Ľudovít Štúr, jedna z najvýznamnejších osobností slovenských dejín, sa narodil 28. októbra 1815 v obci Zay-Uhrovec, dnešnom Uhrovci. Bol druhým zo šiestich detí Samuela Štúra, národne uvedomelého učiteľa evanjelickej školy, a Anny Štúrovej, rodenej Michalcovej. Jeho súrodencami boli starší brat Karol, mladší Samuel, sestra Karolína a najmladší brat Janko. Otec Samuel, opísaný ako „muž učený, charakteru vážnosť a úctu vymáhajúceho“, prišiel z Trenčína, aby prijal miesto učiteľa v Zay-Uhrovci. Rodina Štúrovcov si zakladala na mravných a duchovných hodnotách, čím svojim deťom zabezpečila dobré vzdelanie už v domácom prostredí.
Základné vzdelanie získal Ľudovít u svojho otca v Uhrovci. V roku 1827 odišiel študovať nižšie gymnázium do maďarského Rábu (dnešného Győru). Tu jeho nadanie objavil profesor Leopold Petz, pôvodom Slovák, ktorý v ňom vzbudil záujem o Slovanov. Po absolvovaní dvoch ročníkov sa prihlásil na štúdium evanjelického lýcea v Bratislave, kde študoval aj jeho starší brat Karol. Počas študentských čias sa zapájal do činnosti Spoločnosti česko-slovenskej, ktorej sa v roku 1835 stal podpredsedom. Spoločnosť organizovala rôzne stretnutia a podujatia zamerané na rozvoj národného povedomia.
Veľkou udalosťou bola vychádzka na Devín 24. apríla 1836, kde si každý z účastníkov pridal k svojmu pôvodnému menu aj druhé slovanské. Z Ľudovíta Štúra sa tak stal Ľudovít Velislav Štúr. Toto obdobie bolo kľúčové pre formovanie jeho národného uvedomenia a záujmu o slovanskú minulosť a budúcnosť.
Po návrate z Nemecka sa Štúr snažil získať miesto námestníka profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom lýceu. Vyučoval českú a poľskú gramatiku a dejepis. Jeho jazykové schopnosti boli vynikajúce, ovládal okrem slovenčiny a češtiny aj nemčinu, francúzštinu, latinčinu, gréčtinu a ďalšie slovanské jazyky.
Formovanie spisovnej slovenčiny a národné uvedomenie
V roku 1843 sa v hlave Ľudovíta Štúra zrodila myšlienka vytvorenia jednotného spisovného jazyka pre katolícky aj evanjelický prúd Slovákov. Základom pre tento jazyk malo byť najviac rozšírené stredoslovenské nárečie. Táto myšlienka bola výsledkom dlhodobého uvažovania o nezrozumiteľnosti biblickej češtiny pre slovenský ľud a potrebe vlastného spisovného jazyka.
11. júla 1843 sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zavedení spisovnej slovenčiny do praxe. V roku 1845 sa po niekoľkoročnom úsilí podarilo Štúrovi získať povolenie vydávať Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski. Tieto noviny, písané v Štúrovej slovenčine, sa zameriavali na osvetovú činnosť, sociálne práva a informovali o kultúrnej tvorbe Slovanov a politickej situácii. Noviny si našli svojich prívržencov, ale aj odporcov, vrátane niektorých českých vlastencov, ktorí tento krok chápali ako odtrhnutie sa od Čechov, ako aj slovenských národovcov ako P. J. Šafárik a J. Kollár.
V roku 1846 vydal Štúr dielo Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, kde obhajoval nutnosť nového spisovného jazyka. Okrem redaktorskej činnosti sa Štúr aktívne zapájal do politického života. V roku 1847 vstúpil na pôdu Uhorského snemu ako poslanec za mesto Zvolen, kde obhajoval práva Slovákov a požadoval rovnoprávnosť slovenského národa v rámci Uhorska.
Politická činnosť a národné povstanie
Búrlivé udalosti vo Francúzsku roku 1848 našli svoju odozvu aj v habsburskej monarchii. Štúr privítal nové hnutie a snažil sa presadzovať práva Slovákov. V tomto období boli skoncipované Žiadosti slovenského národa, ktoré načrtli možnosť riešenia slovensko-maďarských vzťahov na základe princípu rovnoprávnosti. Štúr organizoval zvolanie Slovanského zjazdu do Prahy, no maďarská vláda naňho, Hurbana a Hodžu vydala zatykač.
Napriek perzekúcii sa Štúrovi podarilo zúčastniť sa Slovanského zjazdu. V septembri 1848 bola vo Viedni utvorená Slovenská národná rada, ktorá sa vyhlásila za jediného vykonávateľa moci na Slovensku a odmietla poslušnosť maďarskej vláde. Jej politickými vodcami boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Patril aj medzi vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 - 1849.
Neskoršie roky a odkaz
Po neúspechu povstania a sklamaní z cisárskeho dvora sa Štúr ocitol v nepriaznivej situácii. Jeho žiadosť o povolenie vydávať slovenské politické noviny a pokus získať oficiálne povolenie Tatrína stroskotali. Rok 1851 priniesol osobnú tragédiu - smrť brata Karola a otca. Štúr sa presťahoval do Modry, aby sa postaral o synovca a neteri. Naďalej bol tvorivo činný, hoci jeho život znepríjemňovala polícia. V roku 1853 zomrela jeho duchovná priateľka Adela Ostrolúcka a matka.
Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856 v Modre, ako štyridsaťročný, po nešťastnom postrelení počas poľovačky. Bol mysliteľom, ktorý zdôrazňoval zaangažovanosť, aktivitu a neustále zlepšovanie. Svojou prácou položil základy modernej slovenčiny a národného uvedomenia.
Jeho celoživotné dielo je navždy zapísané do pamäti slovenského národa. Vďaka nemu sa Slováci naučili hovoriť sami za seba. Pri príležitosti jeho nedožitých 210. narodenín si ho pripomíname ako kodifikátora spisovnej slovenčiny, politika, jazykovedca, pedagóga a publicistu.
Ľudovít Štúr (1815 – 1856) – míľniky života
Za svoje celoživotné dielo je meno Ľudovíta Štúra navždy zapísané do pamäti slovenského národa. Keď si dnes pripomíname narodenie Ľudovíta Štúra, vzdávame hold človeku, ktorý dal národu jazyk, sebavedomie a hlas. Vďaka nemu sa Slováci naučili hovoriť sami za seba - a nie cez slová iných.
Niektoré zdroje uvádzajú, že deň narodenia poprednej osobnosti slovenského národa pripadá na 28. októbra, zatiaľ čo iné uvádzajú 29. október, kedy bol pokrstený v evanjelickom kostole v Uhrovci. Odborná literatúra, životopisné kalendáre aj popularizačné materiály uvádzajú oba dátumy: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených. Literárny historik Augustín Maťovčík upozornil na nejednotnosť, ktorá mohla vzniknúť interpretáciou dátumu krstu ako dátumu narodenia Jozefom Miloslavom Hurbanom.
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Je po ňom pomenovaná planétka (3393) Štúr.
Biografické údaje:
- Narodenie: 28. október 1815, Uhrovec, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
- Úmrtie: 12. január 1856 (40 rokov), Modra, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
- Alma mater: Univerzita Martina Luthera v Halle
- Národnosť: slovenská
- Vierovyznanie: luteránske
Rodina:
- Rodičia: Samuel Štúr (1789 - 1851), Anna Štúrová (1790 - 1853), rod. Michalová
