Výchova detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje neustále rozhodovanie. Jednou z najčastejších dilem, ktorej čelia rodičia, je voľba medzi domácou starostlivosťou a umiestnením dieťaťa do jaslí. Hoci jasle môžu ponúknuť určité výhody, ako napríklad skorú socializáciu a rozvoj zručností, mnohí odborníci a rodičia sa zhodujú, že pre malé deti je najlepšie zostať doma s matkou alebo inou blízkou osobou.
Význam útleho detstva a väzby na rodičov
Útle detstvo je kľúčové obdobie pre formovanie osobnosti a emocionálneho vývoja dieťaťa. Aj keď si tieto roky nepamätáme, zážitky z nich sa ukladajú v podvedomí a vplývajú na celý náš život. Práve preto je dôležité, aby bolo toto obdobie prežité čo najšťastnejšie a najbezpečnejšie. Narušenie prirodzených väzieb na rodičov v ranom veku môže viesť k narušenému vývoju osobnosti a neuroózam v budúcnosti.
Citát z Učebnice psychiatrie od Eugena Bleulera a Manfreda Bleulera zdôrazňuje, že "všetko, čo v detstve narušuje prirodzené väzby na rodičov, uľahčuje chorobný vývoj osobnosti a neuróz." Hoci to neznamená, že všetky deti, ktoré navštevujú jasle, budú mať v budúcnosti psychické problémy, posilňovanie blízkych vzťahových väzieb s rodičmi je dôležitou prevenciou pred možnými psychickými poruchami.
Dojčaťu i batoľaťu je lepšie pri mame ako v jasliach. Myslím, že keď je niečo pre dieťa lepšie, mali by sa s tým robiť kompromisy čo najmenej a všetci, ktorých sa to týka, by sa mali čo najviac snažiť, aby sa to dieťaťu dostalo. Aj keď to môže vyznieť ako extrém, želala by som si, aby všetky batoľatá (a ak treba, tak i staršie deti) mohli tráviť detstvo doma.
Jasle verzus domáca starostlivosť: Pohľad odborníkov
Mnohí psychológovia sa zhodujú, že deťom je v prvých rokoch života vždy najlepšie s matkou. Aj psychologička Petra Arslan Šinková, spoluautorka knihy o výchove "Testujme a rozvíjajme svoje dieťa (Od novorodenca do 6 rokov)", sa prikláňa k názoru, že najlepšie sa deti cítia vždy v blízkosti matky. "Deťom je iste najlepšie pri svojej mame, aj keď majú viac ako tri roky," vysvetľuje.
Na druhej strane, profesorka pedagogickej psychológie z Oxfordu Kathy Sylva vo svojej praxi uskutočnila niekoľko výskumov, ktoré sa týkali vplyvu jaslí na deti. Výsledky jedného z nich uvádzajú, že deti navštevujúce zariadenie mladšie ako 2 roky si na základnej škole vytvárajú lepšie vzťahy. Jej tvrdenie vychádza z dát projektu Effective Provision of Pre-School Education, ktorý je najrozsiahlejšou štúdiou v Európe ohľadne vplyvu jaslí na vývoj dieťaťa.
Profesorka Sylva však zároveň ubezpečuje rodičov, ktorí majú obavy z negatívneho vplyvu jaslí, že drvivá väčšina detí je v poriadku. Existuje mnoho vecí, ktoré môžu rodičia urobiť, aby ich dieťa bolo súčasťou tejto väčšiny. Môžu kontrolovať kvalitu starostlivosti v jasliach, komunikovať s ostatnými rodičmi a vychovávateľmi, a uistiť sa, že sa personál zariadenia často nemení.
Kedy sú jasle nevyhnutné a ako minimalizovať ich negatívny vplyv?
Hoci primárnym cieľom by mala byť domáca starostlivosť, existujú situácie, kedy sú jasle nevyhnutnosťou. V takom prípade je dôležité zvoliť kvalitné zariadenie a dbať na postupnú adaptáciu dieťaťa.
Petra Arslan Šinková je presvedčená, že mnohé deti zvládajú jasle dobre. "Privykanie na jasle a škôlku je individuálne. Poznám dvojročné deti, ktoré sa v škôlke cítia bezpečne, pani učiteľka je ich náhradná vzťahová osoba, robia veľké pokroky a sú šťastné," približuje skúsenosti z praxe.
Vnímavá mama cíti, kedy je jej dieťa pripravené na odlúčenie a kolektív. Stáva sa, že takéto odlúčenie prežíva matka dokonca horšie než dieťa. Mamy by sa nemali cítiť vinné, ak musia ísť do práce. "Verím, že robia všetko najlepšie ako vedia v rámci svojich možností. Horšie by bolo, keby zostávali doma a boli na dieťa nervózne. Výčitky nič neriešia."
Psychologička však priznáva, že nie všetky deti nutnosť nástupu matky do práce znášajú dobre. "Sú aj deti, ktoré majú tri a pol roka a odporúčala by som im, aby boli ešte doma s mamou alebo radšej s opatrovateľkou. Na nástup do jaslí, či do škôlky nie sú dostatočne zrelé." V takomto prípade odporúča psychologička hľadať čo najbližšiu osobu, aby bolo dieťa spokojné.
Alternatívou môžu byť babky, ktoré mamám s opatrovaním detí pomôžu rady. Ak to nie je možné, odporúča hľadať láskavú a spoľahlivú opatrovateľku domov. "Pokiaľ má dieťa problém s odlúčením, je plačlivé, potrebuje pozornosť jednej osoby alebo ešte neprofituje z prítomnosti iných detí a nie je schopné sa socializovať. Alebo dokonca skupina detí naň pôsobí rušivo," sú podľa psychologičky všetko dôvody, kedy je vhodné hľadať individuálnu opateru.
Postupná adaptácia a výber zariadenia
Petra Arslan Šinková radí, že skôr ako mama nastúpi do práce, vždy treba dôkladne zvážiť, či je dieťa pripravené a odlúčenie zvládne. Nie je podľa nej pravda, že deti si musia nástup do škôlky alebo jaslí odplakať. Ak sme presvedčení, že dieťa by jasle mohlo zvládnuť, následne by sme mali podstúpiť adaptačný proces.
"Postupne by mali začať rodičia separáciu trénovať a vybrať jasle, či škôlku, pri ktorej bude mamička cítiť, že sa tam jej dieťa bude cítiť dobre. Odporúčame začať s návštevou takéhoto zariadenia ešte predtým ako rodičia začnú pracovať, aby mohli dieťa postupne adaptovať. Postupná adaptácia je veľmi dôležitá, treba vyberať zariadenie, ktoré to umožňuje. A veľmi postupne zvyšovať čas pobytu dieťaťa v jasliach. Pokiaľ je to možné, ideálny je menší kolektív detí. Adaptačný proces trvá približne dva týždne. Počas tohto procesu dieťaťu personál jaslí pomáha začleniť sa a pripravuje ho na nové prostredie a kolektív. Stresujúcim môže byť často v jasliach pre deti aj spánok, preto sa počas adaptačného procesu začleňuje spánok až po pár dňoch. Pomôcť môže aj hračka, s ktorou dieťa doma spáva alebo sa hrá. Dôležité je pripomínať dieťaťu, že sa poň rodičia vrátia a tešia sa na to, ako budú spolu tráviť poobede čas.
Pokiaľ dieťa ustavične plače, nespolupracuje a rodičia si nemôžu individuálnu starostlivosť dovoliť, v takýchto prípadoch sa odporúča pobyt dieťaťa v jasliach skrátiť na pol dňa, prípadne niekoľko dní v týždni a zvyšok týždňa ho nechať doma s matkou.
Pri výbere jaslí je vhodné ísť sa pozrieť do zariadenia a porozprávať sa s personálom. Ak máte možnosť, choďte sa pozrieť všade. Všímajte si, ako sa vychovávateľky venujú deťom a premýšľajte o tom, ako na vás miesto pôsobí. Myslite aj na to, že keď dieťa umiestnite do kolektívu, môže sa spustiť reťaz chorôb a OČR. "Pokiaľ nie sú deti na pobyt v zariadení pripravené, bývajú v strese a ten im oslabuje ešte viac nezrelú imunitu," upozorňuje psychologička, že ani po nástupe dieťaťa do jaslí nemusí prebiehať všetko hladko.
Sociálna politika a podpora rodiny
V súčasnosti sa dvere jaslí vďaka nedávno schválenej novele otvárajú iba dvom skupinám rodičov - študujúcim a pracujúcim. Podľa tzv. jasličkového zákona sú už jasle definované ako sociálna služba a sprísňujú sa ich prevádzku. Pre mnohé súkromné zariadenia je tento zákon likvidačný a pre rodičov diskriminačný a podľa slov odborníkov bude ich služba pravdepodobne drahšia a stane sa nedostupnou pre mnohých rodičov.
BRATISLAVA 13. „Pre vývoj detí je dôležité, aby mohli v prvých rokoch života vyrastať pri mame. Je preto veľmi dobré, že sa v súčasnosti môžeme o deti starať tri roky počas rodičovskej „dovolenky“. Na túto dobrú slovenskú prax máme byť hrdí a chrániť ju. Nesúhlasíme preto s diskriminačnou politikou, ktorá na jasľovú starostlivosť dáva príspevok až do výšky 280 eur, pričom matkám, ktoré sa osobne starajú o deti, necháva rodičovský príspevok len vo výške 213,20 eur. Štát by nemal diskriminovať naše rodiny preto, že sme nedali dieťa do jaslí. Aj keď vítame nedávne zvýšenie rodičovského príspevku, jeho výška nám stále nedáva logiku.
3. Zastaviť štátne kampane cielené na zvyšovanie zamestnanosti matiek na rodičovskej dovolenke, teda na ich odtŕhanie od detí.
4. Doceniť celodennú obetavosť a starostlivosť matiek o malé deti zo strany štátu.
Dĺžka rodičovskej dovolenky a ekonomická situácia mladých rodín sa navzájom vylučujú. Je mnoho dôvodov, prečo sa matky vracajú skôr do práce. Niektoré sa vrátiť musia, pretože by neskôr prišli o miesto v zamestnaní, niektoré sa vrátiť chcú, pretože sa túžia realizovať. Ak chce mama pracovať, dieťa by nemalo byť prekážkou v tom, aby sa žena mohla do práce vrátiť. Platí, že keď je mama spokojná, tak je spokojné aj dieťa.
„Vplyv dennej starostlivosti na mozog dieťaťa a mýty o socializácii“ - Dr. Erica Komisar, LCSW | Presah
Jasle len v najkrajnejšom prípade Aj keď si články o jasliach prečítajú predovšetkým mamičky, je adresovaný v rovnakej miere všetkým, ktorých sa to týka, teda aj otcom, ostatným príbuzným, zamestnávateľom a v konečnom dôsledku celej spoločnosti, aby okolie vytvorilo mamičke vhodné podmienky, aby mohla ostať na materskej čo najdlhšie. V žiadnom prípade nechcem vyvolávať pocity viny v mamičkách, čo sú nútené dať dieťa do jaslí, ale napríklad skôr v šéfoch, ktorí znevýhodňujú matku na materskej. Na druhej strane netvrdím, že pri dieťati musí ostať jedine mama, môže to byť kľudne otec či iná blízka osoba. Väčšinou to je mamám ľúto Nechcem, aby mali mamy pocity viny, ale chcem, aby ľudia rozmýšľali nad tým, či sú jasle nevyhnutné (a kedy a prečo vlastne u nás vznikli?). Určite žiadna mama, ktorá má k svojmu batoľaťu blízky vzťah, ho nedáva do jasiel bez negatívnych pocitov - napríklad ľútosti. Možno chcela ostať na materskej, ale nemohla, kvôli nátlaku okolia, kvôli tomu, že materská je nízka… Keď sa nebude stále hovoriť o tom, aká je materinská starostlivosť nesmierne dôležitá a jej nedostatok môže mať neblahý dopad na dieťa, materskú nám tak ľahko nezvýšia.
Deti v jasličkách nepotrebujú kolektív Hovoríme o deťoch, ktoré u nás navštevujú jasle - teda o deti do troch rokov. Na nich „bytie v kolektíve“ nemá veľmi vplyv, veď zoskupenie takýchto detí by som ešte nepovažovala za skutočný kolektív, pretože sa medzi nimi nevytvárajú také vzťahy, ako v kolektíve starších detí. Dôležité je dať dieťa „do kolektívu“ vtedy, keď na to z hľadiska jeho vývoja dozrel čas. U niektorého to býva neskôr a treba sa to snažiť vyriešiť. Pretože, ak bude dieťa vystavené stresu, môže to zle vplývať na jeho budúcnosť.