíte, o aké nadanie sa jedná. Tiež vám pomôžu pri výchovných problémoch. Podľa odborníkov sa má nadanie vyhľadávať, rozvíjať a podporovať tak skoro, ako sa to len dá, podobne ako je to aj s prevenciou v medicíne: čím skôr sa začne, tým lepšie sa celá starostlivosť zrealizuje.
Aj na Slovensku existujú školy a triedy pre mimoriadne nadané deti, v ktorých im špeciálne školení pedagógovia venujú a deti sa učia podľa upravených učebných osnov. Vyučovacie hodiny sú rozdelené na viacero častí. V alternatívnych triedach sa deti učia omnoho viacej, klasické pamäťové učenie sa nepoužíva, v ich prípade je vhodnejšie problémové učenie napríklad aj pomocou hádaniek či hlavolamov. Nadané deti sú samostatné a netreba ich učiť ako riešiť zadané úlohy. Pedagóg je v takýchto triedach len koordinátorom učebného procesu. Učiteľ nesmie byť v triede dominantný, ale priateľský a partnerský typ, ktorý nechá deti prejaviť ich schopnosti.
Základná škola Slovenských partizánov v Považskej Bystrici podporuje edukáciu a rozvoj intelektovo nadaných detí v triedach pre mimoriadne nadané deti od roku 2004 nielen z mesta Považská Bystrica, ale i okolitých obcí.
Nadané deti sa dokážu neobyčajne dlho sústrediť na činnosť, ktorá ich zaujíma - napr. štúdium literatúry, kreslenie a popis informácií z oblasti astronómie, biológie, dopravy. Začínajú rozprávať skôr, ako ich rovesníci, rýchlo nadobúdajú širokú slovnú zásobu a aj abstraktné a cudzie slová dokážu vhodne použiť. Kladú dospelým otázky, ktorými pátrajú po podstate (koľko je na svete ľudí, čo je za hranicou vesmíru, kde sa končia čísla). Nové informácie si rýchlo osvoja, v oblasti svojho záujmu si pamätajú mnohé podrobnosti (napr. rôzne druhy žralokov, ich výzor, veľkosť, spôsob života). Zaujímajú sa o čísla, poznávajú ich, sami si vyvodia základné kalkulačné postupy (intuitívne dokážu spočítavať, odpočítavať). Rovnako sa zaujímajú o písmená, keď ich spoznajú, začínajú čítať, pričom dospelých touto samostatne získanou zručnosťou prekvapia. Nie sú ochotné prijať inštrukcie dospelých bez ich zvnútornenia, príkazy musia mať zdôvodnené, často uplatňujú protiargumentáciu. Majú zmysel pre presné vyjadrovanie, dospelých často chytajú za slovíčka a tieto nezrovnalosti využívajú vo svojej, najmä negatívnej argumentácii. Perfekcionizmus nadaných detí súvisí s ich vnútornou motiváciou - chcú podávať najlepšie výkony, a to bez ohľadu na ich skúsenosti a možnosti. Ťažko sa vyrovnávajú s prehrou a pociťujú zlyhanie, ak je ich výkon pod hranicou ich vlastných predstáv.
Ďalšou typickou charakteristikou nadaných detí je asynchrónnosť ich vývinu. Nevyvíjajú sa vo všetkých oblastiach rovnako. Ich poznávací, intelektový vývin predbieha telesný vývin. Asynchrónnosť je typická aj v rámci schopností, zručností, súvisiacich s intelektovou oblasťou. Môže sa to prejavovať tak, že v škole je nadané dieťa vynikajúce v matematike, ale menej úspešné na slovenčine (hoci v oboch môže byť nadpriemerné). Alebo aj v rámci jednej oblasti - môže vynikajúco riešiť problémové úlohy a geometrické problémy, ale byť menej zručné v kalkulačných činnostiach (napr. v násobilke).
Z toho vyplývajú počudovania učiteľov alebo dospelých okolo dieťaťa, - ako je možné, že je taký šikovný, múdry, ale nevie poriadne napísať slovo tak, aby sa to dalo čítať? alebo nevie zniesť prehru? alebo nevie sa normálne zahrať s kamarátmi? Ide o prejavy nadaných, ktoré sa okoliu môžu zdať čudné, problémové a dokonca môžu byť príčinou nesprávnej diagnózy, ako upozorňujú Web a ďalší (Webb, J. T., Amend, E.R., Webb, N. E., Goerss J., Beljan P., Olenchak F. R.(2004).: Misdiagnosis and Dual Diagnoses of Gifted Children and Adults: ADHD, bipolar, OCD, Asperger's, depression, and other disorders. Scottsdale: Great Potential Press.). K týmto záverom autorov dodávame, že podobné dôvody (posilnené silnou introverziou niektorých nadaných) môžu viesť k (nie vždy oprávneným) podozreniam na Aspergerov syndróm. Nadané deti však môžu zároveň trpieť niektorou z uvedených porúch, a mať tak „dvojnásobnú výnimočnosť“.
Mimořádně nadané děti
V rozhovore s Jitkou Fořtíkovou na IQ kids sa objavil zaujímavý pojem - dvojitá výnimočnosť. V samotnom článku to však bolo vysvetlené iba stručne, a to tak, že ide o „kombináciu nadania s ďalšou špeciálnou potrebou“. Mnoho rodičov, a aj učiteľov, to počuli prvýkrát v živote. V súčasnosti je riaditeľkou Centra nadaní v Prahe. Jej študijné zameranie, bohatá pedagogická prax, publikačná činnosť a iné aktivity súvisiace s výchovou a vzdelávaním mimoriadne nadaných detí ju radia medzi špičkových odborníkov v danej problematike. Existuje množstvo definícií nadania a nadaného jedinca. Bežne sa nadanie chápe ako súbor vlastností a schopností, ktoré jedincovi umožňujú výnimočné výkony v niektorej oblasti ľudskej činnosti.
Nielen verejnosť, ale aj zamestnanci z oblasti školskej administratívy alebo školskej praxe vnímajú intelektovo nadané deti ako deti šťasteny - ktoré sú automaticky úspešné v škole, dosahujú prvenstvá v akademických súťažiach a jediné, čo v škole potrebujú, je učivo navyše. Doc. PhDr. Vladimír Dočkal, CSc. pracuje s deťmi už vyše tridsať rokov. Po revolúcii bol úspešným riaditeľom bratislavského Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, dnes je vedeckým pracovníkom v rovnakom ústave. PhDr. Jana Jurášková, PhD. je riaditeľkou súkromnej základnej školy pre žiakov s intelektovým nadaním /CENADA/. Mgr. Martina Mátychová PhD., a PhDr. Jana Jurášková PhD., absolvovali štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializujú sa na vzdelávanie žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. PhDr.
Nadané deti tvoria dve až tri percentá populačného ročníka, čo predstavuje pri veľmi hrubom odhade približne 130 až 200 žiakov v rámci jedného ročníka v Bratislavskom kraji. Legislatíva zároveň umožňuje, že aj obyčajné základné školy môžu tvoriť triedy pre nadaných, čo je v Bratislave jednoduchšie ako v menších mestách. Podmienky sú vytvorené a závisí od odbornosti a prístupu ľudí v jednotlivých školách. Najväčší problém je informovanosť laickej i odbornej verejnosti o problematike nadania v celej špeciálno-pedagogickej rovine. Za nadaného je väčšinou považovaný ten, čo podáva vysoký výkon, príde do školy píšuci a čítajúci a okolie očakáva, že bude v škole úspešný. Práve vysoký dôraz na výkon môže zvýrazniť vývinové riziká a nastaviť na potenciálne problémy v budúcom živote.
S nadaním sa môžu spájať rôzne poruchy, vrátane poruchy pozornosti, dyslexie či Aspergerovho syndrómu. Niekedy môže ísť len o podobnosť, niektoré prejavy nadania akoby boli rovnaké s prejavmi niektorých porúch. Napríklad nadané dieťa zachytávajú citlivo mnohé podnety z prostredia. Rýchlo prechádzajú z jednej činnosti do druhej. Môže sa to javiť ako porucha pozornosti, ale nemusí to tak byť. Alebo môžu mať problémy v kolektíve, nerozumejú si s vrstovníkmi, javia sa ako samotári. Je to individuálne, ale schopnosť plynulého prechádzania z jednej činnosti do druhej môže byť prítomná. Nesie však so sebou aj jav, že deti nedoťahujú veci do konca.
Sú deti, ktoré majú dostatok podnetov v rámci vyučovania a po obede túžia po relaxačných aktivitách. Nepotrebujú mať celý deň naplnený fyzikou. Sú školy, kde sú vyučujúci veľmi striktní a deťom je predkladaná výučba, počas ktorej musia byť veľmi výkonné. Žiaci sa pritom vyvíjajú veľmi individuálne, majú rôzne záujmy a môže sa stať, že vnútorná motivácia dieťaťa sa nestretne s tým, čo určuje škola. Našťastie v súčasnosti vznikajú aktivity súvisiace so slobodou vzdelávacieho trhu, ktoré majú víziu, že študent alebo žiak sa bude venovať oblasti svojho záujmu.
Dieťa to dá najavo. Staršie deti si na internete vedia vyhľadať veci, ktoré ich zaujímajú. Máme napríklad staršieho žiaka, ktorý sa učí japončinu, čo mu škola zabezpečiť nevie, a na druhej strane ho menej zaujíma to, čo sa v škole vyučuje. Ak rodič vidí záujem dieťaťa a chce ho nasmerovať, môže mu poskytnúť rôzne možnosti. Najlepšie je talent nerozvíjať nasilu, stačí počúvať dieťa, odpovedať mu na otázky a ak chce, zobrať ho do múzea alebo galérie. Deti potrebujú niekoho na komunikáciu. Niekedy síce len vyjadrujú svoje myšlienky, ale spätná väzba okolia - rodiča, učiteľa či človeka, ktorý danej oblasti rozumie, je pre nich dôležitá, lebo vie posunúť ich predstavy. Nemusia byť zahltené informáciami, stačí len jednoduchá odpoveď na otázku, ktorá myseľ dieťaťa posunie. Zo skúsenosti vieme, že keď sme upustili z klasickej štruktúry vzdelávania a dieťa sa sústredilo napríklad iba na oblasť fyziky, postupne sa v rámci nej bolo schopné učiť matematiku, angličtinu a ďalšie predmety, s ktorými tento odbor súvisí.
Inštitucionálnych možností je v niektorých regiónoch menej. Napríklad na Záhorí nie je škola pre nadaných, takže dieťa musí byť integrované v rámci vzdelávania v normálnych školách a musí mať šťastie na pedagógov, ktorí ho rešpektujú, chápu a dajú mu adekvátne možnosti. Riešenia môžu byť jednoduché, napríklad žiaka tretieho ročníka pošlú na hodinu matematiky k piatakom, alebo ho nechajú venovať sa svojmu projektu.
Na Slovensku je napríklad výskumný ústav detskej psychológie, ktorý sa snaží vzdelávať učiteľov na školách a odovzdávať im informácie a skúsenosti z tejto oblasti. Podpora štátu je dôležitá aj v tom, aby nevytváral prekážky. Legislatíva je momentálne dobre nastavená, ponúka široké možnosti a je na pedagógoch a odborníkoch, ako s ňou budú narábať. Vhodné sú aj rôzne aktivity, napríklad fyzikári majú obľúbenú akciu Dni vedy, ktorá je podnetná pre prvákov aj pre ôsmakov. Je to akcia pre všetky deti, nielen pre nadané, pretože každý si z toho zoberie to svoje.
Majú pedagógovia učiaci nadané deti nejaké špeciálne vzdelanie, aby sa im mohli lepšie venovať? Študenti z pedagogických fakúlt u nás niekedy absolvujú jeden alebo dva semestre, aby sa vedeli venovať aj takýmto deťom. Snažíme sa im odovzdať teóriu aj prax, pretože na fakultách tá špecializácia nejde až tak do hĺbky. Prechádzame si s nimi základným vzdelávaním aj vzdelávaním nadaných s rôznymi poruchami, napríklad Aspergerov syndróm, ktorý je veľmi špecifický a učitelia by ho mali poznať. Kľúčová je najmä komunikácia, ktorá však na Slovensku zlyháva vo všetkých oblastiach.
„Jemu sa to podarilo…“ konštatuje pani učiteľka po príchode do kabinetu a usmieva sa na kolegyňu. Rozpráva historku z hodiny matematiky a farebne opisuje ako žiak Jozef (5. trieda) zvládol vypočítať všetky príklady ako prvý, a ešte vyžadoval pozornosť pani učiteľky. Takto nejako by to mohlo začať, musíme si však uvedomiť, že väčšina rozumovo nadaných detí prejavuje už od ranného veku nejakú schopnosť poznávania, ktorá sa prejavuje v dobrej pamäti, rýchlym myslením alebo sústredenou pozornosťou. Ak to bystrý rodič zvládne podchytiť skoro a hľadá dostatočné podnety pre rozvoj, stáva sa, že potom pedagógovia často upozorňujú na žiakov, ktorí sa vynímajú určitým nadaniam. V opačnom prípade, ak nedochádza k rozvoju, môže sa stať, že nadpriemerne úmerné schopnosti dieťaťa prichádzajú navnivoč, a naopak sa začne tvoriť deprivácia a frustrácia u dieťaťa k učeniu a vzdelávaniu.
Každé dieťa nemusí vykazovať kognitívne charakteristické črty nadaného jedinca. Tieto charakteristické črty sú vnímané ako vývojové, tzn., že sa objavujú v rôznych etapách vývoja dieťaťa. Charakteristiky je možné spozorovať len v situáciách, kedy je dieťa zapojené do činnosti, ktorá ho baví a tým môže ukázať svoje schopnosti.
Ukazovatele nadaného žiaka v škole:
- Je bystrý pozorovateľ, vnímavý, rýchlo chápajúci nové vzťahy a veci.
- Dokáže robiť intelektové úlohy s radosťou.
- Vie sa učiť rýchlo a dobre.
- Správne používa veľa slov.
- Kladie veľa otázok.
- Má originálne nápady.
- Upriamuje pozornosť na to, čo je nové.
- Má vynikajúcu pamäť.
- Rád rieši úlohy náročné a chce samostatne riešiť úlohy.
- Je nápaditý pri nachádzaní odpovedí a nových spôsobov robenia vecí.
- Samostatne vytvára nové úlohy, nespolieha sa na pomoc iných.
- Verí sám sebe, vo svoje schopnosti riešenia problémov.
Prečo práve trieda pre mimoriadne nadané deti?
- Odborníci z oblasti nadaných zastávajú názor, že ak je nadané dieťa v bežnej triede, nevyužíva sa jeho potenciál.
- V bežnej triede je klasický spôsob výučby.
- V bežnej triede je počet žiakov vysoký - do 30 žiakov.
- Učebné osnovy a celková klíma - môže viesť ku výkonovému spriemerovaniu osobnostnej konformite a nútenému prispôsobovaniu sa a z toho plynúcim poruchám správania.
- V triede pre nadané deti je menší počet žiakov.
- Mnohé predmety sa delia na skupiny.
- Vzdelávanie je na základe akcelerácie s prvkami rozširujúceho, prehlbujúceho vyučovania - samostatný predmet „Obohatenie“.
- Vyučovanie angličtiny a informatiky od 1.
Najčastejšie prejavy nadaných detí:
- Dieťa vie pracovať s abstraktnými symbolmi, to znamená, že je schopné manipulovať so slovnými, matematickými a ďalšími symbolmi omnoho skôr ako dieťa rovnakého veku.
- Vhodná motivácia - nadaný jedinec sa nepotrebuje nutne motivovať známkami a pochvalou, ale naopak sa rád učí, má z toho veľké potešenie.
- Dlhodobo sa sústredí na jednu vec - dieťa, ktoré disponuje nadaním je schopné sa dlhodobo sústrediť na konkrétnu činnosť.
- Výborná pamäť - väčšina nadaných detí má výbornú pamäť už od ranného veku je schopné si zapamätať čísla, roky, dátumy. Jedná sa o pamäť logickú - zrakovú a sluchovú.
- Veľká slovná zásoba, cit pre gramatickú stránku jazyka, rýchla čitateľská gramotnosť - deti s nadaním vynikajú dobrou slovnou zásobou, dokážu aktívne používať v rámci komunikácie omnoho viac slov. Majú dobrú gramatickú úroveň už od skorého veku správne skloňujú, časujú, používajú zámená. Nadaní žiaci skoro čítajú, poznajú písmenká a rozumejú textu.
- Nadané dieťa je zvedavé - rado sa zaujíma o veci okolo, zisťuje súvislosti, rado sa dozvedá nové informácie, s ktorými pracuje, ďalej ich používa a interpretuje.
- Preferuje samostatnú prácu - nadané dieťa je schopné pracovať samostatne, snaží sa nájsť vlastný spôsob riešení u predložených problémov. Nejedná sa o antisociálny spôsob správania, ako by sa mohlo zdať.
- Schopnosť vytvárania originálnych myšlienok, nadaní žiaci majú väčšinou myslenie presné organizované a dokážu sa prispôsobiť novým situáciám. Nad vecami premýšľajú hĺbavejšie ako ich rovesníci.
- Viac záujmov a hlbšie - nadaní jedinci majú často viacero záujmov, snažia sa poňať viacero odvetví, aby sa v nich zdokonaľovali. V opačnom prípade je možné, že sa nejakému záujmu venujú „hlbšie“, veľmi intenzívne.
- Často sa stáva, že nadaní jedinci majú výraznejší zmysel pre humor ako ich rovesníci, je to spôsobené tým, že nad vecami premýšľajú, hľadajú a vytvárajú nové situačné spojenie a dokážu zlučovať kľúčové myšlienky.
