Štedrá večera je tradičným zvykom 24. decembra, večer pred príchodom Ježiša Krista. Počas tohto dňa dodržiava väčšina veriacich prísny pôst so striedmym stravovaním a bez mäsitých pokrmov. Slávnostná štedrá večera pri vianočnom stromčeku pozostáva z viacerých chodov, ktoré sa môžu v rôznych regiónoch Slovenska líšiť rovnako, ako vianočné zvyky. Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola, rovnako ako dnes, hojnosť.
Nová séria šperkov Amulet. Odpovedz na volanie našich predkov. Keď začnete študovať náš folklór do hĺbky, za každými otvorenými dverami nájdete 10 nových. Ja som začala absolútne povrchne, vnímala som len estetickú krásu našich krojov a vzorov, neskôr som začala študovať materiály a techniky na výrobu a vyšívanie krojov. Táto cesta ma zaviedla do kontextu prírody a prostredia odkiaľ kroje pochádzajú. Študovala som pôvodnú architektúru, zvyky, remeslá a tradície. Neskôr sa pridal historicko-kultúrny kontext, vďaka ktorému som natrafila aj na najstaršie zachovanú pôvodnú tradičnú kuchyňu našich predkov a bolo to fascinujúce. Bohatosť v jednoduchosti našich pôvodných pokrmov je mimoriadna. Naši predkovia boli pochopiteľne neskutočne spätí s prírodou, a v závislosti od prostredia v ktorom žili sa menil aj obsah ich každodenných pokrmov. Na základe týchto poznatkov som subjektívne zostavila tradičnú štedrovečernú večeru, ktorá bola na našich stoloch ešte pred vplyvom socialistického hospodárstva a dávno pred príchodom priemyselnej revolúcie. Zaujali ma tradície, zvyky, a čo je veľmi zaujímavé, výživová bohatosť pôvodnej štedrej večere.
Štedrá večera nebola o prejedaní sa tak, ako je tomu dnes. Štedrá večera neznamenala, že minieme množstvo peňazí, aby sa nám stôl prehýbal pod kilami jedla, ktoré musíme nasilu jesť tak, ako je tomu dnes. Štedrá večera znamenala symbolické posedenie rodiny, znamenala začiatok nového obdobia (zimný slnovrat), kedy sa muselo len pozitívne hovoriť o nastávajúcom roku. Ľudia sa nesmeli hádať, každý dostal svoj diel a rovnocenne aj všetky hospodárske zvieratá. V niektorých regiónoch zvieratá dokonca dostali večeru ako prvé.
Postupne vás prevediem vianočným menu našich predkov a s výživovou poradkyňou urobím rozbor všetkých jedál, aby som ukázala ako zdravo, jednoducho a lacno sa naši predkovia v skutočnosti stravovali.
Zvyky a tradície počas Štedrej večere
Tento tradičný zvyk netreba obzvlášť vysvetľovať. Na mnohých miestach sa štedrovečerná večera začínala rozkrojením jablka. Ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak krížik alebo hniloba znamená smrť či chorobu.
V dobe, keď sa vo väčšom chovali ovce, tak sa nesmelo deň pred Vianocami prísť do chalupy v kožuchu. „Nedržali by sa ovce“.
Na Vianoce sa vykonával aj takýto obrad: Gazda vzal drevenú kijaň (veľké drevené kladivo, ktoré sa používalo na štiepenie jedľových polien na šindel) a udrel ňou o zem. Prítomní sa pýtajú: „Čo biješ?“ a gazda odpovedá: „No krty zabíjam!“ A to sa 3x opakovalo.
Steny sa omietli bielym vápnom, vybielila sa aj pec. Slobodná dievka pred večerou vyzametala obradným spôsobom izbu. Nie v smere k dverám ale od dverí k stolu. Smeti sa vyniesli von a museli sa vysypať za plotom.
Boli obce, kde sa dodržiavala zásada 9-tich jedál a všetko, čo sa v ten večer jedlo malo obradný charakter. Večerať sa chodilo, keď vyšla prvá hviezda, to bolo okolo 16tej hodiny.
Pred zasadnutím ku stolu sa najskôr nachoval dobytok, pre ktorý sa jeden hlt z každého jedla odkladal do maselničky pod stolom. Od štedrovečerného stola nesmel nikto odchádzať, aby rodina celý rok držala spolu. Iba gazdiná obsluhovala a nosila postupne jedlá, ktoré už boli pripravené.
Stromčeky sa začali objavovať niekedy po prvej svetovej vojne a boli to výlučne len jedličky. Stromček sa zdobil skromne až v deň Vianoc na obed a ozdobený sa zavesil pod podvalu. Stromček sa do izby musel priniesť vrcholcom dopredu a muselo sa pri tom zavinšovať: „ščasny a vesely Sviotki“. Vrcholcom sa po Vianociach musel vynášať aj von.
Obdarovávať pod stromček sa začalo zhruba od 50. rokov 20. storočia a to v súvislosti so zlepšením materiálnej a sociálnej situácie roľníkov.
Jedľa biela bola u Slovanov stromom magickým a dobrým a predstavovala čistotu a zdravie. Dokonca aj dom sa kropil na obed v Božie narodenie jedľovou halúzkou a svätenou vodou od východnej strany na západnú.
Zimný slnovrat, alebo inak nazývaný aj slovanský Kračúň (Kračun je aj na východnom Slovensku nízka nekysnutá placka s rôznymi plodinami, ktorá sa piekla pre dobytok), bol v dávnych predkresťanských európskych dejinách symbolom zrodenia slnečného boha, ktorý sa z ďalekých temnôt vracia nazad k ľuďom, aby priniesol teplo a svetlo, čiže život. Kresťanstvo ho neskôr pokrylo svojim najkrajším sviatkom, aby zostala zachovaná symbolika. Narodenie Krista totiž tiež predstavovalo svetlo a nádej na večný život. Zmenila sa terminológia, ale zmysel ostal rovnaký, aj keď ukrytý do množstva obyčajných rituálov. Niektoré z nich sa zachovali do dnešných čias. Zvyky a obrady na sviatok zimného slnovratu mali ochranný a prosperitný, prípadne liečivý a ľúbostno-prognostický charakter. Úcta k tomuto sviatku a jeho autorita museli byť obrovské. V tento deň platilo všeobecne platné pravidlo o nevhodnosti návštev ale napriek tomu si niektoré osoby neodpustili, aby si nešli niečo po domoch požičať. Sviatok zimného slnovratu mal zabezpečiť práve dobrú úrodu a prosperitu na nadchádzajúci roľnícky rok. Preto aj strava a jej súčasti mali nezastupiteľné miesto na štedrovečernom stole. Keďže sa celý deň držal pôst, jedinou príležitosťou najesť sa bola večera.
Cesto kračúňa sa zvyklo zarábať pramenitou vodou. V strede pečiva gazdiná urobila jamku, do ktorej nakvapkala med. Do cesta sa pridávali semená, ktoré mali rodine zabezpečiť nastávajúci rok úrodu (napr. strukoviny, ľan, konopné a iné semená). Magickú silu znásobovali aj ďalšie plodiny primiešané do cesta. Napríklad cesnak či petržlenová vňať boli symbolom zdravia a ochrany pred zlými silami a šípky symbolom čerstvosti. Do cesta sa pridávali aj oblátky, svätená voda či posvätené zelinky. Niekedy sa do malej priehlbinky v strede dala fľaštička s medom.
V minulosti boli obce, kde sa dodržiavala zásada 9-tich jedál a všetko, čo sa v ten večer jedlo malo obradný charakter. Chody boli chudobné a muselo ich byť deväť. Všetky živočíšne tuky boli nahradené maslom. Verilo sa, že každé jedlo, ktoré je na vianočnom stole, má v sebe veľkú silu a moc. Preto sa s ním nakladalo úctivo a opatrne. Jedlo sa z jednej misy a nijaké jedlo sa nesmelo skonzumovať úplne do dna, lebo by rodina trela v budúcom roku biedu. Nemluvňatám, ktoré matky dojčili, priložili aspoň symbolicky lyžicu k ústam. Takisto sa verilo, že na stole má byť z každej plodiny, ktorá sa na gazdovstve pestuje. Pod obrus sa dávali peniaze, tie sa však už na Štefana museli dať preč. Na stole musel ostať po celý čas až do Troch kráľov minimálne chlieb. Ostatné zvyšky jedál sa dali statku. V niektorých oblastiach zvyšky odkladali na liečivé účely. Ak dievka vysypala omrvinky zo stola niekde na dvor, na jar tam vraj vyrástol magický ochranný kvietok - maronka. V niektorých oblastiach omrvinky odkladali na magické účely.
„Ako na Viliju tak po celý rok.“ Vianoce/Vilija predstavovali predobraz budúceho roku, preto sa ľudia v tej dobe snažili, aby tento deň prebehol pokiaľ možno bezproblémovo so vzorným správaním a vzťahoch. Ľudia mali byť veselí a na nič sa nesťažovať. Deti museli poslúchať, nesmeli sa napomínať ani biť. Jedlo sa nesmelo jesť horúce, lebo by rodinu cez rok ohovárali.
Štedrovečernú večeru sprevádzalo mnoho pôvodných zvykov. Koniec chleba a oblátka sa odložili, slúžili ako liek pre chorý statok. Stôl sa omotal reťazou, aby rodina zostala pokope. Počas štedrovečernej večere bol prísny zákaz konzumovať mäso ale ryby boli povolené. Ryby boli súčasťou štedrej večere hlavne u obyvateľov žijúcich v blízkosti riek. Konzumovali sa najmä pstruhy a zubáče. Kapor priplával na štedrovečerný stôl až po tom, ako sa začal cielene chovať v rybníkoch počas socializmu. Pôst však zrejme tiež nie je pôvodný, v dobe pred príchodom cirkvi boli slávnosti zimného slnovratu sprevádzané bohatými hostinami. Autor knihy „Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach“ - Jozef Marec píše: „V literatúre zisťujeme, že mnohé pôvodné zvyky boli tŕňom v oku strážcom kresťanských dogiem. Uvedieme príklad: „Kto by Slamene Vanoce svetil, reťazmi stůl vazal ut supra, jako čarodenik da fl.
Tradičné jedlá slovenskej štedrovečernej večere
Čo by sme teda na štedrovečernom stole v minulosti našli? Samozrejme rovnako ako dnes, rybu. Darmo by sme však hľadali vyprážaného kapra. Ryby sa podávali varené, pečené, alebo nakladané na kyslo. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. Kapor sa stal symbolom štedrej večere až v 50.rokov. K rybe sa po podával zväčša zemiakový šalát bez majonézy.
Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu. Vianočné polievky sa veľmi nelíšili od tých dnešných. Medzi tradičné vianočné dezerty patrili opekance alebo bobaľky s maslom, medom a makom, šúľance, rezance s tvarohom a kysnuté koláče s bielej koláčovej múky.
Vianočný oblátka, med a cesnak sú tradičným pokrmom ktorý nechýba azda na žiadnom štedrovečernom stole. S touto tradičnou pochúťkou sa najviac spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Rovnako nesmie chýbať na štedrovečernom stole ani miska s čerstvým aj sušeným ovocím a orieškami. Niektorí ľudia dávajú na štedrovečerný stôl aj chlieb, pretože chleba sa človek nikdy nepreje.
Z minulosti sa na našom štedrovečernom stole zachovali tradičné strukovinové polievky. Hrachová, fazuľová alebo vianočná šošovicová polievka. Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Niekto do nej pridáva kvôli výraznejšej chuti aj klobásku. Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica. Na západnom Slovenku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strede Slovenska do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža.
Vysmážaný kapor sa stal už akýmsi symbolom štedrovečernej večere. Táto sladkovodná ryba sa zvykne krájať buď na podkovičky, alebo na plátky, ktoré sa následne obalia s vysmažia na oleji. Zástancovia zdravého stravovania však vysmážanie často menia za pečenie v rúre. Nie každému je však kapor pochuti. Najčastejšie ľuďom vadí veľký počet kostí, kvôli ktorým zvyknú vianočného kapra vymeniť za lososa, alebo rybie filé.
Na východe Slovenska je východniarskou klasikou zameniť rybu za rezeň tam, kde to viera dovoľovala. Na Gemeri bolo zvykom servírovať aj morčacie mäso s kapustou a lokšami. No na mnohých miestach rybe so šalátom ešte predchádzali pirohy plnené zemiakmi, bryndzou, praženou cibuľkou a syrom. Samozrejme, aby nechýbalo bohatstvo, patrila k nim aj šošovica a fazuľa v podobe prívarku alebo hrachová polievka. V Prešove môžete ešte stále nájsť domácnosti, kde sa robí slivčanka - sladká smotanová omáčka zo sušených sliviek. Za zabudnutým receptom sa môžeme vydať na Zemplín. Tu sa kedysi piekol tradičný obrovský chlieb s názvom kračun. Svoje meno nesie po slovanskom sviatku zimného slnovratu. Pripravoval sa z viacerých druhov múky a po zahryznutí ste v ňom mohli naraziť na medové hrudky. Hojnosť a plodnosť v ňom boli zastúpené strukovinami a tiež makom, ktorými bol posypaný.
Po toľkej hojnosti sa východniari ešte stále nezastavujú. Zostáva sladká bodka v svetle vianočného stromčeka. Pri večeri Štedrého dňa totiž na záver nechýbajú bobáľky alebo lokše s makom na Spiši, či opekance s tvarohom na masle na južnom Zemplíne. Štedrá večera na východe si plnohodnotne zaslúži svoje meno.
Jablko: Vitamíny obsiahnuté v jablku spomaľujú proces starnutia nášho organizmu. Stačí skutočne jedno jablko denne a budeme sa cítiť aj vyzerať lepšie. Jabloň je u nás najrozšírenejším ovocným stromom a je právom považovaná za najstarší ovocný strom. A práve preto by sme mali čo najviac konzumovať naše sezónne ovocie - jablko.
Oblátky: Spočiatku piekli učitelia, manželky učiteľov či miestni farári. Upečené oblátky potom po dedine roznášali školopovinné deti a častokrát pri tom recitovali koledy. Deti za roznášanie dostali peniaze. Neskôr si už oblátky piekli v domoch ženy samy. Oblátky sme zaradili ako chod číslo dva z celkových 9-tich chodov.
Od začiatku až do konca štedrej večere mala na stole horieť sviečka. Ak zhasla, bolo to zlé znamenie, že niekto do roka umrie.
Pšenica: Vznikla dlhodobým vývojom a šľachtením z prapôvodných foriem pšenice, kedy ju staroveké národy začali pestovať asi v 7. Pšenica je nenahraditeľným zdrojom energie a to nielen pre svalstvo, ale aj mozgové a nervové bunky. Je zdrojom vitamínu skupiny B, najmä tiamínu, vitamínu E, z minerálnych látok obsahuje vápnik, železo, fosfor, draslík, horčík a zinok. Na živiny sú bohaté aj pšeničné klíčky (najmä vitamíny B, E a minerálne látky). Tie zostávajú prítomné v celozrnnej múke, takže výživová hodnota tejto múky je vyššia oproti bielej múke.
Med: Med má pre ľudí mnoho významov. Je to výživné, prírodné sladidlo, koncentrovaný zdroj energie a starodávny ľudový liek. Med je tiež aktívnou látkou v kozmetických výrobkoch a výrobkoch na ochranu pokožky a je neustále predmetom lekárskeho výskumu. Med obsahuje 22 aminokyselín, 27 minerálov a 5 000 enzýmov. Medzi minerály patrí železo, zinok, draslík, vápnik, fosfor, horčík a selén.
Cesnak: Cesnak má vysokú koncentráciu zlúčenín obsahujúcich síru. Tiosulfináty, ktoré obsahujú alicín, sú hlavnými aktívnymi zložkami cesnaku.
Kapusta: Pre jesenné obdobie je typické nakladanie kapusty. Okrem vitamínu C sa v nej vyskytujú aj vitamíny B1, B2, B6, E, PP, A, D, K, U, kyselina listová, biotíny. Obsahuje tiež veľa aminokyselín a minerálnych látok (draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok).
Kaše, či už obilninové alebo hrachové, boli súčasťou každodenného jedálnička našich predkov, preto kaša nesmela chýbať ani ako jeden z deviatich pokrmov štedrej večere. My sme zvolili jednu z najzdravších kaší a to pohánkovú. Kaša sa jedla z jednej misy. Každý z členov mal svoju lyžicu a každý z rodiny zjedol maximálne 2-3 lyžice. 250 g pohánky necháme napučať v dvojnásobku vody a potom asi 15 minút povaríme. Po uvarení ju necháme pod pokrievkou ešte dôjsť. Podávame ju poliatu roztopeným maslom alebo sladkým mliekom. Ku kaši môžeme pridať 300 g uvarených a pretlačených zemiakov, soľ, majorán, čierne korenie, postrúhaný cesnak a opraženú cibuľu.
Pohánka: Pohánka je veľmi prospešná ľudskému organizmu, preto by mala patriť k stáliciam nášho jedálnička. Obsahuje vitamín B1- tiamín, B2- riboflavín, B3- niacín, B5- kyselinu pantoténovú, B6- pyridoxín, B9- kyselinu listovú a vitamín C, antioxidanty, aminokyseliny, polyfenoly a rutín.
Šiestym chodom štedrej večere boli opekané cestoviny s makom, väčšinou šúľance. Tak ako chody predtým, aj opekance sa jedli z jednej misy, aby rodina držala pokope. Jedli sa dve maximálne 3 lyžičky na osobu. Cestoviny boli posypané makom, symbolom hojnosti. Šúľance mali byť aspoň 15 cm dlhé, aby boli na rok aj klasy dlhé.
Mak: Mak má výrazne aromatickú, olejovitú a sladkastú chuť, ktorá sa prejavuje najmä po jeho rozdrvení. Má vysoký obsah vápnika, ktorý je potrebný pre normálny rast a vývin kostí u detí a pre udržanie normálneho stavu kostí a zubov. Obsahuje vitamín B1- tiamín 74% ODD, B2- riboflavín, B3- niacín, B5- kyselinu pantoténovú, B6- pyridoxín, B8- cholín, B9- kyselinu listovú, C a E.
Ryba-pstruh: Ryby sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných minerálnych látok, dôležitých stopových prvkov a vitamínov. Vysokým obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín sa radia k potravinám s priaznivými účinkami na srdcovo-cievny systém. Odborníci na zdravú výživu odporúčajú konzumovať ryby aspoň dvakrát do týždňa. Priemerný Slovák skonzumuje ročne len 5 kg rýb. Ryby obsahujú cenné minerálne látky a stopové prvky, najmä jód a selén (ktoré chránia telo pred pôsobením ťažkých kovov), vitamíny D, A a B. Disponujú kvalitnými bielkovinami. Rybie mäso kraľuje medzi potravinami s obsahom týchto nenahraditeľných tukov. Keďže telo si ich nedokáže vytvoriť samo, je potrebné dopĺňať ich v strave.
Zemiaky: Môžeme povedať, že zemiak tvorí základnú zložku našej každodennej stravy. Pod hnedou šupkou sa skrýva biela alebo žltá dužina, ktorá nášmu organizmu dodáva množstvo potrebných biologických látok. Od príchodu na naše územie sa zemiaky stali významnou plodinou, ktorá nahradzovala prípadný nedostatok múky. Ak bolo múky málo, pridali sa do cesta na chleba zemiaky, rovnako aj do cestovín. Preto môžeme polemizovať, či skutočne naše pôvodné tradičné halušky museli obsahovať zemiaky, alebo boli pridané až časom, keď sa muselo múkou šetriť. V tradičnom zemiakovom šaláte nenájdete majonézu. Robil sa jednoducho tak, ako ho všetci verne poznáme. 1 kg zemiakov uvaríme v šupke, ošúpeme a nakrájame na kolieska, pridáme k nim nakrájanú cibuľu, soľ, 1 dcl octovej vody a premiešame.
Zemiaky: Obsahujú množstvo mikronutrientov - vitamíny A, B1, B2 a B6 a dokonca štyrikrát viac vitamínu C než jablká alebo hrušky. Sú jedinečným a mimoriadne bohatým zdrojom minerálov a stopových prvkov, ako sú draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm a ďalšie.
Sušené ovocie bolo neodmysliteľnou a potrebnou súčasťou stravy našich predkov. Bolo bohaté na cukry a vitamíny, preto bolo pochopiteľné, že sa stalo súčasťou aj štedrej večere. Sušili sa najmä slivky a marhule. Vo vinohradníckych oblastiach aj hrozno.
K štedrej večeri sa podávali nápoje, dospelí pili víno, pálenku alebo teplú pálenku. Pozrite si všetky chody našej tradičnej štedrej večere na našom blogu. Ku každému chodu sme vypracovali výživovú hodnotu na jednu osobu. Tradičná štedrá večera našich dospelých predkov s vareným vínom a pálenkou: 1 310 kcal, 32 g bielkovín, 28 g tuku, 222 g sacharidov a množstvo vitamínov. Čo myslíte, ako to je so štedrou večerou a jej výživovými hodnotami dnes?
Regionálne rozdiely vo vianočnom menu
Vianočné menu sa líši nielen podľa krajín, ale aj podľa regiónov v rámci Slovenska. O tom, aké jedlo budeme podávať na štedrovečernom stole rozhodujú rodinné zvyky, kresťanské tradície, ale aj chuť robiť veci inak než sme boli naučení z domu. Portál Ženy v meste pre vás zostavil rôzne varianty vianočného menu, aby vám čo najviac uľahčil prípravu vianočných sviatkov.
V mnohých častiach západného Slovenska sa začína štedrovečerná večera oblátkami. Mnohokrát si prípravu uľahčujeme a oblátky kupujeme v supermarkete alebo si ich objednávame od niekoho iného. Ak máte aj v tomto prípade chuť robiť veci inak, vyskúšajte recept od nás na domáce plnené čokoládové oblátky.
Predošlé roky sa na Vianoce na západnom Slovensku dodrživala tradícia pripravovať kapustnicu, či už so smotanou, so sušenými hubami alebo s klobásou, aj keď tá sa čoraz častejšie vynechávala kvôli pôstu, ktorý sa na Vianoce drží. Tradícia v mnohých rodinách pretrváva, ale stále viac jej ako alternatíva konkuruje šošovicová polievka. Ak predsa len chcete zostať pri kapustnici, len ju mierne obmeniť, máme pre vás recept na kapustnicu s tofu, po ktorej vám nebude ťažko.
Asi nebude pre vás žiadnym prekvapením, že najčastejšie pripravovaným vianočným hlavným jedlom je vyprážaný kapor s klasickým zemiakovým šalátom s majonézou a zeleninou ako kyslé uhorky, cibuľa, sterilizovaná mrkva či hrášok. V niektorých rodinách sa chystá aj šalát bez majonézy ako ľahšia verzia večere alebo len jednoduché varené zemiaky s maslom a petržlenovou vňaťou pre príjemnú arómu.
Inšpirované každoročnými vianočnými trhmi, zvyknú rodiny na západnom Slovensku pripravovať k sviatočnému stolu aj zemiakové lokše. Ak ich preferujete ako dezert, najčastejšie sa plnia makom, ktorý môže byť doplnený aj slivkovým lekvárom.
Sviatočný stôl obvykle vypĺňajú počas celého štedrého večera, ale aj počas celých vianočných sviatkov iné dezerty. Na západnom Slovensku sa osvedčili, napríklad vanilkové rožky, makovník alebo medové rezy.
No a čo s prípitkom? Opäť inšpirované vianočnými trhmi, nachystajte si v teple domova originál punč s vínom a rumom.
Kapustnica nie je jediná polievka, ktorá sa objavuje na stoloch počas Štedrej večere. V niektorých rodinách si pripravujú na Vianoce polievku z húb, šošovice či fazule. Všetky sú veľmi chutné a záleží len na vás, ktorá bude tá tradičná.
Na mnohých vianočných stoloch sa dodnes zachovala šošovicová polievka. Pripraviť si ju môžete na rôzne spôsoby.
Hubová krémová polievka na kyslo môže byť chutnou obmenou kyslej kapustnice.
Ďalšou obľúbenou strukovinou na štedrovečernom stole je fazuľa.
Vianočné pečivo ako vanilkové rožky, medvedie labky či linecké kolieska a pusinky si môžete pripraviť podľa overených receptov.
Vanilkové rožky sú jedným z najobľúbenejších vianočných koláčikov a sú aj jednoduché na prípravu. Pomenovanie dostali podľa formičiek v tvare labky, v ktorých sa pôvodne pripravovali. Dnes si môžete vybrať z rôznych tvarov zvieratiek, rožtekov či postavičiek.
Linecké koláčiky sa robia z lineckého cesta, čo je obdoba krehkého cesta. Pri vykrajovaní môžete zvoliť rôzne tvary a cez drobné dierky nechať vyniknúť ovocný džem, ktorými linecké koláčiky spojíte.
Medovníčky sú pre mnohých neoddeliteľnou súčasťou Vianoc. Ozdobou z cukrovej polevy im môžete dodať ešte sviatočnejší vzhľad. Perníky si môžete upiecť aj čisté, vybrali sme pre vás aj recepty, pri ktorých budú medovníčky mäkké hneď po upečení.
Na štedrovečernom stole nesmú chýbať ani obľúbené nápoje.
Bobaľky, či už domáce alebo kúpené, stačí ohriať nad parou, preliať horúcim mliekom a primiešať k nim mletý mak povarený v mlieku s cukrom a trochou masla.
Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravujú po svojom, na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bez pochýb stále dominujú.
Do vianočného majonézového šalátu môžete pridať koreňovú zeleninu, hrášok kyslé uhorky či vajíčko. Základom býva domácky pripravená majonéza, ale môžete použiť aj tú z obchodu. Ak chcete zemiakový šalát odľahčiť, polovicu majonézy nahraďte smotanou.
Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh. Dnes sa vianočné stoly pomaly prehýbajú pod rôznymi suchými i mokrými dobrotami od výmyslu sveta. Máte tam však aj tradičný vianočný štedrák? Nerobí sa síce úplne jednoducho, ale výsledok stojí za to.
Kapustnica je na Slovensku iná v každej domácnosti a východ nie je výnimkou. Na Zemplíne v nej môžete napríklad nájsť kyslú smotanu a k nej biely koláč. V širšom okolí staroľubovnianskeho hradu zas je zvykom jedávať inú polievku než kapustnicu a tradičná je hubová, fazuľová alebo šošovicová polievka. Sú tu však už aj takmer zabudnuté pokrmy. Napríklad mačanka, pripravovaná z kapustovej šťavy. Do tejto kyslej polievky sa pridá cesnak, cibuľa a huby, zahustí sa múkou či smotanou a svoje meno má vďaka tomu, že sa do nej namáča po kúskoch chlieb. Polievkou, ktorá sa ešte stále na vianočných stoloch nájde, je jucha. Do kapustovej šťavy sa pri varení pridajú slivky, klobása a sušený hrach, roztopené maslo aj cestovina.
Domáca kyslá kapustová polievka – KAPUSTNICA | Tradičná slovenská polievka. Recept na kyslú kapustovú polievku od Always Yummy!
